Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_43Cob-17-2021.pdf
PDF · 172.78 KB
Case nature
Area
Subarea
43Cob/17/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Blahu, členiek senátu JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. a Mgr. Miriam Kamenskej v právnej veci žalobcu SPOOL a.s., so sídlom Dr. Herza 23, 984 01 Lučenec, IČO: 31 586 392, zast. JUDr. Róbert Gombala, advokát, so sídlom Ulica P. Rádayho č. 14/A, 984 01 Lučenec, IČO: 42 010 608, proti žalovanému Igor Žilák - S.I.B.C, nar. 07.11.1963, s miestom podnikania Nám. artézskych prameňov 27, 984 01 Lučenec, IČO: 10 961 950, zast. Advokátska kancelária JUDr. Peter Mihály s.r.o., so sídlom Jókaiho 121/16, 984 01 Lučenec, IČO: 47 241 331 o zaplatenie 1.795,93 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozhodnutiu Okresného súdu Lučenec sp. zn. 13Cb/36/2020-131 zo dňa 19. novembra 2020 takto
rozhodol:
I. Rozhodnutie Okresného súdu Lučenec sp. zn. 13Cb/36/2020-131 zo dňa 19. novembra 2020 potvrdzuje.
II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozhodnutím v prvej výrokovej vete zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.755,88 Eur spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,05 % denne a úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 29,- Eur od 25.08.2017 do zaplatenia, zo sumy 3,92 Eur od 08.09.2017 do zaplatenia a zo sumy 1.722,96 Eur od 01.08.2018 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od jeho právoplatnosti. V druhej výrokovej vete konanie v časti o zaplatenie sumy 40,05 Eur s príslušenstvom zastavil a v tretej výrokovej vete uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 95,6 % vo výške ako bude rozhodnuté osobitným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom v lehote troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca svoj nárok voči žalovanému na zaplatenie sumy 1.795,93 Eur s príslušenstvom odôvodnil tým, že ako správca uzavrel dňa 30.05.2008 so žalovaným ako podnikateľom a vlastníkom nehnuteľností Zmluvu č. 20/2008-V o zabezpečovaní služieb pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov (ďalej aj „Zmluva“). V Zmluve sa žalobca zaviazal žalovanému zabezpečiť dodávku studenej vody z verejného vodovodu a vodární a žalovaný sa zaviazal žalobcovi zaplatiť zálohu za vodu. Zmluvné strany sa dohodli, že skutočné náklady na vodné a stočné rozúčtuje správca - žalobca na základe nákladov fakturovaných zo strany dodávateľa vody s ohľadom na spotrebu nameranú bytovými vodomermi, ktoré slúžia ako pomerové rozdeľovače podľa čl. III. bod 9 Zmluvy s tým, že konečné vyúčtovanie celkového dodania služby sa uskutoční po zistení skutočných nákladov spotreby za príslušný rok s ohľadom na zaplatené zálohy najneskôr do 31. mája nasledujúceho roku. Žalovaný neuhradil žalobcovi istinu vo výške 1.763,01 Eur z titulu nedoplatku z vykonaného opravného vyúčtovania zo dňa 09.07.2018 vykonaného podľa Zmluvy za obdobie od 01.01.2017 do 31.12.2017. Žalovaný žalobcovi neuhradil ani odplatu za odstránenie poruchy na prípojke pred
vodomerom žalovaného vo výške 29,- Eur podľa faktúry číslo 920170517 so splatnosťou 24.08.2017 a pomerné náklady na preplombovanie vodomeru žalovaného vo výške 3,92,- Eur podľa faktúry číslo 920170529 splatnej dňa 07.09.2017. Celková dlžná suma zo strany žalovaného predstavuje 1.795,93 Eur. Žalovaný v liste zo dňa 27.05.2019 odmietol nedoplatok z vyúčtovania uhradiť z dôvodu, že za tento nedoplatok nezodpovedá. Žalobca neuznal argumentáciu žalovaného, že nemá povinnosť uhradiť náklady za vodu, ktorá mohla uniknúť z dôvodu poruchy vodovodnej prípojky.
3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca žalobu v časti o zaplatenie 40,05 Eur s príslušenstvom zobral späť z dôvodu, že túto sumu žalovaný uhradil ešte dňa 28.01.2019. Po späťvzatí sa domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1.755,80 Eur spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,05% denne a 8% úrokom z omeškania ročne zo sumy 29,- Eur od 25.08.2017 do zaplatenia, zo sumy 3,92 Eur od 08.09.2017 do zaplatenia a zo sumy 1.722,96 Eur od 01.08.2018 až do zaplatenia. Podľa žalobcu žalovaný uznal svoje vlastníctvo k nehnuteľnostiam uvedenými v Zmluve a uznal aj uzavretie Zmluvy medzi stranami sporu. Vodné a stočné za rok 2017 bolo vypočítané na základe nákladov vyfakturovaných zo strany dodávateľa vody - Stredoslovenská vodárenská prevádzková spoločnosť, a.s., ktoré vychádzali z nameranej spotreby vody zistenej na fakturačnom meradle/ vodomere na odbernom mieste č. 20001-53149-0. Opravné vyúčtovanie bolo vykonané na základe údajov od dodávateľa vody s ohľadom na spotrebu nameranú bytovými vodomermi, ktoré slúžia ako pomerové rozdeľovače nákladov - súčet spotreby nameranej bytovými vodomermi vyplýva z kariet bytových vodomerov troch odberateľov (t.j žalovaného, Reformovanej kresťanskej cirkvi a O.i), ktorí odoberali vodu z jedného fakturačného meradla - odberného miesta č. 20001-53149-0. Údaj o súčte spotrieb bytových vodomerov - pomerových rozdeľovačov o spotrebe vody za príslušné obdobie sa nachádza v opravnom vyúčtovaní v stĺpci Spotreba v NP. Vo vyúčtovaní je stanovený pomer medzi skutočnou spotrebou vody zameranou fakturačným meradlom, na základe ktorej fakturuje dodávateľ vody náklady za spotrebované množstvo vody a spotrebou nameranou bytovými vodomermi, ktoré slúžia ako pomerové rozdeľovače nákladov a sú napojené na jedno vyššie uvedené odberné miesto. Tento pomer je vyjadrený koeficientom a na základe koeficientu sa rozúčtovalo vodné a stočné vynásobením koeficientu, ceny vody a spotreby nameranej bytovým vodomerom - pomerovým rozdeľovačom vody. Takto dohodnutý spôsob vyúčtovania vodného a stočného akceptoval žalovaný od roku 2008 a jednotlivé nedoplatky aj uhrádzal, a to aj po roku 2017. Takým istým spôsobom za rok 2017 boli skutočne vynaložené náklady za vodu rozúčtované aj ďalším dvom odberateľom na danom odbernom mieste, ktorí tieto náklady žalobcovi aj uhradili. Vo vzťahu k tvrdeniam žalovaného o vlastníctve vodovodnej prípojky a povinnostiam jej vlastníka žalobca uvádzal, že on nie je vlastníkom vodovodnej prípojky, na ktorej vznikla v roku 2017 porucha, ktorá podľa všetkého mala za následok zvýšenú dodávku studenej vody pre žalovaného a ďalších dvoch odberateľov vody na danom fakturačnom mieste. Podľa žalobcu na základe Zmluvy zabezpečil pre žalovaného služby súvisiace s dodávkou vody v nehnuteľnostiach, ktoré nie sú vo vlastníctve žalobcu a podľa Zmluvy má od vlastníka, teda aj žalovaného oprávnenie žiadať náklady podľa skutočne vynaložených nákladov. Podľa žalobcu vlastníkom/spoluvlastníkom vodovodnej prípojky, na ktorej sa vyskytla v roku 2017 porucha je žalovaný, pretože práve žalovaný uzavrel so žalobcom Zmluvu, na základe ktorej žalobca pre žalovaného zabezpečoval od roku 2008 službu dodávky studenej vody z verejného vodovodu.
4. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Stredoslovenská vodárenská prevádzková spoločnosť, a.s. žalobcovi poskytla prehlásenie žalovaného vo forme e-mailu z 10.02.2008, z ktorého vyplýva prehlásenie žalovaného, že podpíše Zmluvu o výkone správy so žalobcom, z čoho podľa žalobcu vyplýva, že žalobca (správne malo byť uvedené „žalovaný“) sa v čase podpisu Zmluvy považoval za vlastníka/spoluvlastníka vodovodnej prípojky. Žalobca poukazoval na skutočnosť, že vlastníctvo/ spoluvlastníctvo vodovodnej prípojky, ktorou je napojená nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovaného, Reformovanej kresťanskej cirkvi a O. K. na odberné miesto č. 20001-53149-0 vyplýva aj z toho, že ak by aj žalovaný nevybudoval sám ako stavebník vodovodnú prípojku, potom v zmysle stavebných predpisov a § 4 ods. 6 zákona č. 442/2002 Z.z. sa žalovaný ako vlastník nehnuteľnosti stal aj vlastníkom/ spoluvlastníkom vodovodnej prípojky, ktorá do jeho vlastníctva prešla spoločne s nehnuteľnosťou zo zákona pri zmene vlastníctva nehnuteľnosti, ktorú nadobudol žalovaný v roku 2000. Podľa žalobcu vlastníctvo/spoluvlastníctvo vodovodnej prípojky žalovaného, Reformovanej kresťanskej cirkvi a O. K. vyplýva aj z tohto, že všetky tieto subjekty, ktorým je dodávaná voda z uvedeného odberného miesta sa finančne podieľali na oprave poruchy v roku 2017, pričom aj žalovaný zaplatil podľa faktúry č. 920170651 sumu 64,72 Eur. Žalobca uviedol, že nemal žiadnu informáciu o pokazenom vodomere, pričom žalovanému účtoval len skutočné náklady spojené s dodávkou studenej vody. Žalobca určil žalovanému
výšku skutočných nákladov vynaložených na dodávku studenej vody nie vo výške nameranej na jeho bytovom vodomere, ale podľa čl. III. bod 9 písm. a) Zmluvy s použitím tejto spotreby ako pomerovej hodnoty pre určenie skutočných nákladov, ktorú žalovanému vyúčtoval za rok 2017. Žalovaný v odpore uznal, že bytový vodomer žalovaného slúži ako pomerový rozdeľovač nákladov, pričom z hodnôt tohto pomerového rozdeľovača žalobca aj vychádzal pri vyúčtovaní nákladov za rok 2017.
5. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že v odpore žalovaný potvrdil, že je vlastníkom predmetných nehnuteľností nachádzajúcich sa na LV č. XXXX pre k.ú. a obec B. na parc. CKN č. 1856/25, 1856/155 a 1856/166 pod súp.č. 4058 ako bytová budova tak, ako je to uvedené v zmysle uzavretej Zmluvy medzi stranami sporu zo dňa 30.05.2018 a nespochybňoval ani uzavretie tejto Zmluvy. Poukázal na čl. III. bod 8 a čl. 9 písm. a) tejto Zmluvy. V odpore poukázal na svoju odpoveď na predžalobnú výzvu zo dňa 27.05.2019, v ktorej je dostatočne odôvodnené nezákonné konanie žalobcu, ktoré je v rozpore okrem iného s § 4 zák.č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, pričom žalovaný poukázal na znenie § 4 ods.1, 6 a 7 cit. zák. Žalovaný namietal, že nie je daný žiaden právny a ani skutkový dôvod, prečo by mal uhrádzať žalobcom vyfabulované sumy za pokazený vodomer, ktorý nie je vodomerom bytovým, keď táto povinnosť nevyplýva zo žiadnej zmluvy ani zo zákona a žalobca sa zrejme riadi pri vyúčtovaní svojvôľou. Poukázal na skutočnosť, že je vecou žalobcu právne relevantným spôsobom preukázať, že došlo na bytovom vodomere k takej spotrebe, akú žalobca vypočítal, resp. že sa opravoval či pokazil jeho bytový vodomer, ktorý slúži ako pomerový rozdeľovač nákladov. Za chyby zo strany žalobcu žalovaný nezodpovedá a tieto sú na ťarchu žalobcu tak, ako je to uvedené aj v Zmluve uzavretej medzi stranami sporu dňa 30.05.2008.
6. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie Zmluvu o zabezpečení služieb pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa 30.05.2008 (ďalej „Zmluva“) považoval za nepomenovanú zmluvu podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka (ďalej „ObZ“) aj s poukazom na jej čl. V bod 1. Podľa okresného súdu Zmluva zahŕňa aj niektoré náležitosti podľa § 8a ods.1 zák.č. 182/1993 Z.z., t.j. zmluvy o výkone správy, avšak nejedná sa o typickú zmluvu o výkone správy, hoci niektoré jej pojmové znaky z hľadiska obsahu napĺňa. Podľa okresného súdu na základe dohodnutého predmetu Zmluvy v zmysle čl. II. bod 1 vyplývala žalobcovi označenému ako správca voči žalovanému ako vlastníkovi nebytových priestorov povinnosť zabezpečiť plnenie spočívajúce v dodávke studenej vody z verejného vodovodu a vodární, ktoré mal žalobca zabezpečiť dodávkami služieb a sprostredkovať ich žalovanému ako vlastníkovi. Spôsob realizácie zmluvného vzťahu od podpisu zmluvy, t.j. od roku 2008 nebol podľa okresného súdu medzi stranami sporný. Okresný súd poukázal na znenie čl. III. bod 3 Zmluvy, podľa ktorého žalobca mal právo od vlastníkov účtovať poplatky za inkaso, paušálne poplatky a tiež ostatné náklady súvisiace so správou a prevádzkou a zabezpečením služieb do výšky skutočne vynaložených nákladov. Vo vzťahu k dodávke studenej vody v zmysle čl. III. bod 8 a 9 Zmluvy konečné vyúčtovanie sa uskutočňovalo po zistení skutočných nákladov za spotrebu vody za príslušný kalendárny rok a tieto boli následne rozúčtované v časti vodného a stočného s ohľadom na spotrebu nameranú bytovými vodomermi, ktoré slúžili ako pomerné rozdeľovače nákladov. Podľa okresného súdu teda žalobca dodávku studenej vody fakturoval v množstve nameranom fakturačným vodomerom tak, ako bolo množstvo zaznamenané a následne tieto náklady boli rozpočítané koeficientom podľa jednotlivých vodomerov separátne jednotlivým vlastníkom, t.j. žalovanému Reformovanej kresťanskej cirkvi a O. K.. Takýto spôsob rozpočítavania bol zaužívaný a nebol namietaný až do roku 2017.
7. Okresný súd konštatoval, že namerané množstvo vody fakturačným vodomerom je nesporné. Množstvo zaznamenané fakturačným vodomerom je preto základom pre úhradu platieb podľa čl. III. zmluvy. Podľa okresného súdu spôsob rozpočítania vyúčtovania celkového dodania služby - studenej vody podľa čl. III bod 8 a 9 Zmluvy rieši, ako sa namerané množstvo rozpočítava bez ohľadu na dôvod, pre ktorý k spotrebe došlo. Okresný súd konštatoval, že v čase uzatvorenia zmluvy táto nešpecifikovala postup podľa čl. III bod 8 a 9 a nediferencovala prepočet v závislosti od toho, či k odberu vody skutočne došlo konečnými užívateľmi alebo či táto konečnými užívateľmi nebola použitá, pretože došlo k jej „strate“ tak, ako v danom prípade niekde medzi fakturačným meradlom a pomerovými meradlami. Okresný súd pri výklade vôle, ktoré zmluvné strany sledovali dojednaním čl. III. bod 8 a 9 Zmluvy vo vzťahu k vyúčtovaniu vychádzal nielen z prejavu vôle, ako je zachytená v písomnom znení zmluvy, ale aj z praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli a podľa ktorej sa v rokoch 2008 až 2017 správali.
