Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_11S-31-2020.pdf
PDF · 166.09 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/31/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členov senátu JUDr. Dariny Vargovej a Mgr. Matúša Staríčka, v právnej veci žalobcu: IDSYS, s.r.o., Mlynská 2238, Levice, IČO: 47 182 024, zastúpeného JUDr. et Mgr. Rudolfom Leškom, Ph.D., LL.M., advokátom, Bajkalská 21/A, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, Bajkalská 21/A, Bratislava, o správnej žalobe zo dňa 10. 12. 2019 proti rozhodnutiu žalovaného Číslo: SK/0424/99/2017 zo dňa 23. 09. 2019, takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie Ústredného inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave Číslo: SK/0424/99/2017 zo dňa 23. 09. 2019 a rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie v Nitre pre Nitriansky kraj Číslo: P/0095/04/17 zo dňa 14. 06. 2017 a v e c v r a c i a Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie v Nitre pre Nitriansky kraj na ďalšie konanie.
Žalobcovi p r i z n á v a právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že inšpektormi Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie v Nitre pre Nitriansky kraj bola dňa 23. 06. 2016 vykonaná kontrola internetového obchodu www.idsys.sk v prevádzke IDSYS, s.r.o., Mlynská 2238, Levice. Z inšpekčného záznamu zo dňa 23. 06. 2016 vyplýva, že predmetná kontrola bola zameraná na dodržiavanie zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“), zákona č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 22/2004 Z. z. o elektronickom obchode a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Pri kontrole bola prítomná administratívna pracovníčka p. O. Z.. Kontrolou bolo zistené, že kontrolovaný subjekt je prevádzkovateľom elektronického obchodu www.idsys.sk. Administratívna pracovníčka počas kontroly predložila Všeobecné obchodné podmienky pre nákup tovaru prostredníctvom elektronického obchodu www.idsys.sk opatrené pečiatkou kontrolovaného subjektu.
2. Žalobcovi bolo listom zo dňa 16. 05. 2017, doručeným mu dňa 18. 05. 2017, oznámené začatie správneho konania pre porušenie § 4 ods. 2 písm. a) a § 4 ods. 2 písm. c) zákona o ochrane spotrebiteľa v nadväznosti na § 7 ods. 1, ods. 4, § 8 ods. 1 písm. g/ zákona o ochrane spotrebiteľa.
3. K oznámeniu o začatí správneho konania sa žalobca vyjadril listom zo dňa 23. 05. 2017. Uviedol, že dňa 23. 06. 2016 bola v jeho pobočke v Leviciach vykonaná inšpekčná kontrola, počas ktorej inšpektori kontrolovali všeobecné obchodné podmienky zverejnené na eshope www.idsys.sk. Uviedol, že našli tri chybné a nie úplné znenia, čo ho samozrejme mrzí a na čo bol upozornený. Do 7 dní ich opravil a zverejnil aj vo svojom eshope. K už spomínaným nesprávnym interpretáciám došlo pravdepodobne tým, že spoločnosť vlastní majiteľ a konateľ z Českej republiky a zároveň aj všeobecné obchodné podmienky zostavovali právnici z Českej republiky. Poukázal na skutočnosť, že za celý čas obchodovania s ponúkanými produktmi mal minimum reklamácií, ktoré sa vždy snažil doriešiť k spokojnosti zákazníka, pričom ani v jednom prípade doručenej reklamácie neboli aplikované chybne uvedené body z jeho všeobecných obchodných podmienok. Vyjadrenie žalobcu je podpísané L.. A. F. s označením „manažér pre SR“.
4. Správny orgán prvého stupňa (Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie v Nitre pre Nitriansky kraj) rozhodnutím Číslo: P/0095/04/17 zo dňa 14. 06. 2017 uložil žalobcovi pokutu vo výške 1 500,- eur podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, a to pre porušenie § 4 ods. 2 písm. a) a § 4 ods. 2 písm. c) v nadväznosti na § 7 ods. 1, ods. 4, § 8 ods. 1 písm. g/ zákona o ochrane spotrebiteľa.
5. Porušenie zákazu podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona o ochrane spotrebiteľa (v zmysle ktorého predávajúci nesmie spotrebiteľovi ukladať povinnosti bez právneho dôvodu) bolo dané tým, že:
- v čase kontroly dňa 23. 06. 2016 bolo vo vyššie uvedenej prevádzke zistené, že vo všeobecných obchodných podmienkach pre nákup tovaru prostredníctvom elektronického obchodu www.idsys.sk, ktoré ku kontrole predložila administratívna pracovníčka účastníka konania, bolo v časti Spotrebiteľská záruka v bode 20 uvedené nasledovné: „...Ak sa reklamácia ukáže ako neodôvodnená či neoprávnená, má predávajúci nárok na náhradu nákladov skutočne vynaložených na testovanie tovaru, splatnú do 30 dní odo dňa vyčíslenia týchto nákladov (spravidla v oznámení o zamietnutí reklamácie)“ a ďalej bolo v časti Vady tovaru v bode 27 uvedené nasledovné: „Uplatnenie vád tovaru si spravidla vyžaduje testovanie vzorky či vzoriek tovaru. Ak sa ukáže vytknutie vád ako neodôvodnené či neoprávnené, má predávajúci nárok na náhradu nákladov skutočne vynaložených na testovanie tovaru, splatnú do 30 dní odo dňa vyčíslenia týchto nákladov“, čím účastník konania ako predávajúci uložil spotrebiteľovi povinnosť bez právneho dôvodu, nakoľko uplatnenie reklamácie je zákonom garantované právo spotrebiteľa a právna úprava spotrebiteľovi neukladá žiadne povinnosti v súvislosti s úhradou nákladov vzniknutých pri jej vybavovaní či iných poplatkov, a to bez ohľadu na výsledok, pričom v ustanovení § 18 ods. 6 zákona o ochrane spotrebiteľa je výslovne uvedené, že bez ohľadu na výsledok odborného posúdenia nemožno od spotrebiteľa vyžadovať úhradu nákladov na odborné posúdenie ani iné náklady súvisiace s odborným posúdením, a v ustanovení § 18 ods. 7 zákona o ochrane spotrebiteľa, ak je výrobok zaslaný na odborné posúdenie určenej osobe, náklady odborného posúdenia, ako aj všetky ostatné s tým súvisiace účelne vynaložené náklady znáša predávajúci, bez ohľadu na výsledok odborného posúdenia, a zároveň v zmysle ustanovenia § 598 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, kupujúci má právo na úhradu nevyhnutných nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením práv zo zodpovednosti za vady,
