Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-19P/105/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Soňou Glezgo v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: R. J., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, Staničná 9, Košice, dieťaťa rodičov: H. V., nar. X.X.XXXX, trv. bytom M. L. XX, V. a H. J., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom V. XXX, XXX XX L., akt. na neznámom mieste, v konaní o návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností takto

rozhodol:

Maloletú R. J., nar. XX.XX.XXXX zveruje do osobnej starostlivosti matky.

Právo zastupovať a spravovať majetok maloletej majú obaja rodičia.

Otec je povinný prispievať na výživu maloletej R. mesačným výživným vo výške 60 € vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, s účinnosťou od 07.08.2020 do budúcna.

Dlžné výživné za obdobie od 07.08.2020 do 30.04.2021 v celkovej výške 960 € je otec povinný zaplatiť matke do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Styk otca s maloletou ostáva neupravený.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným súdu dňa X.X.XXXX matka žiadala zveriť maloletú do jej osobnej starostlivosti a otcovi uložiť povinnosť prispievať na výživu dieťaťa 60€ mesačne od decembra XXXX. Uviedla, že maloletá pochádza z družobného pomeru, ktorý mala s jej otcom, s ktorým žila po skončení stredoškolského štúdia v spoločnej domácnosti. Otec používal alkoholické nápoje v nadmernej miere. V dôsledku toho sa správal agresívne, matku fyzicky a slovne napádal, ponižoval, urážal, ohrozoval nožom. A to aj za prítomnosti maloletej, ktorá reagovala krikom a plačom. Otec ju opakovane zbil. Niekoľkokrát od neho odišla, asi 6 mesiacov strávila v zariadení H. L. N. v V.. Následne ju rodina presvedčila, že sa otec zmenil, a preto sa k nemu vrátila. Násilie a agresivita však pokračovali a preto sa matka v novembri XXXX zbalila a s najnudnejší mi vecami od otca ušla z dôvodu bezpečia sa nachádza na bezpečnom mieste, ktorého adresu neuvedie. Je nezamestnaná, poberá predĺžení rodičovský príspevok a prídavok na dieťa, iný príjem nemá. Dieťa je v celodennej starostlivosti matky. O majetkových pomeroch otca nemá žiadnu vedomosť.

2. Uznesením zo dňa 11.8.2020 súd ustanovil maloletej kolízneho opatrovníka, Úrad práce, sociálnych veci a rodiny v Košiciach, ktorý odporučil návrhu vyhovieť.

3. Zásielky súdu sa z adresy otca oznámenej matkou vrátili neprevzaté v odbernej lehote. Súd lustroval bydlisko otca v príslušných databázach a zistil, že otec má trvalý pobyt evidovaný na adrese XXX V..

Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove súdu oznámilo, že na uvedenej adrese býva otcova matka ktorá oznámila, že syn aj so svojou aktuálnou družkou žije na neznámej adrese v Českej republike, kontakt naňho nemá. Z uvedeného dôvodu bol otcovi návrh doručený postupom podľa . Návrh sa považuje za doručený dňom 26.2.2021. Otec sa k návrhu žiadnym spôsobom nevyjadril.

4. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie. Otec sa pojednávania bez ospravedlnenia a bez žiadosti o odročenie pojednávania nezúčastnil. Z uvedeného dôvodu súd podľa ust. pojednával v jeho neprítomnosti. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, kolíznej opatrovníčky, listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutočný stav:

