Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/45/2024

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Mikovej a členiek senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcov: 1. A. B., C. D., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XX, D., 2. E. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. X, D., zastúpení Advokátska kancelária doc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD. & Associates, s.r.o., so sídlom Hlavná 111/25, Košice, proti žalovaným: 1. B. G., nar. X.X.XXXX, bytom H. XX, D., 2. I. J., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XX, D., 3. L. M. F., nar. XX.X.XXXX, bytom D. X, H., zastúpení Advokátska kancelária Nicol Hlaváčiková s.r.o., so sídlom Bočná 10, Košice, IČO: 51 176 831 o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaných proti uzneseniu Mestského súdu Košice zo dňa 16. januára 2024 č.k. -34

rozhodol:

M e n í uznesenie tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

odôvodnenie:

1. Preskúmavaným uznesením súd prvej inštancie vyhovel návrhu žalobcov a nariadil neodkladné opatrenie tak, že žalovaným v 1., 2. a 3. rade uložil povinnosť zdržať sa užívania a nakladania so stavbou garáže, súp. č. XXXX, nachádzajúcou sa na parcele KN-C č. 7013/2, zapísanou na liste vlastníctva č. XXXXX, katastrálne územie H. F. do právoplatného skončenia konania o určenie vlastníckeho práva ku stavbe garáže. Žalobcom v 1. a 2. rade uložil povinnosť na podanie žaloby vo veci samej o určenie vlastníckeho práva ku stavbe garáže v lehote 30 dní od doručenia uznesenia.

2. Súd vychádzal z návrhu žalobcov odôvodneného tým, že sú podielovými spoluvlastníkmi rodinného domu súp. č. XXXX na B. XX G. D., stojaceho na parc. KN-C 7013/1 všetko zapísané na LV č. XXXX, kat. úz. H. F., ktorý dom je súčasťou átriového štvordomu, má obytné nadzemné podlažie a v prízemí sa nachádza pivnica a dve garáže, jednou z nich je aj garáž, vo vzťahu ku ktorej sa domáhajú neodkladnej úpravy právnych pomerov. Žalobcovia tvrdili, že garáž, ktorá je aktuálne vedená ako samostatná stavba vo vlastníctve žalobcov, je viac ako 50 rokov súčasťou ich rodinného domu, považovali ju za svoje vlastníctvo, pričom táto nadobudla postavenie samostatného objektu práva – samostatnej stavby, na základe konania žalovaných, ktorí požiadali o určenie súp. čísla ku garáži. Po pridelení súpisného čísla 7366, bola garáž ako samostatná stavby stojaca na pozemku vo vlastníctve žalobcov, zapísaná na LV č. XXXXX pre vlastníka N. G., K. O. P. XXX/X, nar. X.XX.XXXX, ktorý zomrel dňa XX.X.XXXX. Dedičmi po zomrelom N. G. sú na základe rozhodnutia o dedičstve žalovaní v 1. až 3. rade. Žalobcovia poukázali na to, že sa snažili o nápravu stavu návrhom na opravu chyby v katastrálnom operáte, ktorému návrhu nebolo vyhovené a podnetom na vydanie protestu prokurátora, o ktorom nebolo ešte rozhodnuté. Uviedli, že majú dôvodnú obavu, že nehnuteľnosť bude prevedená na inú osobu alebo zaťažená právami tretích osôb.

