Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_2To-20-2024.pdf
PDF · 96.98 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/20/2024
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Formel Kováčovej, PhD. a sudkýň JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej, PhD., v trestnej veci obžalovaného A. B., pre prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 odsek 1 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného A. B. proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 20. 11. 2023, sp. zn. 1T/18/2023, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 17. 04. 2024, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. B. z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Levice (ďalej len súd I. stupňa) bol obžalovaný A. B. (ďalej len obžalovaný) uznaný vinným z prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že: dňa XX.XX.XXXX v obci C. D. v rodinnom dome so súpisným číslom XX v priestoroch komory neoprávnene prechovával omamné látky, a to drogu zvanú marihuana, ktorú počas vykonávania domovej prehliadky v inej trestnej veci príslušníkmi NAKA PPZ dobrovoľne vydala jeho manželka E. D. D., pričom sa jednalo o obsah jednej okrúhlej plechovej škatuľky s nápisom „F.", v ktorej sa nachádzalo konope s hmotnosťou 343 mg s koncentráciou 12,8 % hmotnostných THC (tetrahydrokanabinol), obsahujúce 44 mg THC, ktoré množstvo predstavuje necelú 1 obvykle jednorazovú dávku drogy, pričom rastliny rodu Cannabis (konopa) sú zaradené v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do I. skupiny omamných látok, na držbu a manipuláciu s ktorými je potrebné príslušné povolenie Ministerstva zdravotníctva SR v zmysle § 4 citovaného zákona, ktorým nedisponuje a nikdy oň ani nepožiadal.
Za to mu bol uložený podľa § 171 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/ Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. mu bol výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložený a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určená skúšobná doba v trvaní 1 (jeden) rok.
Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení obžalovaný odvolanie proti výroku o vine, výroku o treste ako i proti konaniu, ktoré napadnutému rozhodnutiu predchádzalo. Obžalovaný odvolanie písomne zdôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu, kde uviedol, že celé konanie pred súdom I. stupňa je nezákonné a zmätočné, pretože boli porušené jeho práva na spravodlivé súdne konanie z dôvodu nezákonne získaných dôkazov. Konštatoval, že domová prehliadka, ktorá bola vykonaná dňa 17. 05. 2022, prebehla v rodinnom dome, kde nemá trvalé ani prechodné bydlisko, iba sa tam zdržiaval a bola vykonaná na príkaz sudcu v súvislosti s trestnou činnosťou, z ktorej bola
podozrivá E. D. D., pričom išlo o zaistenie písomností a pri domovej prehliadke nebol ani prítomný. Preto zaistené látky nie je možné považovať za vec, ktorú by dobrovoľne vydal sám a ak ich vydala tretia osoba, nemožno automaticky generovať, že patria jemu, keďže on, ani jeho manželka E. D. D. nevypovedali. Okrem toho žiadal o preukázanie tohto doličného predmetu, vo vzťahu ku ktorému súd I. stupňa konštatoval, že neexistuje, čo je v rozpore s dôkaznou situáciou a výrokom rozsudku, kde mal súd rozhodnúť aj o prepadnutí takejto veci, ak by existovala. Nie je pravdou, že by ho svedkovia usvedčovali, pretože boli vypočutí len ako vlastníci nehnuteľnosti, čo nepostačuje na uznanie viny, keďže tieto nepriame dôkazy by mali byť podporené ďalšími dôkazmi. Namietol tiež, že mu neboli vykonané stery z rúk. Poukázal na iné rozhodnutia všeobecných súdov, ako i Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, z ktorých praxe vyplýva, že hmotnosť 343 mg nedosahuje ani jednu dávku, preto to nemožno brať za smerodajné na naplnenie skutkovej podstaty žalovaného trestného činu. V dôsledku toho súd I. stupňa nemal vôbec prijať obžalobu a trestné stíhanie malo byť zastavené. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby bol napadnutý rozsudok zrušený a aby bol spod obžaloby oslobodený, pretože skutok nie je trestným činom a nebolo dokázané, že skutok spáchal.
Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní dňa 17. 04. 2024 vykonanom v neprítomnosti obžalovaného po splnení zákonných podmienok podľa § 293 ods. 5 Tr. por. obhajca zotrval na písomných dôvodoch odvolania, pričom dal do pozornosti novelu Trestného zákona, ktorá síce nenadobudla k dnešnému dňu účinnosť, ale poukázal na to, že žalovaný skutok by podľa nej nebol trestným činom vzhľadom na nepatrnosť a množstvo dávky, preto aj v prípade prijatia odsudzujúceho rozsudku v tejto veci, bude musieť byť po účinnosti novely zákonnosť skutku prehodnotená. Z hľadiska vyhodnotenia nebezpečnosti činu pre spoločnosť skutok nie je trestným činom, a preto navrhol obžalovaného oslobodiť, resp. vec vrátiť súdu I. stupňa na opätovné prejednanie.
Zástupkyňa krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí uviedla, že napadnutý rozsudok považuje za zákonný a správny vo všetkých jeho výrokoch, keďže nedošlo k žiadnemu závažnému pochybeniu v konaní pred súdom I. stupňa, ktoré by malo za následok nepoužiteľnosť niektorých dôkazov, pričom dôkazy boli aj správne právne vyhodnotené. Rovnako nezistila porušenie práv obžalovaného ani v prípravnom konaní. Vykonané dôkazy preukazujú, i keď sú nepriame, spáchanie trestného činu a dostatočným spôsobom odôvodňujú záver, že zaistený materiál patril obžalovanému. Na základe toho navrhla odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť.
Na základe riadne a včas podaného odvolania obžalovaným Krajský súd v Nitre ako súd odvolací podľa § 317 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Mal pritom na zreteli aj povinnosť prihliadať na chyby, ktoré neboli v odvolaní vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Krajský súd po preskúmaní veci zistil, že súd I. stupňa sa vo svojom rozhodnutí dôsledne vysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, vykonal dokazovanie zákonným spôsobom, náležite zistil skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie o podanej obžalobe tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 2 ods. 10 Tr. por. a skutkové zistenia uvedené vo výroku o vine napadnutého rozsudku sú v súlade s vykonanými dôkazmi a vyznievajú jednoznačne a tvoria ucelenú reťaz priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých možno vyvodiť bezpečný záver o tom, že skutok sa stal, je trestným činom a že tento spáchal obžalovaný tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd I. stupňa tiež v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. v dostatočnom rozsahu uviedol svoje úvahy, akými sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, s ktorými aj odvolací súd súhlasí, keďže pri tomto hodnotení postupoval v súlade so zásadami vyplývajúcimi z ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por., preto na tieto v podrobnostiach len poukazuje.
Prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1 Tr. zák. sa dopustí ten, kto neoprávnene prechováva omamnú látku alebo psychotropnú látku z rastliny rodu konopa pre vlastnú potrebu.
Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu I. stupňa, že z vykonaného dokazovania niet pochýb o tom, že skutok sa stal, tento spáchal obžalovaný spôsobom vo výroku uvedenom a súčasne bol
správne právne kvalifikovaný, i keď v právnej vete chýbalo upresnenie, že neoprávnene prechovával pre vlastnú potrebu omamnú látku „z rastliny rodu konopa“, keďže bol skutok právne kvalifikovaný už podľa Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení zákona č. 105/2022 Z. z.
Vina obžalovaného bola jednoznačne preukázaná výpoveďou svedkyne G. H. I., ktorá bola prítomná pri vykonaní domovej prehliadky, pri ktorej sa našla sušina z rastliny rodu konope v plechovej škatuľke. Súčasne táto uviedla, že E. D. D. (manželka obžalovaného) na otázku príslušníkov polície uviedla, že táto látka patrí obžalovanému. Látka sa pritom našla v miestnosti rodinného domu, ktorú užíval práve obžalovaný so svojou manželkou. Ďalej je obžalovaný usvedčovaný nepriamo svedeckou výpoveďou svedka J. I., ktorému svedkyňa G. H. I. povedala, že predmetná sušina patrila obžalovanému, ktorého sa na to sám pýtal a obžalovaný mu uviedol, že z toho aj tak nič nebude, že našli len malú rastlinku.
Obžalovaný je tiež usvedčovaný znaleckým dokazovaním kriminalistického a expertízneho ústavu, podľa ktorého zaistená stopa – plechovka s nápisom „F.“ obsahovala konope s hmotnosťou 343 mg obsahujúce 44 mg THC. Taktiež je usvedčovaný závermi znaleckého posudku znalkyne MUDr. Marty Pavlíkovej z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, ktorá u neho diagnostikovala duševnú poruchu psychiky a správania zapríčinenú užívaním viacerých psychoaktívnych látok a syndróm závislosti na stimulanciách a kanabinoidoch.
