Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Pc-4-2020.pdf
PDF · 78.51 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-9Pc/4/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Čadca sudkyňou JUDr. Ľubomírou Krišťákovou v právnej veci navrhovateľa X. O., nar. X. X. XXXX, trvale bytom D., XXX XX D., toho času bytom F. X, D., XXXXX, K., zastúpený JUDr. Marekom Belkom, LL.M., advokátom so sídlom Fraňa Kráľa 1504, P. O. BOX 13, 022 01 Čadca proti plnoletej dcére C. O., nar. X. X. XXXX, bytom XXX XX Č., O. XXXX, o zrušenie vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Súd s účinnosťou ku dňu 9. 3. 2020 z r u š u j e povinnosť navrhovateľa X. O., nar. X. X. XXXX ku plnoletej dcére C. O., nar. X. X. XXXX, ktorá bola určená rozsudkom Okresného súdu Čadca č. k. 4C/85/2006-48 zo dňa 25. 1. 2007.
II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom, ktorý bol Okresnému súdu Čadca doručený dňa 9. 3. 2020, v spojení s jeho doplnením a opravou sa navrhovateľ domáha zrušenia vyživovacej povinnosti ku plnoletej dcére určenej rozsudkom Okresného súdu Čadca 4C/85/2006 zo dňa 25. 1. 2007 s účinnosťou od 9. 3. 2020 na tom skutkovom základe, že vyživovacia povinnosť otca ku dcére bola určená vo výške 2.500,- Sk (83,- €) mesačne. Dcéra o navrhovateľa ako otca neprejavuje záujem, otec preto nemá žiadnu možnosť presne zistiť, kde plnoletá dcéra pracuje. Z počutia vie, že ukončila učebný odbor predavač v roku 2018. Ako sa navrhovateľ domnieva, plnoletá dcéra je schopná sama sa živiť a sú preto splnené všetky podmienky na to, aby jeho vyživovacia povinnosť voči plnoletej dcére bola zrušená.
2. Plnoletá dcéra vyjadreniami doručenými súdu dňa 26. 1. 2021 a dňa 19. 4. 2021 súhlasila so zrušením vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči nej. Uviedla, že výživné navrhovateľ na ňu už dlhšiu dobu neplatí. Otec sa o ňu, ani jej súrodencov nikdy nezaujímal.
3. Podaním zo dňa 19. 4. 2021 plnoletá dcéra tiež ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní. Súhlasila, aby súd rozhodol bez jej prítomnosti. Rovnako navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu oznámil, že súhlasí, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti. Súd preto vykonal pojednávanie v neprítomnosti navrhovateľa a plnoletej dcéry.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov založených v spisovom materiáli vedenom pod spisovou značkou 9Pc/4/2020, ako aj oboznámením pripojených spisových materiálov vedených pod spisovými značkami 5P/70/2009 a 12P/157/2006 a tiež rozsudku Okresného súdu Čadca, sp. zn. 4C/85/2006 zo dňa 25. 1. 2007 a na základe takto vykonaného dokazovania mal zistený nasledovný skutkový stav:
5. Rozsudkom Okresného súdu Čadca, č. k. 12P/157/2006-37 zo dňa 28. 3. 2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline, č. k. 7CoP 46/2007-53 zo dňa 28. 11. 2007 bola určená vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči v tom čase maloletej dcére C. O., nar. X. X. XXXX vo výške 2.500,- Sk mesačne, a to za obdobie od 1. 6. 2006 do 14. 2. 2007. Podľa odôvodnenia rozsudku, č. k. 12P/157/2006-37 zo dňa 28. 3. 2007 súd mal preukázané, že otec si vyživovaciu povinnosť za obdobie od 1. 6. 2006 do právoplatnosti rozhodnutia rozvodového rozsudku 4C/85/2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14. 2. 2007, neplnil. Súd preto za uvedené obdobie stanovil zameškané výživné.
6. Rozsudkom Okresného súdu Čadca, č. k. 4C/85/2006-48 zo dňa 25. 1. 2007 súd určil na čas po rozvode manželstva vyživovaciu povinnosť navrhovateľa ako otca ku v tom čase maloletej dcére Marike Romanovej vo výške 2.500,- Sk mesačne.
7. Rozsudkom Okresného súdu Čadca, č. k. 5P/70/2009-64 zo dňa 30. 6. 2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline, č. k. 10CoP 59/2009-80 zo dňa 16. 10. 2009 súd zamietol návrh otca na zníženie výživného okrem ďalších detí aj na v tom čase maloletú C. O.. Z odôvodnenia rozsudku, č. k. 5P/70/2009-64 zo dňa 30. 6. 2009 vyplynulo, že vyživovacia povinnosť otca bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Čadca č. k. 4C/85/2006-48 zo dňa 25. 1. 2007, ktorým bolo manželstvo rodičov detí rozvedené, deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola uložená vyživovacia povinnosť okrem ďalších detí aj k v tom čase maloletej dcére C., a to vo výške 2.500,- Sk mesačne.
