Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2To-73-2020.pdf
PDF · 95.27 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/73/2020
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Kováčovej, PhD. a sudcov JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Ľubici Libantovej Medveckej, PhD., v trestnej veci obžalovaného H. Y., pre prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 324 odsek 1 písmeno b/ Trestného zákona, o odvolaniach Okresnej prokurátorky Nové Zámky a obžalovaného H. Y., proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 22. 07. 2020 sp. zn. 2T/38/2019 na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 21. 04. 2021 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolania obžalovaného H. Y. a Okresnej prokurátorky Nové Zámky z a m i e t a j ú, pretože nie sú dôvodné.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky (ďalej len súd I. stupňa) bol obžalovaný H. Y. (ďalej len obžalovaný) uznaný vinným z prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 324 ods. 1 písm. b/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že: dňa 06.08.2017 v čase o 05.20 hod., v X. B., na N. F., pred čerpacou stanicou Shell, sa vyhrážal poškodenému referentovi nstržm. Ing. J. V., narodenému XX.XX.XXXX, trvale bytom X. B., N. R.. Y. č. 48, služobne zaradenému na Obvodnom oddelení Policajného zboru v Nových Zámkoch, počas vykonávania hliadkovej služby tak, že nebude brať jeho kamarátom vodičáky, že si ho chytí, ubije ho, poláme ho, že ho vyzlečie z uniformy, nebude bezpečne chodiť po svete a môže skončiť pod drnom, čo poškodený pochopil tak, že ho zabije, Za to bol obžalovanému podľa § 324 ods. 1 Tr. zák., nezistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Tr. zák., nezistiac žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. mu bol výkon trestu podmienečne odložený podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky.
Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie Okresná prokurátorka Nové Zámky (ďalej len „prokurátor“) a súčasne v zákonnej lehote podal odvolanie aj obžalovaný, čo do výroku o vine a treste.
Prokurátor v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že toto podáva v neprospech obžalovaného čo do výroku o treste, a to konkrétne pre neuloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody. Mal za to, že súd I. stupňa mal obžalovanému priznať aj priťažujúcu okolnosť, že trestný čin spáchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia Okresným súdom Nové Zámky, sp. zn. 3T/42/2015, a to napriek skutočnosti, že medzičasom došlo k zahladeniu odsúdenia, keďže podľa § 50 ods. 2 Tr. zák. nie je možné ukladať tzv. „podmienku na podmienku“. Z tohto dôvodu považuje uložený trest za neprimerane mierny, ktorý nepostačuje na ochranu spoločnosti a dosiahnutie nápravy u obžalovaného. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. d/, písm. e/ Tr. por. a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vrátiť vec súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Obžalovaný podal prostredníctvom svojho obhajcu odvolanie čo do výroku o vine a treste, ktoré zdôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by sa dopustil žalovaného skutku a že by tým spáchal prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 324 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. Konštatoval, že ani jeden z vypočutých svedkov okrem poškodeného a jeho kolegov nepotvrdili, že by sa poškodenému vyhrážal a nevyplýva to ani z obrazovo-zvukového záznamu z miesta činu. Poukázal na to, že svedok S. sa nachádzal vedľa poškodeného a nepotvrdil vyhrážky z jeho strany na adresu poškodeného. Argumentácia súdu I. stupňa, že z kamerového záznamu je zrejmá extrémna gestikulácia z jeho strany a že obsluha čerpacej stanice nemusela počuť vyhrážky pre hudbu, je vzhľadom na výpoveď svedka S. nepodložená. Poukázal tiež na nadradené správanie sa poškodeného, z čoho je zrejmé, že nemal obavu o svoj život a zdravie a konverzácii neprikladal žiaden bližší význam. Aj trestné oznámenie podával s odstupom niekoľkých hodín. Poukázal tiež na výpoveď svedka Z., ktorý nepopisoval žiadne rozrušenie poškodeného a svedka D., ktorý uvádzal, že z vyhradeného priestoru pre fajčiarov, kde sa nachádzal aj svedok R. nemohol nič počuť, preto je spochybnená výpoveď svedka R. a táto sa javí byť ako nedôveryhodná s poukazom na to, že sa jedná o kolegu poškodeného. S poukazom na vyššie uvedené nebolo bez akýchkoľvek pochybností s poukazom na § 2 ods. 10 Tr. por. preukázané, že by sa mal poškodenému vyhrážať pre výkon právomoci verejného činiteľa. Navrhol, aby krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. d/, písm. e/ Tr. por. zrušil napadnuté rozhodnutie a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám rozhodol tak, že ho oslobodí spod obžaloby podľa § 285 písm. a/, písm. c/ Tr. por. v zmysle zásady „in dubio pro reo“.
