Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/99/2020

Uznesenie

Okresný súd Prešov v právnej veci žalobkyne: J. G., O.. J., L..: XX.X.XXXX, J. Š. XXXX/XX, XXX XX G., zastúpenej JUDr. Františkom Komkom, advokátom, Hlavná 27, 080 01 Prešov, proti žalovaným: X. C. K., L.. XX.XX.XXXX, J. C. L. XXXX/X, XXX XX G. S. X. S. N., L.. X.X.XXXX, J. P. X, XXX XX G.M.

- L. Š., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nehnuteľností, o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

U k l a d á žalovaným povinnosť umožniť žalobkyni vstup a podielové užívanie rodinného domu súpisné číslo XXXX, L. A. P., M. Č. X, D. L. G. Q. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 116 m2, ako aj k nemu prináležiaceho pozemku, parcely CKN XXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 727 m2, zapísaným na LV č. XXX, T.. Ú.. L. Š., okres Prešov, v rozsahu zodpovedajúcom spoluvlastníckemu podielu žalobkyne 1, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu 30.11.2020 sa žalobkyňa domáha, aby súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam zapísaným na B. XXX, T.. Ú.. L. Š., G.. Č.. Q. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie 116 m2, parc. Q. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie 727 m2, v prírode rodinný dom s.č. XXXX, D. L. G.. Č.. XXXX, hospodárska budova na dvore parc. č. XXXX, oplotenie od ulice, studňa, vodovodná, kanalizačná, plynová, elektrická prípojka, spevnené plochy, vonkajšie schody a pozemky tak, že ich prikáže do výlučného vlastníctva žalobkyne, s povinnosťou žalobkyne na úplné finančné vyrovnanie zaplatiť žalovanej v 1. rade sumu 54.833,- Eur, a žalovanému v 2. rade sumu 10.966,- Eur v lehote 90 dní od právoplatnosti rozsudku.

2.1. Žalobu odôvodnila tým, že je podielovou spoluvlastníčkou k označeným nehnuteľnostiam (vo výške 1), žalovaná v 1. rade je zapísaná ako podielová spoluvlastníčka k tým istým nehnuteľnostiam v podiele 5/12 a žalovaný v 2. rade ako spoluvlastník v podiele 1/12. Uviedla, že ako väčšinová spoluvlastníčka k predmetným nehnuteľnostiam vyzvala oboch žalovaných svojim doporučeným listom zo dňa 8.10.2020 na uzavretie dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva s návrhom, aby celá nehnuteľnosť pripadla do jej výlučného vlastníctva s tým, že oboch žalovaných ako ustupujúcich spoluvlastníkov za ich spoluvlastnícke podiely vyrovná v rámci vyplatenia finančnej náhrady. Poukázala na znalecký posudok znalca W.. I. N., č. 177/2014, zo záveru ktorého vyplýva, že nehnuteľnosť stavby a pozemky boli v tomto posudku ocenené na sumu 131.600,- Eur a dodala, že vzhľadom k tomu, že od doby nadobudnutia spoluvlastníctva v podiele jednej polovice (pozn. súdu: zrejme nehnuteľnosti) neužíva v ničom, pretože nehnuteľnosť je užívaná samotným žalovaným v 2. rade (I. NP) s celou jeho rodinou, a prízemie rodinného domu užíva a v celosti obýva matka žalovanej v 1. rade C. N., v písomnej výzve požadovala v rámci vyporiadania spoluvlastníctva v širšom slova zmysle aj finančnú náhradu za užívanie jej spoluvlastníckeho podielu jednej poloviny, od každého zo žalovaný po 300,- Eur spätne od februára 2019. Žalovaní podľa žalobkyne na to však nereagovali, čo je podľa nej potrebné považovať za ich negatívny postoj a neochotu zrušiť spoluvlastníctva dohodou, mimosúdne.

2.2. Žalobkyňa poukázala na ust. a uzavrela, že z predloženého znaleckého posudku W.. I. N. a jeho príloh ako dokumentácie z vizuálneho pohľadu vyplýva, že nehnuteľnosť nie je reálne deliteľná, a preto pri rozhodovaní o vyporiadaní prichádza do úvahy druhá alternatíva z preferovaných spôsobov, t.j. prikázanie veci jednému zo spoluvlastníkov s tým, že podľa súdnej praxe a ustálenej judikatúry platí, že súd môže prikázať vec len tomu spoluvlastníkovi (spoluvlastníkom), ktorý preukážu schopnosť primeranú náhradu zaplatiť (NS ČR ). Vzhľadom na nedeliteľnosť stavby, rodinného domu navrhla, aby celá nehnuteľnosť pripadla do výlučného vlastníctva žalobkyne s tým, že ustupujúcim spoluvlastníkom vyplatí finančnú náhradu vo výške určenej súdom.