8. Okresný súd dospel k záveru, že žalobca nemôže byť zodpovedný za stav, keď fakturačné meradlo zaznamenalo množstvo odobratej a dodanej vody správne, ak k strate vody došlo za fakturačným
meradlom a nie je dôvod, pre ktorý by mal cenu vody dodávateľovi za vlastníkov platiť, keď žalobca preukázal, že dodávateľovi za množstvo vody namerané fakturačným meradlom na základe jeho fakturácie zaplatil. Podľa okresného súdu má žalobca právo uvedenú platbu od konečného užívateľa v súlade so zmluvou si uplatňovať, pričom žalovaný nerozporoval množstvo vody namerané fakturačným meradlom ani jeho cenu. Okresný súd dospel k záveru, že nie je podstatné kto je vlastníkom vodovodnej prípojky za fakturačným meradlom, čo v rámci svojej obrany žalovaný namietal, pretože v súlade so zmluvou sa žalovaný zaviazal zaplatiť pomernú časť za odobratú vodu nameranú fakturačným meradlom násobenú koeficientom v rámci konečného vyúčtovania vypočítaným podľa stavov bytových vodomerov ako pomerných rozdeľovačov nákladov. Nie je teda podstatné kto je vlastníkom prípojky, podstatnou skutočnosťou je, či došlo k dodávke vody podľa tvrdenia žalobcu, pričom fakturačné meradlo zaznamenalo množstvo pretečenej vody správne. Podľa okresného súdu vysporiadanie sa s nákladmi za vodu, ktorá bola vytečená z dôvodu havárie na vodovodnom potrubí za fakturačným meradlom je otázkou vysporiadania sa medzi jednotlivými vlastníkmi navzájom, avšak uvedená skutočnosť je mimo predmetu tohto konania.
9. Okresný súd priznal žalobcovi aj odplatu za odstránenie poruchy vo výške 29,- Eur a pomerné náklady za preplombovanie vodomeru vo výške 3,92 Eur, tj. skutočné náklady uplatnené žalobcom podľa Článku III. bod 3 Zmluvy z titulu sanácie havarijného stavu, keďže žalovaný tieto nerozporoval, čo sa týka ich pravdivosti ani výšky fakturácie, pričom žalobca preukázal, že tieto úkony vykonané boli.
10. Okresný súd vykonal aj výpočet nákladov na studenú vodu za obdobie od januára do júna 2017. Uviedol, že v sledovanom období spotreba žalovaného bola 34,433 m3, O. K. 9,278 m3 a Reformovanej kresťanskej cirkvi 4,476 m3 nameraná bytovými meračmi ako pomernými rozdeľovačmi, spolu 48,187 m3. Koeficient prepočtu u žalobcu (správne malo byť uvedené u „žalovaného“) zistil ako podiel 34,433/48,187, t.j. 0,715 a po prenásobení nákladov fakturovaných žalobcovi vo výške 1.829,144 Eur pripadala na žalovaného suma 1.307,052 Eur. Za obdobie júl až december 2017 spotreba žalobcu predstavovala 45,361 m3, K. O. 7,998 m3 a Reformovanej kresťanskej cirkvi 2,847 m3, teda spolu 56,206 m3 nameranú bytovými meračmi ako pomerovými rozdeľovačmi. Koeficient žalovaného zistil ako podiel 45,361/56,206, t.j. 0,807 a po prenásobení nákladov fakturovaných žalobcovi vo výške 1.479,905 Eur, podiel žalovaného predstavoval 1.194,356 Eur, spolu za rok 2017 sumu 2.501,408 Eur. Od tejto sumy okresný súd odpočítal zálohu vo výške 182,28 Eur a zľavu poskytnutá Stredoslovenskou vodárenskou a prevádzkovou spoločnosťou vo výške 556,121 Eur. Spolu s úhradou zo dňa 28.01.2019 vo výške 40,05 Eur, teda žalovaný mal povinnosť zaplatiť žalobcovi celkovo 1.763,01 Eur titulom neuhradenej dodávky studenej vody (suma 1.763,01 Eur správne predstavuje čiastku pred odčítaním úhrady 40,05 Eur; po odčítaní tejto platby je dlh žalovaného 1.722,96 Eur, ktorá bola žalobcovi priznaná
- pozn. odvolacieho súdu).
11. Okresný súd priznal žalobcovi k istine aj dohodnutú zmluvnú pokutu vo výške 0,05% denne z neuhradených súm podľa čl. III. bod 10 Zmluvy a aj úrok z omeškania v zákonnej výške 8% ročne podľa § 369 a nasl. ObZ, pretože právo na zaplatenie zmluvnej pokuty pre prípad omeškania nevylučuje uplatnenie úrokov z omeškania.
12. V časti späťvzatia o zaplatenie 40,05 Eur s príslušenstvom okresný súd konanie podľa § 144 a § 145 ods. 2 CSP zastavil.
13. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania okresný súd postupoval v zmysle § 255 ods. 1 CSP a podľa pomeru úspechu v spore priznal žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 95,6%. Pôvodne sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 1.795,93 Eur, z ktorej mu bola priznaná suma 1.755,88 Eur a v časti 40,05 Eur bolo konanie zastavené zavinením žalobcu z dôvodu úhradu tejto sumy pred podaním žaloby. Úspech žalobcu predstavuje 97,8%, jeho neúspech predstavuje 2,2% a potom čistý úspech žalobcu predstavuje sumu 95,6%.
14. Proti uvedenému rozhodnutiu podal včas v celom rozsahu odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods.1 písm. f) a h) CSP. V odvolaní namietal, že podstatnou časťou odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je opis skutočností, podľa ktorých sa okresný súd v plnom rozsahu stotožňuje s útokom žalobcu produkovanom v konaní v rozsahu skutkových aj právnych tvrdení vrátane pripojených dôkazov, na ktoré ako jediné asi prihliadal. V odvolaní poukazoval na znenie § 220 ods. 2 CSP a podľa jeho tvrdenia napadnuté rozhodnutie nemá žiadne z povinných obsahových náležitostí podľa citovaného
ustanovenia. Podľa žalovaného je napadnuté rozhodnutie de facto arbitrárnym rozhodnutím bez riadneho odôvodnenia, pričom prvostupňový súd nemôže svoje rozhodnutie odôvodniť len odkazom na prednesy jednej zo strán a uviesť, že sa s nimi stotožňuje.
15. V odvolaní ďalej namietal, že v odôvodnení sa okresný súd nezaoberal zásadnou skutočnosťou, a to kedy sa žalovaný stal vlastníkom vodovodnej prípojky, pretože podľa predloženej kúpnej zmluvy sa stal vlastníkom nehnuteľností 28.07.2000, v roku 2008 podpísal so žalobcom uvedenú zmluvu dňa 30.05.2008, avšak nie je jasné kedy a ani ako, aj keď zo zákona (z.č. 442/2002 Z.z., § 4 ods.6, 7) sa stali vlastníci nehnuteľnosti aj vlastníkmi, resp. spoluvlastníkmi vodovodnej prípojky, pričom jedinou úlohou žalobcu podľa zmluvy je len prefakturovávanie dodávok studenej vody z verejného vodovodu, pričom tento nemá žiadne iné práva a povinnosti a dofaktúrováva si k tomu výkon správy. Poukázal na bod 15 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, v ktorom okresný súd citoval čl. III. bod 7 písm. a) Zmluvy (správne malo byť bod „9“). V odvolaní ďalej poukázal na body 23 až 36 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, z ktorých je jasne preukázané, že v tejto veci sa jedná o riešenie a najmä platbu za havarijný stav, keď sa od mesačného odberu vody cca 9 m3 zmenila spotreba na 258 m3, 350 m3, 478 m3 za oveľa menšie niekoľkodňové obdobia tak, ako je to uvedené v bodoch 27 až 31 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. V odvolaní opätovne dával do pozornosti ust. § 8 ods. 5 zák. č. 182/93 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení ku dňu 30.05.2008, podľa ktorého správca zodpovedá vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome za všetky škody vzniknuté v dôsledku neplnenia alebo nedostatočného plnenia svojich povinností vyplývajúcich z tohto zákona alebo zo zmluvy o výkone správy. Dal do pozornosti aj znenie § 8b ods. 2 písm. a), b), d), k) zák. č. 182/93 Z.z. so zvýraznením povinnosti správcu dbať na ochranu práv vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a uprednostňovania ich záujmov pred vlastnými.
16. Žalovaný v odvolaní uviedol, že nesúhlasí tak ako to uvádzal aj na prvostupňovom súde s výpočtom nákladov a najmä s použitým koeficientom, ktoré sú možno matematicky vypočítané správne, ale bez akéhokoľvek právneho titulu a bol toho názoru, že nie je možné vychádzať z nejakej zaužívanej obyčaje a výpočet nákladov tak, ako to uviedol žalobca, považoval za nezákonný a nespravodlivý. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové prejednanie a rozhodnutie, alternatívne aby žalobu zamietol.
17. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 19.01.2021. V ňom uviedol, že napadnuté rozhodnutie okresného súdu považuje za správne, zákonné a s odvolaním žalovaného nesúhlasí. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
18. Podľa žalobcu vo všeobecnosti vymenované odvolacie dôvody žalovaným v odvolaní neexistujú. Súd prvej inštancie vykonal všetky navrhnuté aj potrebné dôkazy a na základe takto vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam. Vykonané dôkazy okresný súd podrobne v rozhodnutí uviedol, správne ich vyhodnotil a zhrnutie vyhodnotenia uviedol v bode 68 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Žalobca uviedol, že sa bližšie k odvolaciemu dôvodu žalovaného vyjadriť nevie, pretože z odvolania nie je zrejmé, ktoré skutkové zistenia ustálené súdom prvej inštancie sú podľa žalovaného nesprávne. Podľa žalobcu súd prvej inštancie vec riadne právne posúdil, právne posúdenie aj uviedol a zdôvodnil v bode 68 až 74 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. K odvolaciemu dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci žalobca uviedol, že sa k nemu ťažko vyjadruje, pretože žalovaný presne nešpecifikoval, v čom malo spočívať nesprávne právne posúdenie veci a žalovaný len poukazoval, resp. dával do pozornosti niektoré ustanovenia zmluvy, resp. právnych predpisov, avšak nevysvetlil, v čom má podľa neho spočívať nesprávne právne posúdenie veci okresným súdom.
19. Podľa žalobcu je napadnuté rozhodnutie v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Napadnuté rozhodnutie je logické, presvedčivé a nie je jeho chybou, pokiaľ sa okresný súd nestotožnil s obranou žalovaného, ktorý sa bránil tým, že nie je vlastníkom/spoluvlastníkom vodovodnej prípojky, čo je podľa žalobcu pochybné. Podľa žalobcu súd prvej inštancie správne za právnu podstatu rozhodnutia vzal to, že k odberu studenej vody došlo, žalobca tento odber v zmysle ustanovení v zmluve medzi vlastníkov, s ktorými mal uzavretú zmluvu rozpočítal a zaplatenie hodnoty studenej vody si uplatnil od žalovaného podľa zmluvy.
20. Žalobca ďalej uviedol, že okresný súd sa s obranou žalovaného ohľadom vlastníctva vodovodnej prípojky vysporiadal v bode 69 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ktoré považuje za správne
a v celom rozsahu naň odkázal. Žalobca súhlasil s tým, že pre daný spor je podstatné posúdenie dojednaní uzavretej zmluvy, podľa ktorej boli dohodnuté pravidlá rozpočítavania studenej vody medzi žalobcom a žalovaným a podľa žalobcu nie je možné v tomto konaní riešiť vzťahy vyplývajúce z vlastníctva vodovodnej prípojky, ktoré vzťahy v konečnom dôsledku od uzavretia zmluvy ani sporné medzi žalobcom a žalovaným neboli, pričom žalovaný už pri uzavretí zmluvy a následne aj počas platnosti zmluvy nikdy svoje vlastníctvo/spoluvlastníctvo vodovodnej prípojky nespochybnil. Žalobca sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v bode 69, podľa ktorého žalobca nemôže byť zodpovedný za stav, keď fakturačné meradlo zaznamenalo množstvo odobratej a dodanej vody správne, ak k strate vody došlo za fakturačným meradlom a nie je dôvod, pre ktorý by mal cenu vody dodávateľovi za vlastníkov platiť. V konaní bolo preukázané aj to, že žalobca dodávateľovi za množstvo vody namerané fakturačným meradlom aj zaplatil a teda mal právo si platbu od žalovaného v súlade so zmluvou uplatniť. Podľa žalobcu žalovaný v rámci konania pred okresným súdom relevantne nepoprel tvrdenia žalobcu o množstve vody, cene vody, o spôsobe výpočtu fakturovanej spotreby studenej vody, pričom žalovaný sa pred okresným súdom ani inak vo vzťahu k povinnostiam plnenia zo zmluvy relevantne nebránil a preto neobstojí argumentácia žalovaného v odvolaní a na akékoľvek prostriedky procesnej obrany, ktoré žalovaný uvádza, resp. naznačuje v odvolaní nemožno už v odvolacom konaní prihliadnuť. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil.
21. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ust. § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku (ďalej CSP) bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.1 CSP, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu. 22. Z obsahu spisu vyplýva, že kúpnou zmluvou uzatvorenou medzi žalovaným a správcom konkurznej podstaty úpadcu Poľnohospodárskeho družstva Kalinovo dňa 28.07.2000 nadobudol žalobca nehnuteľnosti v polyfunkčnom objekte č. súp. 4058 zapísané na LV č. XXXX, teraz XXXX k.ú. a obec B.. 23. Podľa výpisu LV č. XXXX k.ú. a obec B. je žalovaný vlastníkom nehnuteľností parciel KN č. 1856/25 o výmere 44 m2 zastavané plochy a nádvoria, KN parcela č. 1856/155 o výmere 28 m2 zastavané plochy a nádvoria a KN parcela č. 1856/166 o výmere 8 m2 zastavané plochy a nádvoria spolu so stavbami č. súp. 4058 na parcelách č. 1856/25, 1856/155 a 1856/166 - bytová budova, v podiele 1/1.
24. Na oznámenie VEOLIA, Stredoslovenská vodárenská prevádzková spoločnosť a.s. (č.l. 79-80) adresované vlastníkom, prípadne užívateľom stavebných objektov, ktoré sú súčasťou zóny Výstavisko
- obchodná zóna v Lučenci o výbere spôsobu uzavretia zmluvy o dodávke vody reagoval žalovaný e- mailom z e-mailovej adresy woodland@zoznam.sk <mailto:woodland@zoznam.sk> v ktorom prehlásil, že do konca marca 2008 podpíše zmluvu o výkone správy so spoločnosťou SPOOL a.s. Lučenec.
25. Žalobca ako správca uzatvoril dňa 30.05.2008 so žalovaným ako vlastníkom Zmluvu č. 20/2008- V o zabezpečení služieb pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov (ďalej „Zmluva“). V čl. I. bod 1 žalovaný označený ako vlastník nehnuteľnosti pri podpise tejto zmluvy prehlásil, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností - nebytového priestoru/bytu nachádzajúceho sa v Lučenci, ulica Námestie artézskych prameňov, zapísaného v katastri nehnuteľností Katastrálneho úradu v Banskej Bystrici na LV č. XXXX na parcelách CKN č. 1856/25, 1856/155 a 1856/166 pod číslom súp. 4058 ako bytová budova.
26. Podľa čl. II. bod 1 Zmluvy, jej predmetom je plnenie spojené s užívaním nebytového priestoru, a to konkrétne dodávka studenej vody z verejného vodovodu a vodární (ďalej len „služby“). Podľa čl. II. bod 2 Zmluvy, služby uvedené v bode 1 budú zabezpečené dodávateľmi služieb a sprostredkované vlastníkovi (konečnému spotrebiteľovi) prostredníctvom správcu domu.
27. Podľa čl. III. bod 3 Zmluvy, správca má právo od vlastníkov bytov účtovať poplatky za inkaso, paušálny poplatok za účtovanie služieb vo výške 18,- Sk vrátane DPH a tiež ostatné náklady vyplývajúce z platných právnych predpisov, ktoré súvisia so správou, prevádzkou bytového domu a zabezpečovaním služieb, a to vo výške podľa skutočne vynaložených nákladov. Správca má taktiež právo účtovať paušálny poplatok za udržiavanie meracej techniky (vodomerov studenej vody) v sume 18,- Sk vrátane DPH mesačne.
28. Podľa čl. III. bod 8 Zmluvy, konečné vyúčtovanie celkového dodania služby sa uskutoční po zistení skutočných nákladov spotreby vody za príslušných kalendárny rok s ohľadom na zaplatené zálohy najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka, a to v zmysle platných právnych predpisov upravujúcich vyúčtovanie vody, resp. iných komodít.