- v čase kontroly dňa 23. 06. 2016 bolo vo vyššie uvedenej prevádzke zistené, že vo všeobecných obchodných podmienkach pre nákup tovaru prostredníctvom elektronického obchodu www.idsys.sk, ktoré ku kontrole predložila administratívna pracovníčka účastníka konania, bolo v časti Kúpna cena v bode 9 uvedené nasledovné: „...V prípade omeškania s platbou kúpnej ceny sa kupujúci zaväzuje platiť predávajúcemu úrok z omeškania vo výške 0,5 % z dlžnej čiastky denne; nárok na náhradu škody v plnej výške popri úroku z omeškania tým nie je dotknutý“, čím účastník konania ako predávajúci uložil spotrebiteľovi povinnosť bez právneho dôvodu, nakoľko úrok z omeškania nesmie byť vyšší ako je právnymi predpismi prípustné, pričom výšku úroku z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch stanovuje vykonávací predpis - nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z. v § 3, podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
6. Porušenie zákazu vyplývajúceho z § 4 ods. 2 písm. c) v nadväznosti na § 7 ods. 1, ods. 4, § 8 ods. 1 písm. g/ zákona o ochrane spotrebiteľa (v zmysle ktorých predávajúci nesmie používať nekalé
obchodné praktiky, nakoľko nekalé obchodné praktiky sú zakázané, pričom za nekalú obchodnú praktiku sa v zmysle ustanovenia § 7 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa okrem iného považuje najmä klamlivé konanie) bolo dané tým, že v danom prípade ide o klamlivé konanie - obchodnú praktiku, ktorá zapríčinila alebo mohla zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj ak je táto informácia vecne správna vo vzťahu k právu spotrebiteľa vrátane práva na vrátenie peňazí podľa osobitného predpisu, nakoľko v čase kontroly dňa 23. 06. 2016 bolo vo vyššie uvedenej prevádzke zistené, že vo všeobecných obchodných podmienkach pre nákup tovaru prostredníctvom elektronického obchodu www.idsys.sk, ktoré ku kontrole predložila administratívna pracovníčka účastníka konania, bolo v časti Odstúpenie spotrebiteľa od zmluvy, vrátenie a výmena tovaru v bode 22 uvedené nasledovné: „V prípade odstúpenia od zmluvy má spotrebiteľ nárok na vrátenie kúpnej ceny v lehote 15 dní odo dňa odstúpenia spotrebiteľa od zmluvy a predávajúci má nárok na náhradu skutočne vynaložených nákladov spojených s vrátením tovaru (obzvlášť poštovného za dodanie tovaru, pokiaľ ho hradil), ktoré je oprávnený odpočítať z pohľadávky spotrebiteľa na vrátenie kúpnej ceny; to neplatí pre prípad, že by bol tovar vadný“, čím účastník konania porušil zákaz použiť nekalé obchodné praktiky, a to klamlivým konaním v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, ktoré zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii , ktoré by inak neurobil, pretože uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj ak je táto informácia vecne správna vo vzťahu k právu spotrebiteľa vrátane práva na vrátenie peňazí podľa osobitného predpisu, podmienka je v rozpore s ustanovením § 9 ods. 1 zákona č. 102/2014 Z. z., nakoľko predávajúci je povinný bez zbytočného odkladu, najneskôr do 14 dní odo dňa doručenia oznámenia o odstúpení od zmluvy vrátiť spotrebiteľovi všetky platby, ktoré od neho prijal na základe zmluvy alebo v súvislosti s ňou, vrátane nákladov na dopravu, dodanie a poštovné a iných nákladov a poplatkov.
7. Proti rozhodnutiu o uložení pokuty podal žalobca odvolanie zo dňa 03. 07. 2017, ktorým žiadal, aby žalovaný napadnuté rozhodnutie zrušil a konanie vo veci zastavil. Uviedol, že podáva odvolanie pre nesprávne právne posúdenie, procesné vady v konaní pred orgánom prvého stupňa, pre formálne vady vydaného rozhodnutia, pre neprimeranú výšku uloženej sankcie a nepreskúmateľnosť dôvodov vedúcich k jej uloženiu.
8. Dňa 04. 09. 2017 bolo žalovanému správnemu orgánu doručené doplnenie odvolania žalobcu zo dňa 03. 09. 2017. Žalobca v doplnení odvolania namietal, že správny orgán je povinný vo výroku o vine vymedziť skutok a jeho právnu kvalifikáciu a uviesť presne, aké ustanovenie stanovuje trestnosť vo výroku uvedeného skutku. V predmetnom prípade sa tak nestalo, keďže § 4 ani § 7 zákona o ochrane spotrebiteľa nezakladajú samy o sebe trestnosť skutku. Obe tieto ustanovenia ukladajú predávajúcim určité povinnosti. Ich porušenie potom môže zakladať zodpovednosť za civilný delikt, za trestný čin, za priestupok, prípadne za iný správny delikt, ak je jeho trestnosť stanovená. Správny orgán musí uviesť aké ustanovenie stanovuje trestnosť skutku, ale musí aj výslovne uviesť ako tento skutok kvalifikuje (napríklad či ako priestupok alebo iný správny delikt). Je to potrebné z toho dôvodu, aby sa predišlo porušeniu zásady ne bis in idem. Keďže však podľa žalobcu v napadnutom rozhodnutí v právnej kvalifikácii oboch domnelých správnych deliktov uvedenie týchto skutočností chýba, musí byť pre nepreskúmateľnosť zrušené. Žalobca ďalej uviedol, že z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, že správny orgán nedostatočne zistil skutkové zistenia, keďže neuvádza, odkiaľ čerpal svoje zistenia (obchodné podmienky mu mala predložiť bližšie neurčená „administratívna pracovníčka“, s ktorou správny orgán zrejme aj konal ako so zástupcom žalobcu, hoci na to nebola podľa procesných predpisov oprávnená, inšpekčný záznam ani oznámenie o začatí konania neboli riadne doručené žalobcovi, takže ten ani nemal možnosť sa k nim kvalifikovane vyjadriť). Žalobca taktiež uviedol, že p. F., ktorý nie je ani jeho zamestnanec, ani jeho splnomocnenec, sa vyjadril listom k oznámeniu o začatí správneho konania, pričom správny orgán pracoval s týmto listom ako s podaním žalobcu, hoci je z listu zjavné, že podpísaná osoba nie je oprávnená konať v danom správnom konaní.
9. K porušeniu ustanovenia § 4 ods. 2 písm. a/ zákona o ochrane spotrebiteľa žalobca namietal, že tu možno hovoriť o delikte poruchovom, pričom aby mohlo byť konštatované porušenie právnej povinnosti, musí dôjsť k preukázaniu uloženia povinnosti bez právneho dôvodu, príprava nie je správne trestná. Žalobca mal za to, že správny orgán nezistil ani jeden prípad porušenia tejto právnej povinnosti a výslovne konštatoval, že len v bližšie nešpecifikovanej verzii všeobecných obchodných podmienok zistil ustanovenie o úroku z omeškania vyššom, než aký stanovuje Občiansky zákonník, resp. jeho vykonávací predpis, a že zistil v tej istej listine uvedenie práva predávajúceho žiadať u nedôvodnej
svojvoľnej reklamácie právo na náhradu testovania výrobku, ak si testovanie reklamácia vyžiadala. Správny orgán vôbec nezistil, že by žalobca ako predávajúci zaradil odkaz na ním skúmané všeobecné obchodné podmienky do aspoň jednej, resp. viacerých zmlúv so spotrebiteľom a skutočne potom takto postupoval, a ani to zistiť nemohol, keďže žalobca prevádzkuje veľkoobchod a predáva zásadne podnikateľom.