3.2. Žalovaná v 1. rade sa k žalobe vyjadrila tak, že predmetnou nehnuteľnosťou je dvojgeneračný dom, v ktorom sa nachádzajú dve samostatné bytové jednotky (4-izbové byty), pričom spoločnou časťou je schodisko, spoločné priestory (pivnice, práčovňa) a dva garáže v spodnej časti domu - obdobne, ako je tomu v bytových domoch s tým, že každá bytová jednotka má samostatný elektromer na odber elektriny, plyn sa uhrádza rovnakým podielom, a vodné-stočné je rozrátané - uhrádza sa, podľa počtu osôb žijúcich v bytových jednotkách. Dodala, že predmetnú nehnuteľnosť si postavili jej rodičia spolu so synom S. N.Ľ. S. I. C. S. N., O.. J. s tým, že od prvej chvíle obývali spodnú časť domu (spodnú bytovú jednotku) jej rodičia, a brat s manželkou prvé poschodie (vrchnú bytovú jednotku), ktoré bolo aj predmetom dražby. Tvrdila, že pri exekúcií sa obhliadka konala len na prvom poschodí, obhliadali sa aj spoločné priestory, záhrada a hospodárska budova, ktorá je v súčasnosti zrekonštruovaná a prerobená na obytnú letnú kuchyňu spolu s WC, kúpeľňou a kuchynkou - a dosvedčuje tomu podľa žalovanej v 1. rade aj žalobkyňou predložený znalecký posudok, ktorý obsahuje ako prílohu fotodokumentáciu len vyššie opísaných častí domu a pozemku, na ktorých sa obhliadka konala. Dodala, že taktiež viackrát komunikovala s JUDr. Hildegardou Laclavíkovou - exekútorkou, ktorá vykonávala dražbu domu a mala ju uistiť, že jej časti domu sa to netýka a nikdy nebola ani predmetom obhliadky, takže tvrdenie, že sa nedá určiť ktorú časť žalobkyňa pri dražbe odkúpila sa podľa žalovanej v 1. rade nezakladá na pravde.

3.3. Žalovaná v 1. rade ďalej uviedla, že po nadobudnutí nehnuteľnosti ju žalobkyňa ani raz nekontaktovala a ani sa nezaujímala o platby za elektrinu, plyn, vodné-stočné, a bola preto veľmi prekvapená a najmä rozhorčená, keď jej bola doručená predžalobná výzva, kde žalobkyňa od nej požadovala nájom za užívanie domu 20 mesiacov spätne. Tvrdenie, že na to nereagovala ani do dnešného dňa sa nezakladá na pravde - práve naopak, ešte v deň prevzatia výzvy telefonicky kontaktovala otca žalobkyne K. J., nakoľko on všetko rieši namiesto svojej dcéry (žalobkyne), a počas rozhovoru sa ho spýtala, za čo mám platiť jeho dcére nájom, keď je tak isto spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, ako jeho dcéra a neužíva celý dom s tým, že v jej časti domu býva jej matka sama, a spomínaný K. J. podľa nej taktiež dobre vedel, že jeho dcéra (žalobkyňa) odkúpila časť domu, v ktorej doposiaľ býva jeho sestra S. N., rod. J. spolu s bratom žalovanej v 1. rade.

3.4 Ďalej žalovaná v 1. rade uviedla ešte ďalšie tvrdenia ohľadne nájmu za užívanie nehnuteľnosti (pozn. súdu: ktorý však nie je predmetom tohto konania), a poprela, že nesúhlasila, aby žalobkyňa odkúpila jej podiel. Tvrdila, že s poukazom na ponúknutú sumu 27.416,66 Eur, ktorú nepovažovala za vážnu, navrhla, že ak majú záujem o odkúpenie jej časti (jej podielu) domu, aby sa dal vypracovať nový znalecký posudok a predaj sa uskutočnil na základe aktuálnej trhovej ceny a nie na základe predloženého znaleckého posudku z roku 2014. Poukázala pritom podľa nej aj na to, prečo žalobkyňa nešla spolu so svojím otcom K. J. X. I. D. S. N., ktorá užívala časť nehnuteľnosti, ktorú v dražbe nadobudla žalobkyňa, a nedohodli sa buď na spísaní nájomnej zmluvy, alebo vysťahovaní sa, aby žalobkyňa mohla užívať nadobudnutú časť domu.