V neposlednom rade je obžalovaný usvedčovaný aj listinnými dôkazmi vykonanými na hlavnom pojednávaní, a to najmä zápisnicou o vydaní veci zo dňa 17. 05. 2022, z ktorej je zrejmé, že E. D. D. na výzvu príslušníkov Policajného zboru dobrovoľne vydala okrúhlu krabičku s marihuanou. Ďalej zo správy Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky zo dňa 15. 06. 2022 vyplýva, že obžalovaný nebol držiteľom povolenia na zaobchádzanie s omamnými a psychotropnými látkami.
Obžalovaný sa v konaní bránil, že on marihuanu nevydal, pričom nebolo preukázané, že patrí práve jemu a okrem toho bola vydaná pri vykonávaní domovej prehliadky vo vzťahu k jeho manželke, a nie k nemu, pričom predmetom domovej prehliadky vo vzťahu k jeho manželke bolo zaistenie listinných dôkazov, a nie omamných a psychotropných látok. K tejto obrane obžalovaného krajský súd udáva, že skutočnosť, že nebol prítomný pri domovej prehliadke, nemá za následok jej nezákonnosť, rovnako tak skutočnosť, že v predmetnom obydlí nemal zriadený trvalý alebo prechodný pobyt. Rozhodné v danom prípade je to, že v uvedenom dome sa zdržiaval a miestnosť, kde sa našla predmetná sušina, užíval so svojou manželkou E. D. D.. Taktiež skutočnosť, že príkaz na domovú prehliadku bol vydaný vo vzťahu k jeho manželke, a nie k nemu, nemá za následok, že by domová prehliadka bola vykonaná nezákonne. Nadriadený súd konštatuje, že nariadiť domovú prehliadku je oprávnený na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie podľa § 99 a § 100 Tr. por., ak je dôvodné podozrenie, že v byte alebo v inom priestore slúžiacom na bývanie alebo v priestoroch k nim patriacim je vec dôležitá pre trestné konanie alebo že sa tam skrýva osoba podozrivá alebo že je potrebné vykonať zaistenie hnuteľných vecí na uspokojenie nároku poškodeného na náhradu škody.
V danom prípade bola domová prehliadka vykonaná podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku na základe príkazu sudcu pre prípravné konanie, ktorý bol riadne odôvodnený, s cieľom nájsť vec, ktorá môže slúžiť ako dôkaz v trestnom konaní. Pokiaľ popri takýchto veciach neočakávane a náhodne bola nájdená iná vec (predmetná sušina), dôležitá vec pre trestné konanie, ktorá nebola uvedená v príkaze na domovú prehliadku a bola zákonným spôsobom vydaná, resp. odňatá (v danom prípade dobrovoľne vydaná manželkou obžalovaného), nemožno takúto vec považovať za nezákonne získaný dôkaz. V tejto súvislosti poukazuje krajský súd aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Tdo/37/2019. Na základe toho považuje krajský súd námietku obžalovaného za právne irelevantnú. Taktiež zo zápisnice o vydaní veci zo dňa 17. 05. 2022 (č. l. 34) vyplýva, že manželka obžalovaného vydala vec dobrovoľne po zákonnom poučení v zmysle § 89 a 89a Tr. por.
Pokiaľ ide o námietky obžalovaného, že s poukazom na množstvo zaistenej sušiny s hmotnosťou 343 mg, ktoré nezodpovedá ani množstvu jednej jednorazovej dávky na použitie pre vlastnú potrebu, malo byť trestné stíhanie zastavené, poukazujúc aj na iné rozhodnutia všeobecných súdov, krajský súd sa s týmito námietkami nestotožnil. Naopak dáva do pozornosti ustanovenie § 171 ods. 1 Tr. zák., ktorým zákonodarca postihuje neoprávnené prechovávanie drog pre vlastnú potrebu bez ohľadu na ich množstvo. Ustanovenie § 171 ods. 2 následne postihuje prechovávanie takejto látky vo väčšom rozsahu. Podľa § 135 ods. 1 Tr. zák. sa prechovávaním drog pre vlastnú potrebu rozumie mať neoprávnene v
držbe po akúkoľvek dobu omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzorov v množstve, ktoré zodpovedá najviac trojnásobku obvyklej jednorazovej dávky na použitie, a to pre osobnú spotrebu. Zákon teda výslovne stanovuje, v akom množstve najviac možno mať neoprávnene v držbe omamnú látku, aby jej prechovávanie bolo možné právne posúdiť ako prechovávanie drogy pre vlastnú potrebu v zmysle § 171 ods. 1 Tr. zák. Krajský súd zdôrazňuje, že z ústavného princípu „žiaden trestný čin bez zákona“ (nullum crrimen sine lege) vyplýva nielen to, že súd nemôže rozširovať podmienky trestnej zodpovednosti, ale tiež ich nie je oprávnený ani zužovať v tom smere, že by konanie napĺňajúce všetky zákonom stanovené znaky skutkovej podstaty konkrétneho trestného činu označil za beztrestné.