29. Podľa čl. III. bod 9 Zmluvy, skutočné náklady za poskytnuté plnenia rozúčtuje správca na jednotlivé byty a nebytové priestory takto: a) vodné a stočné sa rozúčtuje na základe nákladov fakturovaných zo strany dodávateľa vody s ohľadom na spotrebu nameranú bytovými vodomermi, ktoré slúžia ako pomerové rozdeľovače nákladov. Za pomerové rozdeľovače nákladov sa považujú vodomery, ktorých montáž a udržiavanie je zabezpečené v zmysle platných právnych predpisov správcom.
30. Podľa čl. III. bod 10 Zmluvy, zmluvné strany sa dohodli, že v prípade, ak vlastník neuhradí správcovi úhrady na služby a preddavky za správu domu včas v dohodnutej dobe a výške ako vyplýva z tejto zmluvy, tak bude povinný zaplatiť správcovi aj úroky z omeškania vo výške podľa zákona a okrem toho aj zmluvnú pokutu podľa § 544 Občianskeho zákonníka vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania s jej zaplatením. Podľa čl. IV bod 1 Zmluvy bola zmluva uzatvorená na dobu neurčitú s účinnosťou od 01.05.2008.
31. Podľa čl. V. bod 1 Zmluvy, táto zmluva je uzavretá podľa ustanovenia § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka (v prípade FO - nepodnikateľa podľa § 51 Občianskeho zákonníka). Vzťahy touto zmluvou vyslovene neupravené sa riadia ustanoveniami Obchodného zákonníka (v prípade FO - nepodnikateľa podľa ustanovenia Občianskeho zákonníka) a primerane aj tými ustanoveniami zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktorých použitie nie je § 24 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. vylúčené.
32. Z opravného vyúčtovania dodávky tepla, vodného a stočného a ostnatých služieb spojených s užívaním nebytového priestoru za obdobie od 01.01.2017 do 31.12.2017 zo dňa 09.07.2018 adresovaného žalobcom pre žalovaného vyplýva v období od 01.01.2017 do 30.06.2017 celková spotreba 672 m3, spotreba v nebytovom priestore v rozsahu 48,187 m3, koeficient 13,9457, cena za 1 m3 vo výške 2,721935 Eur, spotreba podľa merača žalovaného 34,433 m3 a prepočítané náklady žalovaného 1.307,52 Eur, v období od 01.07.2017 do 31.12.2017 celková spotreba 522 m3, spotreba v nebytovom priestore 56,206 m3, koeficient 9,2873, cena za 1 m3 2,835057 Eur, spotreba podľa merača žalovaného 45,361 m3 a prepočítané náklady žalovaného 1.194,356 Eur. Po započítaní zľavy 556,121 Eur a uhradenej zálohy vo výške 182,28 Eur predstavuje dlžná suma na úhradu 1.763,01 Eur.
33. Z potvrdenky o vykonaní práce žalobcu zo dňa 27.07.2017 vyplýva, že bola nahlásená oprava tečúcej vody pred vodomerom, ktorá spočívala v odstavení vody, pretesnení rozvodu vody, demontáže a montáže vodomeru, spustení vody a kontroly vodomeru v sume 80,16 Eur.
34. Faktúrou č. 920170517 vystavenou dňa 10.8.2017 a splatnou dňa 24.8.2017 fakturoval žalobca žalovanému sumu 29 Eur za práce vo výške 24,48 Eur, dopravné 0,79 Eur a za materiál plus 10 % prirážka vo výške 3,73 €.
35. Faktúrou č. 920170529 vystavenou dňa 24.08.2017, splatnou dňa 07.09.2017 fakturoval žalobca žalovanému sumu 3,92 Eur ako prefakturáciu plombovania vodomeru podľa prílohy, ktorú tvorí faktúra č. 177120150 odberateľa SPOOL a.s. od dodávateľa Stredoslovenská vodárenská prevádzková spoločnosť a.s. vystavenej dňa 01.08.2017 a splatnej dňa 18.08.2017 na celkovú sumu 7,86 Eur s DPH za odplombovanie a zaplombovanie vodomeru.
36. Faktúrou č. 920170651 fakturoval žalobca ako dodávateľ žalovanému ako odberateľovi prácu, dopravné a materiál vo výške 64,72 Eur na základe potvrdenky o vykonaní práce spočívajúcej v betónovaní podkladov po výmene vodovodného potrubia, lepenie obkladačiek, rezanie, lepenie a oprava. Z výpisu žalobcu vedeného v Prima banka a.s., pobočka Lučenec vyplýva, že dňa 22.01.2018 žalovaný uhradil žalobcovi sumu 64,72 Eur.
37. Faktúrou č. 2171018490 dodávateľ Stredoslovenská vodárenská prevádzková spoločnosť a.s. vyúčtoval odberateľovi - žalovanému na odbernom mieste evid. č. 152648, číslo vodomera
09570708DM20 za obdobie od 29.12.2016 do 31.12.2016 a od 01.01.2017 do 27.01.2017 spotrebu 25 m3 v cene 68,18 Eur.
38. Faktúrou č. 2171041239 dodávateľ Stredoslovenská vodárenská prevádzková spoločnosť a.s. vyúčtoval odberateľovi - žalovanému na odbernom mieste evid. č. 152648, číslo vodomera 09570708DM20 za obdobie od 28.01.2017 do 24.02.2017 spotrebu 9 m3 v cene 25,02 Eur.
39. Faktúrou č. 2171082925 dodávateľ Stredoslovenská vodárenská prevádzková spoločnosť a.s. vyúčtoval odberateľovi - žalobcovi na odbernom mieste evid. č. 152648, číslo vodomera 09570708DM20 za obdobie od 25.02.2017 do 30.03.2017 spotrebu 10 m3 v cene 27,22 Eur.
40. Faktúrou č. 2171097592 dodávateľ Stredoslovenská vodárenská prevádzková spoločnosť a.s. vyúčtoval odberateľovi - žalobcovi na odbernom mieste evid. č. 152648, číslo vodomera 09570708DM20 za obdobie od 31.03.2017 do 27.04.2017 spotrebu 9 m3 v cene 24,49 Eur.
41. Faktúrou č. 2171123895 dodávateľ Stredoslovenská vodárenská prevádzková spoločnosť a.s. vyúčtoval odberateľovi - žalobcovi na odbernom mieste evid. č. 152648, číslo vodomera 09570708DM20 za obdobie od 28.04.2017 do 30.05.2017 spotrebu 258 m3 v cene 702,26 Eur.
42. Faktúrou č. 2171159628 dodávateľ Stredoslovenská vodárenská prevádzková spoločnosť a.s. vyúčtoval odberateľovi -žalobcovi na odbernom mieste evid. č. 152648, číslo vodomera 09570708DM20 za obdobie od 31.05.2017 do 29.06.2017 spotrebu 350 m3 v cene 952,69 Eur.
43. Faktúrou č. 2171181088 dodávateľ Stredoslovenská vodárenská prevádzková spoločnosť a.s. vyúčtoval odberateľovi - žalobcovi na odbernom mieste evid. č. 152648, číslo vodomera 09570708DM20 za obdobie od 30.06.2017 do 27.07.2017 spotrebu 392 m3 v cene 1.109,75 Eur.
44. Faktúrou č. 2171206062 dodávateľ Stredoslovenská vodárenská prevádzková spoločnosť a.s. vyúčtoval odberateľovi žalobcovi na odbernom mieste evid. č. 152648, číslo vodomera 09570708DM20 za obdobie od 28.07.2017 do 30.08.2017 spotrebu 90 m3 v cene 255,16 Eur.
45. Faktúrou č. 21711231912 dodávateľ Stredoslovenská vodárenská prevádzková spoločnosť a.s. vyúčtoval odberateľovi - žalobcovi na odbernom mieste evid. č. 152648, číslo vodomera 09570708DM20 za obdobie od 31.08.2017 do 28.09.2017 spotrebu 19 m3 v cene 53,87 Eur.
46. Faktúrou č. 2171257337 dodávateľ Stredoslovenská vodárenská prevádzková spoločnosť a.s. vyúčtoval odberateľovi - žalobcovi na odbernom mieste evid. č. 152648, číslo vodomera 09570708DM20 za obdobie od 29.09.2017 do 30.10.2017 spotrebu 15 m3 v cene 42,53 Eur.
