Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_22Ek-1900-2020.pdf
PDF · 82.04 KB
Case nature
Subarea
22Ek/1900/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: maloletá I. H., nar. XX.X.XXXX, trvalé bydlisko A. XXX/XX, XXX XX I. v zákonnom zastúpení matka: D. H., nar. XX.X.XXXX, trvalé bydlisko A.Á. XXX/XX, XXX XX I. proti povinnému: J. H., nar. X.X.XXXX, t. č. evidovaný pobyt v D. I. o vymoženie zameškaného výživného vo výške 750 Eur a trov exekúcie, vedenej pod sp. zn. 342EX 801/2020 u súdneho exekútora JUDr. Natália Ďuráková so sídlom exekútorského úradu v Topoľčanoch, Bernolákova 1546/32, v o návrhu na zastavenie exekúcie takto
rozhodol:
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Maloletá oprávnená sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 25.11.2020 domáhala od povinného vymoženia zameškaného výživného vo výške 750 Eur, a to na základe rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 7.3.2013, právoplatného dňa 21.3.2013. Rozsudkom bola povinnému uložená povinnosť poukazovať na výživu maloletej k rukám matky sumu vo výške 150 Eur mesačne, splatnú vždy do 15. dňa v mesiaci, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku.
2. Poverením zo dňa 3.12.2020 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Natáliu Ďurákovú so sídlom exekútorského úradu v Topoľčanoch, Bernolákova 1546/32, ktorej bolo doručené dňa 3.12.2020 a exekúciu vedie pod sp. zn. 342EX 801/2020.
3. Súdny exekútor postúpil Okresnému súdu Banská Bystrica návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 27.1.2021, ktorý bol doručený na exekútorský úrad dňa 28.1.2021, pričom upovedomenie o začatí exekúcie povinný prevzal dňa 26.1.2021, z uvedeného je zrejmé, že návrh bol podaný v zákonnej lehote podľa § 61k ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), t. j. má odkladný účinok na výkon exekúcie. Povinný v návrhu na zastavenie uviedol, že v rokoch 2017, 2018 a 2019 zasielal zvýšené platby na výživné maloletej, ktoré neboli darom, poprípade financiami na dary. Samotné dary pre maloletú povinný hradil sám a jednalo sa o hodnotné dary ako napríklad mobil, elektrické piano, hoverboard, bicykel. Taktiež uviedol, že uvedené vyššie čiastky na výživné zasielal po vzájomnej dohode s bývalou manželkou, nakoľko v tej dobe bol zamestnaný a hrozilo mu, že z práce bude prepustený z dôvodu odsúdenia v konaní začatom v roku 2011, k čomu nakoniec aj došlo. Taktiež zdôraznil, že okrem výživného nemá voči bývalej manželke žiadne záväzky, pričom ona voči nemu áno. Z tohto dôvodu povinný požiadal, aby exekúcia bola vyhodnotená ako bezdôvodná a neoprávnená, nakoľko ku dňu podania návrhu má ešte stále preplatok na výživnom vo výške 3.400,-€, teda exekúcia bola nezákonne začatá. Podľa názoru povinného tieto skutočnosti matka maloletej úmyselne neuviedla, zatajila ich a týmto zavádzala súd, ako aj exekútora, čo poukazuje na jej povahové vlastnosti a hraničí s dobrými mravmi a narúša ich. Taktiež je na zváženie, či sa v danej veci nejedná o bezdôvodné obohatenie podľa § 451 ods. 1/ Občianskeho zákonníka, preto požiadal o zastavenie exekúcie a svoje tvrdenia podložil listinnými dôkazmi.
