Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Cb-20-2021.pdf
PDF · 98.91 KB
Case nature
Area
Subarea
17Cb/20/2021
Uznesenie
Okresný súd Humenné v spore žalobcu: N.. Y. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. G. XX, XXX XX B. G., právne zastúpený JUDr. Miroslavom Ivanovičom, advokátom, Štúrova 11, 811 02 Bratislava, IČO: 42 204 135, proti žalovanému: W., U..G..C.., U. U. XXX XX J. XXX, IČO: 36 569 461, v konaní o návrhu žalobcu zo dňa 06.04.2021 na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
II. Žalovanému vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal dňa XX.XX.XXXX na tunajší súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa nakladania s nižšie uvedenými nehnuteľnosťami, a to v rozsahu prevodu vlastníckeho práva k nim na tretiu osobu, ich zaťaženia právami tretích osôb a ich prenechania do užívania tretím osobám, a to konkrétne vo vzťahu k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území: W., obec: W., okres: V., zapísaným na liste vlastníctva č. XXX vedenom Okresným úradom V., katastrálny odbor, a to pozemku - parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape, par. č. XXX/X o výmer XXXX m2, druh pozemku: Zastavená plocha a nádvorie, a stavby so súp. č. XXX, postavenej na pozemku parc. č. XXX/X, druh stavby: budova obchodu a služieb, popis stavby: benzinove čerpadlo, a to až do skončenia výkonu záložného práva zriadeného na základe Zmluvy o zriadení záložného práva na obchodný podiel zo dňa XX.XX.XXXX, uzatvorenou medzi žalobcom a spoločníkom žalovaného - T. W., st., dátum narodenia XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX U., v znení jej neskorších dodatkov, a aby súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. Podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že žalobca je fyzická osoba, ktorá dňa XX.XX.XXXX uzatvorila v zmluvnom postavení prevodcu, s fyzickou osobou T. W., st., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX U., v zmluvnom postavení nadobúdateľa (ďalej len „nadobúdateľ“), Zmluvu o prevode obchodného podielu, na základe ktorej žalobca previedol odplatne svoj obchodný podiel v žalovanom - spoločnosti W., U..G..C.., so sídlom XXX XX J. XXX, IČO: 36 569 461 za odplatu vo výške 200 000,- eur na nadobúdateľa, ktorý ho nadobudol do svojho výlučného vlastníctva. Odplata za prevod obchodného podielu mala byť zo strany nadobúdateľa uhradená nasledovne, a to suma vo výške 100 000,- eur najneskôr do 30.01.2018 a suma vo zvyšku odplaty vo výške 100 000,- eur najneskôr do 30.04.2018. Na základe zmluvy o prevode obchodného podielu sa nadobúdateľ stal od 25.04.2018 jediným spoločníkom v žalovanom, pričom zároveň je v tejto spoločnosti aj jediným konateľom. Za účelom zabezpečenia pohľadávky a jej príslušenstva zo zmluvy o prevode obchodného podielu bola dňa XX.XX.XXXX medzi žalobcom, v zmluvnom postavení záložného veriteľa a nadobúdateľom ako záložným dlžníkom a zároveň záložcom uzatvorená Zmluva o zriadení záložného práva na obchodný podiel (ďalej len „záložná zmluva“) na obchodný podiel nadobúdateľa v žalovanom tak, ako je tento špecifikovaný v článku III. bod 1 záložnej zmluvy (ďalej len „záloh“). Dňa XX.XX.XXXX
bolo záložné právo zriadené na základe záložnej zmluvy zapísané do obchodného registra vedeného Okresným súdom Košice I. Následne dňa 19.12.2019 došlo medzi žalobcom a nadobúdateľom k uzatvoreniu Dodatku č. 1 k záložnej zmluve.
