Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_25Cb-54-2021.pdf
PDF · 72.37 KB
Case nature
Subarea
25Cb/54/2021
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v spore žalobcu: H&K Stav s.r.o., IČO: 51442001, Tallerova 4, 811 02 Bratislava, proti žalovaným: 1.) TREENIUM inverso, s.r.o., IČO: 50490176, Černyševského 10, 851 01 Bratislava, 2.) EU IMMO s.r.o., IČO: 51910918, Areál IN VEST 1179, 927 03 Šaľa, 3.) RED_DUBY s. r. o., IČO: 51255162, Sabinovská 15, 821 03 Bratislava, o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd zriaďuje záložné právo na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného v 3. rade, nachádzajúcej sa v okrese Z. R., obec: Z.-W..Č.. L., katastrálne územie: L., parc. č. XXX/X X O. XXXX W. - ostatná plocha, spôsob využitia XX, umiestnenie pozemku 1, parc. č. XXX/XX X O. XXXX W. - zastavaná plocha a nádvorie, spôsob využitia XX, umiestnenie pozemku 1. Spôsob využívania pozemku: XX - Pozemok, na ktorom sú skaly, svahy rokliny, výmole, vysoké medze s krovím alebo kamením a iné plochy, ktoré neposkytujú trvalý úžitok. XX - Pozemok, na ktorom je rozostavaná stavba. Umiestnenie pozemku: 1 - Pozemok je umiestnený v zastavanom území obce. STAVBY: Bez súpisného čísla, na parcele číslo XXX/ XX, X. M. XX. Druh stavby: XX - Rozostavaná budova. Kód umiestnenia stavby: 1 - Stavba postavená na zemskom povrchu. 1/-Rozostavaný byt: O. X,X. B.. Z. Č.. XX. Podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku: XXXX/XXXXXX. X/ - Z. Č.. XX na X. B.., O. X, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku XXXX/XXXXXX, Nehnuteľnosť je zapísaná na Liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Z., katastrálny odbor. Titul nadobudnutia: Kúpna zmluva podľa O.-XXXX/XX E. X. XX.XX.XXXX, v prospech žalobcu, za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky žalobcu vo výške 304 208,04 Eur s príslušenstvom z faktúr: J. Č.. XXXXXXXX, J. Č.. XXXXXXXX, J. Č.. XXXXXXXX, J. Č.. XXXXXXX, J. Č.. XXXXXXXX, J. Č.. XXXXXXXX, J. Č.. XXXXXXXX.
II. Súd priznáva žalobcovi proti žalovaným 1-3 nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 29.03.2021 sa žalobca domáha nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by súd zriadil záložné právo na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného v 3. rade za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu v sume 304.208,04 eur s prísl. Návrh odôvodnil tým, že ohrozenie exekúcie spočíva v tom, že majetok žalovaného 1 bol prevedený na žalovaného 2 a následne v krátko čase sa uskutočnil ďalší prevod vlastníctva, a to na žalovaného 3, čo významne ovplyvňuje vymožiteľnosť pohľadávky žalobcu, čo je špekulatívne konanie v zhode na strane žalovaných 1,2,3 vyhnúť sa v konečnom dôsledku zaplatenia oprávneného nároku žalobcu. Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že žalovaný v 2. rade, ktorý odkúpil pohľadávku od financujúcej banky žalovaného 1 - Tatra banky, a.s., Bratislava, ju mohol odkúpiť spolu so záväzkami, ktoré viazli na žalovanom v l. rade, pretože tejto povinnosti sa priamo zo zákona nemohol zbaviť a žalovaný v 3. rade, ktorý v neprimerane krátkom čase odkúpil od žalovaného v 2. rade jeho majetok, tento musel nadobudnúť aj z toho vyplývajúcimi záväzkami. Keby tomu tak nebolo, takáto kúpna zmluva by bola neplatná, pretože by sa priečila dobrým mravom a ako taká by nepožívala právnu ochranu. Do tejto situácie by sa žalobca nebol býval dostal,
keby súd v pôvodnom konaní nariadil neodkladné opatrenie a nie ho zamietol. Z uvedeného konania žalovaného 1, ktorý našiel podporu v žalovanom 2 a následne aj v žalovanom 3 je jasne čitateľný modus operandi developerov, akým pôsobia a fungujú v rezorte stavebníctva na úkor drobných zhotoviteľov diela a živnostníkov, ktorých dostávajú do likvidácie a priameho ohrozenia nielen so svojimi malými stavebnými spoločnosťami, ale aj rodinami, ktoré sú na nich ako živiteľov odkázané, čo je aj prípad žalobcu. Predmetná nehnuteľnosť pritom predstavuje základný majetok žalovaného v 1. rade, ktorý bol prevedený na žalovaného v 2. rade a vo veľmi krátkom čase na žalovaného v 3. rade. Z uvedeného je teda zrejmé, že účel sledovaný žalobcom - predovšetkým zabezpečenie jeho pohľadávky, nakoľko je predpoklad, že v tento bude prevedený na štvrtú osobu, lebo aj žalovaný v 3. rade sa zrejme bude zbavovať tohto majetku, aby ho „očistil a zbavil pasív", ako sa tomu vraví v kruhoch, ktoré sú im blízke s tým, že nárok žalobcu je možné v súčasnom štádiu dosiahnuť práve zabezpečovacím opatrením.
