Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11CoEk-5-2024.pdf
PDF · 84.02 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoEk/5/2024
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, v exekučnej veci oprávneného: mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. XXX, zast. matkou: F. B., nar. XX.XX.XXXX bytom C. D. E. XXX, proti povinnému: G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/XX, C. J., o vymoženie zameškaného výživného vo výške 597,48 eur od februára 2010 do júla 2010 a bežného výživného na dcéru A. od 01.08.2010 do budúcna vo výške 99,58 eur mesačne, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo č.k. DK-6Er/224/2010 - 35 zo dňa 27.11.2023, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku III. p o t v r d z u j e .
Vo zvyšnej časti (vo výroku I., II.) zostáva uznesenie súdu prvej inštancie nedotknuté.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením Okresný súd Námestovo (ďalej len ako „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) prvým výrokom exekúciu EX 194/2010 v časti o vymoženie zameškaného výživného na mal. dcéru A. vo výške 597,48 eur za obdobie od februára 2010 do júla 2010 zastavil, druhým výrokom exekúciu EX 194/2010 v časti o vymoženie bežného výživného na mal. dcéru A. od 01.04.2011 nad sumu prevyšujúcu 40,- eur zastavil a tretím výrokom vo zvyšnej časti návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 29.05.2023 zamietol.
1.1. V odôvodnení svojho rozhodnutia v prvom rade uviedol, že dňa 21.07.2023 súdny exekútor oznámil, že povinný má uhradené zameškané výživné, ako aj trovy exekúcie v plnej výške. Povinný poberá invalidný dôchodok vo výške 247,40 eur, z ktorého sú mu vykonávané zrážky vo výške 40,- eur mesačne, a teda dochádza k plneniu pravidelne mesačných intervaloch. Ako dôkaz pripojil výpis z účtovnej evidencie.
1.2. Súd prvej inštancie považoval za nesporne medzi stranami exekučného konania, že po začatí exekučného konania došlo k zaplateniu zameškaného výživného na mal. dcéru A. vo výške 597,48 eur za obdobie od februára 2010 do júla 2010, preto súd s poukazom na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. f) EP exekúciu v tejto časti zastavil.
1.3. Pokiaľ ide o bežné výživné na dcéru znížené od 01.04.2011 na sumu 40,- eur súd prvej inštancie v tejto súvislosti konštatoval, že v danom prípade sa jedná o výživné pre maloleté dieťa, ktoré slúži na zabezpečenie jeho základných životných potrieb, a preto súd rozhodujúci o návrhu povinného vždy musí posúdiť všetky rozhodujúce skutočnosti a prihliadnuť i na správanie povinného v minulosti. Záverom uviedol, že je nepochybné, že exekúcia bola nariadená dôvodne na základe platného exekučného titulu, keďže si povinný neplnil povinnosti vyplývajúce mu z rozsudku, a preto i súd na tieto okolnosti prihliadol a vo zvyšku návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.
2. Proti výroku III. predmetného uznesenia súdu prvej inštancie podal povinný v zákonnej lehote odvolanie. Žiadal, aby odvolací súd rozhodol tak, že uznesenie v celom rozsahu zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne zmení tak, že exekúciu v časti bežného výživného do budúcna zastaví.
2.1. Povinný v prvom rade uviedol, že v januári 2010 utrpel ťažký úraz v G.. Bol dlhodobo v kóme a hospitalizovaný minimálne tri mesiace. Vzhľadom k nepriaznivému zdravotnému stavu nedokázal reálne žiť, pracovať a plniť si svoje povinnosti voči maloletej dcére, čo bolo dôvodom vzniku dlžného výživného. Po prepustení z nemocnice sa stal invalidným, čím sa jeho sociálna a finančná situácia značne skomplikovala. Má trvalé následky, pričom je reálny predpoklad, že k zlepšeniu jeho zdravotného stavu nedôjde. Ďalej uviedol, že je aktuálne zamestnaný na dobu neurčitú, má stabilný príjem a žije v podnájme.