3. Vzhľadom na to, že nadobúdateľ odplatu vrátane zmluvnej pokuty a príslušenstva riadne a včas neuhradil, došlo medzi žalobcom a nadobúdateľom k uzatvoreniu Uznania dlhu a dohody o splátkovom kalendári. Termíny dohodnuté v zmysle splátkového kalendára nadobúdateľ nesplnil, čím sa dostal do omeškania. V súlade s bodom 4.5 článku 4 uznania dlhu, splátkový kalendár sa od počiatku zrušil a so svojim záväzkom je nadobúdateľ v omeškaní. V nadväznosti na uvedené, žalobca doručil nadobúdateľovi Oznámenie o výkone záložného práva zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom oznámil nadobúdateľovi začatie výkonu záložného práva, a to priamym predajom zálohu podľa článku VI. Bod 1 písm. a) záložnej zmluvy, pričom upozornil nadobúdateľa, že bez súhlasu žalobcu nie je oprávnený previesť záloh na tretiu osobu.
4. Ďalej žalobca uviedol, že nehnuteľnosti špecifikované v bode 1 tohto uznesenia, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie W. (ďalej len „nehnuteľnosti“), sú vo výlučnom vlastníctve žalovaného, pričom tieto tvoria obchodný majetok žalovaného. Žalovaný prostredníctvom týchto nehnuteľností prevádzkuje čerpaciu stanicu, a teda tieto slúžia a sú určené na jeho podnikanie.
5. Obchodný podiel predstavuje práva a povinnosti spoločníka a im zodpovedajúcu účasť na spoločnosti. Jeho výška sa určuje podľa pomeru vkladu spoločníka k základnému imaniu spoločnosti, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Vo všeobecnosti je preto možné prijať záver, že kvalitatívnu stránku obchodného podielu predstavuje súhrn práv a povinností spoločníka vyjadrených v jeho právnom postavení v spoločnosti, t. j. v miere účasti spoločníka na vykonávaní jej práv a povinností a kvantitatívnu stránku obchodného podielu tvorí výška obchodného podielu a tomu zodpovedajúca miera účasti spoločníka na majetku spoločnosti, ktorá sa určuje pomerom vkladu spoločníka k základnému imaniu spoločnosti, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že hodnota obchodného podielu je závislá od hospodárenia spoločnosti - žalovaného, pretože jeho majetková zložka sa viaže na čisté obchodné imanie spoločnosti. S prihliadnutím na oznámenie o začatí výkonu záložného práva na obchodný podiel, nadobúdateľ nemôže bez súhlasu žalobcu nakladať s týmto obchodným podielom. Keďže nehnuteľnosti tvoria súčasť majetkovej zložky obchodného podielu - zálohu, žalobca má za to, že zákaz nakladania s obchodným podielom sa viaže aj na nakladanie s majetkovými zložkami, ktoré ho tvoria, a od ktorých je závislá jeho hodnota.
6. Na nehnuteľnostiach bola od XX.XX.XXXX zapísaná ťarcha - záložné právo v prospech spoločnosti U., H..U... Toto záložné právo znemožňovalo žalovanému scudziť nehnuteľnosti bez súhlasu záložného veriteľa, pričom toto záložné právo bolo ešte ku dňu XX.XX.XXXX riadne zapísané na príslušnom liste vlastníctva. Dňa XX.XX.XXXX žalobca zistil, že žalovaný uskutočnil úkon, ktorý mal za následok výmaz tohto záložného práva z príslušného listu vlastníctva, na ktorom sú nehnuteľnosti zapísané. Žalobca kontaktoval nadobúdateľa s dopytom ohľadne dôvodu výmazu tohto záložného práva, pričom mu bolo oznámené, že nadobúdateľ má v úmysle predať nehnuteľnosti tretej osobe.