5. Z výpovede matky na pojednávaní vyplynulo, že návrh podala v auguste XXXX, už vtedy boli veľmi zlé a narušené vzťahy s otcom dieťaťa, bála sa naňho podávať nejaké oznámenie, pretože sa jej vyhrážal a bol fyzicky aj psychicky násilnícky. V novembri XXXX sa situácia vyhrotila do takého stavu, že opustila spoločnú domácnosť a s dieťaťom ušla, považuje sa za týranú ženu. Adresa trvalého bydliska je bydlisko jej rodičov, ktorí sú aktuálne tiež v rozvodovom konaní, a preto nie je možné, aby tam s dieťaťom bývala. Aktuálne býva aj s maloletou v krízovom centre. Otec sa o dieťa nezaujíma, neprispieva žiadnou sumou. Matka s ním nie je v kontakte. Matka aktuálne nikde nepracuje, je na materskej dovolenke s ďalším dieťaťom, maloletým L. V., nar. XX.XX.XXXX, ktorého otcom je rovnako H. J., ktorý sa však k otcovstvo nehlási. L. sa narodil až potom, čo matka opustila spoločnú domácnosť a bála sa ísť na úrad za účelom určenia otcovstva. Matka mu narodenie L. oznámila na facebooku a následne ho zablokovala, odvtedy s ním nemá žiadny kontakt, ani na sociálnych sieťach. Otec sa ju nepokúsil žiadnym spôsobom kontaktovať. Keďže sa ho matka bojí, tak zatiaľ návrh na určenie otcovstva nedala, aj keď to zvažuje. Aktuálne matkin príjem tvoria len štátne sociálne dávky, spolu vo výške 329 €. Má skončené konzervatórium, operný spev, zatiaľ v odbore nepracovala. V čase, keď žili v spoločnej domácnosti, otec pracoval len na fuškách, na stavebných prácach. Podľa jej vedomostí nemá skončenú ani základnú školu. Matka aj dcéra sú zdravé, výdavky na dieťa sú bežného charakteru.

6. Lustráciou v evidenčných pomôckach súd zistil, že otec nie je v Sociálnej poisťovni vedený ako evidovaný ako zamestnanec, nemá evidovaný účet v žiadnej pobočke banky na Slovensku. Z oznámenia Úradu práce, sociálnych veci a rodiny Košice vyplýva, že otec nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a nepoberá dávku hmotnej núdzi ani iné sociálne dávky.

7. Kolízna opatrovníčka realizovala sociálne šetrenie v domácnosti matky, v ktorej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Kolízny opatrovník odporučil vyhovieť návrhu matky a styk maloletej s otcom neupraviť, vzhľadom k tomu že otec sa o dieťa nezaujíma.

8. Na základe takto zisteného skutočného stavu súd právne posúdil vec nasledovne:

9. Podľa (ďalej len ) súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi pri zohľadnení ich vzájomného vzťahu a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.

10. Podľa ust. podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.

11. V zmysle ust. a v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, a to rozsudkom.

12. Podľa ust. a na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

13. Podľa ust. veta prvá pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

14. Podľa o rodine ( ďalej len ZOR) záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu

maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

15. Podľa ust. § 36 ods. 1 ZOR rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia §24, §25 a § 26 sa použijú primerane.

16. V zmysle uvedeného s odkazom na ust. § 24 ods. 1 a 4 ZOR súd pri úprave rodičovských práv a povinností najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti a kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Súd rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

17. Podľa ust. § 62 ZOR (1)Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (3)Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5)Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

18. Podľa ust. § 63 ZOR (1) rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (2) U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval. (3)Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

19. Podľa ust. § 65 ods. 1 ZOR ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

20. Podľa ust. § 75 ZOR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

21. Podľa ust. § 76 ods. 1 a § 77 ods. 1 ZOR výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

22. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že návrh bol podaný dôvodne. Rodičia už v čase podania návrhu nežili v spoločnej domácnosti, otec o dieťa nejaví záujem, nestará sa oňho, na jeho výživu neprispieva. Osobnú starostlivosť o dieťa zabezpečuje posledné dva roky výlučne matka, otec sa na ne žiadnym spôsobom nepodieľa. Sociálnym šetrením v domácnosti matky v jej starostlivosti o dieťa neboli zistené žiadne nedostatky. Matka aj s dcérou sú zapojené do spolupráce s Centrom pre deti a rodiny G., kde v spolupráci s nadáciou H. je zabezpečené nielen Bývanie ale aj vecné plnenia a odborné poradenstvo. Z uvedených dôvodov súd maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky.