3. Súd prvej inštancie citoval ustanovenia upravujúce konanie o nariadenie neodkladného opatrenia , , , , , , následne vymedzil teoretické predpoklady z ktorých súd vychádza pri hodnotení dôvodnosti návrhu uvádzajúc, že navrhovateľ neodkladného opatrenia musí presvedčivo osvedčiť skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú potrebu

úpravy právnych pomerov či fakt, že exekúcia očakávaného súdneho rozhodnutia bude ohrozená, keď miera osvedčenia sa riadi konkrétnymi okolnosťami sporu, pričom požadované obmedzenie musí byť primerané poskytnutej ochrane navrhovateľa, aby nedochádzalo k nevyváženému zásahu do vzájomných pomerov strán a tretích osôb. Následne súd zopakoval tvrdenia žalobcov z návrhu a uviedol, že listinnými dôkazmi (výpis z listu vlastníctva č. XXXXX I. Q. XXXX katastrálne územie Severné mesto, oznámenie o určení súpisného čísla zo dňa 30. 11. 2022 v spojení s opravou chyby zo dňa 15. 2. 2023, rozhodnutie Okresného úradu Košice, katastrálny odbor zo dňa 25. 10. 2023, sp. zn. X-106/2023/ Buš, podnet na vydanie protestu prokurátora zo dňa 18. 12. 2023), bola osvedčená existencia vzťahu medzi sporovými stranami, z ktorej vyplýva obava žalobcov, že stavba garáže, ktorá bola dlhodobo súčasťou rodinného domu žalobcov na základe kolaudačného rozhodnutia pre stavbu zo dňa 3.9.1969, bude prevedená na inú osobu či zaťažená právami tretích osôb, preto považoval za dôvodné ich návrhu vyhovieť. V súlade s žalobcom uložil povinnosť na podanie žaloby vo veci samej, v ktorom konaní bude riadne zistený skutkový stav týkajúci sa vlastníckeho práva. O náhrade trov nerozhodol poukazujúc na to, že o týchto bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí v konaní o veci samej o určenie vlastníctva žalobcov.

4. Uznesenie napadli odvolatelia odvolaním podľa , , , , , že súd im nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať im patriace práva v miere porušujúcej právo na spravodlivý proces, konanie malo inú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, lebo sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhovali rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť a návrh žalobcov zamietnuť.

5. Odvolatelia uviedli, že pokiaľ aj procesnoprávna úprava umožňuje nariadiť neodkladné opatrenie aj bez vyjadrenia protistrany, v danom prípade to nepovažovali za súladné so zásadou rovnosti strán sporu, lebo žalobcom nehrozila žiadna bezprostredná ujma a súd rozhodoval iba na základe subjektívneho stanoviska žalobcov a nejakého domnelého ohrozenia, ktoré nebolo osvedčené. Vytkli súdu prvej inštancie, že v odôvodnení uviedol, že vychádzal aj z kolaudačného rozhodnutia z 3.9.1969, ktoré v skutočnosti nebolo obsahom listinných dôkazov, pričom z listín žalobcami predložených, konkrétne z rozhodnutia Okresného úradu Košice, odbor katastrálny zo dňa 25.10.2023, ktorým bol zamietnutý ich návrh na opravu chýb v katastrálnom operáte, vyplýva nedôvodnosť požiadavky žalobcov na neodkladnú úpravu právnych pomerov. Vytkli rozhodnutiu súdu arbitrátnosť, nezrozumiteľnosť, keď neobsahuje žiadne uchopiteľné a relevantné dôvody, ktoré by odôvodňovali okamžitý zásah súdu a ním prijatú úpravu právnych pomerov sporových strán. Zastávali názor, že obsahom listín súd nemal osvedčené žiadne vlastnícke právo k rodinnému domu s dvoma garážami, keďže k návrhu bol pripojený iba výpis z LV č. XXXX, kat. úz. H. F., svedčiaci o vlastníckom práve žalobcov k pozemkom. Poukázali na to, že v spornej lokalite boli na základe stavebného projektu L. R. budúcimi vlastníkmi svojpomocne postavené skupiny átriových štvordomov, keď podľa legendy projektu sa počítalo s jednou garážou pre každý dom. Pre odstránenie akýchkoľvek rozporov ešte v roku 1972 odbor výstavby ObNV Košice – Sever spísal výstup z porady so všetkými 12 pôvodnými vlastníkmi, v ktorom sú tieto skutočnosti potvrdené. Právnym titulom nadobudnutia vlastníckeho práva ku garáži, nebolo určenie súpisného čísla, ale fakt, že garáž bola postavená právnym predchodcom žalovaných, ich otcom, ktorý od času vybudovania garáž s rodinou nerušene, celé desaťročia užíval, od počiatku aj elektroinštalácia v garáži je napojená na rozvody ich rodinného domu, čo popiera tvrdenia žalobcov, že táto stavba je súčasťou ich nehnuteľnosti. Vyjmúc uvedené považovali nariadené neodkladné opatrenie za neprimerané, keďže im ukladá aj zákaz garáž užívať, k čomu neponúka súd žiadne vysvetlenie. Namietali tiež, že nebola preukázaná ani žalobcami tvrdená obava o zmene vlastníckeho práva dotknutej nehnuteľnosti. Zdôraznili, že žalobcovia zamlčali, že k žiadosti o pridelenie súpisného čísla bolo prikročené potom, čo žalobcovia zneužívali starší vek ich otca a dožadovali sa toho, aby garáž prestal užívať a odovzdal im ju, čím narušovali dlhoročný pokojný stav a zápis nehnuteľnosti do katastra nehnuteľnosti smeroval práve k ochrane ich vlastníctva i vzájomnej konečnej úprave právnych vzťahov. Na preukázanie nimi tvrdených skutočností predložili projektovú dokumentáciu L. R., i záznam z rokovania ObNV Košice-Sever zo dňa 1.8.1972.

6. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že požiadavku na určenie súpisného čísla zo dňa 30.11.2022 podali žalovaní v 1. až 3. rade ako vlastníci spoločne s teraz nebohým ich otcom N. G., až následne urobili správne podanie, kde sa uvádza údaj o stavebníkovi už len ako N. G., z čoho podľa žalobcov vyplýval úmysel žalovaných nadobudnúť vlastnícke právo k stavbe garáže už oznámením

o určení súpisného čísla, a ešte pred nadobudnutím vlastníckeho práva ku garáži ponúkali na predaj stavbu garáže prostredníctvom realitných kancelárií. Podotkli, že výpis z LV č. XXXX, kat. úz. H. F. osvedčoval, že na pozemku vo vlastníctve žalobcov sa nachádza stavba súp. č. XXXX zapísaná na inom LV č. XXXXX, teda že žalovaní sú vlastníkmi stavby postavenej na cudzom pozemku. Rozhodnutie súdu preto považovali za správne, pričom žalovaní v 1. až 3. rade môžu účinne obhajovať svoje záujmy v konaní vo veci samej o žalobe vedenej na Mestskom súde Košice pod sp.zn. , do právoplatnosti skončenia ktorého konania nemôžu utrpieť žiadnu škodu.

7. K projektovej dokumentácii predloženej žalovanými uviedli, že nie je overená stavebným úradom, nepreukazuje skutočný stav realizácie štvordomu, keď v porovnaní s pôvodným projektovým riešením došlo ku viacerým zmenám podľa požiadaviek jednotlivých vlastníkov. Záznam ObNV Košice-Sever z 1.8.1972 nepovažovali za spôsobilý dôkaz o nadobudnutí vlastníckeho práva žalovaných ku garáži. Poukázali tiež na časť odôvodnenia rozhodnutia bývalého Obvodného súdu 2 v Košiciach zo dňa 12.12.1995 sp.zn.18C/683/93, že podľa výpovede L. S. R. projekt sa vyhotovoval pre družstevnú výstavbu, od ktorej sa upustilo, táto pokračovala ako individuálna a takto aj bola zrealizovaná, keď podľa znaleckého posudku možno charakterizovať uvedený projekt ako nevhodne riešený pre individuálnu výstavbu z hľadiska konštrukčno-dispozičného, stavebného, fyzikálneho, protipožiarneho i prevádzkového. Kópiu vyššie zmieneného rozsudku Obvodného súdu 2 Košice zo dňa 12.12.1995 pripojili k svojmu vyjadreniu.

