Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/82/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Milana Straku a JUDr. Zuzany Slušnej v právnej veci žalobcu B. W., podnikajúceho pod obchodným menom B. W. Q. J.G. - R., s miestom podnikania A. K. XXX/X, O., IČO XX XXX XXX, zastúpeného advokátskou kanceláriou JUDr. Ivan Žilík PhD. spol. s r.o. so sídlom M. R. Štefánika 11/1, Prievidza, IČO 36 869 121 proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, IČO 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100760976/2020 zo dňa 08.04.2020, takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Oznámením o daňovej kontrole zo dňa 11.10.2017 Daňový úrad Trenčín, pobočka Prievidza podľa § 46 ods. 1 Daňového poriadku oznámil žalobcovi výkon daňovej kontroly na DPH za zdaňovacie obdobia január 2016, február 2016, marec 2016, apríl 2016, máj 2016, jún 2016, júl 2016, august 2016, september 2016, október 2016, november 2016 a december 2016 a začiatok daňovej kontroly určil na deň 14.11.2017. Daňová kontrola bola podľa § 46 ods. 9 písm. a) Daňového poriadku ukončená dňa 23.10.2018 doručením protokolu z daňovej kontroly žalobcovi s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole v lehote 15 dní, keďže daňovou kontrolou bol zistený rozdiel dane v sume 4.526,67 eur, ktorý mal žalobca zaplatiť na DPH za zdaňovacie obdobie máj 2016 a dňa 25.09.2019 Daňový úrad Trenčín, pobočka Prievidza podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku prerokoval so žalobcom pripomienky k zisteniam uvedeným v protokole. Následne rozhodnutím Daňového úradu Trenčín, pobočka Prievidza č. 102257783/2019 zo dňa 30.09.2019 bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubený rozdiel dane v sume 4.526,67 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2016, keď správca dane neuznal žalobcovi nárok na odpočet DPH úhrnom v sume 4.526,67 eur z faktúr od dodávateľa AI TEK, a.s. Šalviova 40, Bratislava, IČO 35 928 964:

- faktúra č. 230520161 zo dňa 23.05.2016, predmet fakturácie „stavebné práce vrátane stavebného materiálu (odstránenie dverí, preklady nad dvere, vchodové dvere, fasáda okolo dverí, penetrácia, schody, dodanie oporného múru a betónu nad garáž)“, základ dane 3.500 eur, DPH 700 eur, celkom 4.200 eur,

- faktúra č. 230520162 zo dňa 23.05.2016, predmet fakturácie „oprava motora traktora 254 vrátane náhradných dielov“, základ dane 3.000 eur, DPH 600 eur, celkom 3.600 eur,

- faktúra č. 24052016 zo dňa 24.05.2016, predmet fakturácie „oprava malotraktora 254 vrátane náhradných dielov“, základ dane 4.000 eur, DPH 800 eur, celkom 4.800 eur,

- faktúra č. 25052016 zo dňa 25.05.2016, predmet fakturácie „oprava malotraktora 404 vrátane náhradných dielov“, základ dane 4.133,33 eur, DPH 826,67 eur, celkom 4.960 eur,

- faktúra č. 26052016 zo dňa 26.05.2016, predmet fakturácie „stavebné práce vrátane stavebného materiálu (upratanie pozemku, dovoz štrku a odvodňovacích rúr, dodanie prístrešku)“, základ dane 3.916,67 eur, DPH 783,33 eur, celkom 4.700 eur,

- faktúra č. 27052016 zo dňa 27.05.2016, predmet fakturácie „oprava malotraktora 404 s kabínou vrátane náhradných dielov“, základ dane 4.083,33 eur, DPH 816,67 eur, celkom 4.900 eur.

