Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_B2-3T-72-2022.pdf
PDF · 100.4 KB
Case nature
Area
Subarea
B2-3T/72/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava I, samosudkyňou JUDr. Janou Grendárovou, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17.apríla 2024 v Bratislave
rozhodol:
obžalovaný H. A. K. N. N. K. : nar.XX.XX.XXXX v U., trvale bytom Bratislava, Ľ. č. XXXX/X
u z n á v a s a z a v i n n é h o, že
dňa 07.marca 2022 v čase okolo 18.40 h. na Žitavskej ulici 5 v Bratislave oproti predajni Tesco Expres, bez použitia násilia odcudzil neuzamknuté a naštartované motorové vozidlo Škoda Octavia sedan, striebornej metalízy, evidenčné číslo: Y. XXXBK, VIN:TJ., čím vznikla poškodenému Š. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/XXC, Senec škoda vo výške 1 065,-- eur, pričom následnou lustráciou bolo zistené, že obžalovaný mal trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V, pod sp.zn. 0T/224/2019 zo dňa 09.októbra 2019, právoplatným dňa 09.októbra 2019 uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 30 (tridsať) mesiacov.
T e d a
prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu maril výkon rozhodnutia súdu tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu o zákaze činnosti
č í m s p á c h a l
prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona v súbehu s prečinom marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona a za to sa -2- B2-3T/72/2022
o d s u d z u j e
Podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, § 36 písm. k/, písm. l/, § 37 písm. h/, písm. m/ Trestného zákona k p e ň a ž n é m u trestu vo výmere 700 (sedemsto) eur .
Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by obžalovaný úmyselne zmaril výkon uloženého peňažného trestu ukladá sa mu náhradný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace.
Podľa § 61 ods. 1, 2 Trestného zákona, § 38 ods. 3, § 36 písm. l/ Trestného zákona k trestu z á k a z u č i n n o s t i viesť motorové vozidlá všetkých druhov v trvaní 30 (tridsať) mesiacov.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, prečítal a oboznámil ostatné listinné dôkazy a po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo aj v ich vzájomnom súhrne zistil a ustálil skutkový stav veci tak, ako ho uviedol vo výrokovej časti rozsudku.
Po tom, čo na výsluchu bola prednesená obžaloba, obžalovaný bol poučený o svojich právach a umožnené mu bolo urobiť niektoré z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku (ďalej Tr. por.). Tento urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Keďže obžalovaný na výsluchu vyhlásil, že je vinný, súd následne postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. por.
Samosudkyňa formou otázok zistila, že obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal „áno“. Po súhlasnom stanovisku i prokurátora (§ 257 ods. 5 Tr. por.) súd rozhodol podľa § 257 ods. 7, 8 Tr. por. a to, že vyhlásenie obžalovaného, že je vinný prijal s tým, že dokazovanie v rozsahu viny už nevykonal a vykonal len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.
Pri právnom hodnotení dospel súd k záveru, že obžalovaný svojím konaním naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona (ďalej Tr.zák.) v súbehu s prečinom marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 Tr.zák. Obžalovaný svojím protiprávnym konaním si prisvojil cudziu vec a to predmetné motorové vozidlo, ktoré odcudzil. Išlo tak pre neho o cudziu vec, ktorá mu nepatrila a túto si prisvojil (§ 130 ods. 4 Tr.zák.) - t.j. odňal vec z dispozície vlastníka, ktorý bol ním na rozdiel od obžalovaného oprávnený nakladať bez jeho súhlasu a s úmyslom s ňou nakladať ako s vecou vlastnou. Ku teraz žalovanému skutku došlo dňa 07.marca 2022. Naviac obžalovaný maril výkon rozhodnutia súdu tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahovalo rozhodnutie súdu o zákaze činnosti (trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V, pod sp.zn. 0T/224/2019, zo dňa 09.októbra 2019, právoplatný dňa 09.októbra -3- B2-3T/72/2022
2019 mu bol uložený i trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu tridsať mesiacov.
Podľa § 34 ods. 1 Tr.zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. V tomto ustanovení sú taxatívne vymedzené všetky konkrétne okolnosti, na ktoré je súd povinný prihliadnuť pri určovaní druhu trestu a jeho výmery.