8. Iné vyjadrenia v odvolacom konaní neboli podané.

9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania podaného žalovanými, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania a skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie, bez nariadenia pojednávania prejednal odvolanie dospejúc k záveru o jeho dôvodnosti. Žalobcami tvrdené odvolacie dôvody podľa , , boli naplnené, pretože súd prvej inštancie z predložených listinných dôkazov vyvodil nesprávne skutkové zistenia lebo neprihliadal ku skutočnostiam z dôkazov vyplývajúcich, vychádzal z nesprávnej interpretácie inak správne použitej právnej úpravy a odôvodnenie jeho rozhodnutia nesplňuje požiadavku zrozumiteľnosti a presvedčivosti, lebo z neho nevyplýva, z akých skutkových zistení súd dospel k záveru o dôvodnosti návrhu žalobcov. Pretože neboli splnené podmienky pre potvrdenie ani zrušenie rozhodnutia, odvolací súd v zhode s rozhodnutie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

10. Pokiaľ aj súd prvej inštancie správne vymedzil teoretické východiská rozhodovania o neodkladnom opatrení, tieto v konaní v zásade neaplikoval a neprihliadol na všetky rozhodujúce skutočnosti významné pre posúdenie opodstatnenosti nároku žalobcov. Predpokladom neodkladnej úpravy právnych pomerov je existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, skúmanie toho, či navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy právnych pomerov (princíp opodstatnenosti), či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), a či navrhovaným opatrením nebude vytvorený nenávratný stav a právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality). Dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia, keď miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia, pričom pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti, z ktorého dôvodu súd nemusí dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej.

11. Predovšetkým je potrebné prisvedčiť žalovaným, že listinné dôkazy produkované žalobcami neosvedčujú žiadny vlastnícky vzťah žalobcov k spornej nehnuteľnosti, aktuálne samostatnej stavbe súp. č. XXXX, nachádzajúcej sa na parcele KN C 7013/2, zapísanej na LV č. XXXXX, kat. úz. H. F.. Aj keď je pravdou, že uvedená stavba stojí na pozemku vo vlastníctve žalobcov, o skutočnostiach tvrdených žalobcami, že je súčasťou stavby ich domu, a že bola dlhodobo nimi užívaná, neboli poskytnuté žiadne dôkazy. Len fakt, že garáž sa nachádza pod obytnými priestormi rodinného domu v ich vlastníctve, takým dôkazom nie je, osobitne v spojitosti s obsahom ostatných listín.

12. Z rozhodnutia Okresného úradu Košice, katastrálny odbor, zo dňa 25.10.2023, sp. zn. X-106 2023/ Buš, ktorým bol zamietnutý návrh na opravu zápisu v katastri nehnuteľnosti, ktorým mal byť zápis

vlastníckeho práva ku garáži v prospech právneho predchodcu žalobcov N. G. vyplýva, že k zápisu došlo po predložení oznámenia o pridelení súpisného čísla stavby zo dňa 30.11.2022, rozhodnutia odboru výstavby Mestského národného výboru č. 9/1969 zo dňa 3.9.1969 o užívacom povolení k rodinnému domu pre N. G., geometrického plánu na porealizačné zameranie garáže č. 244321653/90 na parcele č. 7013, odpisu o zázname odboru výstavby ObNV Sever z komisie riešenia rozporov o užívaní átriových domov zo dňa 20.7.1972. Katastrálny úrad pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na opravu zápisu prihliadal tiež na dohodu o úhradu dane z nehnuteľnosti uzavretej medzi B. D. a N. G., rozsudok Obvodného súdu 2 v Košiciach sp.zn. , rozpočet stavby za garážové dvere, zárubne, znalecký odhad hodnoty nehnuteľnosti, projektovú dokumentáciu. Z obsahu rozhodnutia vyplýva, že v situačnom pláne podlažia rodinného domu - prízemie átriového štvordomu sú vyznačené 2 garáže bez bližšej identifikácie vlastníckych práv. Správny orgán konštatoval, že nebol dôvod na vykonanie opravy, lebo predložené listiny nespochybňovali správnosť postupu katastrálneho úradu, a predmetom konania o oprave chyby nemôže byť riešenie sporu o vecnom práve, ktoré patrí do výlučnej právomoci súdov.