2. O odvolaní žalobcu voči rozhodnutiu Daňového úradu Trenčín, pobočka Prievidza č. 102257783/2019 zo dňa 30.09.2019 rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 100760976/2020 zo dňa 08.04.2020 tak, že rozhodnutie Daňového úradu Trenčín, pobočka Prievidza č. 102257783/2019 zo dňa 30.09.2019 podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil s odôvodnením, že správca dane postupoval v súlade s § 3 ods. 6 Daňového poriadku, keď zobral do úvahy skutočný obsah právneho úkonu rozhodujúceho pre vyrubenie dane s tým, že na právny úkon, ktorý nemá ekonomické opodstatnenie, a ktorého výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie neoprávneného daňového zvýhodnenia sa neprihliada. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia č. 100760976/2020 zo dňa 08.04.2020 uviedol, že po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia zistil, že správca dane vykonal dokazovanie, ktoré preukázalo, že nedošlo k reálnemu uskutočneniu zdaniteľných plnení dodávateľom AI TEK, a.s. ako je deklarované na sporných faktúrach. Spoločnosť AI TEK, a.s. sídli na virtuálnom sídle, kde sa nenachádzajú žiadne kancelárske priestory, na dani z príjmov právnickej osoby podala za rok 2016 daňové priznanie s nulovými hodnotami a na DPH za máj 2016 uviedla vysoký základ dane 153.251,39 eur, avšak nízku daňovú povinnosť v sume 191,89 eur, ktorá uhradená nebola a taktiež nebola registrovaná na dani z motorových vozidiel. Výsluchom P. K., predsedu predstavenstva AI TEK, a.s. bolo zistené, že jediným zamestnancom spoločnosti AI TEK, a.s. bol P. K. a že dokladmi od spoločnosti AI TEK, a.s. nedisponuje, nakoľko tieto doklady zmizli. Ďalej bolo výsluchom P. K. zistené, že spoločnosť AI TEK, a.s. nedisponovala zamestnancami ani potrebnou technikou, sporné zdaniteľné obchody sa mali realizovať subdodávateľsky prostredníctvom poľských spoločností, ktoré tvrdenie však P. K. nepreukázal, keďže nedisponoval žiadnymi listinnými dokladmi. Podrobnosti ohľadom sporných zdaniteľných plnení P. K. uviesť nevedel, všetko sa realizovalo ústne, nepotrebovali žiadne zápisy, nevedel komu patrili motorové vozidlá zabezpečujúce prepravu materiálu, ani mená vodičov, poľských subdodávateľov si P. K. žiadnym spôsobom nepreveroval. Ide o objektívne skutočnosti, ktoré preukazujú podvodné konanie v oblasti DPH, keďže obchody deklarované zo strany AI TEK, a.s. pre žalobcu majú čisto podvodný charakter s cieľom získať neoprávnené odpočítanie dane. Žalobca nepostupoval s dostatočnou obozretnosťou, keď si spoločnosť AI TEK, a.s. ako svojho dodávateľa nijako nepreveroval, nezaoberal sa so skutočnosťou, že AI TEK, a.s. nemala žiadnych zamestnancov, ani hmotný majetok, žalobca púšťal neznáme osoby do areálu, preberal od nich materiál a práce, uspokojil sa s domnienkou, že sú to ľudia P. K., nevyžadoval žiadne doklady o nákupe materiálu, výkazy odpracovaných hodín, evidenciu jázd vozidiel, ktoré mali doviezť materiál. Žalobca nedisponuje ani zoznamom robotníkov, pre ktorých mal zabezpečiť ubytovanie, nepreveroval si ani odbornú zdatnosť a schopnosti P. K., ktorý vystupoval ako stavbyvedúci. Žalovaný uzavrel, že sporné faktúry boli vystavené bez reálneho základu a slúžili žalobcovi za účelom neoprávneného uplatnenia odpočítania DPH, nakoľko AI TEK, a.s. bol do zdaniteľných obchodov umelo vložený.

