Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41P-112-2019.pdf
PDF · 85.38 KB
Case nature
Area
Subarea
41P/112/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Zuzanou Kudlovskou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Y. M., G.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Košice, dieťa rodičov matka: Q. J., G.. XX.X.XXXX, trvale bytom v C., J. XX, právne zastúpená JUDr. Katarínou Adamovskou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Žižkova 6, a otca M. M., G.. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. C., C. XX, toho času na neznámom mieste, v konaní o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu takto,
rozhodol:
I. Súd zveruje maloletého Y. M., G.. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.
II. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého Y. M.É., G.. XX.X.XXXX sumou 100,- € mesačne vždy do 15. dňa v tom ktorom mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa, a to počnúc mesiacom máj 2021 do budúcna.
III. Styk otca s maloletým sa neupravuje.
IV. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.11.2019 domáhala, aby súd schválil dohodu rodičov o úprave práv a povinností k maloletému Y. M., G.. XX.X.XXX5, ktorého otcom je M. M., G.. XX.XX.XXXX, a to v tom znení, že zverí maloletého do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú oprávnení a povinní maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, a otec bude povinný prispievať na výživu maloletého sumou 100,- € mesačne do 15. dňa v tom, ktorom mesiaci k rukám matky. Návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletého sa rozišli v lete 2018. Ostali však s otcom maloletého bývať v spoločnej domácnosti v prenajatom byte na L. G. X Z. C.. Otec maloletého je živnostník a často je pracovne v zahraničí. Matka je nezamestnaná, a teda nemá žiaden príjem, okrem prídavkov na dve maloleté deti. S otcom maloletého sa na uvedenej úprave dohodli. Matka priložila k návrhu aj Rozhodnutie Centra právnej pomoci, Rodný list maloletého, Výpis zo živnostenského registra M. M. a fotokópiu Dohody o úprave rodičovských práv a povinností zo dňa 21.10.2019.
2. Otcovi súd doručoval návrh na poslednú známu adresu v registri obyvateľov, ako aj na ďalšie adresy oznámené matkou. Otec však návrh neprevzal, preto mu bol návrh doručovaný postupom podľa § 106 CSP. Otec sa k návrhu nevyjadril.
3. Kolízny opatrovník vo svojej správe zo dňa 24.1.2020 navrhol, aby súd schválil dohodu rodičov v tom znení, ako to bolo uvedené v návrhu, nakoľko rodičia spolu komunikujú, vedia sa na všetkom dohodnúť pokiaľ ide o ich spoločného syna Y..
4. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 20.4.2021, na ktoré sa nedostavil otec maloletého, ktorému súd doručoval predvolanie na pojednávanie na jeho poslednú známu adresu na N. X Z. C., odkiaľ sa zásielka vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote, a to na súd dňa 7.3.2021. Týmto dňom teda súd považoval predvolanie na pojednávanie otcovi za doručené. Otec sa neospravedlnil, ani nepožiadal súd, aby súd pojednávanie odročil, preto súd podľa § 180 a § 31 CMP pojednával aj v neprítomnosti otca maloletého.
5. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom matky a vyjadrením kolízneho opatrovníka a listinnými dôkazmi predloženými do spisu, a zistil tento skutkový stav:
6. Maloletý Y. M. sa narodil dňa XX.X.XXXX z družobného pomeru matky Q. J., G.. XX.X.XXXX a otca M. M.I., G.. XX.XX.XXXX. Rodičia maloletého udržiavali partnerský vzťah po dobu 5 rokov, kedy žili spolu v spoločnej domácnosti, a rozišli sa v lete 2018. Po rozchode rodičov ostala bývať matka aj s maloletým synom a svojim starším synom V. J. v spoločnej domácnosti s otcom maloletého, a to v prenajatom byte na L. G. X Z. C..
7. Matka maloletého je nezamestnaná, a jej jediný príjem tvoria prídavky na 2 maloleté deti vo výške 48,68 €. Dávku v hmotnej núdzi jej ÚPSVaR Košice odmietol priznať z dôvodu, že žije v spoločnej domácnosti s otcom maloletého, ktorý je živnostník. Výživné na staršieho syna V. nepoberá, nakoľko jeho otec nie je uvedený v rodnom liste. Matka bola naposledy zamestnaná na pracovný pomer v divadle Romathan ako herečka a tanečníčka v rokoch 2013 až 2015, avšak po úraze kolena sa na toto miesto už nemohla zo zdravotných dôvodov vrátiť. Výdavky matky pozostávajú z nevyhnutných výdavkov na bývanie, a to podiel matky a jej staršieho syna na bývanie vo výške 235,- €, (pričom celkové náklady na bývanie sa od podania návrhu do rozhodnutia súdu zvýšili zo sumy 430,- € na sumu 470,-€) strava matky a jej staršieho syna 120,- €, telefónny kredit vo výške 6,- € na dva mesiace, hygienické potreby a drogéria do domácnosti okolo 20,- € mesačne, odevy a obuv v prepočte asi 10,- € mesačne. Platba za bývanie v súčasnosti za matku ako aj oboch maloletých uhrádza otec maloletých, pričom matka mu prispieva tak, ako jej to vychádza. Taktiež stravu aj hygienické potreby zakupujú obaja rodičia v rámci svojich možností. Internet platí doposiaľ otec maloletého. Otec okrem sumy 100,- €, ktorú matka požaduje mesačne od otca, prispieva aj naviac. Taktiež matke pomáhajú s financiami aj jej rodičia.