7. Žalobca dôvodnosť svojho nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, odvodzuje od svojho nároku vyplývajúceho zo skutočnosti, že aj napriek tomu, že v súčasnosti prebieha výkon záložného práva, žalovaný uskutočňuje úkony smerujúce k scudzeniu nehnuteľností tretej osobe. Žalobca má za to, že preukázal, že existujú rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, t. j. obava, že nehnuteľnosti budú prevedené na inú osobu, resp. tieto žalovaný zaťaží právami tretích osôb alebo ich prenechá do užívania tretím osobám, čím dôjde k znemožneniu, resp. podstatnému sťaženiu výkonu záložného práva, nakoľko takáto dispozícia s nehnuteľnosťami môže mať priamy vplyv na speňaženie zálohu. V prípade, ak budú na nehnuteľnostiach viaznuť práva tretích osôb, resp. budú nehnuteľnosti dané do užívania tretej osobe, môže vzniknúť stav, kedy nebude mať nik záujem záloh kúpiť a speňaženie zálohu bude preto neúspešné. Aj nájomné práva a tiež iné práva (záložné práva aj vecné bremená) zostanú tretím osobám zachované aj po speňažení zálohu. Ich existencia, najmä ak sú zriadené nevýhodne, môže spôsobiť, že sa žiadny záujemca o kúpu zálohu nenájde, a teda nik nebude ochotný záloh kúpiť a výkon záložného práva sa nezrealizuje. S prihliadnutím na konštantnú rozhodovaciu prax zároveň žalobca poukazuje na skutočnosť, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia môže byť podaný aj pokiaľ ešte nebol uskutočnený priamy pokus
o prevod nehnuteľnosti, keďže najčastejším účelom nariadenia neodkladného oparenia vo vzťahu k nehnuteľnostiam je zamedzenie prevodu nehnuteľnosti na tretiu osobu.
8. Žalobca vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tiež uviedol, že je dostatočne osvedčené, že existuje potreba nariadenia neodkladného opatrenia, keďže existuje dôvodná obava, že nehnuteľnosti budú prevedené na inú osobu, nakoľko došlo k výmazu záložného práva spoločnosti U., H..U.., ktoré pôvodne viazlo na nehnuteľnostiach a vo vzťahu k žalobcovi bol deklarovaný úmysel predať nehnuteľnosti tretej osobe. Žalobca má dôvodnú obavu, že predajom nehnuteľností dôjde k zmareniu výkonu záložného práva, nakoľko hodnota zálohu je priamo závislá od vlastníctva nehnuteľností zo strany žalovaného. Žalobca týmto návrhom mieni dočasne upraviť pomery tak, aby žalovaný nepokračoval v úkonoch smerujúcich k scudzeniu nehnuteľností tretej osobe, ich zaťažovaniu právami tretích osôb a prenechávaniu do užívania tretím osobám, a aby žalobca mohol pokračovať vo výkone záložného práva s cieľom maximálneho uspokojenia žalobcu ako záložného veriteľa.