4. Maloletá oprávnená v zastúpení matkou na výzvu exekútora vo vyjadrení k návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 2.2.2021 uviedla, že zasiela výpisy všetkých prijatých platieb od povinného od vynesenia Rozsudku. Z výpisov je zrejmé, že v mesiacoch: máj 2019, jún 2019, júl 2019, august 2019 a september 2019 si povinný svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletej neplnil vôbec. Sumy, ktoré povinný uhrádzal v rámci výživného boli ako „príspevok" na chod domácnosti, keďže všetky náklady spojené s bývaním, starostlivosťou o dve deti a domácnosť hradila sama zo svojho mesačného príjmu, ktorý bol o polovicu nižší ako príjem povinného. Zo strany povinného bol tento jeho spôsob prispievania na domácnosť iba vypočítavosťou, nakoľko už vtedy počítal s tým, že v budúcnosti sa to bude pokladať za „predplatené výživné", tak ako sa to uvádza v jeho vyjadrení. Týmto istým spôsobom sa vyjadril aj na súdnom pojednávaní v rámci rozvodového konania, počas ktorého ho pojednávajúca sudkyňa upozornila, že termín „predplatené výživné" vo veci platenia výživného na maloleté dieťa neexistuje a povinný musí každý mesiac na základe rozsudku prispievať na výživné. Tak ako v minulosti, aj teraz povinný poukazuje len na drahé materiálne veci, ktoré majú význam iba pre neho a pokladá ich za dôležité v živote. Vyjadrenia na osobu matky pokladá za prízemné a len poukazujú na jeho charakter. Pred uzavretím manželstva a ani počas neho nenadobudli žiadne spoločné nehnuteľné veci, ani finančné prostriedky. Maloletá v zastúpení matkou upozorňuje na transakciu v mesiaci marec 2016, kedy je povinný „požičal" 50 €, ktoré si požadoval vrátiť v mesiaci máj 2016 prevodom na svoj účet. Vyjadrenie, že je mu dlžná a nezákonne sa obohatila, je zavádzajúce klamstvo. Všetky transakcie, keď posielal povinný príspevok na domácnosť v rámci výživného, vykonával bez akejkoľvek vzájomnej dohody a bolo to jeho slobodné rozhodnutie. Na základe predložených dokladov žiada maloletá v zastúpení matkou o pokračovanie v exekučnom konaní, nakoľko z priložených výpisov je zrejmé, že povinný si svoju vyživovaciu povinnosť riadne neplnil tak, ako je to uvedené v návrhu na začatie exekučného konania.
5. Súdny exekútor vo vyjadrení zo dňa 8.2.2021 k predloženému návrhu uviedol, že navrhuje návrh povinného zamietnuť ako nedôvodný.
6. Podľa § 61 odseku 1 exekučný súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
7. Podľa § 61k ods.2 povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
8. Podľa § 61k ods.5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
9. Podľa § 61o Exekučného poriadku odseku 1 ak povinný splnil vymáhaný nárok vrátane trov exekúcie alebo exekútor vymohol vymáhaný nárok vrátane trov exekúcie, exekútor vydá upovedomenie o ukončení exekúcie. Podľa odseku 2 súčasťou upovedomenia o ukončení exekúcie je konečné vyúčtovanie exekučného konania, v ktorom exekútor uvedie najmä výšku vymoženej pohľadávky oprávneného, výšku vymožených trov oprávneného a výšku vymožených trov exekútora. Podľa odseku 3 upovedomenie o ukončení exekúcie zašle exekútor účastníkom konania a súdu. Doručením upovedomenia o ukončení exekúcie súdu sa exekučné konanie končí.
10. Podľa § 61l odseku 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky, inak návrh zamietne. Ak súd návrh
na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
11. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a dobrovoľne sa nesplnil.
12. Exekučný súd v konaní povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie §61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
13.V danej veci súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučnými titulmi a zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 25.11.2020 doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdu, samotná exekúcia začala doručením poverenia na vykonanie exekúcie exekútorovi dňa 3.12.2020 na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. Exekučné konanie ako aj exekúcia sa teda začali dôvodne.
14. Každý exekučný titul sa vyznačuje formálnou i materiálnou právoplatnosťou. Formálna právoplatnosť vykonávaného rozhodnutia znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi, na ktorých sa právoplatnosť vzťahuje, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku, o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom.