3. Včas podanou žalobou zo dňa 18.06.2020, keď v záhlaví tohto rozsudku označené rozhodnutie žalovaného si prevzal žalobca dňa 20.04.2020 sa žalobca domáha zrušenia uvedeného rozhodnutia žalovaného č. 100760976/2020 zo dňa 08.04.2020. Žalobca tvrdí, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia (§ 191 ods. 1 písm. c/ S.s.p.) a z dôvodu, že skutkový stav, ktorý vzal správny orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu ( S.s.p.). Žalobca poukázal na to, že P. K. potvrdil reálne uskutočnenie zdaniteľných plnení deklarovaných spornými faktúrami, a teda žalobcovi vzniklo podľa právo na odpočítanie DPH, nakoľko k spornému zdaniteľnému plneniu reálne došlo. Taktiež žalobca vyčíta žalovanému, že správca dane si nevyžiadal od polície účtovníctvo AI TEK, a.s., hoci mal telefonický kontakt na príslušného policajta, ktorý mal uvedenú trestnú vec pridelenú a u ktorého sa účtovníctvo AI TEK, a.s. nachádza. Nie je teda pravdou, ako uvádza žalovaný vo svojom rozhodnutí, že účtovníctvo AI TEK, a.s. zmizlo, nakoľko toto sa nachádza na polícii.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré si súd od neho vyžiadal uviedol, že naďalej trvá na skutočnostiach a záveroch uvedených v žalobou napadnutom rozhodnutí, a teda že rozhodnutie žalovaného ako i jemu predchádzajúce rozhodnutie správcu dane sú vydané v súlade so zákonom.

K námietkam žalobcom žalovaný zopakoval, že hlavnou činnosťou spoločnosti AI TEK, a.s. podľa výpovede jej predsedu predstavenstva P. K., bol v roku 2016 obchod s granulátom, drobné stavebné činnosti a dodávky tovarov a materiálov, pričom spoločnosť AI TEK, a.s. mala prenajaté priestory v E. a P. K. bol jediným zamestnancom spoločnosti AI TEK, a.s.. Sporné zdaniteľné plnenia boli realizované subdodávateľsky cez poľské spoločnosti, pričom podrobnosti ohľadne zdaniteľných plnení nevedel P. K. uviesť a nepredložil ani žiadne doklady od zdaniteľných plnení. Doklady od spoločnosti AI TEK, a.s. P. K. správcovi dane nepredložil s odôvodnením, že tieto boli uložené v kancelárskych priestoroch v E., odkiaľ ich vyhodil majiteľ M. B. zo dňa na deň, nakoľko P. K. neplatil nájomné, doklady od spoločnosti AI TEK, a.s. boli údajne vyložené na chodbu a odtiaľ zmizli. Tvrdenie, že tieto doklady sa nachádzajú na polícii sú nepravdivé. P. K. nepredložil správcovi dane žiaden doklad z polície, ktorý by potvrdil nahlásenie zmiznutých dokladov, a taktiež P. K. ani neprisľúbil správcovi dane telefónne číslo na policajta, na ktoré sa odvolával, ani ho dodatočne nepredložil. Správca dane teda správne uzavrel, že žalobca nenadobudol zdaniteľné plnenie od AI TEK, a.s. a že spoločnosť AI TEK, a.s. bola do zdaniteľných obchodov umelo vložená z dôvodu zabezpečenia neoprávneného prospechu pre žalobcu. V prípade stavebných prác žalobca nemal nárok na odpočítanie DPH, nakoľko zákonodarca v zaviedol uplatnenie prenosu daňovej povinnosti, ak sa dodanie realizuje medzi platiteľmi DPH, práve z dôvodu zamedzenia daňových únikov v tejto oblasti. Správca dane teda dostatočne preveril všetky skutočnosti obchodnej transakcie, logicky ich vyhodnotil, pričom chránil záujmy štátu, čo je jeho prvoradou povinnosťou.

5. Senát Krajského súdu v Trenčíne konajúci ako správny súd (§ 23 ods. 1 S.s.p.), v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia (§ 6 ods. 1 S.s.p.), ako vecne (§ 10 S.s.p.) a miestne príslušný na konanie (§ 13 ods. 1 S.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 S.s.p.) zisteného správnym orgánom (§ 119 S.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 177 ods. 1 S.s.p., v rozsahu (§ 182 ods. 1 písm. c/ S.s.p.) a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 ods. 1 písm. e/ S.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 134 ods. 1 S.s.p.), pokiaľ nejde o vady, na ktoré prihliada ex offo (§ 134 ods. 2 S.s.p.) a po zistení, že správna žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 S.s.p.), zastúpenou advokátom (§ 49 ods. 1 S.s.p.), v zákonnej lehote (§ 181 ods. 1 S.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré môže byť predmetom súdneho prieskumu (§ 6 ods. 2, § 7 S.s.p.), vec rozhodol bez pojednávania (§ 107 ods. 2 S.s.p. v spojení s S.s.p. a S.s.p.) a po oboznámení sa so správnou žalobou, vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom súdneho a administratívneho spisu dospel správny súd jednomyseľne ( v spojení s veta prvá S.s.p.) k záveru, že nakoľko rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, a keďže v konaní žalovaného správneho orgánu nezistil správny súd ani takú vadu, na ktorú má povinnosť prihliadať ex offo ( S.s.p.), nie je možné priznať správnej žalobe úspech a teda žaloba nie je dôvodná, preto verejne vyhláseným rozsudkom ( S.s.p.) vyslovil, že sa žaloba zamieta ( S.s.p.).

6. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

7. Podľa § 24 ods. 1 písm. a), b), c) Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

8. Podľa § 24 ods. 2, 3, 4 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách,

zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

9. Dôkaznú povinnosť v daňovom konaní má prioritne daňový subjekt (žalobca). Správca dane dokazovanie vykonáva a vedie. Úlohou správcu dane je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane.

10. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie.

11. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné orgány povinné postupovať.

12. Zásada voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení.

13. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu (žalobcu) ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.

14. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

15. Podľa , výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

16. Potreba skúmania ekonomického dôvodu daňovej transakcie sa prejavuje ako súčasť zásady posudzovania právneho úkonu podľa jeho obsahu. Zo zásady skutočného obsahu právneho úkonu rozhodujúceho pre určenie dane vyplýva, že z daňového hľadiska je rozhodujúca reálna existencia plnení, ktoré boli uskutočnené, t.j. vzájomná výmena reálnych plnení, a teda vykonanie dohodnutých prác (resp. dodanie tovaru alebo služieb) a úhrada za toto poskytnuté plnenie. Ide o ekonomickú podstatu daňovej transakcie, ktorú zákon uprednostňuje pred formou a právnym titulom, na základe ktorého bola uskutočnená (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -44 ). V tejto súvislosti je potrebné mať na pamäti základnú zásadu obchodného práva, ktorou je poctivý obchodný styk. Poctivý obchodný styk je základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti a prejavuje sa tým, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj vedomosť o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva právnu ochranu, tzn. pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom (žalobcom) sú v zmysle zásady obsiahnutej v ustanovení § 3 ods. 6 Daňového poriadku oprávnené. Nezodpovedá

zásade zodpovedného a poctivého obchodného styku konanie podnikateľa, ktorý si riadne nepreverí svojho dodávateľa z hľadiska dôveryhodnosti, poctivosti, nepreverí si, či služby a práce boli skutočne dodané zmluvným dodávateľom. Plnenia, resp. konania, ktoré nie sú uskutočnené v rámci obvyklých obchodných podmienok, u ktorých absentuje akýkoľvek ekonomický zmysel a sú deklarované len s cieľom získania výhod upravených zákonom, možno považovať za zneužitie objektívneho daňového práva.

17. Správca dane má právo preverovať reálnosť dodávky tovaru alebo služby. Už samotné zistenie skutočností, že dodávateľ nie je ekonomicky činný, že je nedôveryhodný, rizikový, problémový a nekontaktný, že nemá personálne a materiálne možnosti na realizáciu dodávky alebo služby, že zdaniteľné plnenie nie je odzrkadlené v jeho daňových výstupoch a účtoch, jednoznačne spochybňujú vierohodnosť o reálnosti dodávok tovaru alebo služieb. V okamihu, keď správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt (žalobca) v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Na strane žalobcu v postavení daňového subjektu totiž nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v priznaní. Dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte, pričom nemožno opomenúť, že cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou Rady Európskej únie o spoločnom systéme DPH je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom zneužívania (rozsudky z 29.04.2004, Gemeente Leusden a Holin Group, C-487/01 a C-7/02 Zb. s. I. 5337, bod 76, ako aj z 21.02.2006, Halifax, a i., C-255/02 Zb. s. I. 1609, bod 71). Daňový subjekt (žalobca) disponuje právom uplatniť si za zákonom ustanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH, je iniciátorom odpočítania DPH, preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene za zákonom stanovených podmienok a ak daňový subjekt (žalobca), na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.06.2010, sp. zn. v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.02.2011, sp. zn. -17).

