Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Csp-11-2017.pdf
PDF · 89.32 KB
Case nature
Area
Subarea
14Csp/11/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou, v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., IČO: 24 785 199, Československé armády 954/7, Hradec Králové, Česká republika, zastúpený: Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., IČO: 36 715 352, so sídlom Jilemnického 30, Martin proti žalovanému: G. Š., X.. X.X.XXXX, L. N. C. P. XXXX/XX, V., o zaplatenie sumy 288,81 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 288,81 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 288,81 eur od 17.12.2016 do zaplatenia, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 27.10.2017 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi pôvodne sumu 399,40 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 399,40 eur od 17.12.2016 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 16.4.2018, vzal svoju žalobu v časti o zaplatenie sumy 110,59 eur s príslušenstvom späť, pričom v ďalšom konaní žiadal priznať už len sumu vo výške 288,81 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne od 17.12.2016 do zaplatenia. K späťvzatiu žaloby došlo v čase ešte pred doručením žaloby žalovanému, z toho dôvodu súd v zmysle § 145 ods. 3 Civilného sporového poriadku ďalej konal už len o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.
2. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že dňa 1.9.2013 uzatvorili právny predchodca žalobcu, spoločnosť Provident Financial, s.r.o., IČO: 35 805 731, so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava a žalovaný Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX. Na základe uvedenej zmluvy poskytla spoločnosť Provident Financial, s.r.o. žalovanému pôžičku vo výške 240 eur. Žalovaný sa zaviazal pôžičku splácať formou 60 pravidelných týždenných splátok vo výške 5,38 eur. Posledná predpísaná splátka bola splatná dňa 26.10.2014. Pôžička bola žalovanému poskytnutá jednorazovo hotovostne. Ďalej spoločnosť uzatvorila so žalovaným dňa 1.9.2013 Zmluvu o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej sa spoločnosť zaviazala poskytnúť žalovanému službu špecifikovanú v čl. I uvedenej zmluvy, za ktorú sa žalovaný zaviazal zaplatiť odmenu vo výške 123,60 eur. Žalovaný sa zaviazal splácať odmenu za predmetnú službu v pravidelných týždenných splátkach po dobu 60 týždňov v sume 2,06 eur. Celková výška mesačnej splátky z titulu obidvoch zmlúv tak predstavovala sumu 7,44 eur. Žalovaný sa touto zmluvou, okrem iného, zaviazal vrátiť poskytnuté finančné prostriedky spolu s úrokmi z úveru, ako aj uhradiť celkové náklady spojené s poskytnutím úveru. Zmluvou o postúpení pohľadávok, uzatvorenej dňa 16.12.2016 postúpila spoločnosť Provident Financial, s.r.o. na spoločnosť žalobcu pohľadávku voči žalovanému vrátane príslušenstva, o čom bol žalovaný upovedomený oznámením o postúpení
pohľadávky. Žalovaný porušil svoju povinnosť splácať svoje záväzky zo zmlúv riadne a včas a uhradil len splátky v celkovej výške 47 eur. Žalobca listom zo dňa 16.8.2017 - výzva pred podaním žaloby, vyzval žalovaného k úhrade celej dlžnej sumy. Do dnešného dňa žalovaný dlžnú sumu neuhradil. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania žaloby je 399,40 eur a pozostáva zo sumy poskytnutého úveru 240 eur, z odmeny zo zmluvy o zabezpečení splátok 123,60 eur, zo zmluvného úroku 82,80 eur, po odrátaní úhrady na úver zo strany žalovaného 47 eur. Žalobca si žalobou uplatňuje aj zákonné úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po postúpení pohľadávky.
3. Žalovanému bola žaloba s prílohami doručená do vlastných rúk dňa 3.10.2018, k tejto sa nevyjadril a žiadne dôkazy neoznačil.
4. Podľa § 290 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
5. Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
6. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 veta druhá CSP, keďže sa jedná o spotrebiteľský spor, a zároveň ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle § 219 ods. 3 CSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v zákonnej lehote, strany sporu ani ich zástupcovia na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.