15. Exekučný súd preskúmal potvrdenia o odoslaní platieb výživného na účet matky predložené povinným za obdobie november 2015 až apríl 2019, pričom niektoré z nich prevyšujú sumu určenej splátky výživného, t. j. 150 Eur. Zároveň sa však medzi predloženými listinami nenachádza dôkaz, ktorý by vyvrátil tvrdenie maloletej oprávnenej v zastúpení matkou o absencii platieb splátok výživného za mesiace máj, jún, júl, august a september 2019 (150 Eur x 5 = 750 Eur). Súd má z výpisov z účtu matky predložených maloletou oprávnenou za preukázané tvrdenie oprávnenej, že v časovom období máj až september 2019 určené pravidelné splátky výživného povinným neboli vykonané. Vo výrokovej časti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 7.3.2013, právoplatného dňa 21.3.2013, bola stanovená povinnému povinnosť poukazovať na výživu maloletej k rukám matky sumu vo výške 150 Eur mesačne, splatnú vždy do 15. dňa v mesiaci. Z uvedeného jasne vyplýva súdom určená pravidelnosť peňažných platieb, ktorá patrí medzi základné atribúty vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom. Povinný uvádza tvrdenie, že k zániku vymáhaného nároku došlo zvýšenými platbami v období pred aprílom 2019. Z pohľadu exekučného súdu k zániku vymáhaného nároku nedošlo, nakoľko je povinný zohľadniť časový faktor určený súdnym rozhodnutím, t. j. presne stanovený termín, kedy k plneniu došlo, resp. nedošlo. V danom prípade povinný zákonný dôvod zastavenia exekúcie nepreukázal.
16. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je upravená v § 62 a nasl. zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. v znení zmien (ďalej len „Zákon o rodine“ ). Pod pojmom výživné sa rozumie súhrn zákonom upravených práv a povinností špecifických osôb pri zabezpečovaní úhrady odôvodnených osobných potrieb v materiálnej a nemateriálnej sfére. Plnením vyživovacej povinnosti nie je len peňažné plnenie, ale aj osobná starostlivosť, poskytovanie bývania, vecné plnenia, v prípade rozhodnutia súdu je však vždy vyjadrená v peňažnej podobe. Normy rodinného práva sú kogentné, z uvedeného jej zrejmé, že akékoľvek dohody, ktoré by boli uzavreté v rozpore s kogentným normami Zákona o rodine, by boli postihnuté sankciou neplatnosti. Povinný sa odvoláva na vzájomnú dohodu s bývalou manželkou o
zvýšených platbách za určité obdobie, túto dohodu matka maloletej popiera. Ak by aj takáto dohoda existovala, bola by neplatná ako uzatvorená rozpore s kogentnými normami Zákona o rodine.
17. Povinný argumentuje svojou nepriaznivou finančnou situáciou pre predpoklad prepustenia z práce, analogické životné situácie rieši § 64 Zákona o rodine, kedy súd môže rozhodnúť o povinnosti povinného rodiča zložiť peňažnú sumu na výživné, ktoré sa stane splatné až v budúcnosti, na osobitný účet zriadený v prospech maloletého dieťaťa rodičom, ktorý ho má v osobnej starostlivosti. Predmetné ustanovenie umožňuje jednorazové zloženie peňažnej sumy na výživné, ktoré sa stane splatné až v budúcnosti.
18. Ohľadom vyjadrení povinného a matky maloletej o vzájomných finančných a iných vzťahoch, tieto nijako nesúvisia s predmetom exekučného konania, avšak súd poznamenáva, že v súlade so zásadou najlepšieho záujmu dieťaťa by bolo vhodné vzájomné spory riešiť bez emócií a s nadhľadom.
19. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že nie je preukázaná existencia žiadnej z okolností, ktoré by podľa § 61k písm. a/ Exekučného poriadku spôsobili zánik vymáhaného nároku po vzniku exekučného titulu, preto návrh povinného na zastavenie exekúcie v súlade s § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.