Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_10CoCsp-5-2021.pdf
PDF · 103.84 KB
Case nature
Area
Subarea
10CoCsp/5/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Viery Zoľákovej, v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného JUDr. Katarínou Hegedüšovou, advokátkou, so sídlom Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava, IČO: 42185190, proti žalovanej: E. T., V.. XX.X.XXXX, B. P. T. XXXX/XX, XXX XX Y., o zaplatenie 102,- eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 19Csp/258/2019-33 z 30.6.2020 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. 19Csp/258/2019-55 z 29.12.2020, takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom.
Žalovaná nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal.
2. Vychádzal zo zistenia, že žalobca je vedený v Obchodom registri Okresného súdu P. S. v oddiely T. vo vložke č: XXXXX/B s dňom zápisu 14.3.2001 v predmete činnosti o.i. aj poskytovanie úverov z lacných zdrojov, poskytovanie spotrebiteľských úverov bez obmedzenia rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov. Žalovaná je fyzická osoba - spotrebiteľka. Dňa 21.11.2015 títo uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej sa žalobca ako veriteľ zaviazal na žiadosť žalovanej ako spotrebiteľky bez zbytočného odkladu po podpise tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytnúť jej bezúčelový spotrebiteľský úver v sume 300,- eur a spotrebiteľka sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov a úrok spojený so spotrebiteľským úverom, čo v prípade riadneho splácania úveru v dohodnutom termíne predstavuje sumu 264,- eur, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 564,- eur. Spotrebiteľka podpisom zmluvy žiadala veriteľa o poskytnutie spotrebiteľského úveru. Odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov je vo výške 84,- eur, čo predstavuje ročnú percentuálnu mieru nákladov RPMN vo výške 28 %, ktorá sa vypočítala v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca uvedeného vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru a ktorú spotrebiteľka berie na vedomie. Úrok je vo výške 60 % ročne z poskytnutého úveru až do jeho úplného uhradenia, čo v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne predstavuje sumu 180,- eur. Spotrebiteľka sa zaviazala zaplatiť celkovú čiastku 564,- eur do 25.11.2016. Zmluvné strany sa dohodli, že ak spotrebiteľka neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote uvedenej v zmluve o spotrebiteľskom úvere, zaväzuje sa veriteľovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 33,- eur. Spotrebiteľka sa zaviazala uhradiť veriteľovi za každú zaslanú upomienku čiastku 30,- eur do 5 dní od doručenia písomnej výzvy na úhradu. Vo formulárovej zmluve ďalej spotrebiteľka berie na vedomie, že výška priemernej hodnoty ročne RPMN na poskytnutý spotrebiteľský úver platný ku dňu podpísania tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere je
vo výške 23,66 %. Žalobca pripojil Všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru platné od 23.9.2015. Prehľad o splácaní úveru, ako aj dôkaz o odosielaní upomienok, žalobca nepredložil. Žalovaná je invalidnou dôchodkyňou a poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 196,70 eur.
3. Súd prvej inštancie zistil, že strany sporu uzavreli formulárovú zmluvu, v ktorej bol dňa 25.11.2015 dohodnutý úrok vo výške 60 % ročne až do úplného uhradenia predmetného dlhu. Podľa štatistických údajov Národnej banky Slovenska verejne dostupných na webe v novembri 2015 bola priemerná úroková sadzba nových spotrebiteľských úverov pre domácnosti s lehotou splatnosti do jedného roka 7,32 %. Podľa súhrnných informácií o údajoch a novoposkytnutých spotrebiteľských úverov bankami a pobočkami zahraničných bánk za tretí štvrťrok 2015 stav ku dňu 30.9.2015 predstavovala u ostatných spotrebiteľských úveroch pri zmluvnej splatnosti od 6-12 mesiacov vrátane výška RPMN 18,79 %.