3.5. K ponuke náhrady za svoj podiel vo výške 54.833 Eur podľa priloženého znaleckého posudku vypracovaného W.. I. N. z roku 2014 k účelu exekúcie žalovaná v 1. rade uviedla, že tento znalecký posudok považujem za bezpredmetný k reálnemu stavu a k reálnej trhovej cene nehnuteľnosti s tým, že od roku 2014 sa na dome vymenili okná, zrekonštruovala sa spodná bytová jednotka obývaná jej mamou a v neposlednom rade za posledných 6 rokov išli ceny nehnuteľnosti a pozemkov hore, a v predmetnej jej časti býva t.č. jej mama C. N., ktorej by musela zabezpečiť náhradné ubytovanie, pričom za žalobkyňou ponúkanú sumu nekúpi pri súčasných trhových cenách ani garsónku. Dodala, že predaj na základe nového znaleckého posudku navrhla aj spomínanému K. J. - otcovi žalobkyne, už pri prevzatí jej predžalobnej výzvy, s čím nesúhlasili. Žiada preto, aby v prípade ak má dôjsť k zrušeniu podielového spoluvlastníctva, súd v rámci dokazovania určil súdneho znalca na vypracovanie nového (aktuálneho) znaleckého posudku, nakoľko predložený znalecký posudok z roku 2014 už nie je aktuálny.

4. Žalovaný v 2. rade sa k veci vyjadril tak, že k predmetnej nehnuteľnosti má podiel na spoluvlastníckom práve (1/12), na základe ktorého využíva svoje vlastnícke právo a predmetnú nehnuteľnosť užíva. Uviedol, že žalobkyňa má k nehnuteľnosti taktiež vlastnícke právo, čo si plne uvedomuje, a žalobkyni v užívaní nehnuteľnosti nijakým spôsobom nebráni. Žiadnym spôsobom ju neobmedzuje v možnosti uplatnenia jej vlastníckeho práva, tak ako jej to podľa prináleží. Nesúhlasí však s tým, aby celá nehnuteľnosť pripadla do jej výlučného vlastníctva. K návrhu na vyplatenie vyrovnávacieho podielu na základe ocenenia nehnuteľnosti, a to vo výške 131.600,- Eur žalovaný v 2. rade uviedol, že v prípade, ak by došlo k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva, s predmetnou sumou nesúhlasí s tým, že hodnota nehnuteľnosti je v dnešnej dobe podstatne vyššia ako v období, keď bol znalecký posudok vypracovaný.

5. Návrhom doručeným súdu 11.2.2021 žalobkyňa v tomto konaní navrhla, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by žalovaným uložil povinnosť, aby jej umožnili vstup a riadne užívanie rodinného domu, evidovaného na B. XXX, T.. Ú.. L. Š., M. G., D.G.. Č.. XXXX, nachádzajúcom sa na ulici P., M. Č.D. X, stojaceho na parcele CKN XXXX, zastavaná plocha a nádvorie 116 m2, ako aj parcely CKN XXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 727 m2, nakoľko ide o rodinný dom a k nemu prináležiaci pozemok, ku ktorým nehnuteľnostiam je žalobkyňa podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1-iny.

6.1. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa odôvodnila tým, že dňa 5.2.2021 v čase okolo 9:30 hod., sa so svojim manželom B. G. dostavila na miesto samé a domáhala sa vstupu na pozemok a do poschodového rodinného domu súp. č. XXXX, D. L. G. XXXX. V dôsledku uzamknutej vchodovej bránky v oplotení, nemohli vstúpiť na pozemok. Vstup na pozemok a následne do rodinného domu im neumožnil žalovaný S. N., ktorý žalobkyňu a jej manžela nechal stáť pred vchodovou bránkou na chodníku a cez plot začal vulgárne a agresívne vykrikovať, že za žiadnych okolností ich do dvora a do rodinného domu nepustí, a vrcholom jeho správania a arogancie bolo to, že osobne privolal hliadku a príslušníkov PZ Prešov - Sever, ktorá sa aj dostavila po privolaní na miesto samé a požadovala od nej „úradné papiere s pečiatkou“. Hliadka PZ i napriek tomu, že zo strany žalobkyne jej bol predložený výpis z B. XXX, T..Ú.. L. Š., z ktorého je zrejmý aj jej spoluvlastnícky podiel pod B2 v 1-ine k nehnuteľnostiam, ako aj rovnopis žaloby na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti, bez akéhokoľvek vyriešenia (pozn. súdu: zrejme situácie) táto odišla, a aj žalobkyňa značne rozrušená v štádiu tehotenstva odišla so svojim manželom taktiež domov.