2.2. Ďalej uviedol, že nie je jeho úmyslom vyhýbať sa plneniu jeho zákonnej povinnosti vyživovať jeho vlastné dieťa, čo vníma ako jeho morálnu povinnosť a chce na výživu a potreby jeho dcéry prispievať v čo možno najvyššej možnej miere. Prebiehajúca exekúcia však nemá pozitívny vplyv na jeho situáciu. Má za to, že peniaze na úhradu trov exekúcie by mohli byť využité vhodnejšie a adresnejšie, napr. na jeho základné výživné alebo na kúpu hmotných vecí pre jeho dcéru.
2.3. Povinný zdôraznil, tým, že vyplatil dĺžne výživné v celom rozsahu a už niekoľko mesiacov po sebe platí bežné výživné v plnej výške a načas, nevzniká dôvodná obava, že by výživné prestal platiť. Zdôraznil, že je poberateľom invalidného dôchodku a má pravidelný príjem zo zamestnania, z ktorého bežné výživné hradí. Na záver uviedol, že to, že mal vážny úraz, mu nemôže byť na ujmu a znevýhodňovať ho do budúcna.
3. Oprávnená sa k odvolaniu povinného písomne vyjadrila tak, že v prvom rade uviedla, že prvú exekúciu z dôvodu neplatenia výživného mal už v roku 2008 a druhá exekúcia začala v roku 2010. Nakoľko podstatne vzrástli náklady spojené s výchovou dcéry, oprávnená požiadala o zvýšenie výživného. Otec nebol ochotný za 12 rokov navrhnúť zvýšiť výživné. Dĺžné výživné od roku 2010 síce vyplatil v roku 2023, ale nie je pravda, ako tvrdí, že už niekoľko mesiacov po sebe platí bežné výživné v plnej výške (50,- eur po novom rozsudku súdu). Vec je ešte v riešení so Sociálnou poisťovňou a stále mu robia zrážky len 40,- eur mesačne. Zo strany oprávnenej vzniká dôvodná obava, že výživné opäť prestane platiť, keďže si niečo pamätá a niečo nie, kvôli nepriaznivému zdravotnému stavu.
4. K vyjadreniu oprávnenej sa vyjadril povinný tak, že okresný súd v minulom roku na návrh jeho bývalej partnerky a matky jeho dcéry rozhodol o zvýšení výživného na 50,- eur, o ktorej skutočnosti bezprostredne informoval súdnu exekútorku, keďže exekúcia na bežné výživné mu bola hradená jej úradom. Dopytom na exekútorský úrad povinný zisťoval, prečo výživné nebolo zasielané v stanovenej sume. Povinnému bolo oznámené, že na túto skutočnosť sa opomenulo a len pred istým časom dali podklady na sociálnu poisťovňu so žiadosťou o vykonanie zrážok z jeho dôchodku a to v sume 50,- eur bežné výživné a 60,- eur za zameškané výživné. K uvedenému predložil rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 24.01.2024. V závere uviedol, že trvá na svojom odvolaní.
5. Oprávnená sa k vyjadreniu povinného ďalej nevyjadrila a súdu neboli v rámci odvolacieho konania predložené/doručené žiadne ďalšie podania.
6. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal na základe odvolania povinného uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov vyplývajúcich z ustanovení §§ 379, 380 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a contrario toto rozhodnutie v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne správne.
7. Východiskovo je zo strany odvolacieho súdu nevyhnutné poukázať na principiálnu zodpovednosť odvolateľa za obsahové vymedzenie svojho odvolania a súvisiacu viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP). Z uvedeného vyplýva, že odvolací súd nemôže v sporovom/ kontradiktórnom konaní nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu odvolateľa a formulovať namiesto neho odvolacie dôvody, resp. preskúmavať rozhodnutie na základe iných, než účastníkom konania v odvolaní vznesených, konkrétnych námietok.