8. Lustráciou v Sociálnej poisťovni bolo zistené, že tohto času plnoletá dcéra bola v pracovnom pomere počnúc od 2. 10. 2018.
9. Podľa čl. 3 písm. b/ Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného.
Podľa čl. 8 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 ak sa rozhodnutie vydalo v členskom štáte alebo haagskom zmluvnom štáte, v ktorom má oprávnený obvyklý pobyt, povinný nemôže začať konanie s účelom zmeniť toto rozhodnutie alebo získať nové rozhodnutie v žiadnom inom členskom štáte, pokiaľ má oprávnený naďalej obvyklý pobyt v štáte, v ktorom sa rozhodnutie vydalo.
Podľa § 154 CMP na konanie vo veciach výživného plnoletých osôb a iných obdobných nárokov je miestne príslušný všeobecný súd navrhovateľa.
10. Ako vyplýva z čl. 8 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009, ak sa rozhodnutie vydalo v členskom štáte, v ktorom má oprávnená fyzická osoba, ktorá má nárok na výživné, obvyklý pobyt, nemôže povinná fyzická osoba, ktorá má vyživovaciu povinnosť, začať konanie s účelom zmeniť toto rozhodnutie, alebo získať nové rozhodnutie v žiadnom inom členskom štáte, ak má oprávnený naďalej obvyklý pobyt v štáte, v ktorom sa rozhodnutie vydalo. S prihliadnutím k uvedenému čl. 8 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009, ako aj s prihliadnutím k tomu, že tak navrhovateľ ako osoba povinná z vyživovacej povinnosti, ako aj plnoletá dcéra ako osoba oprávnená z výživného, majú evidovaný trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, bol súd toho názoru, že je daná právomoc súdov Slovenskej republiky a zároveň je daná i miestna príslušnosť Okresného súdu Čadca na konanie. Súd preto vo veci ďalej konal a rozhodol.
11. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmieniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
12. Vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu v zmysle § 62 ods. 1 Zákona o rodine trvá do času, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Schopnosť samostatne sa živiť, ustálená súdna prax chápe, ako schopnosť samostatne z vlastných zdrojov uspokojovať všetky svoje relevantné životné náklady. Zmena (zrušenie) súdnym rozhodnutím určenej vyživovacej povinnosť rodiča k dieťaťu je možná iba za predpokladu podstatnej zmeny pomerov.
13. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči tohto času už plnoletej dcére bola naposledy upravená rozsudkom, č. k. 4 C 85/2006-48 zo dňa 25. 1. 2007. Týmto rozhodnutím bola upravená vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči tohto času už plnoletej dcére na čas po rozvode manželstva. Rozsudkom, č. k. 12 P/157/2006-37 zo dňa 28. 3. 2007, ktorý rozsudok uvádzal navrhovateľ v pôvodnom návrhu na začatie konania, bola vyživovacia povinnosť k tohto času už plnoletej dcére upravená iba na čas do rozvodu manželstva. Na čas po rozvode manželstva, ako už bolo uvedené, bola vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči tohto času už plnoletej dcére upravená rozsudkom, č. k. 4C/85/2006-48 zo dňa 25. 1. 2007. Vykonaným dokazovaním mal súd ďalej preukázané, že ku dátumu 9. 3. 2020, ku ktorému dátumu navrhovateľ upraveným návrhom doručeným súdu dňa 30. 3. 2021 navrhol zrušiť svoju vyživovaciu povinnosť, bola plnoletá dcéra zamestnaná. Podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni bola plnoletá dcéra v pracovnom pomere v období od 2. 10. 2018 do 19. 10. 2018 a následne je v pracovnom pomere od 27. 11. 2019. Uvedenou lustráciou v Sociálnej poisťovni mal súd preukázanú schopnosť plnoletej dcéry samostatne a z vlastných zdrojov uspokojovať všetky svoje relevantné životné náklady. Plnoletá dcéra zároveň so zrušením vyživovacej povinnosti súhlasila. Súd preto konštatuje splnenie všetkých podmienok pre zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa ku plnoletej dcére ku navrhovateľom navrhovanému dátumu 9. 3. 2020. Súd preto v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k plnoletej dcére určenú rozsudkom Okresného súdu Čadca, č. k. 4C/85/2006-48 zo dňa 25. 1. 2007 s účinnosťou od 9. 3. 2020 zrušil.
14. Vo výroku o trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko nemal zistené žiadne dôvody, ktoré by pripúšťali výnimky pri rozhodovaní o trovách konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Čadca písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis; ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon rozhodnutia.