13. Nesúhlasný postoj žalobcov k zápisu stavby garáže na LV č. XXXXX v prospech právneho predchodcu žalovaných, ktoré vlastnícke právo titulom dedenia svedčí aktuálne žalovaným, vyplýval z ich tvrdení, že garáž stojí na ich pozemku a má byť súčasťou ich rodinného domu, preto nejde o samostatnú stavbu. V konaní nebolo sporné, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi rodinného domu súpisné číslo XXXX na parcele 7013/1, ktorý dom je zapísaný na LV č. XXXXX a pozemku parcelné číslo 7013/1 o výmere 106 m2, č. 7013/2 o výmere 16 m2 zastavaná plocha a nádvorie, č. 7014 o výmere 296 záhrada, zapísaných na LV č. XXXX, katastrálne územie Severné mesto, obec Košice – Sever. Rovnako je nepochybné, že žalovaní sú titulom dedenia po právnom predchodcovi N. G. na základe rozhodnutia o dedičstve Mestského súdu Košice, , podielovými spoluvlastníkmi v podieloch 1/3 nehnuteľnosti – garáže, súpisné číslo XXXX stojacej na pozemku parc.č. 7013/2, teda na pozemku v podielovom spoluvlastníctve žalobcov. Z rozsudku Obvodného súdu 2 v Košiciach, zo dňa 12.12.1995, týkajúceho sa žaloby o vypratanie garáže u obdobného átriového domu na ul. Jazdecká ako v prejednávanej veci, v ktorom spore žalobca tvrdil, že garáž sa nachádza v jeho dome, na jeho pozemku, je preto jeho vlastníctvom a súčasťou domu, vyplýva, že podľa výpovede projektanta L. S. R. rodinné domy boli postavené ako súčasť átriového štvordomu podľa projektu pôvodne plánovaného pre družstevnú výstavbu. Z uvedených dôvodov sa nejavilo ako problém, ak garáže sa nachádzali aj pod bytom v rodinných domoch, ku ktorým nepatrili. No od družstevnej výstavby sa upustilo s tým, že sa rozhodlo, že výstavba bude pokračovať ako individuálna, keď ku každému bytu mala prislúchať 1 garáž. Na uvedenej skutočnosti sa mali dohodnúť aj vlastníci bytov v týchto átriových štvordomoch v júli 1972 ako aj o rozdelení nákladov na ich výstavbu, či vysporiadanie investovaných finančných prostriedkov. O uvedených skutočnostiach zhodne v konaní vypovedal ako svedok aj právny predchodca žalovaných N. G.. Podľa záverov znaleckého posudku L. E. D. podaného ku uvedenému sporu Obvodného súdu 2 Košice, átriový štvordom predstavuje nehnuteľnosť, v ktorom sú 4 byty A, B, C, D a ku každému je projektovaná garáž.

14. Na účely nariadenia neodkladného opatrenia žalobcovia osvedčili iba skutočnosť, že garáži aktuálne zapísanej ako spoluvlastníctvo žalovaných, bolo pridelené súpisné číslo až v roku 2022, a že sa nachádza na pozemku v ich vlastníctve. O tvrdeniach, aby predmetná nehnuteľnosť bola ich vlastníctvom, tvorila súčasť ich domu, alebo aby ju dlhodobo ako svoje vlastníctvo užívali, nedoložili žiadne dôkazy. Naopak z listín predložených samotnými žalobcami a ktoré tiež pripojili k svojej obrane žalovaní vyplýva, že od času realizovania átriových štvordomov platilo, že ku každej tam užívanej bytovej jednotke prináleží 1 garáž, aj keď v prípade niektorých bytov sa táto môže nachádzať pod iným bytom teda aj na cudzom pozemku.

