Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7P-80-2020.pdf
PDF · 84.51 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-7P/80/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudcom Mgr. Petrom Gučkom v právnej veci navrhovateľky: U. G., O.. XX.X.XXXX, Z. V. F., P. B. XX, právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Ján Pekar, so sídlom Skalica, Potočná 191/39, proti manželovi: C. G., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. F., P. B. XX, o návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom: R. G., O.. X.X.XXXX a Y. G.Á., O.. X.X.XXXX, obe bytom ako U., obe zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, pracovisko Skalica takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo U. G., E.. Š., O.. XX.X.XXXX a C. G., O.. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.X.XXXX v F., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu F., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom X, r o z v á d z a.
II. Súd zveruje maloleté deti Y. G., O.. X.X.XXXX R. R. G., O.. X.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky s tým, že obidvaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach.
III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej Y. sumou 150,- € mesačne a na výživu maloletého R. sumou 150,- € mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Súd styk otca s maloletými deťmi neupravuje.
V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka tunajšiemu súdu doručila dňa XX.X.XXXX návrh na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom Y. G., O.. X.X.XXXX R. R. G., O.. X.X.XXXX na čas po rozvode s tým, aby boli maloleté deti zverené do jej osobnej starostlivosti, otcovi určená vyživovacia povinnosť vo výške 150,- € mesačne na každé dieťa, pričom styk otca s maloletými deťmi nežiadala upraviť. Návrh odôvodnila tým, že s manželom už dlhší čas nežijú v spoločnej domácnosti, pričom vzťahy medzi nimi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené a manželstvo si tak neplní svoj účel.
2. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, sobášnym listom, rodnými listami maloletých detí, potvrdením o trvalom pobyte manželov, potvrdením o poberaní prídavku na dieťa, potvrdením o príjme navrhovateľky, oznámením zamestnávateľa navrhovateľky, správami sociálnej poisťovne a úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, správou o povesti, správou z prešetrenia pomerov, písomným vyjadrením manžela a zistil tento skutkový stav veci:
3. Zo sobášneho listu zo dňa XX.X.XXXX mal súd preukázané, že manželia uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX X. F.. U navrhovateľky sa jedná o prvé manželstvo, u manžela o druhé. Navrhovateľka je slovenskej štátnej príslušnosti a národnosti, manžel je rumunskej štátnej príslušnosti a národnosti. Z rodných listov súd zistil, že maloleté deti Y., O.. X.X.XXXX R. R., O.. X.X.XXXX sú spoločnými deťmi účastníkov konania.
4. Z výsluchu navrhovateľky súd zistil, že problémy v manželstve začali podľa nej už pred štyrmi rokmi, kedy sa dozvedela, že manžel má vzťah s inou ženou. Navrhovateľka inú známosť nemá a žije sama už rok a pol, odkedy manžel odišiel zo spoločnej domácnosti M. F. U. Y. E., čo odôvodnil tým, že má osobné a finančné problémy a chce si odpočinúť. Odvtedy sa domov nevrátil. S manželom sa naposledy intímne stýkali pred dvomi rokmi. Navrhovateľka nevie, aký má manžel príjem, nehospodárili spoločne už pred jeho odchodom, avšak v súčasnosti prispieva navrhovateľke na splátky hypotéky.
5. Z písomného vyjadrenia manžela vyplýva, že s návrhom na rozvod manželstva súhlasí. Potvrdil, že s manželkou nežije v spoločnej domácnosti už asi rok a pol. Takisto uviedol, že súhlasí s výškou výživného na maloleté deti.
6. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica súd zistil, že navrhovateľka poberá na maloleté deti Y. R. R. rodinné prídavky spolu vo výške 49,90 € mesačne.
7. Zo správy kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov ako aj z jeho vyjadrenia na pojednávaní vyplýva, že v prípade rozvodu manželstva navrhuje zveriť maloleté deti Y. R. R. do osobnej starostlivosti matky. Čo sa týka styku, kolízny opatrovník žiadal, aby tento súd neupravoval.
8. Podľa § 18 zákona č. 36/2005 Z. z. zákona o rodine (ďalej len zákon o rodine) manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
9. Podľa § 19 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd. Na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého manžela.
10. Podľa § 22 zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
11. Podľa § 23 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
12. Podľa § 24 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
13. Podľa § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.13) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
14. Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
15. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
16. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia mal súd za preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené. Manželia spolu nežijú približne od mesiaca jún 2019, kedy manžel opustil spoločnú domácnosť, pričom z vyjadrení manželov vyplýva, že nemajú záujem o obnovenie manželského spolužitia. Súd manželstvo účastníkov vyhodnotil ako nefunkčné, keď reálne nenapĺňa žiadnu z jeho spoločenských funkcií, a to jednak z toho dôvodu, že manželia už dlhší čas (takmer dva roky), žijú oddelene a tiež z dôvodu, že navrhovateľka nechce zotrvať v manželskom zväzku. Vzhľadom na charakter a dĺžku trvania nedorozumení a najmä postoj navrhovateľky k manželstvu má súd za to, že neexistuje predpoklad pre obnovenie spolužitia. Na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že rozvrat v manželstve je trvalý a hlboký, vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené, nie je možné očakávať obnovenie manželského spolužitia s perspektívou do budúcnosti, z ktorého dôvodu návrhu vyhovel a manželstvo rozviedol. Ako hlavnú príčinu rozvratu manželstva súd vyhodnotil neveru manžela a jeho odchod zo spoločnej domácnosti.
17. Pri rozhodovaní o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti súd vychádzal z vyjadrení oboch rodičov ako aj z odporúčania kolízneho opatrovníka a zveril ich do osobnej starostlivosti matky. Zároveň určil, že obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, nakoľko rodičia majú rovnaké práva. Pri úprave styku otca s maloletými deťmi súd vychádzal z vyjadrenia matky, ktorá otcovi v styku nebráni a vie sa s ním dohodnúť, z ktorého dôvodu styk otca s maloletými deťmi neupravil.
18. Pod odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa je nutné rozumieť základné potreby, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky, okuliare a podobne, ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru. Možnosti a schopnosti povinného rodiča, na ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané jednak jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii. Výživné je povinný každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Súd určil otcovi povinnosť platiť výživné na každé z maloletých detí vo výške 150,- € mesačne, ktorú sumu považuje za primeranú odôvodneným potrebám maloletých detí, ako aj možnostiam a schopnostiam povinného rodiča, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že otec s výškou výživného na maloleté deti súhlasil.
19. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko neboli naplnené podmienky, v zmysle ktorých by podľa CMP bolo možné účastníkovi trovy konania priznať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie zo strany navrhovateľky a kolízneho opatrovníka, pretože sa títo účastníci vzdali práva podať odvolanie po jeho vyhlásení v zmysle § 368 CSP.
Proti tomuto rozsudku má právo podať odvolanie manžel v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).