Ustanovenie § 34 ods. 1 Tr.zák. o účele trestu je spolu s ustanovením § 34 ods. 4 Tr.zák. sú tak základným vodidlom pri určovaní druhu trestu a jeho výmery. Z hľadiska týchto ustanovení, uložený trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov a zároveň trest vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Závery na primeranosť postihu páchateľa trestného činu s musia opierať o skutočný stav veci a musia z neho vyplynúť.
Je potrebné zdôrazniť, že stanovenie druhu trestu a jeho výmeru súd musí vychádzať nielen z podmienok upravených v ustanoveniach pri tom ktorom druhu trestu, ale je tiež potrebné dôsledne skúmať všetky skutočnosti významné z hľadiska účelu trestu obsiahnutého v § 34 ods. 1 Tr.zák., ako aj ostatné na účel trestu nadväzujúce kritériá rozhodujúce pre určenie druhu trestu a jeho výmery, ktorých zohľadnenie predpokladá úprava zásad pre ukladanie trestov.
Súd uznáva, že činom obžalovaného boli spôsobené dva trestné činy - prečiny. Toto protiprávne konanie si obžalovaný privodil sám svojim nezodpovedným konaním a teda správaním.
Voči jeho osobe nie sú konštatované priestupky. Tiež sa voči jeho osobe nevedú žiadne iné trestné konania.
I keď vo všeobecnosti ide o rozšírenú trestnú činnosť protiprávnu - nemohlo mať toto za následok prijatie paušálneho, čisto formálneho prístupu pri posudzovaní závažnosti konania obžalovaného v súvislosti s ukladaným trestom. Paušálny a prísne formalistický prístup je totiž v rozpore s ďalším cieľom - ktorý sa sledoval práve pri novelizácii Trestného zákona v roku 2005 - kedy došlo k zavedeniu kategórie prečinov a ktorým je dekriminalizácia a depenalizácia.
Súd v tomto smere poukazuje i na uplatňovanie restoratívnej justície - keďže v danom prípade takáto možnosť existuje. -4- B2-3T/72/2022
Z uvedených dôvodov súd preto i keď je základná trestná sadzba ukladania trestu pri žalovanom trestnom čine - do dvoch rokov uložil tresty vo vzťahu k obžalovanému alternatívne - trest peňažný a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov a nie prokurátorom navrhovaný trest odňatia slobody so zaradením pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody.
Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj poľahčujúce okolnosti mal súd za to, že musí platiť zásada proporcionality trestu. Keďže ako súd už vyššie rozviedol, že trest je len jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona - tým je určená i jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším osobám - potencionálnym páchateľom, voči, ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia).
Neprimerane prísne (ale samozrejme i neprimerane mierne) tresty pôsobia škodlivo na páchateľa i spoločnosť. Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutým predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť.
Ako mal súd preukázané nielen z výpovede obžalovaného ale i z listinných dôkazov - vyplynuli skutočnosti - ktoré je potrebné vo vzťahu k obžalovanému uviesť:
1/ Pokiaľ však ide o osobu obžalovaného ako vyplynulo z odpisu registra trestov - tento bol v minulosti celkove šestnásť krát uznaný vinným a odsúdeným. Z predmetných odsúdení sa na jeho osobu v jednom prípade hľadí akoby nebol odsúdený. Pokiaľ išlo o odsúdenia v jeho prípade išlo najmä o majetkovú trestnú činnosť, ako to bolo v predmetnej trestnej veci. Čo je však nevyhnutné uviesť posledný výkon trestu odňatia slobody bol obžalovaným vykonaný 20.mája 2021.
2/ Súd v tejto súvislosti preto poukazuje vo vzťahu k obžalovanému - že z jeho strany je snaha viesť riadny život - od posledného vykonaného trestu odňatia slobody a tresty predtým uložené i
nepodmienečné mali vo vzťahu k obžalovanému preventívny účel vo vedení jeho života. Obžalovaný si uvedomil nesprávnosť svojho do predmetného času vedeného spôsobu života. Resocializácia tak spĺňala svoj účel a cieľ.