4. Súd prvej inštancie žalovanú považoval za zraniteľnú spotrebiteľku, ktorá brala úver v stave finančnej a životnej tiesne a to s poukazom na jej status invalidnej dôchodkyne a túto jej tieseň dodávateľ zneužil, poskytol jej bez náležitého zváženia jej bonity úver a dohodol úžerné úroky. Následkom absolútne neplatného právneho úkonu pre úžeru je iba vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. OZ. Výška úrokovej sadzby, aj odplaty prevyšuje zákonom stanovené limity takým neprípustným spôsobom, že nie je možné uvažovať inak, než považovať túto zmluvu za uzavretú v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko 60 % úrok ročne je úrokom úžerným v každom ohľade s prihliadnutím na výšku úrokových sadzieb, ktoré boli poskytované. Žalobca si v zmluve dohodol zmluvnú pokutu vo výške 33,- eur v prípade, ak spotrebiteľka neuhradí celkovú čiastku úveru v dohodnutej zmluve. Predmetnú zmluvu pokutu súd považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže je viazaná na prípad neuhradenia celkovej čiastky úveru v lehote dohodnutej v zmluve, pre ktoré porušenie zmluvy, pokiaľ by bola platne uzavretá, má žalobca nárok na úroky z omeškania, keďže bola dohodnutá úhrada dlhu v celosti a nie v splátkach. Strany sporu si v zmluve dohodli platenie úžerného úroku až do jeho úplného uhradenia, to znamená, že žalobca mal byť v prípade platného uzavretia zmluvy s neúžernou úrokovou sadzbou a so zákonnou odplatou nárok na úrok, ktorý by v prípade nesplatenia tohto dlhu mu náležal do dohodnutého termínu splatnosti. Pokiaľ sa strany sporu dohodli vo formulárovej zmluve, že sa spotrebiteľka zaväzuje uhradiť veriteľovi za každú zaslanú upomienku čiastku 30,- eur a do 5 dní od doručenia písomnej výzvy na úhradu, pričom si žalobca v konkrétnom konaní uplatňuje nárok za upomienku vo výške 360,- eur, čo je suma predstavujúca zaslanie 12-tich upomienok, nie je zrejmé, či vôbec tieto upomienky boli a akým spôsobom tieto upomienky zasielané boli, pretože dôkaz o tom žalobca nepredložil žiaden, hoci tento nárok uplatňuje. V danom prípade sa teda jedná nielen pre úžeru o spotrebiteľskú zmluvu uzavretú v rozpore s dobrými mravmi a neplatný právny úkon pre neprijateľnosť uvádzaných zmluvných podmienok, preto žalobca má nárok iba na zaplatenie rozdielu medzi poskytnutou výškou úveru 300,- eur a zaplatenou sumou 198,- eur, čo predstavuje sumu 102,- eur, avšak bez odplaty vo výške 84-,- eur a bez zmluvného úroku, ako aj ďalších nárokov.
5. Keďže však nárok je premlčaný, lebo nebol uplatnený na súde v dvojročnej premlčacej lehote odo dňa, kedy sa prijatím úveru žalovaná obohatila, ani v tejto lehote odo dňa tvrdenej splatnosti úveru, t.j. 25.11.2016, a ani v trojročnej premlčacej lehote od 25.11.2015 počítanej, súd ex offo prihliadol na premlčanie nároku.
6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 a § 262 CSP. Žalovaná mala vo veci plný úspech, trovy konania jej však nevznikli, z tohto dôvodu jej súd nárok na náhradu trov konania nepriznal.
7. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
8. Odvolanie podal z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).
9. Namietal, že nemožno hovoriť o absencii výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Dlžník sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere zaviazal k úhrade jednej splátky vo výške 564,- eur s termínom splatnosti 25.11.2016. Ako je v texte zmluvy o spotrebiteľskom úvere špecifikované, splátka vo výške 564,- eur pozostáva zo sumy istiny vo výške 300,- eur, z odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov vo výške 84,- eur a úroku vo výške 180,- eur (60 % zo sumy istiny v prípade riadneho
splácania záväzku), čím je zachovaná zákonom ustanovená povinnosť uvádzať obligatórnu náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere - výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve o spotrebiteľskom úvere je jasne určené rozlíšenie splátky istiny, úrokov a poplatkov (300,- eur + 84,- eur + 180,- eur = jedna splátka vo výške 564,- eur). Rovnako nie je správne konštatovanie absencie údaju o dobe trvania a termíne splatnosti poskytnutého úveru, nakoľko tieto údaje sú zreteľne uvedené v bode 3. zmluvy o úvere, kde je uvedené, že vzhľadom na uvedené sa zmluvné strany dohodli, že doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru nastane dňa 25.11.2016. Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere nemôže byť posúdená ako bezúročná a bez poplatkov vzhľadom k tomu, že spĺňa všetky zákonom stanovené obligatórne náležitosti. Žalovaná v prípade, že po podpise zmluvy o úvere nadobudla pocit, že podpísala nevýhodnú zmluvu alebo že odplata, úrok či ročná percentuálna miera nákladov je vysoká, mala právo odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy o úvere. Toto právo žalovaná nevyužila, z čoho vyplýva, že s obsahom zmluvy o spotrebiteľskom úvere a so všetkými podmienkami poskytnutia úveru súhlasila. Svoju vôľu uzavrieť zmluvu o úvere potvrdila svojim podpisom.
10. Súd predmetný návrh žalobcu zamietol z dôvodu premlčaného nároku. Žalobca sa s týmto záverom nestotožňuje nakoľko má za to, že žaloba bola podaná pred uplynutím trojročnej premlčacej doby. Návrh na vydanie platobného rozkazu bol odoslaný dňa 22.11.2019, teda nárok bol uplatnený včas, vzhľadom k tomu, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere bolo uvedené, že žalovaná sa zaviazala k úhrade jednej splátky, dlh preto nemožno považovať za premlčaný.
11. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.
12. Dopĺňacím rozsudkom č. k. 19Csp/258/2019-55 z 29.12.2020 súd prvej inštancie určil, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX uzavretej medzi stranami sporu dňa 25.11.2015 v znení: „Zmluvné strany sa dohodli na tom, že ak spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku úveru v hodnote dohodnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere, spotrebiteľ sa zaväzuje veriteľ zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 33,- eur. Spotrebiteľ sa zaväzuje uhradiť veriteľovi za každú zaslanú upomienku čiastku 30,- eur a to do 5 dní od doručenia písomnej výzvy na úhradu“, je neprijateľná zmluvná podmienka.
13. Vychádzal zo zistenia, že odvolací súd uznesením zo dňa 29.10.2020 vrátil vec súdu prvej inštancie na vydanie dopĺňajúceho rozsudku, ktorého obsahom bude vyslovene znenie neprijateľných zmluvných podmienok, na základe ktorých nepriznal súd prvej inštancie plnenie v prospech žalobcu. Podľa § 298 ods. 2 CSP, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. Podľa § 53 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Preto súd dopĺňacím rozsudkom určil, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX uzavretej medzi stranami sporu dňa 25.11.2015 v znení: „Zmluvné strany sa dohodli na tom, že ak spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku úveru v hodnote dohodnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere, spotrebiteľ sa zaväzuje veriteľ zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 33,- eur. Spotrebiteľ sa zaväzuje uhradiť veriteľovi za každú zaslanú upomienku čiastku 30,- eur a to do 5 dní od doručenia písomnej výzvy na úhradu“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
14. Voči tomuto dopĺňaciemu rozsudku odvolanie podané nebolo.
15. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke odvolacieho súdu a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
16. Žalobca tvrdí, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny, náležitý právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
17. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie na zistený skutkový stav použil správny právny predpis, ktorý aj správne interpretoval, pričom zo skutkových záverov vyvodil správne právne závery. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie a na doplnenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza nasledovné:
18. V prejednávanej veci na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 25.11.2015 sa žalobca ako veriteľ zaviazal na žiadosť žalovanej ako spotrebiteľa bez zbytočného odkladu po podpise tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytnúť jej bezúčelový spotrebiteľský úver v sume 300,- eur a spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov a úrok spojený so spotrebiteľským úverom, čo v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne predstavuje sumu 264,- eur, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 564,- eur.