47. Faktúrou č. 2171281835 dodávateľ Stredoslovenská vodárenská prevádzková spoločnosť a.s. vyúčtoval odberateľovi - žalobcovi na odbernom mieste evid. č. 152648, číslo vodomera 09570708DM20 za obdobie od 31.10.2017 do 28.11.2017 spotrebu 12 m3 v cene 34,02 Eur.
48. Faktúrou č. 2171305378 dodávateľ Stredoslovenská vodárenská prevádzková spoločnosť a.s. vyúčtoval odberateľovi § žalobcovi na odbernom mieste evid. č. 152648, číslo vodomera 09570708DM20 za obdobie od 29.11.2017 do 27.12.2017 spotrebu 8 m3 v cene 22,68 Eur.
49. Opravnou faktúrou č. 2172030114 dodávateľ Stredoslovenská vodárenská prevádzková spoločnosť a.s. vyúčtoval odberateľovi - žalobcovi vyčíslený nedoplatok k 23.03.2017 vo výške 1,86 Eur splatný 13.04.2017 a opravnou faktúrou č. 2172006478 preplatok 0,53 Eur splatný k 13.04.2017.
50. Z karty bytového vodomeru pre studenú vodu odberného miesta č. 153149 žalovaného vyplýva spotreba za merané obdobie január až december 2017 - 79,794 m3, Reformovanej kresťanskej cirkvi 7,323 m3 a O. K. 17,276 m3.
51. Z vyúčtovania vodného a stočného za obdobie od 01.01.2018 do 31.12.2018 vyplýva žalovanému povinnosť uhradiť sumu 1.990,20 Eur. Z výpisu z účtu Prima banka a.s. zo dňa 18.06.2019 vyplýva prijatie platby od žalovaného v prospech žalobcu vo výške 141,79 Eur.
52. Z vyúčtovania vodného a stočného spojených s užívaním nebytového priestoru za obdobie od 01.01.2019 do 31.12.2019 vyplýva povinnosť žalovaného uhradiť sumu 89,716 Eur a neuhradený zostatok z predchádzajúceho obdobia vo výške 1.722,68 Eur, spolu vo výške 1.812,68 Eur. Z oznámenia žalovaného pre žalobcu zo dňa 03.06.2020 vyplýva, že žalovaný vracia vyúčtovanie dodávky vodného a stočného za rok 2019, nakoľko jeho obsah nekorešponduje so skutočnosťou a skutočne odobratú vodu vo výške 89,716 Eur sa zaväzuje uhradiť.
53. Z výpisu žalobcu vedeného v Prima banka a.s., pobočka Lučenec vyplýva, že dňa 28.01.2019 žalovaný uhradil žalobcovi sumu 40,05 Eur.
54. Podľa § 266 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“) v znení ku dňu 30.5.2008, prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.
55. Podľa § 266 ods. 2 ObZ v prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá.
56. Podľa § 266 ods. 3 ObZ pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.
57. Podľa § 269 ods. 2 ObZ účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
58. Podľa § 300 ObZ okolnosti vylučujúce zodpovednosť (§ 374) nemajú vplyv na povinnosť platiť zmluvnú pokutu.
59. Podľa § 369 ods. 1 ObZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
60. Podľa § 369 ods. 2 ObZ, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
61. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.
62. Podľa § 544 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení ku dňu 30.05.2008 (ďalej „OZ“), ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
63. Podľa § 544 ods. 2 OZ zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
64. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení ku dňu 30.5.2008, správcom môže byť právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ, ktorá má v predmete podnikania alebo v predmete činnosti správu a údržbu bytového fondu. Činnosť správcu môže byť vykonávaná len podľa tohto zákona.
65. Podľa § 8 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení ku dňu 30.5.2008, správca zodpovedá vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome za všetky škody
vzniknuté v dôsledku neplnenia alebo nedostatočného plnenia svojich povinností vyplývajúcich z tohto zákona alebo zo zmluvy o výkone správy.
66. Podľa § 8b ods. 1 z. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení ku dňu 30.5.2008, správca je povinný vykonávať správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom.
67. Podľa § 8b ods. 2 z. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení ku dňu 30.5.2008, pri správe domu je správca povinný a) hospodáriť s majetkom vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome s odbornou starostlivosťou v súlade s podmienkami zmluvy o výkone správy, b) dbať na ochranu práv vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a uprednostňovať ich záujmy pred vlastnými, c) vykonávať práva k majetku vlastníkov len v záujme vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, k) zabezpečovať všetky ďalšie činnosti potrebné na riadny výkon správy domu v súlade so zmluvou o výkone správy a s týmto zákonom.
68. Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie v tejto veci dostatočne zistil skutkový stav a zistené skutočnosti správne právne posúdil, keď vydal napadnutý rozsudok, ktorým žalobe po čiastočnom späťvzatí vyhovel. V konaní súdu prvej inštancie nezistil odvolací súd žiadne vady, okresný súd sa dostatočne vysporiadal s námietkami žalovaného a odôvodnenie napadnutého rozsudku spĺňa zákonom stanovené podmienky na odôvodnenie rozsudku súdu ako rozhodnutia vo veci samej. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie neodňal žalovanému možnosť konať pred súdom, preto sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na ktoré týmto v zmysle § 387 ods.2 CSP poukazuje. Vzhľadom na dôvody žalovaným podaného odvolania odvolací súd dodáva k veci nasledovné.
69. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu a výhradne z dôvodov uvedených žalovaným v odvolaní. Zistený skutkový stav súdom prvej inštancie považoval odvolací súd za dostatočný, ktorý je spôsobilý na rozhodnutie o veci samej, pričom nepovažoval za potrebné vykonané dokazovanie doplniť alebo ho zopakovať.
70. Predmetom konania po čiastočnom späťvzatí bol nárok uplatnený žalobcom voči žalovanému na zaplatenie sumy 1.755,88 Eur s príslušenstvom, ktorá pozostáva z nákladov za vyúčtovanú dodávku studenej vody za rok 2017 vo výške 1.722,96 Eur, zo skutočných nákladov vynaložených pri odstraňovaní poruchy na prípojke pred vodomerom žalovaného vo výške 29,- Eur a z pomerných nákladov za odplombovanie a zablombovanie vodomeru vo výške 3,92 Eur. Z obsahu odvolania žalovaného vyplýva, že namietal nárok uplatnený z titulu vyúčtovania vodného a stočného za rok 2017, keď podľa tvrdenia žalovaného v odvolaní problematickou okolnosťou je najmä riešenie platby za havarijný stav, keď došlo k nadmernému odberu vody oproti mesačnému odberu cca 9 m3 na množstvo 258 m3, 350 m3, 478 m3. Žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne konkrétne skutkové a právne okolnosti, ktorými by namietal časť súdom prvej inštancie priznaného nároku v rozsahu 29 Eur a 3,92 Eur. Vzhľadom na absenciu akýchkoľvek skutkových a právnych dôvodov a výhrad v odvolaní žalovaného voči tejto časti priznaného plnenia, neumožnil žalovaný odvolaciemu súdu preskúmať tú časť napadnutého rozhodnutia, ktorou bol žalobcovi priznaný nárok v týchto sumách a ktorý nárok odôvodnil súd prvej inštancie v bode 70. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia tým, že sa jedná o skutočné náklady uplatnené v súlade s čl. III. bod 3 Zmluvy uzavretej medzi stranami sporu. Pretože žalovaný neuviedol žiadne výhrady voči tejto časti priznaného nároku, odvolací súd poukazuje na závery okresného súdu o vzniku nároku žalobcu voči žalovanému na úhradu týchto nákladov podľa čl. III. bod 3 Zmluvy a v zmysle § 387 ods.2 CSP odkazuje v tejto časti na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, ktoré žalovaný v podanom odvolaní nenamietal.