3/ Obžalovaný po tom, čo vykonal posledný nepodmienečný trest odňatia slobody sa riadne zamestnal a v predmetnom zamestnaní bol i v čase vyhlasovania rozsudku.
4/ Z uvedeného vyplýva, že obžalovaný má tak vytvorené riadne pracovné návyky
-5- B2-3T/72/2022
5/ Obžalovaný vypovedal, že v žije v spoločnej domácnosti so svojou družkou, ktorá je tiež v pracovnom pomere.
6/ Škodu, ktorú spôsobil poškodenému riadne uhradil poškodenému - pred vyhlásením rozsudku a súd predmetnú skutočnosť hodnotil ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. k/ Tr.zák.
7/ Spáchanie skutku počas celého dokazovania úprimne ľutoval a poškodenému sa verejne na hlavnom pojednávaní ospravedlnil - súd predmetné poňal ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr.zák.
8/ Z predmetného tak vyplýva - že predmetná priťažujúca okolnosť - t.j. odsúdenia - podľa § 37 písm. m/ Tr.zák. s prihliadnutím na predchádzajúce odsúdenia - nemôže byť tou hlavnou okolnosťou - ktorá by mala za to, že v danom prípade - vo vzťahu k obžalovanému že je možné uložiť len trest odňatia slobody nepodmienečný ako i skutočnosť, že svojím protiprávnym konaním spôsobil viac trestných činov - § 37 písm. h/ Tr.zák. Išlo tak o dve priťažujúce okolnosti v neprospech obžalovaného.
9/ Súd mal za to, že v každom jednom prípade musí platiť striktne individualizácia trestu práve s prihliadnutím na osobu páchateľa a to najmä s prihliadnutím i na jeho zaradenie sa do spoločnosti, resp., či z jeho strany je snaha zaradiť sa do spoločnosti. U obžalovaného ako to súd rozviedol táto snaha po poslednom výkone trestu odňatia slobody bola a aj v súčasnosti - je riadne zamestnaný riadne býva, nežije na úkor spoločnosti, ale spoločnosti i takýmto spôsobom svoj „dlh“ spláca.
Súd poukazuje, že i v prípade, že sa obžalovaný vo všeobecnosti znovu dopustí rovnakého trestného činu, nie je nevyhnutné pôsobiť na neho vždy prísnejším trestom odňatia slobody a automaticky navyšovať výmeru trestu. Okrem zistenia, že ide u páchateľa o špeciálnu recidívu, sú dôležitými aj ďalšie zistenia, ktoré sa viažu k okolnostiam prípadu, najmä následky činu, výška spôsobenej škody a postoj páchateľa k svojmu konaniu (primerane Krajský súd Bratislava, sp.zn. 3 To/42/2020, zo dňa 16.09.2020).
10/ V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že zmyslom alternatívnych trestov - t. j. i trestu zákazu činnosti, trestu peňažného je, že sa nenaruší negatívny dopad na osobu obžalovaného. Práve i takýmto druhom trestu sa splní reedukačný a resocializačný proces, ktorý lepšie splní i samotný účel trestu, ktorý je zvýraznený Trestným zákonom.
Pre druhú polovicu 20. storočia je charakteristické, že sa začali hľadať nové formy spravodlivosti, ktoré by nahradili alebo doplnili niektoré tradičné, avšak už nie celkom efektívne trestnoprávne inštitúty. V rámci vývoja sa presadzuje úsilie o využívanie trestov, ktoré nie sú spojené s odňatím slobody. Výkon týchto trestov je určitou alternatívou k trestu odňatia slobody, a preto sa označujú ako alternatívne tresty.
Vzhľadom na povahu spáchania trestného skutku takýto druh trestu dostatočne postihne obžalovaného a súčasne ho motivuje k vedeniu riadneho života a zároveň tento je i prínosom pre spoločnosť.
-6- B2-3T/72/2022
11/ Na margo súd poukazuje na teoretický výklad ustanovenia § 34 Tr. zák. - (Burda/Čentéš/Kolesár/ Záhora a kolektív - Trestný zákon - Všeobecná časť, Komentár - I. diel - strany 287,
411) - nie každému páchateľovi trestného činu je potrebné uložiť trest odňatia slobody, ale ak to zákon umožňuje, je možné mu uložiť aj trest, ktorý bude spĺňať kritériá individuálnej prevencie bez toho, aby každý páchateľ trestného činu musel skončiť vo výkone trestu odňatia slobody.
