Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/159/2020

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členiek senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobcu: V. G., T.. XX.X.XXXX, bytom v Y., B. X, proti žalovanej: Y. G., nar. X.XX.XXXX, bytom v Y., C. X, o zaplatenie 8.236,46 eur, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 22.4.2020 č.k. -70 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

N e p r i z n á v a stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením konanie zastavil. Rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Na zdôvodnenie rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou, doručenou súdu prvej inštancie dňa v spojení s podaním doručeným súdu dňa 4.2.2019 domáhal voči žalovanej finančných nárokov titulom vyporiadania bezpodielového vlastníctva manželov, zaplatenia dlhu na nájme, prinavrátenia bezdôvodne prijatých prídavkov na dieťa a náhrady za ukradnuté veci.

3. Súd prvej inštancie v priebehu konania zistil, že na majetok žalovanej bol vyhlásený konkurz uznesením Okresného súdu Košice I sp.zn. zo dňa 12.9.2019. Z obchodného vestníka vyplynulo, že oznámením správcu zo dňa 21.11.2019 bol konkurz ukončený z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje ani náklady konkurzu.

4. S poukazom na , , , , - 4, o konkurze a reštruktualizácii v znení účinnom od 1.3.2017 (ďalej len ) dospel k záveru, že konanie je potrebné zastaviť.

5. Z ust. vyplýva, že v prípade, ak bol vyhlásený konkurz na majetok žalovanej strany, súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená len v konkurze () alebo sa považuje za nevymáhateľnú (). S poukazom na toto zákonné ustanovenie bolo preto potrebné konanie zastaviť. Na potrebe zastaviť konanie nič nemení tá skutočnosť, že konkurz vyhlásený na majetok žalovanej bol ukončený z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje ani náklady konkurzu. Je tomu tak preto, že zrušenie konkurzu sa nedotýka odlženia dlžníka (účinku nevymáhateľnosti) okrem prípadu, ak nie sú splnené predpoklady pre vedenie konkurzu. Nakoľko účinky odĺženia zrušením konkurzu v zmysle , zostávajú zachované, dôvod na zastavenie konania trvá.

6. O trovách konania rozhodol v zmysle v spojení s tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. V danom prípade došlo k zastaveniu konania z dôvodu vedenia

konkurzu na majetok žalovanej, preto posudzovanie procesného zavinenia na zastavení konania by bolo neprimerané. Danú procesnú situáciu z hľadiska spôsobu rozhodnutia o náhrade trov konania zákon výslovne neupravuje, avšak táto sa približuje situácii, kde procesný úspech (neúspech) strán v spore je rovnaký.

7. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a odvolaciemu súdu navrhol, aby uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní poukázal na to, že od podania žaloby dňa 23.11.2018 do vyhlásenia konkurzu na majetok žalovanej dňa 12.9.2019 uplynula značná doba, prejavujúca sa nečinnosťou súdu prvej inštancie, čo viedlo k zmareniu súdneho konania a v jeho výsledku k zastaveniu konania. Tým došlo k porušeniu práv žalobcu na spravodlivý proces. Uviedol, že viackrát sa obrátil na súd so sťažnosťou na prieťahy v súdnom konaní, avšak s výsledkom nebol spokojný. Uviedol, že voči žalovanej sa domáha zaplatenia sumy 8.465,11 eur, ktorá predstavuje polovicu z uhradeného dlhu na nájme za byt na Č. O. vo výške 8.236,46 eur, teda sumu 4.118,23,- eur polovicu ním zaplatenej spoločnej pôžičky počas trvania manželstva vo výške 5.590,41 eur, teda 2.795,20 eur, vrátenie peňazí, o ktoré sa obohatila žalovaná tým, že prijala výživné na syna vo výške 1.351,68 eur a náhradu za veci ukradnuté žalovanou vo výške 200,-eur.

8. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. ( ďalej len „“) v rozsahu danom v a a dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené.

9. Súd prvej inštancie dospel po aplikácii k správnemu záveru o potrebe zastaviť konanie, preto odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie podľa ako vecne správne.

10. Niet pochýb o tom, že žalobca uplatnil žalobou doručenou súdu dňa 23.11.2018 voči žalovanej nárok na zaplatenie 8.465,11 eur titulom úhrady polovice ním zaplateného dlhu na nájme za byt na Č. O. vo výške 4.118,23 eur, polovice ním zaplatenej pôžičky počas trvania manželstva vo výške 2.795,20 eur, vrátenie sumy, o ktorú sa obohatila žalovaná tým, že prijala výživné na syna vo výške 1.351,68 eur a 200,-eur titulom náhrady za veci, ktoré bez súhlasu žalobcu vzala žalovaná. Žalobca tak žalobou uplatnil peňažný nárok voči žalovanej v celkovej výške 8.465,11 eur. Niet pochýb ani o tom, že uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 12.9.2019 sp.zn. teda po začatí konania bol na majetok žalovanej vyhlásený konkurz a zároveň týmto uznesením bola žalovaná zbavená všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu, v akom budú uspokojené v konkurze. Účinky vyhlásenia konkurzu a zbavenia dlhov žalovanej nastali oznámením v Obchodnom vestníku. S účinkami ku dňu 21.11.2019 bol konkurz zrušený správcom konkurznej podstaty z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu.

11. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak ( a ) len v konkurze, alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky: a/ pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz, alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej „“)

12. Podľa § 167e ods. 1 vyššie cit. zákona ak bol vyhlásený konkurz súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (§ 166a) alebo sa považuje za nevymáhateľnú (§ 166b).

13. Podľa § 167v ods. 1 vyššie cit. zákona správca bez zbytočného odkladu, po splnení rozvrhu výťažku alebo potom, čo zistí, čo konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu, oznámi v Obchodnom vestníku, že konkurz sa končí. Takéto oznámenie však správca neuskutoční skôr, ako uplynie základná prihlasovacia lehota, a ak niektorý z veriteľov uhradil zálohu na trovy šetrení podľa § 166i ods. 2 neskôr, ako takéto šetrenia uskutočnil. Oznámením v Obchodnom vestníku sa konkurz zrušuje.

14. Podľa ods. 4 vyššie cit zákonného ustanovenia zrušením konkurzu zaniká funkcia správcu a zástupcu veriteľov. Zanikajú tiež účinky podľa § 167b ods. 1, § 167c ods. 2 a 3 a § 167d. Platnosť a účinnosť úkonov vykonávaných počas konkurzu tým nie je dotknutá. Ak má správca majetok alebo dokumentáciu patriacu dlžníkovi, po zrušení konkurzu ich bez zbytočného odkladu vráti dlžníkovi, prípadne niektorému z dedičov dlžníka.

15. Podľa § 166e ods. 1 vyššie cit. zákona o oddlžení rozhodne súd v uznesení o vyhlásení konkurzu, alebo v uznesení o určení splátkového kalendára tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze, alebo splátkovým kalendárom (§ 166a) v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom. V uznesení súd uvedie znenia zákonných ustanovení, ktoré upravujú, o ktoré dlhy ide.

16. Podľa § 166e ods. 2 cit. zákona oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a), bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov.

17. V danom prípade niet pochýb, že žalobca v konaní uplatnil pohľadávku voči žalovanej, ktorá vznikla pred vyhlásením konkurzu na majetok žalovanej, ide teda o pohľadávku, ktorá môže byť uspokojená len v konkurze (vyššie cit. ust. § 166a ods. 1 písm. a/). Súčasne s vyhlásením konkurzu na majetok žalovanej bola súdom žalovaná ako dlžník zbavená všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené len v konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom (vyššie cit. ust. § 166e ods. 1).

18. Procesnoprávnym účinkom vyhlásenia konkurzu v zmysle na majetok žalovanej je, že súd je povinný konania uvedené vo vyššie cit. ust. bez zbytočného odkladu zastaviť.

19. Možno teda konštatovať, že žalobca uplatnil žalobou voči žalovanej pohľadávku, ktorá vznikla pred rozhodujúcim dňom (§ 166a ods. 1 písm. a/) a ktorá môže byť uspokojená len v konkurze.

20. Správny bol preto postup súdu prvej inštancie, ktorý konanie zastavil, nakoľko boli preto splnené všetky zákonné predpoklady. Na závere o potrebe zastaviť konanie nemení nič ani tá skutočnosť, že konkurz na majetok bol ku dňu 21.11.2019 zrušený. Žalovaná bola totiž zároveň s vyhlásením konkurzu zbavená aj všetkých dlhov, teda pohľadávka sa stala nevymáhateľnou (§ 166e spomínaného zákona), na čo nemá vplyv zrušenie konkurzu (§ 167v ods. 4 cit. zákona).

21. Pokiaľ ide o odvolacie námietky žalobcu, ktorý vytkol súdu prvej inštancie jeho nečinnosť, a že súd prvej inštancie konal tak, že spôsobil prieťahy v súdnom konaní, je potrebné uviesť, že tieto nemajú vplyv na výsledok konania. Doposiaľ na to oprávnený orgán nekonštatoval, že by súd vo veci konal s prieťahom a naviac ide o takú skutočnosť, ktorá nemôže ovplyvniť výsledok sporu v prospech žalobcu.

22. Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako vyplýva z enunciátu tohto rozhodnutia a potvrdil uznesenie vrátane výroku o trovách konania podľa ako vecne správne.

23. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že nepriznal stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, preto mu nevznikol nárok na náhradu trov konania a žalovanej žiadne trovy nevznikli.

24. Toto rozhodnutie prijal senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).