15. Jedným z prvotných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia je hodnoverné osvedčenie nároku vo veci samej, ku ktorému návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, teda že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je so zreteľom na všetky okolnosti prípadu vyššia, než pravdepodobnosť jej zamietnutia. Miera osvedčenia sa vždy riadi okolnosťami sporu i naliehavou potrebou jej riešenia. Navrhovateľ je povinný predložiť listinné dôkazné prostriedky, kvalifikovanú právnu argumentáciu a relevantné skutkové tvrdenia, ktorými preukazuje opodstatnenosť a existenciu práva vo vzťahu ku ktorému sa ochrany domáha. Nevyhnutná je tiež potreba osvedčenia bezodkladnej úpravy pomerov, teda osvedčenie existencie prvku naliehavosti.

16. V prejednávanej veci odvolací súd zastáva názor, že z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a predložených listinných dôkazov nevyplývajú skutočnosti svedčiace pre záver o osvedčení práva žalobcov na užívanie garáže v miere vyššej než táto svedčí žalovaným, a nebola osvedčená ani potreba naliehavej úpravy právnych pomerov. V prospech žalovaných svedčí dlhodobosť užívania garáže právnym predchodcom žalovaných resp. žalovanými, ktoré užívanie ani nebolo žalobcami spochybňované, pripojené rozhodnutie katastrálneho úradu o zamietnutí návrhu na opravu zápisu chyby v katastrálnom operáte, rozhodnutie Obvodného súdu 2 Košice, z 12.12.1995, ktoré potvrdzujú, že dlhodobý faktický stav bol taký, že k jednej bytovej jednotke v átriových štvordomoch prislúchala jedna garáž, nie dve, ako to vo svojom návrhu tvrdia žalobcovia, pričom nebolo vylúčené, aby sa garáž vlastnícky patriaca inému subjektu, nachádzala na cudzom pozemku vo vlastníctve majiteľa inej bytovej jednotky v átriovom štvordome. Tento spôsob užívania potvrdzuje tiež zápis odboru výstavby ObNV z 1.8.1972 realizovaný z podnetu projektanta a majiteľov domov, výpis z plôch k projektu átriového štvordomu, kde je zrejmé, že ku každému bytu prináleží 1 garáž. Žalobcovia uplatnili ochranu svojho vlastníckeho práva ku garáži určovacou žalobou, podanou po rozhodnutí o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Ochranu oprávnených záujmov žalobcov pre prípad prevodu nehnuteľnosti na iný subjekt, je tak možné riešiť aj zápisom poznámky o prebiehajúcom súdnom spore podľa . Podľa uvedeného zákonného ustanovenia výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva, ak bol podaný v čase, keď v katastri nehnuteľnosti bola zapísaná poznámka o súdnom konaní.

17. Pretože odvolací súd dospel k záveru o nenaplnení predpokladov nevyhnutných pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, tak čo do osvedčenia tvrdeného vlastníckeho práva žalobcov ako i prvku naliehavosti na požadovanej súdnej ochrane, rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že tento návrh zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodne v konaní vo veci samej. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení má povahu rozhodnutia vo veci samej, ktorým sa konanie končí len vtedy, ak neodkladné opatrenie konzumuje vec samú. To sa vzťahuje na také prípady neodkladného opatrenia podaného pred začatím konania, na ktoré nenadväzuje žaloba. Takáto procesná situácia v danom prípade nenastala, z ktorých dôvodov o náhrade trov rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí o žalobe podanej žalobcami.

18. Rozhodnutie prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).