10. K porušeniu ustanovenia § 4 ods. 2 písm. c/ v nadväznosti na § 7 ods. 1, ods. 4, § 8 ods. 1 písm. g/ zákona o ochrane spotrebiteľa žalobca uviedol, že ustanovenia o povinnosti predávajúceho vrátiť spotrebiteľovi kúpnu cenu do 15 dní a o nároku predávajúceho na náhradu výdavkov spojených s vrátením tovaru (poštovného), ak vôbec tieto ustanovenia skutočne boli v jeho všeobecných obchodných podmienkach, boli reliktom predchádzajúcej právnej úpravy (podľa § 12 ods. 4 zákona č. 108/2000 Z. z. vracal predávajúci kúpnu cenu do 15 dní s možnosťou odčítať náklady poštovného). Žalobca namietal, že správny orgán síce uviedol, že v danom prípade má ísť o nekalú obchodnú praktiku, avšak túto už nepomenoval. Uviedol, že má ísť o klamlivé konanie, neuviedol však, o ktorú z alternatív klamlivého konania podľa § 8 ods. 1 písm. g/ zákona o ochrane spotrebiteľa má ísť (či má ísť o informáciu vo vzťahu k právu spotrebiteľa na výmenu dodaného produktu alebo vrátenie peňazí alebo k rizikám, ktorým môže byť vystavený). Správny orgán založil nepreskúmateľnosť svojho rozhodnutia tým, že neskúmal, či je vôbec naplnená definícia nekalej obchodnej praktiky. Keďže zjavne nejde o nekalú obchodnú praktiku podľa prílohy č. 1 k zákonu, ktoré sa považujú za každých okolností za nekalé, je potrebné skúmať podmienky § 7 ods. 2, teda najmä či praktika podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa. Žalobca vyjadril svoje presvedčenie, že rozdiel medzi 14 alebo 15 dňami na vrátenie kúpnej ceny by mohol sotva podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa. Žalobca však v tomto smere nebol schopný kvalifikovane argumentovať, keďže závery správneho orgánu ohľadom aspoň potenciálneho podstatného narušenia ekonomického správania priemerného spotrebiteľa celkom absentujú.
11. Pokiaľ ide o výšku sankcie, žalobca uviedol, že nie je možné zistiť, aké fakty podriadil správny orgán jednotlivým kritériám pre ukladanie sankcií a aké závery z nich vyvodil, takže rozhodnutie je v tomto zmysle nepreskúmateľným, pričom správny orgán vôbec neskúmal poľahčujúce okolnosti a vedome ich prehliadal. Žalobca poznamenal, že sankcia vo výške 1.500,- eur za banálne formálno-administratívne pochybenie je absolútne neprimeraná. Správny orgán porušil pri vydaní svojho rozhodnutia ustanovenie § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správneho poriadku), pretože v obsahu odôvodnenia správneho rozhodnutia je správny orgán povinný uviesť rozbor a zhodnotenie podkladov rozhodnutia a uviesť konkrétne dôvody, prečo boli aplikované práve dané predpisy a prečo boli aplikované spôsobom, ktorý viedol k výslednému rozhodnutiu.
12. Z hľadiska vedenia konania žalobca poukázal na to, že ak už správny orgán upustil od ústneho pojednávania, o čom mal žalobcu informovať, je neprípustné, aby dal žalobcovi lehotu len ôsmich dní od oznámenia začatia správneho konania na vyjadrenie sa k veci a doplnenie dokazovania. Žalobca uviedol, že nemožnosť takú lehotu zachovať viedla k porušeniu jeho práv, keďže v týchto ôsmich dňoch si mal žalobca obstarať právnu pomoc, oboznámiť sa so spisovým materiálom nazretím do spisu u správneho orgánu vo vzdialenom meste, obstarať dôkazy svedčiace v jeho prospech a spísať právnu argumentáciu.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného
13. Rozhodnutím Číslo: SK/0424/99/2017 zo dňa 23. 09. 2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný podľa § 58 ods. 1 Správneho poriadku odvolaním napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa Číslo: P/0095/04/17 zo dňa 14. 06. 2017 zmenil tak, že výrok rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa v časti týkajúcej sa porušenia § 4 ods. 2 písm. c) zákona o ochrane spotrebiteľa v nadväznosti na § 7 ods. 1, ods. 4, § 8 ods. 1 písm. g/ zákona o ochrane spotrebiteľa (citovaného vyššie) nahradil znením konštatujúcim porušenie zákazu vyplývajúceho z ustanovenia § 4 ods. 2 písm. c/ zákona o ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého predávajúci nesmie používať neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách, nakoľko v čase kontroly dňa 23. 06. 2016 bolo vo vyššie uvedenej prevádzkarni zistené, že vo všeobecných obchodných podmienkach pre nákup tovaru prostredníctvom elektronického obchodu www.idsys.sk, ktoré ku kontrole predložil zamestnanec účastníka konania -
administratívna pracovníčka p. O. S., bolo v časti Odstúpenie spotrebiteľa od zmluvy, vrátenie a výmena tovaru v bode 22 uvedené nasledovné: „V prípade odstúpenia od zmluvy má spotrebiteľ nárok na vrátenie kúpnej ceny v lehote 15 dní odo dňa odstúpenia spotrebiteľa od zmluvy a predávajúci má nárok na náhradu skutočne vynaložených nákladov spojených s vrátením tovaru (obzvlášť poštovného za dodanie tovaru, pokiaľ ho hradil), ktoré je oprávnený odpočítať z pohľadávky spotrebiteľa na vrátenie kúpnej ceny; to neplatí pre prípad, že by bol tovar vadný...“, čím účastník konania porušil zákaz používať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, nakoľko uvedená podmienka je v rozpore s ustanovením § 9 ods. 1 zákona č. 102/2014 Z. z., nakoľko predávajúci je povinný bez zbytočného odkladu, najneskôr do 14 dní odo dňa doručenia oznámenia o odstúpení od zmluvy vrátiť spotrebiteľovi všetky platby, ktoré od neho prijal na základe zmluvy alebo v súvislosti s ňou, vrátane nákladov na dopravu, dodanie a poštovné a iných nákladov a poplatkov; tým nie je dotknuté ustanovenie § 8 ods. 5. Predávajúci stanovením predĺženia lehoty na vrátenie platieb (v rozpore s ustanovením § 9 ods. 1 zákona č. 102/2014 Z. z.) v lehote 15 dní preukázateľne porušil zákon, nakoľko podmienka stanovená účastníkom konania vnáša značnú nerovnováhu do práv a povinností zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a vylučuje práva spotrebiteľa na odstúpenie od zmluvy,...“. Žalovaný v závere výrokovej časti svojho rozhodnutia uviedol, že ostatná časť výroku, vrátane uloženej sankcie, ostáva bez zmeny.
14. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a po zhodnotení právneho a skutkového stavu konštatoval, že zistil dôvod na zmenu rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa spočívajúcu v úprave právnej kvalifikácie zisteného porušenia zákazu používať nekalé obchodné praktiky v spotrebiteľských zmluvách. Odvolací orgán uvedené konanie účastníka konania subsumoval pod jemu prislúchajúce znenie skutkovej podstaty správneho deliktu, t. j. porušenie zákazu používať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách s tým, že uvedená zmena nemá vplyv na zistený skutkový stav a ani na výšku uloženej sankcie. Čo sa týka skutočností uvedených v odvolaní, žalovaný vyhodnotil tvrdenia účastníka konania ako právne bezpredmetné a subjektívne, ktoré ho nezbavujú zodpovednosti za kontrolou presne a spoľahlivo zistené porušenie zákona. Správny orgán prvého stupňa konanie účastníka konania správne právne posúdil ako rozporné so zákonom o ochrane spotrebiteľa. Výsledky šetrenia uskutočneného zo strany inšpektorov v predmetnej veci odôvodňujú postih účastníka konania za nesplnenie povinností vyplývajúcich z § 4 ods. 2 písm. a/ a § 4 ods. 2 písm. c/ zákona o ochrane spotrebiteľa.
15. Žalovaný uviedol, že zodpovednosť účastníka konania ako predávajúceho je v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa koncipovaná na objektívnom princípe, tzn. že predávajúci za porušenie zákona zodpovedá bez ohľadu na zavinenie (úmysel), ako aj bez ohľadu na okolnosti, za ktorých k porušeniu zákona došlo. Zákon o ochrane spotrebiteľa neumožňuje kontrolnému orgánu prihliadnuť na žiadne subjektívne aspekty. Zistené porušenie povinností predávajúceho vyplývajúce zo zákona o ochrane spotrebiteľa je iným správnym deliktom kontrolovanej osoby (nie priestupkom), kde sa preukazuje len porušenie právnej povinnosti. Bolo predovšetkým povinnosťou účastníka konania prijať také opatrenia, aby nedochádzalo k porušeniu povinností vyplývajúcich mu z právnych predpisov.
16. Žalovaný poukázal na ustanovenia § 15 a 16 Obchodného zákonníka s tým, že žalobca ako predávajúci tým, že poveril zamestnanca na konanie v jeho mene, a to nielen administratívnu pracovníčku v prevádzkarni, ale aj manažéra pre SR, p. F., na vyjadrenie k oznámeniu o začatí správneho konania, sa vzdal časti svojich (aj procesných) práv, aby niektoré úkony, ktoré je možné objektívne vykonať len priamo pri výkone kontroly preniesol na svojho zodpovedného zamestnanca, ktorý mohol a mal pripojiť ku kontrole svoje odlišné názory, ak bol presvedčený, či už o nezákonnosti postupu inšpektorov alebo o zistených nedostatkoch. Žalovaný nesúhlasil s tým, že inšpekčný záznam ani oznámenie o začatí konania účastníkovi konania neboli riadne doručené a nemal sa k nim možnosť kvalifikovane vyjadriť. Podľa inšpekčného záznamu z kontroly vykonanej dňa 23.06.2016 bol zamestnanec účastníka konania (administratívna pracovníčka O. S.) povinný oboznámiť účastníka konania s výsledkom kontroly. Oznámenie o začatí správneho konania bolo potom účastníkovi konania doručené dňa 18.05.2017, pričom dňa 24.05.2017 bolo správnemu orgánu prvého stupňa doručené vyjadrenie účastníka konania k oznámeniu o začatí správneho konania.
17. Žalovaný ďalej uviedol, že Slovenská obchodná inšpekcia ako orgán dozoru účastníka konania v prvom rade sankcionuje za porušenie povinností vyplývajúcich zo zákona o ochrane spotrebiteľa. K naplneniu skutkovej podstaty týchto správnych deliktov stačí kontrolnému orgánu zistiť, že v
dôsledku porušenia povinností zodpovednou osobou došlo k ohrozeniu práv spotrebiteľa. Treba však zdôrazniť, že poškodením spotrebiteľa zo strany účastníka konania je už aj samotné zníženie rozsahu spotrebiteľových práv priznaných mu zákonom. K námietke žalobcu ohľadom spôsobu vedenia konania žalovaný uviedol, že na konanie o správnom delikte účastníka konania sa vzťahuje osobitný zákon, ktorým je zákon o ochrane spotrebiteľa, ktorý povinnosť nariadiť ústne pojednávanie správnemu orgánu neukladá a subsidiárne Správny poriadok, ktorý vyžaduje pojednávanie nariadiť len ak to vyžaduje povaha veci. Posúdenie vhodnosti, resp. potreby nariadenia ústneho pojednávania neprislúcha účastníkovi konania, ale správnemu orgánu, a to len vtedy, pokiaľ bude mať ústne pojednávanie svoje opodstatnenie, čo v danej veci naplnené nebolo.
III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe
18. Žalobca sa žalobou zo dňa 10. 12. 2019, doručenou tunajšiemu súdu dňa 11. 12. 2019, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: SK/0424/99/2017 zo dňa 23. 09. 2019 i rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa Číslo: P/0095/04/17 zo dňa 14. 06. 2017. Žalobca v podanej žalobe žiadal, aby súd preskúmal rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa i rozhodnutie žalovaného a obe rozhodnutia zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie.