9. Napokon žalobca uviedol, že cieľom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je zabrániť tomu, aby žalovaný previedol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam tretej osobe, resp. uskutočňoval iné ďalšie úkony vo vzťahu k nehnuteľnostiam, teda žalobca žiada fixovať existujúci právny stav k nehnuteľnostiam a zabrániť úkonom, ktoré by mohli viesť k jeho zmene, teda aby nedošlo k zmene vecno-právnych pomerov pred tým, ako sa uskutoční výkon záložného práva zo strany žalobcu. Je zrejmé, že toto zafixovanie existujúceho stavu nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, ale len neodkladným opatrením. Zároveň má žalobca za to, že zabezpečovacie opatrenie nielenže nezabezpečí dostatočnú ochranu žalobcu, ale takéto zabezpečovacie opatrenie ani nie je možné vydať, nakoľko súd môže zriadiť záložné právo v prospech veriteľa na majetku dlžníka, pričom týmto návrhom sa navrhuje obmedzenie dispozície s majetkom tretej osoby - žalovaného, v ktorom je nadobúdateľ - dlžník jediným spoločníkom a konateľom. Žalobca má tiež za to, že preukázal splnenie druhej podmienky nariadenia neodkladného oparenia, a to hrozbu bezprostrednej ujmy, ak by neodkladné opatrenie nebolo vydané. Táto hrozba je odôvodnená tým, že v prípade scudzenia nehnuteľností, resp. ich zaťaženia právami tretích osôb by došlo k zníženiu hodnoty zálohu a výkon záložného práva by bol ohrozený, nakoľko by sa podstatným spôsobom sťažil/znemožnil priamy predaj zálohu za čo možno najvyššiu cenu. Tomuto následku by bolo možné predísť práve tým, že sa žalovanému uložia povinnosti tak, ako sú špecifikované v petite podaného návrhu. V zmysle § 151i ods. 1 Občianskeho zákonníka platí, že záložca môže záloh používať zvyčajným spôsobom; je však povinný zdržať sa všetkého, čím sa okrem bežného opotrebovania hodnota zálohu zmenšuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje inak. Žalobca osvedčil potrebu jeho nariadenia vzhľadom k tomu, že zo strany žalovaného došlo k výmazu záložného práva spoločnosti U., H..U.. primárne na účely prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech tretej osoby. Takéto nakladanie s nehnuteľnosťami je v rozpore s ustanovením § 151i ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nakoľko sa riziko hroziacej ujmy plynutím času neustále zvyšuje, a keďže sa nedá bez ďalšieho určiť, koľko bude trvať, kým žalovaný prevedie vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na ďalšiu osobu, resp. tieto zaťaží právami tretích osôb alebo ich prenechá do užívania tretím osobám, je nevyhnutné chrániť práva a zákonné nároky žalobcu tak, aby sa predchádzalo vzniku akejkoľvek škody alebo ujmy. V neposlednom rade má žalobca za to, že ochrana práv a záujmov žalobcu je primeraná obmedzeniu žalovaného.
10. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm. b) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde. Podľa písmena d) neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 331 ods.1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.
11. Cieľom neodkladného opatrenia je bezodkladne upraviť pomery strán konania, a to v prípadoch, keď strana podávajúca návrh na takéto rozhodnutie osvedčí naliehavosť potreby takéhoto postupu odrážajúcu nemožnosť vyčkať do konečného rozhodnutia vo veci samej alebo zabezpečovanie výkonu rozhodnutia. Ide teda o rozhodnutie dočasnej povahy predpokladajúce aspoň osvedčenie danosti práva alebo osvedčenie ohrozenia tohto práva, ktoré však neprejudikuje práva a povinnosti strán konania, a teda nemôže ani nahrádzať konečné rozhodnutie vo veci samej a poskytnúť strane definitívnu ochranu.
12. V zmysle citovaných zákonných ustanovení (CSP) sa na nariadenie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia alternatívne vyžaduje splnenie dvoch predpokladov; prvým z nich je potreba bezodkladnosti úpravy pomerov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Charakteristickým znakom neodkladného opatrenia je aj jeho charakter, t.j. upravujú sa ním pomery, alebo sa zabezpečuje, že exekúcia nebude ohrozená do doby, než súd vydá vo veci samej konečné rozhodnutie. Podmienkou pre nariadenie neodkladného či zabezpečovacieho opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by bolo právo dotknutého subjektu ohrozené. Je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie (znemožnenie budúceho výkonu rozhodnutia).
13. Pre neodkladné opatrenie platí, že pokiaľ sa žalobca domáha nariadenia neodkladného opatrenia, musí uviesť a opísať všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré odôvodňujú potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana a odôvodnenie úpravy pomerov strán. Opísaním rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ musí preukázať z čoho, teda z akých okolností vyvodzuje svoj nárok na nariadenie neodkladného opatrenia.
14. Pri nariaďovaní samotného neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný, predbežný charakter. Z toho dôvodu nie je síce potrebné zisťovať všetky skutočnosti, ktoré má mať zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej, ale musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na dočasné opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (uznesenie NS SR sp. zn. 2Mcdo 3/2010).