71. Súd prvej inštancie správne posúdil vzťah medzi stranami sporu na základe Zmluvy uzavretej medzi nimi dňa 30.05.2008 tak, že sa jedná o nepomenovanú zmluvu podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Podľa odvolacieho súdu okresný súd správne zistil postavenie strán v zmluve, kde žalobca vystupoval ako „správca“ a žalovaný ako „vlastník“ nehnuteľnosti určenej v čl. I. Zmluvy. Správne zistil z vykonaného dokazovania aj predmet plnenia podľa čl. II. tejto zmluvy, ktorou sa žalobca ako správca
zaviazal zabezpečiť plnenie v súvislosti s užívaním nebytového priestoru, a to konkrétne dodávku studenej vody z verejného vodovodu a vodární, ktoré služby podľa čl. II. bod 1 mali byť zabezpečené dodávateľmi služieb a sprostredkované žalovanému ako vlastníkovi, t.j. konečnému spotrebiteľovi prostredníctvom žalobcu ako správcu. Súd prvej inštancie správne posúdil uvedenú zmluvu ako zmluvu nepomenovanú, ktorá síce obsahuje aj niektoré z prvkov zmluvy o výkone správy, avšak vzhľadom na predmet a rozsah zmluvy zabezpečujúcej dodávku studenej vody a s ňou súvisiacich služieb, sa nejedná o zmluvu o výkone správy v zmysle z.č.182/1993 Z.z., ale o nepomenovanú zmluvu podľa Obchodného zákonníka.
72. Predmetom sporu medzi stranami konania ostal spôsob konečného vyúčtovania za dodávku studenej vody, konkrétne za obdobie roku 2017, keď žalovaný v priebehu konania, ako aj v odvolaní namietal, že nesúhlasí s výpočtom nákladov a najmä s použitým koeficientom pri vyúčtovaní dodávky studenej vody za rok 2017. Odvolací súd sa s týmito výhradami žalovaného nestotožnil.
73. Súd prvej inštancie správne vo vzťahu k vyúčtovaniu dodávky studenej vody postupoval podľa čl. III. bod 8 a 9 Zmluvy, podľa ktorých konečné vyúčtovanie sa uskutočňovalo po zistení skutočných nákladov spotreby vody za príslušný kalendárny rok s ohľadom na zaplatené zálohy najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka a skutočné náklady mali byť v zmysle čl. III. bod 9 Zmluvy rozúčtované na základe fakturovaných súm zo strany dodávateľa s ohľadom na spotrebu nameranú bytovými vodomermi, ktoré slúžia ako pomerové rozdeľovače nákladov. Teda čl. III bod 9 písm. a) Zmluvy jednoznačne upravoval, že konečné účtovanie sa má realizovať na základe skutočných nákladov, pričom za skutočné náklady sa považujú tie, ktoré sú fakturované zo strany dodávateľa vody. Súd prvej inštancie preto správne ako základ rozúčtovania považoval to množstvo vody, ktoré bolo vyúčtované dodávateľom, a to Stredoslovenskou vodárenskou a prevádzkovou spoločnosťou, a.s. za rok 2017, a to na základe množstva zisteného fakturačným vodomerom, pričom tieto množstvá žalovaný, ako to súd prvej inštancie uviedol, nenamietal. Takto zistené skutočné náklady fakturované od dodávateľa vody podľa množstva zisteného fakturačným meradlom sa mali následne medzi jednotlivých vlastníkov nehnuteľnosti (3 vlastníkov vrátane žalovaného) rozúčtovávať s ohľadom na spotrebu nameranú bytovými vodomermi, ktoré slúžia ako pomerové rozdeľovače nákladov podľa čl. III. bod 9 písm. a) Zmluvy. Žalobca takýmto spôsobom aj postupoval, keď množstvo skutočne dodanej vody podľa fakturačného meradla rozpočítaval podľa pomerov, a to na základe množstva vody zistenej jednotlivými bytovými/pomerovými meračmi. Na základe takýchto pomerov následne určil koeficient, ktorým sa jednotliví vlastníci podieľajú na celkovej skutočnej spotrebe vody.
74. Súd prvej inštancie správne v bode 68. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia poukázal na to, že dohodnuté zmluvné podmienky v čl. III. bod 8 a 9 Zmluvy nerozlišujú pri zistenom množstve skutočne dodanej vody, ktoré sa následne rozpočítava podľa pomerových meračov, dôvod, na základe ktorého došlo ku konkrétnej výške spotreby vody. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že dohodnutý spôsob podieľania sa žalovaného na skutočnej dodávke vody je daný pomerom skutočného množstva fakturovaného dodávateľom Stredoslovenská vodárenská a prevádzková spoločnosť, a.s. k pomeru spotreby zistenej na jeho bytovom meradle a vo vzťahu k spotrebe zistenej odpočtom na bytovom meradle u ostatných dvoch odberateľov, a to bez ohľadu na to, či dôjde k vzniku rozdielov pri súčte hodnôt z bytových meračov a fakturačného meradla. Práve pomer spotreby zistený z bytových vodomerov ako pomerových rozdeľovačov nákladov zabezpečuje dohodnutý spôsob podieľania sa jednotlivých vlastníkov nehnuteľnosti na celkovej zistenej spotrebe vody.
75. Súd prvej inštancie preto správne dospel k záveru, že konečné výsledné množstvo po prepočte dohodnutým spôsobom, to znamená zo skutočnej spotreby na základe hodnôt pomerových rozdeľovačov, nie je závislý od toho, či skutočne cez pomerový merač aj voda dodaná k fakturačnému meradlu pretečie, resp. či dôjde k úniku, t.j. „strate“ medzi fakturačným meradlom a bytovým meradlom. Zjednodušene povedané, celkové skutočné náklady spotreby vody na základe nákladov fakturovaných Stredoslovenskou vodárenskou a prevádzkovou spoločnosťou, a.s. sa prepočítajú podľa spotreby bytových vodomerov ako pomerových rozdeľovačov, a to bez ohľadu na to, či množstvo vody nameranej fakturačným meradlom následne skutočne aj reálne bude dodané aj do bytového/pomerového meradla. Úprava čl. III. bod 8 a 9 Zmluvy uzavretej medzi stranami sporu nerozlišuje medzi riadnym priebehom dodávky vody, t.j. pokiaľ by súčet bytových pomerových meračov súhlasil s množstvom dodanej vody od dodávateľa na základe fakturačného meradla a stavom, pokiaľ je medzi údajmi z fakturačného meradla a súčtom bytových meradiel rozdiel. Pre účely spôsobu rozúčtovania nákladov za dodávku vody je
tento faktický rozdiel (napr. z dôvodu havárie medzi fakturačným meradlom a bytovými pomerovými meradlami), ako to v danom prípade konštatoval aj súd prvej inštancie, právne irelevantný pre vznik nároku žalobcu voči žalovanému domáhať sa náhrady nákladov za skutočne dodané množstvo vody na základe údajov podľa pomerového merača.
76. Súd prvej inštancie správne aplikoval pri čl. III. bod 8 a 9 Zmluvy výklad prejavu vôle zmluvných strán pri dojednávaní tohto ustanovenia, keď spôsob zistenia, akým sa jednotliví vlastníci podieľajú na úhrade nákladov za skutočne dodanú studenú vodu je rovnaký bez ohľadu na to, či dôjde alebo nedôjde k havarijnému stavu, t.j. k úniku vody medzi hlavným meračom a pomerovými bytovými meračmi. Takto správne zistený prejav vôle pri uzatváraní zmluvy, a to konkrétne v čl. III. bod 8 a 9 Zmluvy súd prvej inštancie podporil aj doterajšou praxou medzi stranami sporu v priebehu rokov 2008 až 2019, keď takto zvolený spôsob podieľania sa jednotlivých vlastníkov na celkových nákladoch pri dodávke vody sporný nebol a spor vznikol len v roku 2017 pri predpokladanom havarijnom stave, kedy došlo v priebehu 3-4 mesiacov k nadmernej spotrebe vody a k jej úniku medzi fakturačným meradlom a bytovými pomerovými meradlami. Vznik havarijného stavu v tomto úseku, ktorý následne spôsobil aj zvýšenú spotrebu vody zistenú fakturačným meradlom potvrdil aj žalovaný na pojednávaní dňa 17.09.2020.
77. Žalovaný v odvolaní vo všeobecnosti poukazoval na znenie čl. III. bod 7 písm. a) Zmluvy (správne malo byť „bod 9“) a zdôrazňoval, že za pomerové rozdeľovače sa považujú vodomery, ktorých montáž a udržiavanie je zabezpečené v zmysle právnych predpisov správcom a bližšie skutkovo nevymedzil, čo mal na mysli zdôraznením tohto zmluvného ustanovenia. Ak mienil poukázať na to, že žalobca si neplnil povinnosť udržiavať a zabezpečiť tieto bytové merače v prevádzke v súlade s platnými právnymi predpismi, je potrebné poukázať na to, že žalovaný konkrétne neuviedol žiadne skutkové okolnosti a ani nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by mali preukazovať túto skutočnosť. Naopak žalobca vychádzal z údajov pomerového/bytového meradla žalobcu pri stanovení koeficientu spotreby podľa čl. III. bod 9 písm. a) Zmluvy, podľa ktorého sa mal žalovaný podieľať na celkových nákladoch za dodávku vody.