19. Žalobca v žalobe poukázal na námietky ním prezentované v rámci správneho konania, s ktorými sa podľa jeho názoru žalovaný a ani správny orgán prvého stupňa dostatočne nevysporiadali. Žalobca zhodne s odvolaním (priblíženým v bodoch 7. až 12. odôvodnenia tohto rozsudku) namietal nepreskúmateľnosť výroku o vine, nedostatočne zistený skutkový stav veci, nesprávne právne posúdenie, výšku sankcie i porušenie ustanovení o správnom konaní. Nad rámec už uvedeného v priebehu správneho konania zdôraznil, že žalovaný sa rozhodol pochybenie orgánu prvého stupňa spočívajúce v nedostatočnom vymedzení skutku a jeho právnej kvalifikácie napraviť, hoci takáto vada sa nedá zhodiť v odvolacom konaní, lebo zbavuje účastníka možnosti nechať preskúmať rozhodnutie o právnej kvalifikácii v odvolacom konaní. Ak sa aj žalovaný domnieval, že žalobca sa dopustil správneho deliktu, potom mal konkrétne uviesť akého konkrétneho, a to konkrétnym označením zákonného ustanovenia, ktoré taký správny delikt definuje. Žalobca ďalej uviedol, že sám žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol, že nemá jednoznačne za preukázané, že účastník konania predáva výrobky len podnikateľom, a že nie je vylúčené, že predával výrobky aj spotrebiteľom. Ak to ale nemá žalovaný za jednoznačne preukázané, potom v súlade so zásadou in dubio pro reo nemôže rozhodnúť v neprospech žalobcu. Taká skutočnosť musí byť preukázaná, aby mohla byť správne trestná. Správny orgán tak nesprávne posúdil otázku distribúcie dôkazného bremena v správnom konaní. Správne trestným môže byť len dokonané porušenie uvedenej povinnosti, nie príprava, aj keby bola preukázaná (v tomto prípade nebola). V závere žaloby žalobca tiež uviedol, že z ústnej informácie získanej od policajného orgánu po podanom odvolaní bolo zistené, že pracovník či pracovníci Krajského inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie v Nitre boli trestne stíhaní v súvislosti s vyhrážaním sa vysokými (neprimeranými) pokutami s ponukou zníženia pokuty v prípade ochoty účastníka konania vyhovieť úplatkom. Keďže tento prípad svojimi neobvyklými okolnosťami a značnou pokutou do tejto schémy zapadá, navrhol žalobca, aby správny súd vyžiadal od Krajského riaditeľstva PZ v Nitre informáciu, či boli v júni 2006 alebo v súvislosti s výkonom úradnej funkcie v roku 2006 stíhaní niektorí pracovníci či pracovník Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie v Nitre pre Nitriansky kraj.
IV. Vyjadrenie žalovaného
20. Žalovaný podal k žalobe písomné vyjadrenie zo dňa 15. 06. 2020, ktorým žiadal žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. S poukazom na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa vysporiadal s námietkami žalobcu prednesenými v priebehu správneho konania, ktoré sú zhodné s námietkami uvedenými v žalobe uviedol, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. K zmene prvostupňového rozhodnutia došlo na základe podkladov zabezpečených pred vydaním prvostupňového rozhodnutia vo veci a žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol, ktoré dôvody ho viedli k rozhodnutiu. Žalovaný ako príslušný správny orgán preskúmal podkladový materiál v predmetnej veci
v celom rozsahu a dospel k záveru, že protiprávny skutkový stav bol zo strany Slovenskej obchodnej inšpekcie spoľahlivo preukázaný. Dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaný nezistil. Výška uloženej sankcie ostala bez zmeny. K rozšíreniu alebo k zmene skutkového stavu nedošlo. Vykonaná zmena nezakladala dôvod na zbavenie sa zodpovednosti žalobcu za porušenie zákona, nemala vplyv na spoľahlivo zistený skutkový stav a ani na výšku uloženej sankcie, nakoľko protiprávny skutkový stav zistený predmetnou kontrolou zostal v plnej miere zachovaný. K poukazu žalobcu na protiprávnu činnosť pracovníkov Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie v Nitre pre Nitriansky kraj z minulosti, žalovaný uviedol, že mu nie je zrejmé, aký súvis majú vyššie uvedené tvrdenia žalobcu s prejednávaným prípadom, keďže kontrola internetového obchodu www.idsys.sk v prevádzkarni IDSYS, s.r.o., Mlynská 2238, Levice bola zo strany inšpektorov Slovenskej obchodnej inšpekcie vykonaná dňa 23. 06. 2016 a žalobca vo svojich vyjadreniach uvádza rok 2006. Z uvedeného dôvodu nepovažuje žalovaný predmetné tvrdenia žalobcu za právne relevantné.
V. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty
21. Krajský súd v Nitre ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“) a mieste príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, vrátane ich postupu v administratívnom konaní, a to v rozsahu žalobných námietok, ale aj z hľadísk uvedených v § 195 písm. a/ až e/ SSP, keďže predmetná správna žaloba je žalobou v oblasti správneho trestania (§ 194 a nasl. SSP), a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto rozhodnutie žalovaného, ako i správneho orgánu prvého stupňa zrušil v súlade s ust. § 191 ods. 1 písm. g/, ods. 3 písm. a/ SSP (teda z dôvodu, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej) a vec vrátil správneho orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa ust. § 191 ods. 4 SSP.
22. Rozsudok v predmetnej veci správny súd verejne vyhlásil dňa 21. 04. 2021 pri dodržaní podmienok podľa ust. § 137 ods. 4 SSP.
23. Podľa § 4 ods. 2 písm. a/ a c/ zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (v znení účinnom v čase rozhodovania žalovaného), predávajúci nesmie a) ukladať spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu, c) používať nekalé obchodné praktiky a neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách.
Podľa § 7 ods. 1 a 4 vyššie citovaného zákona, nekalé obchodné praktiky sú zakázané, a to pred, počas aj po vykonaní obchodnej transakcie. Za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9. Zoznam obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, je v prílohe č. 1.
Podľa § 8 ods. 1 písm. g/ vyššie citovaného zákona, obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj ak je táto informácia vecne správna vo vzťahu k právu spotrebiteľa vrátane práva na výmenu dodaného produktu alebo vrátenie peňazí podľa osobitného predpisu alebo k rizikám, ktorým môže byť vystavený.
Podľa § 18 ods. 6 a 7 vyššie citovaného zákona, ak spotrebiteľ reklamáciu výrobku uplatnil počas prvých 12 mesiacov od kúpy, môže predávajúci vybaviť reklamáciu zamietnutím len na základe odborného posúdenia; bez ohľadu na výsledok odborného posúdenia nemožno od spotrebiteľa vyžadovať úhradu nákladov na odborné posúdenie ani iné náklady súvisiace s odborným posúdením. Predávajúci je povinný poskytnúť spotrebiteľovi kópiu odborného posúdenia odôvodňujúceho zamietnutie reklamácie najneskôr do 14 dní odo dňa vybavenia reklamácie. Tým nie je dotknutá povinnosť predávajúceho podľa odseku 9. Ak spotrebiteľ reklamáciu výrobku uplatnil po 12 mesiacoch od kúpy a predávajúci ju zamietol, osoba, ktorá reklamáciu vybavila, je povinná v doklade o vybavení reklamácie uviesť, komu môže spotrebiteľ
zaslať výrobok na odborné posúdenie. Ak je výrobok zaslaný na odborné posúdenie určenej osobe, náklady odborného posúdenia, ako aj všetky ostatné s tým súvisiace účelne vynaložené náklady znáša predávajúci bez ohľadu na výsledok odborného posúdenia. Ak spotrebiteľ odborným posúdením preukáže zodpovednosť predávajúceho za vadu, môže reklamáciu uplatniť znova; počas vykonávania odborného posúdenia záručná doba neplynie. Predávajúci je povinný spotrebiteľovi uhradiť do 14 dní odo dňa znova uplatnenia reklamácie všetky náklady vynaložené na odborné posúdenie, ako aj všetky s tým súvisiace účelne vynaložené náklady. Znova uplatnenú reklamáciu nemožno zamietnuť.