15. Pred nariadením neodkladného opatrenia, ktorým sa strane sporu ukladá, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo aby niečo znášala, sa vychádza z vymedzenia uvedeného návrhu a skúma sa, či je dostatočne odôvodnený, skúmajú sa skutkové okolnosti vzťahujúce sa na rozsah navrhovaného opatrenia. Súd pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musí vziať zreteľ na fakty, proporcionality následku a príčiny jeho vzniku. Ďalej je potrebné zvažovať pozitívne a negatívne argumenty v kolízii stojacích záujmov za súčasnej minimalizácie zásahov do základných práv strán sporu. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej (aj keď len dočasnej) úpravy právnych pomerov by bolo právo dotknutého subjektu ohrozené. Je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana alebo osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo ohrozenia (znemožnenie budúceho výkonu rozhodnutia). Neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán a v dôsledku nariadenia neodkladného opatrenia nesmie vzniknúť neprimeraná ujma povinnému.
16. Oboznámením sa so skutkovými tvrdeniami obsiahnutými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uvedenými žalobcom a k nemu priloženými listinnými dôkazmi dospel súd k záveru,
že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný, nakoľko žalobca vyššie uvádzané požiadavky pre nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčil, teda nepreukázal. Účelom neodkladného opatrenia je dosiahnutie predbežných účinkov v prípade, ak nie je zrejmé, kedy bude sporný vzťah účastníkov vyriešený konečným rozhodnutím súdu a vyvstáva potreba dočasnej úpravy pomerov strán konania. Súd vychádzal z toho, že žalobca neosvedčil predbežne dôvodnosť svojho nároku, ako aj potrebu dočasne upraviť pomery strán sporu.
17. Z predloženej zmluvy o zriadení záložného práva na obchodný podiel uzatvorenej dňa XX.XX.XXXX medzi žalobcom ako záložným veriteľom a T. W., st. ako záložcom a dlžníkom vyplýva, že predmetom záložného práva - zálohom je obchodný podiel záložcu ako spoločníka spoločnosti W., U..G..C.. - žalovaného (100% obchodného podielu nadobúdateľa po platnosti zmluvy o prevode obchodného podielu). Žalovaný však v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami uvedenými v tomto návrhu, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného, a to v rozsahu prevodu vlastníckeho práva k nim na tretiu osobu, ich zaťaženia právami tretích osôb a ich prenechania do užívania tretím osobám.
18. Zálohom v zmysle uvedenej zmluvy o zriadení záložného práva na obchodný podiel teda nie sú žiadne, či už všeobecne alebo konkrétne špecifikované nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného, a teda ním nie sú ani nehnuteľnosti, vo vzťahu ku ktorým žalobca žiada, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa nakladania s nimi, a ktoré sú uvedené v petite návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Z uvedeného dôvodu súd nevidí dôvod, aby návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, keďže žalobca začal vykonávať záložné právo priamym predajom zálohu, ktorým je obchodný podiel, v súlade so záložnou zmluvou, a nie predajom nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného, keďže tieto zálohom v zmysle predloženej záložnej zmluvy nie sú. Keďže žalobca ako záložný veriteľ oznámil začatie výkonu záložného práva priamym predajom, nadobúdateľ nemôže bez súhlasu žalobcu nakladať s týmto obchodným podielom, ktorý je zálohom. Zákaz nakladania s obchodným podielom sa však neviaže aj na nehnuteľnosti, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného.
19. Z článku II. bod 2.2 Dodatku č. 1 k zmluve o zriadení záložného práva na obchodný podiel, ktorý bol uzatvorený dňa XX.XX.XXXX medzi tými istými stranami vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že záložný veriteľ je oprávnený sa uspokojiť aj tým, že nadobudne vlastnícke právo k zálohu, a to za cenu vo výške zabezpečovanej pohľadávky, ktorej výška bude vyčíslená ku dňu podpisu zmluvy o prevode obchodného podielu.
20. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca môže svoju pohľadávku uspokojiť aj tým, že nadobudne vlastnícke právo k zálohu, teda k obchodnému podielu záložcu ako spoločníka v žalovanom. Žalobca má teda k dispozícii aj iné spôsoby, ako uspokojiť svoju splatnú pohľadávku.
21. Napokon, lustráciou na stránke K. tunajší súd zistil, že žalovaný - spoločnosť W., s.r.o. má dlhodobo vysoké tržby - v roku 2015 mala táto spoločnosť tržby vo výške 654 177,- eur, v roku 2016 vo výške 779 091,- eur, v roku 2017 vo výške 915 619,- eur, v roku 2018 vo výške 1 034 259,- eur a v roku 2019 vo výške 1 166 580,- eur. Tržby žalovaného teda majú stúpajúcu tendenciu. Aj sám žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uvádza, že hodnota obchodného podielu je závislá od hospodárenia spoločnosti - žalovaného. Súd je toho názoru, že ak by aj žalovaný predal nehnuteľnosti uvedené v petite návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, žalovaný má dostatočne vysoké tržby na to, aby hodnota obchodného podielu v prípade jeho predaja bola postačujúca na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky žalobcu (hodnota obchodného podielu by bola postačujúca na to, aby žalobca ako záložný veriteľ speňažil záloh za sumu, aby bola uspokojená jeho zabezpečená pohľadávka).
22. Podľa ustálenej súdnej praxe sa pri neodkladných opatreniach (ak chce žalobca neodkladného opatrenia dosiahnuť zakázať nakladať žalovanému s určitými vecami) vyžaduje, aby žalobca aspoň osvedčil, že jeho nárok je ohrozený. Ohrozenie nároku musí byť konkrétne, spočívajúce v konaní žalovaného, v tomto prípade takom konaní žalovaného, z ktorého bude vyplývať, že s vecami mieni nakladať, čím by napríklad hrozilo, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
23. Žalobca musí osvedčiť, že obava z ohrozenia je reálna, teda, že osoba, ktorej navrhuje uložiť nejakú povinnosť (alebo zákaz) neodkladným opatrením koná tak (robí faktické a právne úkony), že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania vo
veci samej, resp. zmareniu prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je to, že aj pri prípadnom osvedčení ohrozenia nároku žalobcu tu existuje potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu.
24. V danej právnej veci žalobca síce tvrdí, že nadobúdateľ obchodného podielu ako konateľ a spoločník žalovaného mu deklaroval úmysel predať predmetné nehnuteľnosti tretej osobe, ale samotné tvrdenie žalobcu o možnej snahe žalovaného je nepostačujúce na nariadenie neodkladného opatrenia.
25. Zamietnutie tohto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neznamená, že žalobca sa nebude môcť opätovne domáhať vydania neodkladného opatrenia v prípade zmeny skutkových okolností, ktoré osvedčia naliehavú potreby úpravy pomer medzi stranami sporu.
26. Žalobca teda neosvedčil ani potrebu dočasnej úpravy vzťahov medzi stranami konania a ani to, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený, teda neosvedčil okolnosti, ktoré sú potrebné na to, aby súd nariadil neodkladné opatrenie.
27. Vzhľadom na vyššie uvedené súd preto rozhodol tak, ako je uvedené v prvom výroku tohto uznesenia a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
28. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
29. O trovách konania o neodkladnom opatrení rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže návrh na nariadenie neodkladného opatrenia súd zamietol, v konaní mal úspech žalovaný, ktorému by patrila náhrada trov konania. Keďže žalovanému preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli (návrh na nariadenie neodkladného opatrenia mu nebol ani doručený), súd rozhodol, že mu vo vzťahu k žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).