Z konštrukcie skutkovej podstaty uvedenej v § 171 ods. 1 Tr. zák. v spojení s § 135 Tr. zák. teda vyplýva, že trestným je neoprávnene prechovávanie omamnej látky bez ohľadu na jej množstvo. Preto nemožno konštatovať, že by prechovávanie danej látky v množstve menšom než v hmotnostnom vyjadrení zodpovedá obvyklej jednorazovej dávke na použitie, malo byť automaticky beztrestným. Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Tdo/53/2016 zo dňa 23. 04. 2017.
S ohľadom na vyššie uvedené, krajský súd sa nestotožnil s obranou obžalovaného, ktorý si vyložil znenie uvedených ustanovení po svojom, ani s ním konštatovanou procesnou nepoužiteľnosťou úkonu zaistenia drog a už vôbec nie s tým, že aj ostatné procesné úkony vo veci vykonané, sú v zmysle tzv. „teórie ovocia z otráveného stromu“ napadnuté nezákonnosťou a že by z tohto dôvodu mal byť obžalovaný spod skutku uvedeného v obžalobe oslobodený. Naopak plne sa stotožňuje s rozhodnutím súdu I. stupňa.
Vyššie uvádzanými dôkazmi bolo teda jednoznačne aj podľa názoru krajského súdu preukázané, že obžalovaný sa dopustil protiprávneho konania uvedeného v skutkovej vete napadnutého rozsudku, keď si neoprávnene zadovážil a prechovával po akúkoľvek dobu omamnú látku (rastliny rodu Cannabis) a súčasne bolo jednoznačne preukázané, že táto patrila obžalovanému.
Z uvedených dôvodov, napriek tomu, že obžalovaný absolútne popiera zákonnosť zaistenia drogy a skutočnosť, že by táto mala patriť jemu, krajský súd konštatuje, že jeho vina bola riadne a zákonným spôsobom na základe súhrnu nepriamych dôkazov, ktoré na seba navzájom nadväzujú, vykonaných na hlavných pojednávaniach v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku, preukázaná a súčasne, že jeho konanie naplnilo znaky žalovaného prečinu neoprávnenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1 Tr. zák. Súčasne s ohľadom na spôsob vykonania činu a pohnútku páchateľa, je potrebné konštatovať, najmä pri tomto charaktere trestnej činnosti, že obžalovaný sa dopustil skutku v priamom úmysle v zmysle ustanovenia § 15 písm. a/ Tr. zák.
Vychádzajúc z uvedených právnych úvah, berúc do úvahy argumenty odvolateľa a všetky vykonané dôkazy, odvolací súd považuje napadnutý rozsudok za zákonný a správny vo všetkých jeho výrokoch, keďže bol náležite zistený skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, nezistiac dôvod na postup podľa zásady „in dubio pro reo“. Rovnako krajský súd konštatuje, napriek nespočetným námietkam zo strany obžalovaného, že aj konanie predchádzajúce vyhláseniu napadnutého rozsudku prebiehalo podľa zásad trestného konania a príslušných ustanovení Trestného poriadku, v ktorých odvolací súd nezistil žiadne pochybenie.