Podľa § 20 ods. 1 vyššie citovaného zákona, dozor nad dodržiavaním povinností ustanovených týmto zákonom vykonávajú orgány dozoru. Ak nemožno pôsobnosť orgánu dozoru určiť, je na výkon dozoru a kontroly príslušná Slovenská obchodná inšpekcia.
Podľa § 24 ods. 1 a 5 vyššie citovaného zákona, za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom alebo právne záväznými aktmi Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľa uloží orgán dozoru výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi, dodávateľovi alebo osobe podľa § 9a alebo § 26 pokutu do 66 400 eur; za opakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov uloží pokutu do 166 000 eur. Pri určení výšky pokuty sa prihliada najmä na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti.
Podľa § 27 vyššie citovaného zákona, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem § 20 ods. 3 písm. e) až h) a § 21 a § 26a, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
24. Podľa § 3 ods. 2 písm. d/ zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom v čase rozhodovania žalovaného), Slovenská obchodná inšpekcia je orgánom štátnej správy podriadeným Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky. Je rozpočtovou organizáciou napojenou na štátny rozpočet v kapitole Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo"). Člení sa na Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave (ďalej len "ústredný inšpektorát") a jemu podriadené inšpektoráty Slovenskej obchodnej inšpekcie (ďalej len "inšpektorát"), medzi ktoré patrí Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie v Nitre pre Nitriansky kraj.
25. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom v čase rozhodovania žalovaného), predávajúci je povinný bez zbytočného odkladu, najneskôr do 14 dní odo dňa doručenia oznámenia o odstúpení od zmluvy vrátiť spotrebiteľovi všetky platby, ktoré od neho prijal na základe zmluvy alebo v súvislosti s ňou, vrátane nákladov na dopravu, dodanie a poštovné a iných nákladov a poplatkov; tým nie je dotknuté ustanovenie § 8 ods. 5.
26. Podľa § 598 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, kupujúci má právo na úhradu nevyhnutných nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením práv zo zodpovednosti za vady.
27. Podľa § 3 nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v čase rozhodovania žalovaného), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
28. Podľa § 3 ods. 1, 2, 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení účinnom v čase rozhodovania žalovaného, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
Podľa § 4 ods. 1 vyššie citovaného zákona, účastníci konania (§ 14) spolupracujú so správnymi orgánmi v priebehu celého konania.
Podľa § 32 ods. 1 vyššie citovaného zákona, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
Podľa § 33 ods. 2 vyššie citovaného zákona, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
Podľa § 46 vyššie citovaného zákona, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
A. § 47 ods. 3 vyššie citovaného zákona, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Podľa § 58 ods. 1 vyššie citovaného zákona, ak osobitný zákon neustanovuje inak, odvolacím orgánom je správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.
Podľa § 59 ods. 1, 2 a 4 vyššie citovaného zákona, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu o odvolaní sa nemožno ďalej odvolať.
29. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
Podľa § 5 ods. 2, 3, 4 SSP, konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania. Pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu. Správny súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.
Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
Podľa § 191 ods. 1 písm. g/, 3 písm. a/, 4, 5, 6 SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
Ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo, Ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci. Ak správny súd zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy vo veci, v ktorej sám vykonával dokazovanie, zahrnie orgán verejnej správy v ďalšom konaní tieto dôkazy medzi podklady na vydanie nového rozhodnutia alebo opatrenia. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.
Podľa § 194 ods. 1 a 2 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
Podľa § 195 SSP, správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy.
Podľa § 197 SSP, správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný.
30. Súd v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia postupu správnych orgánov podľa SSP je povinný posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či náležite zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, ako aj dôkazmi nachádzajúcimi sa v administratívnom spise a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi.
31. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z hľadiska toho, či takéto namietané procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť
ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.
32. Úlohou súdu v danom prípade bolo preskúmať, či napadnuté rozhodnutie žalovaného i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o uložení pokuty pre porušenie povinností v zmysle príslušných ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa nevybočili z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, či ich závery zodpovedajú zásadám logického myslenia a tiež, či podklady pre takýto úsudok boli zistené úplne a riadnym procesným postupom.
33. Správny orgán prvého stupňa rozhodnutím Číslo: P/0095/04/17 zo dňa 14. 06. 2017 uložil žalobcovi pokutu vo výške 1 500,- eur podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, a to pre porušenie § 4 ods. 2 písm. a) a § 4 ods. 2 písm. c) v nadväznosti na § 7 ods. 1, ods. 4, § 8 ods. 1 písm. g/ zákona o ochrane spotrebiteľa.
