Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_27Co-25-2021.pdf
PDF · 71.72 KB
Case nature
Subarea
27Co/25/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu E. O., narodeného XX.XX.XXXX, bytom O., Z. XXX/XX, proti žalovanej C. O., narodenej XX.XX.XXXX, bytom O., Z. XXX/XX, právne zastúpenej F. & O., A., advokátskou kanceláriou so sídlom K. K., A. XX, T.: XX XXX XXX, o vypratanie nehnuteľnosti, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 23. februára 2021, č. k. 13C/42/2020-48 takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania m e n í tak, že žalobca m á proti žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu.
Žalobca m á voči žalovanej n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súdu prvej inštancie konanie proti žalovanej zastavil, žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že túto náhradu je žalobca povinný zaplatiť žalovanej do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré po právoplatnosti rozhodnutia vydá súdny úradník. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 22.10.2020 sa žalobca domáhal vypratania nehnuteľnosti po rozvode manželstva, a to rodinného domu č. XXX na Z. ulici v O. na parc. č. XXX, k. ú. I. C., ktorého je žalobca výlučným vlastníkom. Dňa 13.01.2021 bolo súdu doručené písomné podanie žalobcu, v ktorom uviedol, že žalobu berie v celom rozsahu späť, nakoľko pominul dôvod podanej žaloby. Vzhľadom k tomu, že žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť skôr, než začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 CSP alebo pojednávanie, súhlas žalovanej nebol potrebný, a preto súd konanie zastavil. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 256 ods. 1 CSP s odôvodnením, že žalobca späťvzatím žaloby zavinil zastavenie konania, späťvzatie žalobca nijako neodôvodnil a ani nepreukázal, že by pominul dôvod danej žaloby.
2. Proti uzneseniu vo výroku o trovách konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil (nesprávne uviedol zrušil) s tým, že žalovanej uloží povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania, súdny poplatok zaplatený pred začatím konania vo výške 99,50 eur do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Dôvodil, že späťvzatie žaloby podal z dôvodu, že žalovaná sa po prieťahoch odsťahovala z nehnuteľnosti, kde spolu bývali, nakoľko daná nehnuteľnosť je v jeho výlučnom vlastníctve a po rozvode manželstva jej pominul nárok obývania danej nehnuteľnosti. Nemal inú možnosť, ako danú situáciu riešiť, nakoľko exmanželka odmietala vypratanie nehnuteľnosti a nebola ochotná ani komunikovať v danej veci. Žaloba bola podaná dňa 22.10.2020 a až na jej základe sa žalovaná odsťahovala, a to až dňa 14.12.2020. Na podporu svojho tvrdenia predložil čestné prehlásenie svedka udalosti ako aj vyjadrenie ku danej žalobe od žalovanej, z ktorej plynie, že žalovaná začala konať ohľadom vypratania nehnuteľnosti až z dôvodu podanej žaloby. Odsťahovaním sa žalovanej pominul dôvod žaloby o vypratanie nehnuteľnosti a pokračovanie v konaní
by bolo nezmyselné. Zastával názor, že späťvzatie žaloby za daných okolností bolo dôvodné, procesne žalobcom nezavinené, nakoľko dôvodom späťvzatia žaloby o vypratanie nehnuteľnosti bolo konanie žalovanej, teda vypratanie nehnuteľnosti a nie svojvoľné konanie.
3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla potvrdenie napadnutého uznesenia. Uviedla, že žalobu podanú žalobcom nepovažuje za dôvodnú. Poukazovala na vyjadrenie k podanej žalobe. Uviedla, že žalobca podal návrh na rozvod manželstva z dôvodu mimomanželského vzťahu, ktorý pretrvával už tri roky a svoju priateľku chcel do spoločnej nehnuteľnosti urýchlene nasťahovať po rozvode manželstva. Žalobca konal a postupoval s tendenčným účelom na dosiahnutie vysťahovania sa žalovanej, pred vyporiadaním BSM po rozvode manželstva. Potvrdila, že žaloba bola podaná dňa 22.10.2020, avšak zároveň uviedla, že začala riešiť svoju bytovú otázku pár dní po nadobudnutí právoplatnosti rozvodu manželstva zo dňa 28.09.2020. Na podporu svojho tvrdenia predložila zmluvu o rezervácií nehnuteľnosti a poskytovaní služieb súvisiacich s kúpou nehnuteľnosti. Uviedla, že predmetná zmluva zo dňa 08.10.2020 je rezervačnou zmluvou pre budúcu kúpu nehnuteľnosti a z uvedeného logicky vyplýva, že žalovaná dňa 08.10.2020 podpísala zmluvu na rezerváciu na nehnuteľnosť, ale pár týždňov pred rezerváciou musela nehnuteľnosť obhliadnuť na samotnom mieste a taktiež podmienky predaja bytu odkomunikovať so samotnou predávajúcou realitnou kanceláriou. Považuje za zavádzajúce tvrdenie žalobcu, že žalovaná sa až na základe podanej žaloby odsťahovala z nehnuteľnosti.
4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP v napadnutej časti
- o náhrade trov konania bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť.
5. Výrok, ktorým bolo konanie zastavené, nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť a odvolací súd tento výrok nepreskúmaval.
6. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
7. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
8. Späťvzatie žaloby je dispozitívny procesný úkon, ktorý patrí výlučne žalobcovi. Žalobca ako dominus litis (pán v spore), ktorému svedčí právo podať žalobu, túto môže na základe vlastnej úvahy, aj bez uvedenia dôvodu vziať späť. Späťvzatie žaloby ako procesnoprávny úkon je prejavom autonómnej vôle žalobcu, s ktorým procesné normy spájajú ukončenie súdneho konania, teda je takou skutočnosťou, ktorá bezprostredne vedie k zastaveniu konania. Pokiaľ dôjde k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby, je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách.
9. V civilnom sporovom konaní sa povinnosť náhrady trov konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu, pokiaľ súd vo veci vydá meritórne rozhodnutie. Pokiaľ došlo k skončeniu konania bez meritórneho rozhodnutia, čo je i prípad danej veci, uplatňuje sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie vyjadrená v citovanom ust. § 256 ods. 1 CSP. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich zavinil. Procesné zavinenie sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska, nakoľko zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí súdneho konania. Pokiaľ jedna z procesných strán zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemohlo byť vydané meritórne rozhodnutie, a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania.
10. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal vypratania nehnuteľnosti žalovanou, žalovaná sa z nehnuteľnosti odsťahovala až po podaní žaloby, a teda posudzujúc výlučne z procesného hľadiska, je potrebné mať za to, že procesne zavinila zastavenie konania. Pokiaľ teda jedna z procesných strán zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemohlo byť vydané meritórne rozhodnutie, a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká tejto
procesnej strane - v danom spore žalovanej - povinnosť nahradiť druhej procesnej strane - žalobcovi
- trovy konania.
11. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti o náhrade trov konania podľa § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
12. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobca, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, má proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
13. O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
14. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).