2. Podľa § 343 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 343 ods. 2 CSP záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
Podľa § 343 ods. 3 CSP výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
3. Z preventívnej povahy zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že ide o prostriedok, ktorým možno zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Keďže rozhodnutie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia nie je rozhodnutím meritórnym, súd pri rozhodovaní o ňom nevykonáva dokazovanie. Aj napriek tomu však skúma, či navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčil všetky skutočnosti, ktoré sú v zmysle Civilného sporového poriadku predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Ide najmä o osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj skutočností odôvodňujúcich obavu, že exekúcia bude ohrozená. K návrhu musí navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
4. V danom prípade súd dospel k záveru, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je plne dôvodný. Žalobca osvedčil potrebu zriadenia záložného práva na majetok žalovaného v 3. rade, nakoľko existuje reálna obava, že prípadná exekúcia na majetok žalovaných bude ohrozená z dôvodu opätovného scudzovania majetku žalovaných. V konaní bolo osvedčené, že predmetná nehnuteľnosť bola pôvodne vo vlastníctve žalovaného v 1. rade, následne bola prevedená na žalovaného v 2. rade a vo veľmi krátkom čase na žalovaného v 3. rade. Z uvedeného konania žalovaných 1-2 možno dôvodne predpokladať, že tak urobili s cieľom znížiť hodnotu svojho majetku, čím môže dôjsť k ohrozeniu prípadnej budúcej exekúcie na ich majetok. Taktiež podľa názoru súdu reálne hrozí, že aj žalovaný v 3. rade ďalej prevedie predmetný majetok na ďalšiu osobu, čo opätovne sťaží výkon exekúcie na jeho majetok žalovaného v 3. rade. Žalobca sa žalobou vo veci samej domáha od žalovaných 1-3 zaplatenia sumy 249.208,04 eur s prísl. spoločne a nerozdielne titulom nezaplatenia 5 faktúr, pričom súd tento nárok v danom štádiu konania považuje za dostatočne osvedčený pre potreby nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktoré neznesie odklad. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu ohľadom cieľa žalovaných ohroziť budúcu exekúciu na ich majetok, ako aj ohľadom existencie reálnej hrozby, že sa žalobca v prípade ďalšieho konania žalovaných v naznačenom smere dostane do finančných ťažkostí značného rozsahu, príp. aj samotnej likvidácie, čo je v danom prípade možné zvrátiť len prostredníctvom nariadenia požadovaného zabezpečovacieho opatrenia.
5. S poukazom na citované ustanovenia zákona a skutočnosť, že žalobca osvedčil, že konanie žalovaných neprimeraným spôsobom porušuje či ohrozuje práva žalobcu, a tým vyvoláva obavu, že exekúcia na majetok žalovaných bude ohrozená, resp. že konanie žalovaných je spôsobilé reálne privodiť žalobcovi bezprostredne hroziacu značnú ujmu, súd má za to, že v danom prípade bolo
preukázané splnenie zákonných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, preto návrhu v celom rozsahu vyhovel.
6. O trovách konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia úspešnému žalobcovi priznal súd náhradu trov konania v plnej výške proti neúspešným žalovaným. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tomto súde, písomne, dvojmo (§ 357 písm. d/ a m/ CSP).