19. Nebolo sporné, že predmetná Zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 25.11.2015 uzatvorená medzi žalobcom a žalovanou je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko žalobca vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaná je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z uvedeného je zrejmé, že na predmetnú zmluvu je nutné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.
20. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie považuje za rozporné s dobrými mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za úžernú cenu prevyšujúcu o 100 % priemernú cenu porovnateľných úverov poskytovaných bankami (dohodnutá úroková sadzba 60 % pri priemernej úrokovej sadzbe spotrebiteľských úverov 7,32 % v čase uzavretia zmluvy) a ak veriteľ využije tieseň spotrebiteľa, jeho neskúsenosť, ľahkomyseľnosť, rozrušenie, prípadne slabomyseľnosť. Žalovaná v zmysle úverovej zmluvy mala do roka zaplatiť za požičanú sumu 300,- eur úrok vo výške 180,- eur a odplatu 84,- eur, čo predstavuje 264,- eur, čo je 88 % odplata z istiny ročne. Aj pri nedbanlivosti veriteľa ide o úžeru a vykorisťovanie spotrebiteľa a v takomto prípade je úverová zmluva absolútne neplatná v celom rozsahu podľa § 39a Občianskeho zákonníka.
21. Dôsledkom absolútnej neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v prejednávanom prípade je vznik povinnosti žalovanej vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie získané plnením z neplatného právneho úkonu v zmysle zásad uvedených v ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalovaná z titulu poskytnutého úveru mala žalobcovi vrátiť len istinu 300,- eur. Celkovo žalovaná zaplatila čiastku 198 eur a preto rozdiel medzi touto sumou a istinou úveru vo výške 300,- eur predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovanej vo výške 102,- eur, ktoré musí žalobcovi vydať.
22. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia podlieha premlčaniu. Podľa ust. § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo. K vzniku bezdôvodného obohatenia došlo po podpise zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 25.11.2015, kedy bez zbytočného odkladu bola žalovanej poskytnutá suma 300,- eur. Žaloba vo veci samej bola podaná dňa 25.11.2019, teda po uplynutí troch rokov. Za takejto situácie, v dôsledku posúdenia ex
offo premlčania žalovaného nároku súdom prvej inštancie podľa § 54a Občianskeho zákonníka, nebolo možné žalobcovi v súlade s ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka premlčané právo priznať.
23. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní tvrdil, že žalovaná mala možnosť od úverovej zmluvy odstúpiť, uvedené svedčí skôr o tom, že žalobca sa spoliehal na nečinnosť spotrebiteľa, ktorý takýto úkon neučiní. Súdy takémuto konaniu žalobcu nemôžu poskytnúť ochranu, lebo je v rozpore s účelom a cieľom Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorý sleduje čo najúčinnejšiu ochranu práv spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany.
24. V podanom odvolaní žalobca namietal aj to, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere nemôže byť posúdená ako bezúročná a bez poplatkov, vzhľadom k tomu, že spĺňa všetky zákonom stanovené obligatórne náležitosti, pokiaľ ide o absenciu výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ako aj absenciu údaju o dobe trvania a termíne splatnosti poskytnutého úveru. Odvolací súd k tomuto konštatuje, že súd prvej inštancie sa posudzovaním existencie obligatórnych náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v predmetnej Zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa 25.11.2015 nezaoberal. V tomto smere sú odvolacie námietky žalobcu zmätočné a zavádzajúce.
25. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania. Za tohto stavu odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom postupom podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
26. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách je skutočnosť, že žalovaná bola síce v odvolacom konaní úspešná, no v priebehu odvolacieho konania jej žiadne preukázateľné trovy nevznikli. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy konania nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania.
27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).
Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b). Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 CSP).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).