Obžalovaný sa písomne vyjadril aj k odvolaniu prokurátora, kde sa bránil rovnakým spôsobom ako v písomných dôvodoch odvolania a nad rámec toho poukázal na to, že v zmysle § 49 ods. 1 Tr. zák. v čase rozhodovania súdu I. stupňa nastala zákonná fikcia osvedčenia sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia vo veci vedenej na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 3T/42/2015, keďže skúšobná doba uplynula dňa 21. 1. 2018. V čase rozhodovania súdu teda s poukazom na § 50 ods. 5, ods. 6, ods. 7 Tr. zák. sa na neho hľadelo, akoby nebol odsúdený. Napriek tomu zotrváva na tom, že spáchanie skutku mu nebolo preukázané a nevyplýva zo žiadneho z vykonaných dôkazov a preto je nutné aplikovať zásadu „in dubio pro reo“ a oslobodiť ho spod obžaloby.
Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí uviedla, že sa pridržiava písomne podaného odvolania a nad jeho rámec poukázala na to, že došlo k zrejmej nesprávnosti, keď v písomnom odôvodnení bol namiesto § 49 ods. 2 Tr. zák. uvedený § 50 ods. 2 Tr. zák. Napriek tomu má za to, že toto ustanovenie nemalo byť použité, keďže na obžalovaného sa hľadí, akoby nebol odsúdený. V ostatnom sa pridržala podaného odvolania a navrhla napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. e/ Tr. por. zrušiť vo výroku o treste a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. uložiť mu nepodmienečný trest odňatia slobody. Odvolanie obžalovaného navrhla podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť.
Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí zotrval na písomných dôvodoch odvolania, ako i svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu prokurátora a zdôraznil, že svedkyne H. a H. museli počuť vyhrážky v prípade, že by odzneli, keďže sa nachádzali v jednej miestnosti a opätovne uviedol, že svedok H. S. sa nachádzal v čase incidentu vedľa poškodeného. Navrhol preto vyhovieť odvolaniu obžalovaného, zrušiť napadnutý rozsudok a obžalovaného oslobodiť spod skutku. Odvolanie prokurátora navrhol ako nedôvodné zamietnuť.
Obžalovaný H. Y. na verejnom zasadnutí uviedol, že poškodený a svedkovia boli príslušníci Okresného riaditeľstva PZ v Nových Zámkoch, z ktorého dôvodu bola neskôr táto trestná vec presunutá do Šurian. Konštatoval, že ich výpovede sa zhodujú iba v tom, že sa mal poškodenému vyhrážať, inak sú odlišné. Namietol, že počas prípravného konania mu nebol sprístupnený kamerový záznam, ktorý videl až na hlavnom pojednávaní, v dôsledku čoho nemohol od začiatku označiť svedkov skutku, čím mu bolo znemožnené obhajovať sa všetkými možnými prostriedkami. Okrem toho podal na poškodeného aj podnet na inšpekciu, ktorý však nebol prijatý. Vyhlásil, že je nevinný.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací na základe riadne a včas podaných odvolaní oprávnenými osobami (obžalovaným a prokurátorom) podľa § 317 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli v odvolaní vytýkané, prihliadne pritom len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Krajský súd po preskúmaní veci zistil, že súd I. stupňa sa dôsledne vysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, vykonal dokazovanie zákonným spôsobom, náležite zistil skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie o podanej obžalobe tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 2 ods. 10 Tr. por. a skutkové zistenia uvedené vo výroku o vine napadnutého rozsudku sú v súlade s vykonanými dôkazmi a vyznievajú jednoznačne a tvoria ucelenú reťaz tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých možno vyvodiť bezpečný záver o tom, že obžalovaný spáchal skutok tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd I. stupňa v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. v dostatočnom rozsahu uviedol svoje úvahy, akými sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, s ktorými aj odvolací súd súhlasí, keďže pri tomto hodnotení postupoval v súlade so zásadami vyplývajúcimi z ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por., preto na ne v podrobnostiach len poukazuje.
Prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 324 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. sa dopustí páchateľ, ktorý sa inému vyhráža usmrtením, ublížením na zdraví alebo spôsobením malej škody pre výkon právomoci verejného činiteľa.
Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu I. stupňa, že z vykonaného dokazovania niet pochýb o tom, že skutok sa stal, má znaky žalovaného prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 324 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. a že tento spáchal práve obžalovaný.
Pokiaľ ide o dôvody odvolania obžalovaného, tento sa v písomnom zdôvodnení odvolania vyjadril, že celý skutok je vo vzťahu k nemu vykonštruovaný výpoveďou poškodeného a jeho kolegami, ktorých výpovede sú účelové. Namietol, že z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by sa vyhrážal poškodenému.
S touto obranou obžalovaného sa súd I. stupňa vo svojom rozhodnutí riadne vysporiadal v súlade s Trestným poriadkom, podrobne rozviedol dôvody, ktoré usvedčujú obžalovaného zo žalovaného skutku a jeho správne právne závery majú dostatočný skutkový základ v riadne vykonanom dokazovaní.
K vine obžalovaného nadriadený súd nad rámec súdu I. stupňa poukazuje na to, že táto bola jednoznačne preukázaná výsluchom poškodeného Ing. J. V., ako i svedkov H. R. a K. Z.. Nepriamo o tom svedčí i kamerový záznam, z ktorého je zrejmé, že incident sa stal pred čerpacou stanicou Shell a ako správne poznamenal súd I. stupňa, vidieť na ňom výraznú gestikuláciu obžalovaného smerom k poškodenému. Je potrebné uviesť, že poškodený a svedkovia vypovedali pod prísahou a keďže pred skutkom kladeným obžalovanému za vinu nemali medzi sebou žiadne nezhody, krajský súd nezistil dôvody, pre ktoré by nemal veriť výpovedi poškodeného, navyše keď je podporená aj ďalšími vykonanými dôkazmi.
V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na to, že z kamerového záznamu je možné pozorovať, že priebeh skutku presne zapadá do výpovede poškodeného, ako i svedka H. R. a K. Z.. Naopak, obžalovaný sa bránil, že skutok sa mal stať vo vnútri čerpacej stanice Shell, ktorá skutočnosť je v rozpore s týmto kamerovým záznamom, výpoveďou poškodeného, ako i ostatných vypočutých svedkov, vrátane pracovníčok čerpacej stanice. Krajský súd konštatuje, že z kamerového záznamu je zrejmé, že na čerpaciu stanicu Shell prišiel najskôr obžalovaný so svojimi kamarátmi a neskôr prišiel poškodený na služobnom motorovom vozidle spolu so svojim kolegom K. Z.. Ďalej zo záznamu vyplýva, že obžalovaný výraznou gestikuláciou a ukazovaním na svoju šľapku, ktorú mal obutú, komunikuje s osobou nachádzajúcou sa pri služobnom motorovom vozidle (poškodeným). Z uvedeného je zrejmé, že počas incidentu poškodený nebol vo vnútri čerpacej stanice. Uvedenými dôkazmi je preto vyvrátená obrana obžalovaného.
K námietke obžalovaného, že poškodený a svedok H. R. si skutok vymysleli, nemá žiadne opodstatnenie vo vykonanom dokazovaní a pokiaľ namietal, že jeho trestná vec je dôsledkom konania príslušníkov polície, ktorí sa mu chceli pomstiť, je nutné uviesť, že vo veci bolo začaté trestné stíhanie dňa 06.08.2017 na základe uznesenia povereného príslušníka OO PZ Nové Zámky a už dňa 15.08.2017 bolo na základe uznesenia OR PZ, OPP Nové Zámky rozhodnuté, že sa predmetná trestná vec odníma Obvodnému oddeleniu PZ v Nových Zámkoch a prikazuje na vyšetrenie Obvodnému oddeleniu PZ Šurany. Z tohto
vyplýva, že vec v prípravnom konaní bola vyšetrovaná vecne nezaujatými príslušníkmi policajného zboru, v dôsledku čoho nedošlo k porušeniu žiadneho práva obžalovaného.
Pokiaľ ide o námietku obžalovaného, že počas prípravného konania mu nebol predložený kamerový záznam, túto skutočnosť nemá krajský súd preukázanú, keďže v prípravnom konaní prebehlo riadne preštudovanie spisu s obžalovaným, ako aj jeho obhajcom podľa § 208 ods. 1 Tr. por. a kamerový záznam sa nachádzal v jeho prepise na č. l. 55-56 a CD z kamerového záznamu bolo pripnuté na vonkajšom obale spisu. Okrem toho, túto skutočnosť tak obžalovaný, ako i jeho obhajca pri preštudovaní vyšetrovacieho spisu nenamietali. Okrem toho krajský súd konštatuje, že obžalovaný bol s kamerovým záznamom riadne oboznámený jeho prehratím na hlavnom pojednávaní dňa 03.06.2020 a bola mu tak daná možnosť sa k nemu vyjadriť, čím nedošlo k porušeniu jeho práva na obhajobu.