12/ Podľa názoru súdu osobu páchateľa treba hodnotiť vo všetkých súvislostiach. Pri hodnotení osoby konkrétneho páchateľa, treba posúdiť negatívny alebo pozitívny význam jeho osoby pre hodnotenie nebezpečnosti činu pre spoločnosť, ktorá vyplýva z jeho správania sa v spoločnosti. Nemôže však ísť len o registráciu údajov páchateľa bez hlbšieho rozboru jeho osobnosti vo vzťahu k ďalším kritériám, ktoré sú rozhodujúce z hľadiska určovania druhu trestu a jeho výmery.
V rámci hodnotenia osoby páchateľa nemožno obísť ani možnosti jeho nápravy, najmä z hľadiska určenia prognóz jeho budúceho vývoja správania, na základe objasnenia jeho osobných vlastností a ich spojitosti so spáchaným trestným činom vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Nemôže byť však pravidlom - že po podmienečnom odsúdení nastupuje len trest nepodmienečný. Súd musí zvažovať prísnu individualizáciu trestu, a individualizáciu trestnej činnosti - čo v danom prípade aj vykonal.
13/ I keď obžalovaný dokonal teraz žalovaný trestný čin v lehote podmienečného odsúdenia i napriek predmetnej okolnosti nie je súd toho názoru, že by osoba obžalovaného bola nenapraviteľným páchateľom - ktorému je potrebné ukladať trest odňatia slobody nepodmienečného druhu práve s prihliadnutím aj na jeho pracovné návyky, resocializáciu, ktorá bola u neho započatá, svoje protiprávne konanie - resp. nesprávnosť svojho počínania si riadne uvedomil- doznal a oľutoval, škodu nahradil poškodenému.
14/ Predmetná výmera a druh predmetného trestu je dostatočne prísny vzhľadom tak na individuálnu ako i generálnu prevenciu. Súd má za to, že je potrebné primárne nevyhnutné uviesť, že vychádzajúc zo zásady humanity treba dodržiavať princíp úmernosti represie, aby táto neprekročila mieru nevyhnutnú, pre splnenie účelu trestu. Súd v tomto smere akceptuje potrebu zvolenia optimálnej miery represie, keďže ani príliš prísny, ale ani príliš mierny trest nepôsobia výchovne.
Uložené tresty v predmetnej výmere spĺňajú generálno-prevenčnú funkciu, pretože sú spôsobilé pôsobiť odraďujúco na potencionálnych páchateľov obdobnej trestnej činnosti. Zároveň bolo vyjadrené i morálne odsúdenie páchateľa.
Predmetné tresty tak korešpondujú i s účelom trestu deklarovaným v ustanovení § 34 ods. 1 Tr.zák. Súd nezdieľa názor, že takéto uložené tresty boli neprimerane mierne práve s prihliadnutím na § 34 ods. 1, ods. 4 Tr.zák.
15/ Trest ako najzávažnejší zásah štátu do základných ľudských práv páchateľa nesmie byť ukladaný mechanicky, bez zváženia všetkých okolností konkrétneho prípadu a pomerov páchateľa. Trestnú represiu je preto nutné uplatňovať len v nevyhnutne nutnej miere. Trest -7- B2-3T/72/2022
nesmie byť prejavom neprimeraného inštitucionalizovaného násilia spoločnosti voči jednotlivcovi. Neprimeraný trest nemožno považovať za spravodlivý, spravodlivým je vždy len primeraný trest. Ukladanie trestu nepodmienečného by v danom prípade nereflektovalo všetky funkcie trestu a v konečnom dôsledku by s ohľadom na osobu obžalovaného mohlo mať výrazne opačný efekt.
16/ Súd uloženie peňažného trestu a trestu zákazu činnosti považuje za vyhovujúci výchovnej, ochrannej, preventívnej a aj represívnej funkcii trestu. Oba uložené tresty sú svojou výmerou adekvátne aj k samotnej závažnosti tohto prečinu a nepochybne od nich možno očakávať, že povedú k dosiahnutiu účelu trestu vo vzťahu k obžalovanému.