8. V súdenej veci ide o exekučné konanie začaté pred 01.04.2017, a keďže ustanovenia § 243i až § 243k EP neustanovili inak, krajský súd na vec aplikoval ustanovenia EP v znení účinnom do 31.03.2017.
9. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 236 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vecne správne. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
10. Odvolací súd prvotne konštatuje, že zo spisového materiálu je dostatočne preukázané, že zameškané výživné bolo zaplatené a rovnako aj trovy exekúcie. Za preukázané je tiež, že povinný je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 247,40 eur, z ktorého sa mu vykonávajú zrážky vo výške 40,- eur mesačne, teda zrážkami z dôchodku dochádza k plneniu pravidelne v mesačných splátkach.
11. Exekúcia, ktorej predmetom je vymáhanie výživného, sa od exekúcií, ktorých predmetom je vymáhanie iných pohľadávok, odlišuje. Predmetom exekúcie pre vymáhanie výživného môže byť splatné zameškané výživné, ale aj výživné, ktoré sa stane splatným až v budúcnosti (predmet exekúcie určuje oprávnený, ktorý môže navrhnúť vykonanie exekúcie len pre zameškané výživné, alebo aj pre bežné výživné). Zastaviť exekúciu, ktorej predmetom je aj bežné výživné, je (bez návrhu oprávneného) možné aj vtedy, ak síce pohľadávka, či nárok výživného, ktorý podlieha exekúcii, jestvuje, ale povinný zameškané výživné uhradil a exekúcia sa vykonáva už iba pre vymáhanie bežného výživného za súčasne splnenej podmienky, že sú predpoklady, že povinný si bude výživné plniť ďalej dobrovoľne. Dobrovoľným plnením sa pritom myslí plnenie v súlade s exekučným titulom, t. j. v určenej výške a lehote splatnosti. Z uvedeného vyplýva, že na to, aby súd mohol (nie musel) vyhovieť návrhu na zastavenie exekúcie vedenej na bežné výživné, je potrebné, aby zastavenie exekúcie navrhol povinný, ktorý má zároveň povinnosť preukázať, že všetky nedoplatky týkajúce sa zmeškaného výživného uhradil (teda aj vrátane trov exekúcie), t.j. exekúcia sa vykonáva už len pre bežné výživné a zároveň existujú predpoklady, že povinný bude výživné plniť dobrovoľne.
12. S poukazom na uvedené, a to najmä na spôsob výkonu exekúcie, t.j. zrážkami z dôchodku, odvolací súd konštatuje, že povinný žiadnym spôsobom neuviedol a nepreukázal skutočnosti opodstatňujúce záver, že výživné bude v budúcnosti platiť dobrovoľne a tým si trvalo plniť svoje povinnosti.
13. Pokiaľ ide o tvrdenie povinného, že v roku 2010 utrpel ťažký zdravotný úraz a vzhľadom k jeho nepriaznivému zdravotnému stavu nedokázal reálne žiť, pracovať a plniť si svoje povinnosti voči maloletej dcére, odvolací súd konštatuje, že zo spisového materiálu nebolo žiadnym spôsobom preukázané ani osvedčené, že by mu zdravotný stav alebo iné osobné okolnosti bránili dlhodobo si plniť vyživovaciu povinnosť voči svojej maloletej dcére.
14. Ak ide o argumentáciu povinného, že po zvýšení výživného bezprostredne o tejto skutočnosti informoval súdnu exekútorku, súd uvádza, že z uvedeného možno tiež prijať záver, že povinný neuhrádzal výživné dobrovoľne, ale prostredníctvom súdneho exekútora, t.j. zrážkami z dôchodku. Na uvedenom nič nemení ani tvrdenie povinného, že má záujem na zvýšení výživného na 150,- eur, nakoľko toto zvýšenie podmieňuje zastavením exekúcie.
15. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd, vychádzajúc z odvolacích námietok vymedzených odvolateľom v podanom odvolaní, napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku III. podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
16. O trovách odvolacieho konania krajský súd nerozhodoval, nakoľko o nich v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP rozhoduje aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
17. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).