Pokiaľ namietal obžalovaný, že poškodený podal trestné oznámenie až s odstupom niekoľkých hodín, je potrebné uviesť, že táto skutočnosť žiadnym spôsobom nespochybňuje, či sa skutok stal. Vyššie uvedenými dôkazmi bolo preto jednoznačne preukázané, že obžalovaný sa dopustil na poškodenom protiprávneho konania spočívajúceho vo vulgárnom nadávaní a vyhrážaní sa mu zabitím, ublížením na zdraví a vyzlečením z uniformy, a to práve z dôvodu jeho výkonu právomoci ako verejného činiteľa, keď motívom jeho konania bola skutočnosť, že v minulosti poškodený odobral vodičský preukaz jeho kamarátovi. Z vykonaných dôkazov, najmä výpovede poškodeného a kamerového záznamu je zrejmé, že toto mohlo vzbudiť dôvodnú obavu u poškodeného, ktorá skutočnosť však nie je súčasťou objektívnej stránky žalovaného trestného činu. Z tohto dôvodu krajský súd dospel k záveru, že obžalovaný naplnil svojím konaním, opísaným v napadnutom rozsudku, všetky znaky skutkovej podstaty prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 324 ods. 1 písm. b/ Tr. zák.
S poukazom na vyššie uvedené, žiadnym z vykonaných dôkazov nebola preukázaná obrana obžalovaného spočívajúca v tvrdení, že sa skutku nedopustil a že celý prípad je vykonštruovaný poškodeným a jeho kamarátmi. Pokiaľ svedkovia R. Y., K. D. a Y. H. vypovedali v prospech obžalovaného, je potrebné uviesť, že R. Y. bola priateľkou obžalovaného a svedkovia K. D. a Y. H. jeho kamaráti, s ktorými prišiel na čerpaciu stanicu, je potrebné zdôrazniť, že svedkyňa R. Y. uvádzala, že v čase incidentu bola vo vnútri čerpacej stanice, takže incident a vyhrážky nezaregistrovala. Svedok K. D. taktiež žiadny konflikt podľa jeho vyjadrenia nevidel, avšak v rozpore s ostatnými dôkazmi (najmä kamerovým záznamom) uvádzal, že poškodený, aj svedok Z. vošli do vnútra na čerpaciu stanicu a pokiaľ ide o svedka Y. H., tento mal zrejme motív vypovedať v prospech obžalovaného, keďže sám mal upozorniť obžalovaného na to, že poškodený je ten policajt, ktorý zobral ich kamarátovi vodičské oprávnenie. S poukazom na tieto skutočnosti krajský súd vyhodnotil výpovede týchto svedkov za účelové v rozpore s ostatnými dôkazmi, vykonané v snahe napomôcť obžalovanému vyviniť sa spod žalovaného skutku.
Pokiaľ ide o svedka H. S., ten sám uvádzal, že zaregistroval incident medzi obžalovaným a poškodeným, no nepočul vyhrážky, avšak sám uviedol, že nebol pri celom rozhovore týchto dvoch osôb a na všetky okolnosti si nepamätal. Preto námietky obžalovaného vo vzťahu k tomuto svedkovi nie sú smerodajné.
Rovnako tak svedkyne E. H. a U. H. (pracovníčky čerpacej stanice) potvrdili, že vo vnútri čerpacej stanice k žiadnemu incidentu nedošlo a keďže sa nachádzali vo vnútri, nemali vedomosť o tom, čo sa udialo pred predajňou.
Z uvedených dôvodov, napriek tomu, že obžalovaný absolútne popiera spáchanie skutku kladeného mu za vinu, krajský súd konštatuje, že jeho vina bola riadne a zákonným spôsobom na základe dôkazov vykonaných na hlavných pojednávaniach v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku preukázaná.