Súd je toho názoru, že samotné prejednanie veci pred súdom a vyslovenie viny obžalovanému v kombinácii s uložením peňažného trestu (spoločne s náhradným trestom odňatia slobody) a trestu zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkých druhov bude vo vzťahu k obžalovanému
pôsobiť dostatočne prevýchovne a pre spoločnosť bude takýto trest predstavovať dostatočnú morálnu satisfakciu.
17/ Podľa § 56 ods. 1 Tr.zák. peňažný trest môže súd uložiť od 160 eur do 331 930 eur páchateľovi úmyselného trestného činu, ktorým získal alebo sa snažil získať majetkový prospech. Podľa § 56 ods. 2 Tr.zák. bez splnenia podmienok uvedených v odseku 1 môže súd peňažný trest uložiť, ak ho ukladá za prečin a vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a možnosť nápravy páchateľa trest odňatia slobody neukladá.
Pri ukladaní peňažného trestu súd v súlade s § 57 ods. 1 Tr. zák. zohľadnil tak osobné a majetkové pomery obžalovaného (predovšetkým príjem obžalovaného) a uložil mu peňažný trest vo výške 700,-- Euro. Takáto výmera peňažného trestu dostatočne splní aj účel - že trest má byť ujmou.
Pre prípad, že by bol výkon peňažného trestu úmyselne zmarený, ustanovil súd v súlade s § 57 ods. 3 Tr. zák. náhradný trest odňatia slobody vo výmere štyri mesiace.
Súd mal za to, že uložený trest ako celok, či už peňažný trest vo výške 700,-- eur v spojení s ustanovením náhradného trestu odňatia slobody vo výmere štyri mesiace (pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený), ako aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov v cestnej premávke vo výmere tridsať mesiacov, je dostatočným trestom a odráža primeranosť trestu
Uloženie peňažného trestu bude odôvodňovať z tohto hľadiska predovšetkým nižší stupeň spoločenskej závažnosti spáchaného prečinu, čo je vymedzené už samotnou kategóriou trestného činu (základná trestná sadzba do dvoch rokov). Práve v takýchto prípadoch sa prejavuje tak zábranná funkcia peňažného trestu. Toto sa prejavuje najmä tým, že je tu veľmi intenzívna závislosť peňažného trestu a jeho citeľnosť na majetkových pomeroch páchateľa. Naviac nad obžalovaným je hrozba - v prípade jeho neuhradenia (nezaplatenia, nevykonania), že nastupuje náhradný trest odňatia slobody, ktorý má všetky nevýhody krátkodobých trestov odňatia slobody. -8- B2-3T/72/2022
Preto práve jeho majetková povaha z neho robí vhodnejší prostriedok k dosiahnutiu nápravy páchateľa a ochrany spoločnosti.
Peňažný trest bude dostatočnou represiou pre obžalovaného a tiež naplnením účelu, že obžalovaný sa v budúcnosti bude vyvarovať páchaniu trestnej činnosti a mimoriadne starostlivo zváži následky svojho konania.
Nezanedbateľnou stránkou uloženia hlavne predmetného peňažného trestu obžalovanému je skutočnosť, že jeho výkon je spojený s oveľa nižšími nákladmi ako trest odňatia slobody ako i skutočnosť, že peňažný trest výlučne zasahuje majetok páchateľa.
Vzhľadom na to, že obžalovaný sa dopustil trestného činu v súvislosti s vedením motorového vozidla, uložil súd obžalovanému v súlade s ustanoveniami § 61 ods. 1 a 2 Tr. zák. trest zákazu činnosti.
Pri určovaní výmery oboch týchto trestov (peňažného, ako i trestu zákazu činnosti) mal súčasne na zreteli ten fakt a aspekt, aby takýto trest ako celok vyznel pre obžalovaného citeľne a viedol ho k tomu, aby sa takéhoto protiprávneho konania v budúcnosti vyvaroval.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom tunajšieho súdu.
V Bratislave dňa 17.apríla 2024
Za správnosť vyhotovenia: JUDr. Jana Grendárová,v.r. Zuzana Augustínová samosudkyňa