34. Porušenie zákazu podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona o ochrane spotrebiteľa (v zmysle ktorého predávajúci nesmie spotrebiteľovi ukladať povinnosti bez právneho dôvodu) správny orgán prvého stupňa odôvodnil tým, že:
- v čase kontroly dňa 23. 06. 2016 bolo vo vyššie uvedenej prevádzke zistené, že vo všeobecných obchodných podmienkach pre nákup tovaru prostredníctvom elektronického obchodu www.idsys.sk, ktoré ku kontrole predložila administratívna pracovníčka účastníka konania, bolo v časti Spotrebiteľská záruka v bode 20 uvedené nasledovné: „...Ak sa reklamácia ukáže ako neodôvodnená či neoprávnená, má predávajúci nárok na náhradu nákladov skutočne vynaložených na testovanie tovaru, splatnú do 30 dní odo dňa vyčíslenia týchto nákladov (spravidla v oznámení o zamietnutí reklamácie)“ a ďalej bolo v časti Vady tovaru v bode 27 uvedené nasledovné: „Uplatnenie vád tovaru si spravidla vyžaduje testovanie vzorky či vzoriek tovaru. Ak sa ukáže vytknutie vád ako neodôvodnené či neoprávnené, má predávajúci nárok na náhradu nákladov skutočne vynaložených na testovanie tovaru, splatnú do 30 dní odo dňa vyčíslenia týchto nákladov“, čím účastník konania ako predávajúci uložil spotrebiteľovi povinnosť bez právneho dôvodu, nakoľko uplatnenie reklamácie je zákonom garantované právo spotrebiteľa a právna úprava spotrebiteľovi neukladá žiadne povinnosti v súvislosti s úhradou nákladov vzniknutých pri jej vybavovaní či iných poplatkov, a to bez ohľadu na výsledok, pričom v ustanovení § 18 ods. 6 zákona o ochrane spotrebiteľa je výslovne uvedené, že bez ohľadu na výsledok odborného posúdenia nemožno od spotrebiteľa vyžadovať úhradu nákladov na odborné posúdenie ani iné náklady súvisiace s odborným posúdením, a v ustanovení § 18 ods. 7 zákona o ochrane spotrebiteľa, ak je výrobok zaslaný na odborné posúdenie určenej osobe, náklady odborného posúdenia, ako aj všetky ostatné s tým súvisiace účelne vynaložené náklady znáša predávajúci, bez ohľadu na výsledok odborného posúdenia, a zároveň v zmysle ustanovenia § 598 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, kupujúci má právo na úhradu nevyhnutných nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením práv zo zodpovednosti za vady,
- v čase kontroly dňa 23. 06. 2016 bolo vo vyššie uvedenej prevádzke zistené, že vo všeobecných obchodných podmienkach pre nákup tovaru prostredníctvom elektronického obchodu www.idsys.sk, ktoré ku kontrole predložila administratívna pracovníčka účastníka konania, bolo v časti Kúpna cena v bode 9 uvedené nasledovné: „...V prípade omeškania s platbou kúpnej ceny sa kupujúci zaväzuje platiť predávajúcemu úrok z omeškania vo výške 0,5 % z dlžnej čiastky denne; nárok na náhradu škody v plnej výške popri úroku z omeškania tým nie je dotknutý“, čím účastník konania ako predávajúci uložil spotrebiteľovi povinnosť bez právneho dôvodu, nakoľko úrok z omeškania nesmie byť vyšší ako je právnymi predpismi prípustné, pričom výšku úroku z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch stanovuje vykonávací predpis - nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z. v § 3, podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
35. Porušenie zákazu vyplývajúceho z § 4 ods. 2 písm. c) v nadväznosti na § 7 ods. 1, ods. 4, § 8 ods. 1 písm. g/ zákona o ochrane spotrebiteľa (v zmysle ktorých predávajúci nesmie používať nekalé obchodné praktiky, nakoľko nekalé obchodné praktiky sú zakázané, pričom za nekalú obchodnú praktiku sa v zmysle ustanovenia § 7 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa okrem iného považuje najmä klamlivé konanie) správny orgán prvého stupňa odôvodnil tým, že v danom prípade ide o klamlivé konanie - obchodnú praktiku, ktorá zapríčinila alebo mohla zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj ak je táto informácia vecne správna vo vzťahu k právu spotrebiteľa
vrátane práva na vrátenie peňazí podľa osobitného predpisu, nakoľko v čase kontroly dňa 23. 06. 2016 bolo vo vyššie uvedenej prevádzke zistené, že vo všeobecných obchodných podmienkach pre nákup tovaru prostredníctvom elektronického obchodu www.idsys.sk, ktoré ku kontrole predložila administratívna pracovníčka účastníka konania, bolo v časti Odstúpenie spotrebiteľa od zmluvy, vrátenie a výmena tovaru v bode 22 uvedené nasledovné: „V prípade odstúpenia od zmluvy má spotrebiteľ nárok na vrátenie kúpnej ceny v lehote 15 dní odo dňa odstúpenia spotrebiteľa od zmluvy a predávajúci má nárok na náhradu skutočne vynaložených nákladov spojených s vrátením tovaru (obzvlášť poštovného za dodanie tovaru, pokiaľ ho hradil), ktoré je oprávnený odpočítať z pohľadávky spotrebiteľa na vrátenie kúpnej ceny; to neplatí pre prípad, že by bol tovar vadný“, čím účastník konania porušil zákaz použiť nekalé obchodné praktiky, a to klamlivým konaním v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, ktoré zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj ak je táto informácia vecne správna vo vzťahu k právu spotrebiteľa vrátane práva na vrátenie peňazí podľa osobitného predpisu, podmienka je v rozpore s ustanovením § 9 ods. 1 zákona č. 102/2014 Z. z., nakoľko predávajúci je povinný bez zbytočného odkladu, najneskôr do 14 dní odo dňa doručenia oznámenia o odstúpení od zmluvy vrátiť spotrebiteľovi všetky platby, ktoré od neho prijal na základe zmluvy alebo v súvislosti s ňou, vrátane nákladov na dopravu, dodanie a poštovné a iných nákladov a poplatkov.
36. Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia žalovaného vyplýva, že tento v rámci odvolacieho konania nahradil časť výroku rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa týkajúceho sa porušenia zákazu podľa § 4 ods. 2 písm. c/ zákona o ochrane spotrebiteľa novým znením, pre porušenie zákazu podľa toho istého zákonného ustanovenia, v zmysle ktorého predávajúci nesmie používať neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách, nakoľko v čase kontroly dňa 23. 06. 2016 bolo vo vyššie uvedenej prevádzkarni zistené, že vo všeobecných obchodných podmienkach pre nákup tovaru prostredníctvom elektronického obchodu www.idsys.sk, ktoré ku kontrole predložil zamestnanec účastníka konania - administratívna pracovníčka p. O. S., bolo v časti Odstúpenie spotrebiteľa od zmluvy, vrátenie a výmena tovaru v bode 22 uvedené nasledovné: „V prípade odstúpenia od zmluvy má spotrebiteľ nárok na vrátenie kúpnej ceny v lehote 15 dní odo dňa odstúpenia spotrebiteľa od zmluvy a predávajúci má nárok na náhradu skutočne vynaložených nákladov spojených s vrátením tovaru (obzvlášť poštovného za dodanie tovaru, pokiaľ ho hradil), ktoré je oprávnený odpočítať z pohľadávky spotrebiteľa na vrátenie kúpnej ceny; to neplatí pre prípad, že by bol tovar vadný...“, čím účastník konania porušil zákaz používať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, nakoľko uvedená podmienka je v rozpore s ustanovením § 9 ods. 1 zákona č. 102/2014 Z. z., nakoľko predávajúci je povinný bez zbytočného odkladu, najneskôr do 14 dní odo dňa doručenia oznámenia o odstúpení od zmluvy vrátiť spotrebiteľovi všetky platby, ktoré od neho prijal na základe zmluvy alebo v súvislosti s ňou, vrátane nákladov na dopravu, dodanie a poštovné a iných nákladov a poplatkov; tým nie je dotknuté ustanovenie § 8 ods. 5. Predávajúci stanovením predĺženia lehoty na vrátenie platieb (v rozpore s ustanovením § 9 ods. 1 zákona č. 102/2014 Z. z.) v lehote 15 dní preukázateľne porušil zákon, nakoľko podmienka stanovená účastníkom konania vnáša značnú nerovnováhu do práv a povinností zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a vylučuje práva spotrebiteľa na odstúpenie od zmluvy,...“. Žalovaný v závere výrokovej časti svojho rozhodnutia uviedol, že ostatná časť výroku (správneho orgánu prvého stupňa), vrátane uloženej sankcie, ostáva bez zmeny.