V súvislosti s novelu Trestného zákona č. 40/2024, platnou od 11. 03. 2024, ktorá mala nadobudnúť účinnosť dňa 15. 03. 2024, ktorej účinnosť pozastavilo rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 3/2024 zo dňa 28. 02. 2024 a návrhom obhajcu na jej zohľadnenie napriek tomu, že nie je doposiaľ účinná, krajský súd sa vysporiadaval tiež s otázkou, či je možné na túto prihliadnuť. Dospel však k názoru, keďže predmetná novela Trestného zákona nenadobudla účinnosť, že nie je možné podľa nej postupovať a na túto prihliadnuť. Preto nevzhliadol ani dôvody na prerušenie trestného konania postupom podľa § 228 ods. 2 písm. e/ Tr. por., resp. podľa § 283 ods. 1 Tr. por., prípadne na odročenie verejného zasadnutia, keďže uvedené ustanovenie o prerušení trestného stíhania sa vzťahuje iba na prípady, keď ústavný súd pozastaví účinnosť právneho predpisu, ktorý už predtým nadobudol platnosť a účinnosť.
K odvolacej námietke obžalovaného, že súd I. stupňa nepreukázal existenciu doličného predmetu – plechovej škatuľky, resp. nerozhodol ani o jej prepadnutí, krajský súd dáva do pozornosti obžalovaného, že zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru, odboru prírodovedného skúmania a kriminalistických expertíz Bratislava ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2022/5629 vyplýva, že s predmetmi predloženými na znalecké skúmanie bolo naložené nasledovným spôsobom. Rastlinný materiál bol skúmaním spotrebovaný, resp. nespotrebované množstvo bol dané do komisionálnej likvidácie a čiernobiela okrúhla plechová škatuľka s nápisom „F.“ a biela papierová obálka boli po skúmaní zlikvidované (čl. 26). Z uvedeného vyplýva, že tieto predmety nemohli byť predložené k nahliadnutiu obžalovanému a nemohlo byť ani o nich rozhodnuté v zmysle § 60 Tr. zák.
Nad rámec odvolacích námietok obžalovaného krajský súd skúmal aj materiálny korektív uvedený v § 10 ods. 2 Tr. zák. a napriek tomu, že obžalovaný je stíhaný pre prečin vzhľadom na charakter spáchaného skutku (ide o drogovú trestnú činnosť), pred ktorou je potrebné spoločnosť chrániť, považuje závažnosť tohto skutku za vyššiu ako nepatrnú.
Pokiaľ ide o výrok o treste, odvolací súd zistil, že súd I. stupňa dôsledne prihliadol pri ukladaní trestu na ustanovenie § 34 Trestného zákona, podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, keď uložený trest zároveň vyjadruje aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, pričom pri ukladaní trestu prihliadol na spôsob spáchania skutku, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Súd I. stupňa správne zistil u obžalovaného jednu poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. j/ Tr. zák., že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život a nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 Tr. zák.
Keďže prevažoval pomer poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi okolnosťami, súd I. stupňa správne obžalovanému ukladal trest postupom podľa § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., t. j. znížením hornej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu, teda pri ukladaní trestu vychádzal z rozpätia trestnej sadzby 0 až 8 mesiacov.
Aj nadriadený súd zistil, že obžalovanému postačí na jeho nápravu trest mu uložený súdom I. stupňa pri dolnej hranici trestnej sadzby v trvaní 3 mesiace, keďže v minulosti nebol súdne trestaný a priestupkovo bol postihovaný iba za priestupky na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktoré nemajú žiadny súvis s trestnou činnosťou kladenou mu za vinu v tomto konaní. Z uvedených dôvodov takto súdom I. stupňa uložený trest považuje aj krajský súd za zákonný, spravodlivý a primeraný. Súčasne aj krajský súd má za to, že na prevýchovu obžalovaného a ochranu spoločnosti je možné tento trest uložiť s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 1 roka.
Odvolací súd považuje takto uložený trest odňatia slobody obžalovanému rozsudkom súdu I. stupňa za daných okolností zodpovedajúci požiadavke primeranosti – proporcionálnosti trestu, tento je spravodlivý a vyjadruje objektívny obraz potrieb individuálnej a generálnej prevencie.
Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené konštatuje, že v prípade obžalovaného nezistil splnenie zákonných podmienok na uloženie alternatívneho trestu, keďže nedisponoval aktuálnymi informáciami o prípadnom zamestnaní a majetkových pomeroch obžalovaného vo vzťahu k teoretickému uloženiu peňažného trestu alebo trestu povinnej práce a tieto skutočnosti obžalovaný žiadnym spôsobom v konaní nepreukázal a na hlavnom pojednávaní vypovedať odmietol, pričom zo zápisnice o jeho výsluchu z prípravného konania je zrejmé, že je nemajetný.
S poukazom na hore uvedené skutočnosti, odvolací súd odvolanie obžalovaného ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.