18. Súdny dvor vo svojej judikatúre konštatuje, že vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet DPH, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH; a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť. Taktiež Súdny dvor vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby sa daňový subjekt (žalobca) uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky ESD vo veciach Teleos plc. a spol., C-409/04, Vlaamse Oliemaatschappij NV, C-499/10).

19. Podľa , právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

20. Podľa , platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

21. Podľa , právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa .

22. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet DPH. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť, keďže to zákon neustanovuje, ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho zdaniteľné plnenie. Naopak, zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet DPH uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet DPH zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie DPH z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené a tovar reálne dodaný. Pre splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočet DPH teda nepostačuje iba predloženie dokladov (faktúr) s predpísaným

obsahom; pre vznik nároku na odpočet DPH musí daňový subjekt (žalobca) zároveň preukázať reálne vykonanie obchodu.

23. Správny súd po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že správca dane v posudzovanom prípade zákonným spôsobom viedol dokazovanie s cieľom preveriť reálnosť obchodov deklarovaných spornými faktúrami, snažil sa úplne a presne zistiť skutkový stav veci s tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly nevyhnutné podklady a dôkazy. Záver správcu dane a žalovaného, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že zdaniteľné plnenia nedodala žalobcovi spoločnosť AI TEK, a.s., o čom žalobca pri náležitej obozretnosti mohol a mal mať vedomosť, je opodstatnený, plne súladný s ustálenou rozhodovacou praxou kasačného súdu. Predmetné zdaniteľné plnenia boli realizované v obchodnom reťazci do ktorého bola spoločnosť AI TEK, a.s. umelo vložená len z dôvodu narušenia neutrality DPH a získania daňovej výhody v podobe uplatnenia nároku na odpočet DPH na poslednom stupni. Takýmto konaním došlo k narušeniu neutrality systému DPH, čo v konečnom dôsledku umožnilo žalobcovi ako konečnému článku vykonštruovaného obchodného reťazca získať neoprávnený daňový prospech vo forme zníženia daňovej povinnosti. Predmetné plnenie je tak poznačené daňovým únikom, o ktorom žalobca vzhľadom na okolnosti daného prípadu mal vedieť. Vzhľadom na to nemohol byť nárok na odpočet DPH za zdaňovacie obdobie máj 2016 uznaný ako oprávnený. Z právneho hľadiska žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky uvedené v ust. a a pre odpočet DPH.

24. Pokiaľ ide o námietky žalobcu, tieto po ich preskúmaní vyhodnotil krajský súd ako nedôvodné.

25. Reálne uskutočnenie sporných zdaniteľných plnení žalobca v žiadnom prípade nepreukázal tak ako to tvrdí v žalobe. P. K. síce formálne potvrdil reálne dodanie tovaru a služieb, žiadne konkrétnosti ohľadne týchto zdaniteľných plnení však uviesť nevedel, čo nasvedčuje záveru, ktorý prijali správca dane a žalovaný, že spoločnosť AI TEK, a.s. predmetné zdaniteľné plnenia žalobcovi reálne nedodala a bola do obchodného reťazca len umelo vložená s cieľom získať pre žalobcu nenáležitú daňovú výhodu v podobe možnosti si uplatniť DPH na vstupe. Navyše, od 01.01.2016 je v platnosti , v dôsledku ktorého sa pri dodaných stavebných prácach uplatňuje tzv. prenos daňovej povinnosti, čo v praxi znamená, že dodávateľ stavebných prác (v tomto prípade AI TEK, a.s.) vystavuje faktúru bez DPH s poznámkou o prenose daňovej povinnosti. Spoločnosť AI TEK, a.s. pri dodaných stavebných prácach v rozpore so zákonom fakturovala žalobcovi DPH a následne si taktiež žalobca v rozpore so zákonom túto DPH uplatnil.