6.2. Žalobkyňa dodala, že aj keď s úradným postupom polície nemôže súhlasiť, a to z toho dôvodu, že mala konať, pretože konanie žalovaného S. N. podľa nej napĺňalo znaky trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby neodôvodneným obmedzovaním v prístupe k majetku, ktorý má právo užívať, ako aj neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa dopustí ten, kto protiprávne obsadí alebo užíva dom alebo byt iného, alebo kto oprávnenej osobe v užívaní domu alebo bytu neoprávnene bráni, nemá záujem na trestnoprávnom riešení konania žalovaného S. N. a ďalšou zákonnou cestou domáha sa nápravy vydaním neodkladného opatrenia. Má za to, že na strane žalobkyne je preukázaná danosť práva tým, že je podielovou spoluvlastníčkou k nehnuteľnostiam v podiele 1-iny a ohrozenie práva je dané bránením a neumožnením vstupu ostatných spoluvlastníkov, ako aj riadnemu užívaniu nehnuteľnosti.

7. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala, alebo niečo znášala. Podľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

Podľa veta prvá súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Podľa súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas Podľa súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Podľa a 2 ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít

8. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení neodkladné opatrenie predpokladá návrh na jeho vydanie a potrebu, aby boli pomery strán sporu neodkladne dočasne (len po určený čas) alebo trvalo (bez obmedzenia - arg. a contrario podľa , resp. do jeho zrušenia - ak odpadnú dôvody pre ktoré bolo nariadené podľa ) upravené. Táto potreba by mala vychádzať z toho, že strana má pravdepodobne právo, ktorého ochrany sa domáha, a že bez tejto neodkladnej ochrany jej bezprostredne hrozí ujma, či už v podobe nenapraviteľnej alebo ťažko nahraditeľnej škody, zhoršenia právnej pozície, alebo vzniku nenávratného stavu v právnych vzťahoch strán, a sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

9. Podmienkou pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je naliehavosť situácie, vyžadujúcej neodkladné riešenie veci v záujme predchádzania vzniku, resp. zhoršenia možnej poruchy v právnom vzťahu. V dôsledku toho súdy o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nerozhodujú až po zistení skutkového stavu, ale už na základe osvedčenia tvrdených skutočností. Pri nariaďovaní samotného neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Miera osvedčenia potrebných skutočností sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 29.7.2010).

10. Neodkladné opatrenie je potom dôvodné nariadiť vtedy, ak je danosť práva aspoň osvedčená alebo ak je aspoň osvedčené bezprostredné ohrozenie tohto práva, t.j. rozhodné skutočnosti nemusia byť preukázané, postačuje ak sa javia aspoň ako pravdepodobné a pritom nesmú existovať vážnejšie pochybnosti o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov strán konania, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Pri rozhodovaní o neodkladných opatreniach súd nerozhoduje na základe výsluchu oboch procesných strán, či vykonania dokazovania o skutočnostiach týkajúcich sa existencie dôvodov obsiahnutých v návrhu, a vychádza zo skutočností uvádzaných a osvedčených žalobcom v jeho návrhu, resp. ak je návrh podaný v priebehu konania, z výsledkov doposiaľ vykonaného dokazovania. Preto je nevyhnutné, aby bola žalobcom osvedčená dôvodnosť a trvanie nároku, teda musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Aj v prípade, ak sú inak splnené formálne predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, je pritom potrebné starostlivo zvážiť, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahu strán alebo tretích osôb. Pre osvedčenie práva je potrebné, aby žalobca bol vecne legitimovaný a taktiež, aby žalobcom uplatnený nárok nebol zjavne neopodstatnený.

12. V prípade rozhodovania o neodkladnom opatrení teda nie je potrebné, aby strana predložila dôkazy, ktoré by s istotou preukázali ohrozenosť jej práva, musí však predložiť aspoň také dôkazy, ktoré by jej právo a ohrozenie tohto práva alebo výkonu rozhodnutia aspoň osvedčovali a jej tvrdenia aspoň spravdepodobňovali. Pred nariadením neodkladného opatrenia, ktorým sa strane sporu ukladá, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala, alebo aby niečo znášala, sa vychádza z vymedzenia uvedeného

návrhu a skúma sa, či je dostatočne odôvodnený, skúmajú sa skutkové okolnosti vzťahujúce sa na rozsah navrhovaného opatrenia. Ďalej je potrebné zvažovať pozitívne a negatívne argumenty v kolízií stojacich záujmov za súčasnej minimalizácie zásahov do základných práv strán sporu. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia musí byť osvedčené, a to aspoň do tej miery, že možno nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti, keďže pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

13. Podľa - vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Podľa - všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.