7. Dňa 1.9.2013 uzatvoril právny predchodca žalobcu - spoločnosť Provident Financial, s.r.o., so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere číslo č. XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému úver vo výške 240 eur. Žalovaný sa zaviazal splácať úver formou týždenných splátok v počte 60, v sume 5,38 eur. Posledná predpísaná splátka úveru bola splatná 7. deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy. Úver bol poskytnutý žalovanému jednorazovo hotovostne. Úrok bol vyjadrený úrokovou sadzbou 22,38 % ročne zo sumy úveru, t.j. vo výške 34,56 eur a poplatok za garantovanú službu pevnou sumou 48,24 eur. Celkové náklady na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy predstavujú ročnú percentuálnu mieru nákladov 70,38 %. Celková čiastka podľa § 2 písm. h) zákona, ktorú bol zákazník povinný zaplatiť predstavovala sumu 322,80 eur. Priemerná hodnota RPMN vzťahujúca sa na úver na základe zmluvy predstavovala 46,06 %. Právny predchodca žalobcu ďalej uzatvoril so žalovaným dňa 15.12.2013 Zmluvu o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej sa spoločnosť zaviazala poskytnúť žalovanému službu špecifikovanú v článku 1 uvedenej zmluvy, spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti, určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru, ktorý bol žalovanému poskytnutý na základe zmluvy, v mieste trvalého bydliska žalovaného alebo na inom mieste, určenom predchádzajúcou vzájomnou dohodou zmluvných strán, za ktorú sa žalovaný zaviazal zaplatiť odmenu vo výške 123,60 eur. Žalovaný sa zaviazal splácať odmenu v pravidelných týždenných splátkach od prvej po predposlednú po dobu 60 týždňov v sume 2,06 eur a poslednú splátku vo výške 2,06 eur. Celková výška mesačnej splátky z titulu obidvoch zmlúv tak predstavovala sumu 7,44 eur. Žalovaný sa touto zmluvou okrem iného zaviazal vrátiť poskytnuté finančné prostriedky spolu s úrokmi z úveru, ako aj uhradiť celkové náklady spojené s poskytnutím úveru. Výzvou zo dňa 16.8.2017, bol žalovaný vyzvaný na úhradu dlžnej sumy zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo výške 406,59 eur.
8. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
9. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
10. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
11. Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
12. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ) v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
13. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
14. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
15. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
16. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
17. Právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. OZ a zákona č. 129/2010 Z.z.), keďže právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože mu bol poskytnutý úver za iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. V zmysle zásady lex specialis derogat legi generali má potom špeciálna právna úprava, ktorou je zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako i ustanovenie § 52 a nasl. OZ, prednosť pred všeobecnou právnou úpravou, ktorou je Obchodný zákonník, a je preto nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.
18. Z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba tak, ako bola podaná, je dôvodná. Žalobca, na ktorého bola predmetná pohľadávka postúpená, má nárok na vrátenie poskytnutej sumy úveru, keď ďalšie pohľadávky, prípadne úroky alebo poplatky, si voči žalovanému neuplatnil. Súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi vyčíslený zmluvný úrok v požadovanej výške, keď v tejto výške považoval nárok žalobcu za dôvodný.
19. Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením peňažného dlhu dňa 17.12.2016, teda odo dňa nasledujúceho po dni postúpenia pohľadávky, preto má žalobca nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov viac ako je základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Keďže súd dospel k záveru, že opodstatnená je požiadavka žalobcu na zaplatenie sumy 288,81 eur, bolo možné priznať žalobcovi nárok na zaplatenie zákonného
úroku z omeškania z tejto sumy. Ku dňu omeškania žalovaného s plnením peňažného dlhu bola výška základnej úrokovej sadzby 0,00 %. Žalobca tak má popri dlžnej istine nárok aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,00 % (5 + 0,00 %) ročne z priznanej dlžnej sumy 288,81 eur odo dňa omeškania žalovaného s plnením peňažného dlhu, t.j. odo dňa 17.12.2016 do zaplatenia.
20. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
21. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
22. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
23. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď žalobcovi bola priznaná žalovaná suma v celom jej rozsahu spolu s príslušenstvom, z čoho vyplýva hrubý úspech žalobcu 100 % a hrubý úspech žalovaného 0 %, a teda konečný čistý úspech žalobcu je 100 % (100 % - 0 %). To v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcu voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100 % trov konania, o čom súd rozhodol vo výroku II. rozsudku, keď súd nezistil žiadne dôvody pre aplikáciu postupu podľa § 257 Civilného sporového poriadku a v konaní takýto dôvod tvrdený ani nebol. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).