26. Rovnako nie je dôvodná ani námietka, že správca dane si nevyžiadal dokumenty spoločnosti AI TEK, a.s. od polície, kde sa majú podľa žalobcu nachádzať. Takýto záver o tom, že doklady spoločnosti AI TEK, a.s. sa nachádzajú na polícii nevyplýva z administratívneho spisu, pričom P. K. pred správcom dane vypovedal, že doklady spoločnosti AI TEK, a.s. zmizli po tom, čo boli vyhodené na chodbu. Rovnako v administratívnom spise nie je ani telefónne číslo na príslušníka polície, ktorý by mal týmito dokladmi disponovať. Tvrdenie žalobcu v tomto smere sa teda aj podľa názoru krajského súdu nezakladá na pravde.

27. Krajský súd sa teda nestotožnil s tvrdením žalobcu, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia (§ 191 ods. 1 písm. c/ S.s.p.) a z dôvodu, že skutkový stav, ktorý vzal správny orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu ( S.s.p.). Žalovaný a správca dane správne vec právne posúdili, keď dospeli k záveru, že žalobca nesplnil zákonné predpoklady pre uplatnenie nároku na odpočet DPH v zmysle a a , keďže zdaniteľné plnenia nedodal žalobcovi dodávateľ uvedený na týchto faktúrach. Navyše, pri faktúrach, ktorých predmetom boli stavebné práce si žalobca nemohol odpočítať DPH i z toho dôvodu, že tieto faktúry mali byť vystavené bez DPH a mal sa aplikovať tzv. prenos daňovej povinnosti. Vo vzťahu k zistenému skutkovému stavu krajský súd uvádza, že správca dane skutkový stav zistil dostatočne pre rozhodnutie vo veci a tvrdenia ohľadne toho, že doklady spoločnosti AI TEK, a.s. sa nachádzajú na polícii sa neukázali ako pravdivé.

28. Vychádzajúc z toho, že AI TEK, a.s. ako dodávateľ žalobcu bol do obchodného reťazca, na ktorého konci sa nachádzal žalobca len umelo vložený, nemožno potom dospieť k inému záveru, len k takému, že žalobca nesplnil predpoklady pre odpočet DPH podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a)

. Krajský súd sa teda nestotožnil so žalobcom, že splnil zákonné predpoklady podľa a a pre uplatnenie nároku na odpočet DPH zo sporných faktúr. Navyše, pri dodaných stavebných prácach v zmysle bolo potrebné uplatniť tzv. prenos daňovej povinnosti. Taktiež je potrebné mať neustále na pamäti, že žalobca má povinnosť prijať všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky vo veciach napr. Teleos plc. a spol., C-409/04, Vlaamse Oliemaatschappij NV, C-499/10), pričom určenie opatrení, ktoré možno v konkrétnom prípade požadovať od žalobcu uplatňujúceho si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jeho plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností konkrétneho prípadu vo veci samej (rozsudok ESD v spojených veciach Mahagében kft. a Pétér Dávid č. C-80/11 a C-142/11). Podľa krajského súdu možno od žalobcu spravodlivo požadovať, aby mal vedomosť o svojich obchodných partneroch, a aby pri obchodovaní zachovával potrebnú mieru opatrnosti. Poctivý obchodný styk je základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti a prejavuje sa tým, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj vedomosť o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Za stavu, že žalobca podstúpi riziko a začne s nedôveryhodným subjektom obchodovať, musí si byť vedomý následkov svojho nezodpovedného konania.

29. Podľa § 190 S.s.p., ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

30. Pretože správny súd v prejednávanej veci ustálil, že napadnuté rozhodnutie ako i konanie mu predchádzajúce sú v súlade so zákonom a pretože žalobné námietky (žalobu) vyhodnotil ako nedôvodné, za použitia vyššie citovaného ustanovenia § 190 S.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku a žalobu zamietol.

31. Žalovaný bol v konaní úspešný, avšak v danej veci nevyšli najavo skutočnosti, pre ktoré by bolo možné spravodlivo žiadať priznanie náhrady trov konania žalovanému, preto správny súd rozhodol tak, že žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva (§ 168 S.s.p.).

32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 ( veta prvá S.s.p., veta posledná ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).