8. Otec maloletého je živnostníkom so vznikom oprávnenia dňa 12.8.2019, s predmetnom podnikania výroba a opracovanie jednoduchých výrobkov z kovu. Pri pohovore s kolíznym opatrovníkom dňa 23.1.2020 otec uviedol, že súhlasí so všetkým, čo navrhla a uviedla matka maloletého, ako aj s rodičovskou dohodou, ktorá bola predložená spolu s návrhom súdu a žiada, aby ju súd schválil. Uviedol, že pracuje ako živnostník sporadicky v zahraničí, v Nemecku. Pokiaľ ide o financie vypomáha matke so starostlivosťou o maloletého V., keď je to potrebné. Výdavky otca okrem bežných výdavkov na domácnosť sa zistiť súdu nepodarilo, nakoľko otec sa nevyjadril k návrhu, ani písomne ani ústne na pojednávaní, keďže sa nedostavil. Podľa tvrdení matky vykonáva otec stavebné práce v zahraničí, pričom jeho príjem je okolo 700,- až 800,- € mesačne, a nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť, okrem maloletého Fabiána.
9. Maloletý Y. je zdravý, prekonáva iba bežné ochorenia. Maloletý v septembri 2018 nastúpil na krátky čas do materskej škôlky, čo však zle psychicky znášal, preto matka odložila jeho nástup do škôlky o rok. Toho času už maloletý navštevuje materskú škôlku, za ktorú uhrádza matka 50,- € mesačne. €, podiel na nákladoch na bývanie maloletého je 117,50 €, strava na maloletého 60,- €, odevy, obuv v priemere 20,- €, hygienické potreby 7,- €, lieky a vitamíny v prípade bežných chorôb 20,- € ročne, hračky, knižky, farbičky, športové potreby okolo 60, € ročne, a priemerné mesačné náklady na maloletého sú teda vyčíslené matkou v sume okolo 206,- € mesačne.
10. Podľa ust. § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí
maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
11. Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
12. Podľa § 65 ods. 1, 2 zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
13. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
14. Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
15. Podľa ustanovenia § 76 ods. 2 Zákona o rodine, proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
16. Podľa ust. § 78 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
17. Podľa ust. § 121 CMP , rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
18. Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd dospel k záveru, že návrh matky na úpravu práv a povinností k maloletému Y. M., G.. XX.X.XXXX je dôvodný. Súd pri rozhodovaní vychádzal najmä z Dohody rodičov o úprave práv a povinností k maloletého zo dňa 21.10.2019, ktorá bola súdu predložená matkou spolu s návrhom na začatie konania, a taktiež zo skutočnosti, že otec potvrdil pred kolíznym opatrovníkom, že s touto dohodu súhlasí. Súd preto maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky, a otca zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 100,- €, tak ako sa rodičia dohodli. Matka vyčíslila výdavky na odôvodnené potreby maloletého v sume celkovo cca 206,- € mesačne. Preto je suma 100,- € ako výživné zo strany otca na maloletého adekvátna, nakoľko pokrýva v podstate polovicu týchto nákladov na odôvodnené potreby maloletého. Naviac matka sama potvrdila, že otec sa podieľa aj na ďalších výdavkoch, pokiaľ matka potrebuje finančne vypomôcť. Preto súd dospel k záveru, že je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať výživným v sume 100,- € mesačne na maloletého.
19. Súd určil počiatok vyživovacej povinnosti otca k maloletému počnúc mesiacom máj 2021 z toho dôvodu, že otec si túto vyživovaciu povinnosť voči maloletému od podania návrhu plnil dobrovoľne v uvedenej výške, resp. aj vo vyššej sume. Pokiaľ ide o styk otca s maloletým, tento súd neupravoval,
nakoľko otec sa často nachádza v zahraničí pracovne, a preto nie je možné určiť presné intervaly stretávania sa otca s maloletým, a rodičia sa na tomto vedia dohodnúť. Preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku I. až III. tohto rozsudku.
20. O trovách konania sú rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 Civilného sporového poriadku, z. č. 160/2015 Z. z., ďalej iba CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.