23. Zastupovanie maloletého dieťaťa a spravovanie jeho majetku patrí medzi základné rodičovské práva a zároveň povinnosti, k obmedzeniu ktorých je možné pristúpiť len v tom prípade, ak sú splnené zákonom stanovené podmienky definované citovaním ustanovením § 38 ods. 2 písm. b) a c) ZOR. Po vykonanom dokazovaní má súd za preukázané, že otec svoje rodičovské práva a povinnosti nevykonáva vôbec, v konaní bol pasívny, avšak žiadny z účastníkov nenavrhol obmedzenie ani pozastavenie rodičovských práv otcovi, súd preto v záujme hospodárnosti a plynulosti konania nepovažoval za účelné začínať konanie bez návrhu a odkázal matku na podanie samostatného návrhu v prípade, ak to bude považovať za potrebné.

24. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti, deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má však niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou, alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd.

25. V prípade výživného na maloleté dieťa sa vo všeobecnosti uplatňuje tzv. princíp potencionality ( §75 ods. 1,2 ZOR), ktorý má prednosť pred princípom fakticity. V praxi to znamená, že súd neprihliada len na skutočné príjmy osoby povinnej platiť výživné, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jej potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré mohla mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce (porovnaj Rozsudok NS SR, sp. zn. ).

26. V danom prípade bol otec počas celého konania pasívny. Súdu ani kolíznemu opatrovníkovi sa nepodarilo zistiť aktuálne bydlisko otca. Lustráciami v príslušných evidenčných pomôckach súd zistil, že otec bol samostatne Podľa oznámenia otcovej matky je otec v zahraničí. Súd je povinný v mimosporovom konaní konať aj keď sú účastníci nečinní. Samotná skutočnosť, že súd je povinný zistiť skutočný stav veci nezbavuje účastníka konania dôkaznej povinnosti. Žiadny právny predpis neukladá rodičovi povinnosť pracovať, na druhej strane však zákon o rodine definuje vyživovaciu povinnosť voči

dieťaťu ako povinnosť zákonnú, pričom výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov a každý rodič je povinný usmerniť svoje pracovné a životné aktivity tak, aby túto povinnosť plnil. Pasivita rodiča nemôže byť na úkor maloletého dieťaťa.

27. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti, jeho možnosti a majetkové pomery. Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho, aká finančná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, hygienické potreby strava, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoje jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne, ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa, pričom ide o všeobecne známu skutočnosť, ktorú nie je potrebné osobitne dokazovať. Dokazovať je potrebné len nadštandardné výdavky, resp. potreby dieťaťa, ktoré vybočujú z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku.

28. Matka vyčíslila výdavky na maloletú ako výdavky bežného charakteru, pričom starostlivosť o dieťa vo všetkých smerov zabezpečuje výlučne sama. Matka má zároveň vyživovaciu povinnosť aj k druhému dieťaťu, ktorého otcom je rovnako otec maloletej, ku ktorému sa však nehlásia a otcovstvo ešte preto nie je určené. Vzhľadom k pasivite otca počas konania za aplikácie vyššie uvedených zásad a zákonných pravidiel súd určil výšku výživného v rozsahu 60 € mesačne predovšetkým s ohľadom na vek a odôvodnené potreby maloletej.

29. V zmysle citovaných ustanovení zákona súd o výživnom rozhodoval od podania návrhu, teda od 7.8.2020. Dlžné výživné za obdobie od 7.8.2020 do 30.04.2021 v celkovej výške 960 € bolo vypočítané násobkom sumy mesačného výživného za rozhodné obdobie.

30. Lehota na zaplatenie dlžného výživného bola určená postupom podľa ust. . Iný návrh podali nebol a súd nenašiel žiadny právny základ pre predĺženie tejto zákonnej lehoty.

31. Vzhľadom k tomu, že otec dlhodobo nejaví žiadny záujem o stretávanie sa s dcérou súd vyhovel návrhu matky a styk otca s maloletou neupravil.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje v troch vyhotoveniach.

Podľa ust. odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Matka aj kolízna opatrovníčka sa vzdali práva na odvolanie.

Podľa , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa , ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa , odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , , odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa , v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, v ktorej bola upravená starostlivosť o maloleté dieťa, styk s maloletým dieťaťom alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu, oprávnený môže podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa a nasl. .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Rozsudky o výživnom sú predbežne vykonateľné ( povinnosť plniť vzniká doručením rozsudku bez ohľadu na podanie odvolania).