Vzhľadom na spôsob vykonania skutku, výpoveď poškodeného a priamych svedkov, ako i pohnútky obžalovaného, je možné konštatovať, že obžalovaný sa dopustil tohto skutku v priamom úmysle v zmysle ustanovenia § 15 písm. a/ Tr. zák., preto naplnil všetky znaky (t. j. objektívnu i subjektívnu stránku) skutkovej podstaty prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 324 ods. 1 písm. b/ Tr. zák.
Vychádzajúc z uvedených právnych úvah, berúc do úvahy argumenty obžalovaného a všetky vykonané dôkazy, odvolací súd považuje napadnutý rozsudok za zákonný a správny vo všetkých jeho výrokoch,
keďže bol náležite zistený skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por., nezistiac dôvod na postup podľa zásady „in dubio pro reo“. Rovnako krajský súd konštatuje, napriek nespočetným námietkam zo strany obžalovaného, že aj konanie predchádzajúce vyhláseniu napadnutého rozsudku a postup zákonného sudcu prebiehal podľa zásad trestného konania a príslušných ustanovení Trestného poriadku, v ktorých odvolací súd nezistil žiadne pochybenie.
Pokiaľ ide o výrok o treste, odvolací súd zistil, že súd I. stupňa dôsledne prihliadol pri ukladaní trestu na ustanovenie § 34 Trestného zákona, podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, keď uložený trest zároveň vyjadruje aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, pričom pri ukladaní trestu prihliadol na spôsob spáchania skutku, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Súd I. stupňa správne nezistil u obžalovaného žiadnu z poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 Tr. zák. Pokiaľ ide o poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. j/ Tr. zák., že viedol pred spáchanými skutkami riadny život, na túto správne súd I. stupňa neprihliadol, keďže v minulosti sa dopustil veľkého množstva priestupkov na úseku cestnej premávky.
Správne súd I. stupňa nezistil u obžalovaného ani priťažujúcu okolnosť, a to vrátane priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 písm. m/ Tr. zák., t. j. že sa v minulosti dopustil trestného činu, keďže sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Správne vyhodnotil súd I. stupňa, že napriek skutočnosti, že predmetný skutok spáchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia Okresným súdom Nové Zámky sp. zn.3T/42/2015, na toto odsúdenie nie je možné prihliadať, keďže skúšobná doba mu uplynula dňa 26. 1. 2018, t. j. lehota na možné rozhodnutie o jeho neosvedčení uplynula v zmysle zákonného ustanovenia § 50 Tr. zák. najneskôr dňa 26.01.2020. Osvedčil sa preto zo zákona, čo znamená, že sa na neho hľadí, akoby v tej veci nebol odsúdený, v dôsledku čoho nemožno na túto okolnosť prihliadať ako na priťažujúcu okolnosť a zvýšiť mu postupom podľa § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. dolnú hranicu trestnej sadzby. Taktiež nemožno z tohto dôvodu aplikovať ustanovenie § 49 ods. 2 Tr. zák., preto mu mohol byť ukladaný trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu. Rovnako platí zákonná fikcia, akoby nebol odsúdený aj pri jeho druhom odsúdení Okresným súdom Nové Zámky pod sp. zn. 3T/143/2016, keďže mu bolo upustené od uloženia ďalšieho trestu. Z týchto dôvodov považoval krajský súd argumenty uvádzané prokurátorom v písomných dôvodoch odvolania za neprijateľné. Správne súd I. stupňa vychádzal pri ukladaní trestu obžalovanému z pôvodnej trestnej sadzby uvedenej v § 324 ods. 1 Tr. zák. až na 3 roky.
Aj nadriadený súd zistil, že obžalovanému postačí na jeho nápravu trest mu uložený súdom I. stupňa v dolnej polovici trestnej sadzby v trvaní 1 roka s tým, že výkon trestu mu bol správne podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky. Takto uložený trest považuje krajský súd za zákonný, spravodlivý a primeraný s ohľadom na skutočnosť, že na obžalovaného sa hľadí, akoby nebol súdne trestaný a pokiaľ ide o register priestupkov, v tomto má zaznamenaných síce viacero priestupkov, avšak všetky boli spáchané na úseku cestnej premávky, ktorá protiprávna činnosť nemá žiadny súvis s prejednávanou trestnou vecou. Z týchto dôvodov ani krajský súd nepovažoval ukladať mu trest priamo spojený s odňatím slobody ako navrhoval prokurátor vo svojom odvolaní. Krajský súd dospel k záveru, že takto uložený trest dostatočne ochráni spoločnosť a tiež bude týmto lepšie dosiahnutá náprava obžalovaného. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.