Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_22Cb-72-2021.pdf
PDF · 66.89 KB
Case nature
Subarea
22Cb/72/2021
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v právnej veci žalobcu: Tirol s. r. o., IČO: 52400239, 925 06 Čierna Voda č. 429, proti žalovaným: 1.) TREENIUM inverso, s.r.o., IČO: 50490176, Černyševského 10, 851 01 Bratislava, 2.) EU IMMO s.r.o., IČO: 51910918, Areál IN VEST 1179, 927 03 Šaľa, 3.) RED_DUBY s. r. o., IČO: 51255162, Sabinovská 15, 821 03 Bratislava, o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamieta.
II. Žalovaným 1-3 sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 16.04.2021 navrhol, aby súd zriadil na presne špecifikované nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území X., ktoré sú vo vlastníctve žalovaného 3, záložné právo za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu vo výške 6.866,40 eur eur s prísl. z faktúr č. 2020003 a 2020008 formou zabezpečovacieho opatrenia. Návrh odôvodnil obavou, že exekúcia jeho pohľadávky bude ohrozená, keďže žalobca zistil, že žalovaný 1 previedol účelovo svoj majetok na žalovaného 2 a následne vo veľmi krátkom čase na žalovaného 3. Je názoru, že tento scudzený majetok žalovaný 3 ďalej prevedie na štvrtú osobu, aby ho očistil a zbavil pasív.
2. Podľa § 343 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 343 ods. 2 CSP záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
Podľa § 343 ods. 3 CSP výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
3. Z preventívnej povahy zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že ide o prostriedok, ktorým možno zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Keďže rozhodnutie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia nie je rozhodnutím meritórnym, súd pri rozhodovaní o ňom nevykonáva dokazovanie. Aj napriek tomu však skúma, či navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčil všetky skutočnosti, ktoré sú v zmysle Civilného sporového poriadku predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Ide najmä o osvedčenie dôvodnosti a trvania
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj skutočností odôvodňujúcich obavu, že exekúcia bude ohrozená. K návrhu musí navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
4. Predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením predbežného opatrenia navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je nebezpečie bezprostrednej ujmy. Navrhovateľom navrhované predbežné opatrenie sleduje zaistenie budúceho výkonu rozhodnutia. Okrem existencie nároku musí však navrhovateľ osvedčiť i to, že bez predbežného opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečie zmarenia výkonu musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie predbežného opatrenia. Dôvodom môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. U dlžníka môže byť dôvodom jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť pri výkone rozhodnutia, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery. (z rozhodnutia NS SR sp. zn. 5 Obo 144/97; zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998)
5. V danom prípade žalobca podaným návrhom základné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neosvedčil, keď sa domáhal jeho nariadenia z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca neosvedčil, že sa žalovaný 1 a 2 zbavili svojho majetku jeho predajom za nízku cenu, darovaním alebo zámenou za veci nižšej hodnoty. Skutočnosť, že žalovaný 1 a 2 scudzili svoj majetok nie je dôkazom, že sa tak stalo s cieľom „očistiť a zbaviť ho pasív“ ako argumentuje žalobca. Žalobca sa len domnieva, že sa tak stalo s cieľom poškodiť záujmy žalobcu, avšak toto tvrdenie nebolo nijak osvedčené. Ak žalovaní zamýšľajú realizovať svoje práva vlastniť a scudzovať majetok, neznamená to nevyhnutne, že to robia s cieľom ohroziť budúcu exekúciu na ich majetok. Okrem toho súd zamietol návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia aj z dôvodu, že jeho účelom je zabezpečenie pohľadávky, ktorú má žalobca voči žalovanému v 1. rade a nie voči žalovanému v 3. rade, čiže prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia by bola obmedzená na svojich právach osoba, ktorá nijak nespôsobila neplnenie záväzkov voči žalobcovi (tie si podľa tvrdenia žalobcu riadne neplnil žalovaný v prvom rade).
6. S poukazom na uvedené skutočnosti a citované ustanovenia zákona má súd za to, že v danom prípade nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, preto návrh na jeho nariadenie zamietol.
7. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže v tomto konaní mali plný úspech vo veci žalovaní, súd by im priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd im však náhradu trov konania nepriznal, nakoľko im žiadne nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tomto súde, písomne, dvojmo (§ 357 písm. d/ CSP).