37. Správny súd v tej súvislosti poukazuje na to, že žalovaný v rámci odvolacieho konania zmenil výrok o uznaní žalobcu vinným zo správneho deliktu, v rámci ktorého vypustil pomenovanie deliktu ako „nekalé obchodné praktiky“ a nahradil novým pomenovaním deliktu ako „neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách“, a taktiež vypustil aj niektoré právne dôvody („v nadväznosti na ustanovenia § 7 ods. 1, § 7 ods. 4 a § 8 ods. 1 písm. g/“ zákona o ochrane spotrebiteľa). Správny súd je toho názoru, že skutočnosti, ktoré sa kontrolovanému subjektu kladú za vinu musia byť formulované v skutku. Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí spočívať v špecifikácii správneho deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné konaním iným. Správny orgán vykonávajúci dozor nad dodržiavaním povinností ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa musí preto skutok sformulovať presne a úplne. Pokiaľ v ďalších štádiách skutok rozšíri, doplní alebo spresní, musí umožniť kontrolovanému subjektu (žalobcovi) sa k novo sformulovanému, resp. doplnenému skutku vyjadriť. V danom prípade žalovaný ako odvolací správny orgán skutok preukázateľne spresnil, preto mal žalovanému umožniť k spresnenej formulácii skutku sa vyjadriť. Ide o dodržanie formálne upraveného procesného postupu. Správny orgán nemôže selektovať závažnosť skutočností doplnených do skutku i s poukazom na § 33 ods. 2 Správneho poriadku, v zmysle ktorého správny orgán je povinný
dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
38. Správny súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti zastáva názor, že v prípade, ak žalovaný takýmto zásadným spôsobom menil skutkové vymedzenie jednotlivých porušení zákona (aj keď formálne v rámci jedného zákonného ustanovenia, ktoré vymedzuje skutkovú podstatu správneho deliktu), ktorých sa mal dopustiť žalobca a ktoré podľa jeho tvrdenia boli zistené pri výkone označenej kontroly, tak bolo povinnosťou o takejto zmene vytýkaných porušení zákona upovedomiť žalobcu a žalobcovi aj umožniť v zmysle ustanovenia § 33 ods. 2 Správneho poriadku sa k takémuto zmenenému stavu vyjadriť. Podľa názoru správneho súdu postup žalovaného nie je možné odôvodniť ustanovením § 59 ods. 1 Správneho poriadku, pretože rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa bola žalobcovi uložená sankcia v rámci administratívneho trestania za konkrétne, tam vymedzené porušenie ustanovení právnych predpisov, pričom rozhodnutím žalovaného došlo k zmene vymedzenia jednotlivých skutkov, za ktoré bola uložená sankcia. Aj keď je zrejmé, že konanie pred správnym orgánom prvého stupňa spolu s rozhodovaním odvolacieho orgánu tvorí jeden celok, ktorý sa premieta do konečného rozhodnutia druhostupňového správneho orgánu, podľa názoru súdu je nevyhnutné, aby skutkové vymedzenie vytýkaného porušenia právneho predpisu bolo presne a určite sformulované už v konaní pred prvostupňovým správnym orgánom tak, aby účastník tohto správneho konania mal dostatočnú vedomosť o tom, čo mu je kladené za vinu a k vytýkanému porušeniu mohol uplatniť prostriedky svojej procesnej obrany. Postupom žalovaného v tejto veci, podľa názoru správneho súdu, bol účastník konania o takúto možnosť ukrátený, pretože až v odvolacom konaní došlo zo strany správneho orgánu k zmene skutkového vymedzenia vytýkaného porušenia zákona (spôsobom, ktorý je uvedený vyššie v odôvodnení tohto rozhodnutia). O zmene pohľadu žalovaného na skutkové vymedzenie vytýkaného porušenia zákona o ochrane spotrebiteľa v rámci ustanovenia § 4 ods. 2 písm. c/ sa žalobca dozvedel preukázateľne až z rozhodnutia žalovaného (v tej súvislosti porovnaj s rozsudkami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Sžo/106/2007 a 8Sžo/23/2016).
39. K poukazu žalobcu na údajnú protiprávnu činnosť pracovníkov Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie v Nitre pre Nitriansky kraj z minulosti, správny súd uvádza, že žalobca na preukázanie svojich tvrdení nepredložil žiaden dôkaz a nepreukázal tiež spojitosť údajnej protiprávnej činnosti neidentifikovaných pracovníkov inšpektorátu práce z obdobia roku 2006 s obdobím vzťahujúcim sa na posudzovanú vec (inšpekcia v prejednávanej veci bola vykonaná v roku 2016 a správne konanie prebehlo až následne).
40. S poukazom na vyššie uvedené súd žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného Číslo: SK/0424/99/2017 zo dňa 23. 09. 2019 i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa Číslo: P/0095/04/17 zo dňa 14. 06. 2017 zrušil podľa ust. § 191 ods. 1 písm. g/ SSP (teda z dôvodu, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej) a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa ust. § 191 ods. 4 SSP.
41. V ďalšom konaní správny orgán pri rešpektovaní právneho názoru správneho súdu (§ 191 ods. 6 SSP) zohľadní pri svojej rozhodovacej činnosti právne názory najvyššej súdnej inštancie vyplývajúcej z jej doterajšej rozhodovacej činnosti, ako aj právne závery správneho súdu vyslovené v tejto veci, náležite sa vysporiada aj s aplikáciou zásad uvedených v § 3 ods. 1, 2 a 5 Správneho poriadku a následne opätovne rozhodne vo veci a svoje rozhodnutie v súlade s požiadavkami kladenými na preskúmateľnosť rozhodnutia odôvodní. Správny súd je toho názoru, že bude potrebné, okrem iného, vzhľadom na vytknutú vadu konania, umožniť žalobcovi sa vyjadriť k zmene formulácie skutku a jeho právnej kvalifikácie i s prihliadnutím na ostané námietky žalobcu ním prezentované v odvolaní a následne i v správnej žalobe. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na už ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR vo vzťahu k možnosti nariadenia ústneho pojednávania, najmä na rozsudok vo veci vedenej pod sp. zn. 6Asan/2/2016 zo dňa 13. 12. 2017, v zmysle ktorého „nariadenie ústneho pojednávania správnymi orgánmi vo veciach správnych deliktov a iných správnych deliktov je len fakultatívne. V rámci tejto kategórie správnych deliktov sa zásada ústnosti neuplatňuje, a to spolu so zásadou verejnosti a bezprostrednosti. V zmysle správneho poriadku nariadenie ústneho pojednávania je ponechané na správnej úvahe správneho orgánu a jeho správna úvaha závisí od skutkových okolností v danej veci.“
42. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech (súd vyhovel žalobe), priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, a to s poukazom na ust. § 167 ods. 1 SSP. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (ust. § 175 ods. 2 SSP).
43. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.