14. Podľa - vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Podľa - podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

15. V danom prípade mal súd na základe žalobkyňou uvádzaných a osvedčených skutočností za to, že je dôvodné neodkladne upraviť pomery strán ňou navrhovaným spôsobom. Žalobkyňa totiž podľa názoru súdu pre potreby vydania neodkladného opatrenia zatiaľ postačujúco osvedčila, že je podielovou spoluvlastníčkou dotknutých nehnuteľností v rozsahu 1, a je tak v tomto rozsahu na základe toho oprávnená ich užívať, a toto jej oprávnenie nespochybnili ani žalovaní - keď podľa žalovanej v 1. rade (žalobkyňa) mala ísť spolu so svojim otcom K. J. X. I. D. S. N., ktorá užívala časť nehnuteľnosti, ktorú v dražbe nadobudla žalobkyňa, a dohodnúť sa buď na spísaní nájomnej zmluvy, alebo vysťahovaní sa, aby žalobkyňa mohla užívať nadobudnutú časť domu (viď 3. strana vyjadrenia žalovanej v 1. rade na č.l. 41 spisu), - a aj podľa žalovaného v 2. rade, ktorý ako sám uviedol, si plne uvedomuje, že žalobkyňa má k nehnuteľnosti taktiež vlastnícke právo a žalobkyni v užívaní nehnuteľnosti nijakým spôsobom nebráni. Žalobkyňa tak postačujúco osvedčila, že má právo, ktorého predbežnej ochrany sa domáha, a pokiaľ ide o potrebu už jeho predbežnej ochrany (úpravou pomerov neodkladným opatrením už pred rozhodnutím vo veci samej), tak táto podľa názoru súdu vyplýva proporcionálne a primerane z predpokladanej (možnej) pravdivosti jej tvrdenia, že žalovaný v 2. rade ju (v rozpore so svojim vyjadrením k žalobe) z tohto práva vylučuje (vstup a užívanie nehnuteľností jej neumožňuje) a jej ujmu tak prehlbuje, pričom ak by to (aj) nebola pravda (a vstup do nehnuteľností a ich užívanie v rozsahu zodpovedajúcom jej spoluvlastníckeho podielu 1 by jej žalovaní umožňovali), samotným vydaním tohto neodkladného opatrenia, upravujúcim užívanie predmetných nehnuteľností žalobkyňou v rozsahu, s ktorým podľa svojho vyjadrenia k žalobe žalovaní v podstate súhlasili, by žalovaní nemali neutrpieť žiadnu ujmu. Potreba neodkladného opatrenia pri osvedčení práva žalobkyne vyplýva aj z toho, že ak by žalovaní žalobkyni jej patriace užívanie nehnuteľností neumožňovali, išlo by o poruchu v právnych vzťahov, z ktorej by jej síce mohli vznikať náhradné práva (napr. na vydanie bezdôvodného obohatenia), ktorých určenie a vymáhanie však môže byť problematické, a navyše ochrana práv v súdnom konaní má smerovať, ak je to možné, prioritne aj ochrane a predchádzaniu porušovania aktuálnych (primárnych) práv (v rámci ktorých sa javí, že žalobkyňa aktuálne právo nehnuteľnosti podľa svojho podielu užívať má), bez povšimnutia a predchádzania možného vzniku budúcich (sekundárnych) reštitučných práv (v rámci eventuálnych náhrad za nemožnosť užívania nehnuteľností), keďže stratenú možnosť žalobkyne aktuálne užívať nehnuteľnosti by jej spätne už navrátiť možné nebolo. Preto súd predloženému návrhu na vydanie neodkladného opatrenia vyhovel.

15. Vo vzťahu ku trovám konania, vzhľadom na to, že v tomto prípade ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia po začatí konania a týmto rozhodnutím sa konanie nekončí, o nároku na náhradu trov celého konania (ako výdavkov preukázaných, odôvodnených a účelne vynaložených výdavkov v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva), vrátane nároku na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení, rozhodne súd s poukazom na ust. v rozhodnutí, ktorým sa konanie skončí.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach podania podľa (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením ( ).