78. Žalovaný v odvolaní uviedol, že nesúhlasí s výpočtom nákladov a s použitým koeficientom, ktorý možno bol matematicky správny, avšak bez právneho titulu. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaný ani v odvolaní nenamietal správny matematický výpočet a ani podklady, ktoré použil žalobca pri určení koeficientu a pri výpočte podielu žalovaného, ktorým sa mal spolupodieľať na celkových nákladoch za dodávku studenej vody. Namietal však absenciu právneho titulu na takýto spôsob výpočtu. S uvedeným záverom odvolací súd nesúhlasí a v celom rozsahu odkazuje na bod 68. a 69. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.
79. Odvolací súd nad rámec uvedeného dodáva, že z dojednania čl. III. bod 8 a 9 Zmluvy jednoznačne vyplývajú dva základné predpoklady vyúčtovania nákladov za dodávku studenej vody, ako už bolo uvedené vyššie. Prvým predpokladom je povinnosť žalovaného podieľať sa na celkových nákladoch za dodávku vody, pričom celkové náklady sú zistené na základe fakturácie od Stredoslovenskej vodárenskej a prevádzkovej spoločnosti, a.s., čo žalovaný nenamietal. Druhým predpokladom je, že takto zistené celkové náklady sa rozúčtujú na základe údajov bytových vodomerov, ktoré sa považujú za pomerové merače. Ako uviedol súd prvej inštancie, pri výklade prejavu vôle nie je možné dospieť k inému záveru, ale len k takému, že pokiaľ na danom odbernom mieste sa nachádzali tri subjekty so samostatnými tromi bytovými/pomerovými meračmi, potom ich podiel na skutočnej dodávke vody (vyúčtovanej Stredoslovenskou vodárenskou a prevádzkovou spoločnosťou, a.s. za rok 2017) je možné určiť len na základe pomeru hodnôt týchto meračov k celkovému fakturačnému meraču, čo žalobca aj zrealizoval, pričom matematický prepočet žalovaný ani v odvolaní nenamietal.
80. Právny základ uplatneného spôsobu vyúčtovania nákladov za dodávku teplej vody je práve v čl. III. bod 8 a 9 písm. a) Zmluvy, ktorý žalobca použil správne a ktorý posúdil aj súd prvej inštancie správne, keď dospel k záveru o vzniku povinnosti žalovaného podieľať sa na nákladoch za dodávku vody podľa skutočných nákladov vyúčtovaných Stredoslovenskou vodárenskou a prevádzkovou spoločnosťou, a.s. s prihliadnutím na zistený pomer podľa údajov z bytového merača žalobcu a ďalších dvoch odberateľov na danom odbernom mieste. Keďže žalovaný v odvolaní nenamietal matematický výpočet realizovaný žalobcom, ktorý následne súd prvej inštancie iným spôsobom uviedol v bode 71. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia (pričom dospel k rovnakým údajom ako je uvedené vo vyúčtovaní za rok 2017), odvolací súd nemal dôvod ďalej bližšie sa zaoberať týmto matematickým prepočtom, ktorý sporný
zo strany žalovaného nebol, pričom námietka absencie právneho titulu takéhoto spôsobu vyúčtovania, ako bolo uvedené vyššie, je nedôvodná.
81. Vo vzťahu k ďalším dôvodom, ktoré uviedol žalovaný v odvolaní, odvolací súd konštatuje nasledovné.
82. Žalovaný namietal arbitrárnosť napadnutého rozhodnutia, ktoré podľa neho neobsahuje zákonné náležitosti podľa § 220 ods.2 CSP. Žalovaný namietal, že okresný súd nemôže odôvodniť svoje rozhodnutie len odkazom na prednesy jednej zo strán, t.j. žalobcu, s ktorými sa stotožňuje. Odvolací súd s takýmto tvrdením nesúhlasí.
83. Podľa odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí dostatočne vysporiadal so skutkovým, ako aj právnym stavom veci a pokiaľ z obsahu napadnutého rozhodnutia vyznieva, že okresný súd konštatoval len skutkové tvrdenia žalobcu, potom to vyplýva z charakteru procesnej obrany a procesného útoku, keď žalobca produkoval tie dôkazy, ktoré boli základom správne zisteného skutkového stavu súdom prvej inštancie.
84. Pokiaľ prevažná časť skutkového zistenia vyplýva z tvrdení žalobcu a ním predložených dokladov, je to dôsledok procesnej aktivity v spore a produkovaných tvrdení a dôkazov a nejedná sa o pochybenie súdu prvej inštancie, ale o výsledok procesnej aktivity strán sporu. Súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, ktorý aj podrobne v napadnutom rozhodnutí uviedol, dostatočným spôsobom sa vysporiadal s argumentáciou strán sporu, keď uviedol právnu kvalifikáciu zmluvného vzťahu medzi stranami sporu, keď poukázal na znenie zmluvy a z neho vyplývajúce nároky žalobcu s prihliadnutím na výklad prejavu vôle a zaužívanú prax medzi stranami sporu a keď sa správne vysporiadal aj s procesnou obranou žalovaného všeobecne poukazujúcou na vlastníctvo prípojky, ktorú považoval za irelevantnú vo vzťahu k nároku žalobcu, ktorému vznikol nárok na úhradu nákladov v súvislosti s celkovo vynaloženými a preukázanými vyúčtovanými nákladmi dodávateľa vo vzťahu k hodnotám z pomerových meračov, a to bez ohľadu na vlastníctvo predmetnej prípojky. Pokiaľ považoval súd prvej inštancie v bode 69. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia za nepodstatnú otázku vlastníctva prípojky vzhľadom na žalobcom uplatnený nárok, postupoval správne a svoj záver aj dostatočne odôvodnil. Odvolací súd preto nesúhlasí s tvrdením žalovaného o arbitrárnosti a nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia.
85. Odvolací súd nesúhlasí ani s tým, že súd prvej inštancie sa nezaoberal v napadnutom rozhodnutí zásadnou skutočnosťou, kedy sa žalovaný stal vlastníkom vodovodnej prípojky. Ako bolo uvedené vyššie, túto skutočnosť nepovažoval súd prvej inštancie za relevantnú, t.j. správne nepovažoval za dôvodné zaoberať sa otázkou vlastníctva k prípojke a teda ani otázkou okamihu nadobudnutia vlastníckeho práva a spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva žalovaného k prípojke, keď považoval nárok žalobcu za preukázaný na základe zmluvného dojednania v čl. III. bod 8 a 9 Zmluvy. Súd prvej inštancie správne v tejto súvislosti posúdil, že podstatné pre posúdenie sporu je to, či došlo k preukázaniu skutočných nákladov za dodávku vody, čo preukázané mal na základe údajov fakturačného meradla a nákladov účtovaných Stredoslovenskou vodárenskou a prevádzkovou spoločnosťou, a.s. a či spôsob výpočtu podielu žalovaného na týchto nákladoch zodpovedá dohodnutým podmienkam, t.j. hodnotám zistených z pomerových meračov. Správne posúdil aj skutočnosť, že otázka vyporiadania sa s nákladmi za vodu vytečenú z dôvodu havárie na vodovodnom potrubí, nie je otázkou vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, ale medzi jednotlivými vlastníkmi prípojky a pre daný spor je uvedená skutočnosť irelevantná. Odvolací súd preto nesúhlasil ani s ďalším odvolacím dôvodom, že súd prvej inštancie sa nedostatočne zaoberal vlastníctvom vodovodnej prípojky a okamihom jeho nadobudnutia, pretože ako to správne konštatoval súd prvej inštancie, táto skutočnosť nie je pre uplatnenie nároku žalobcu voči žalovanému relevantná.
86. V ďalšej časti odvolania žalovaný poukázal na čl. III. bod 7 písm. a) Zmluvy (správne malo byť uvedené „bod 9“) so zdôraznením, že za pomerové rozdeľovače nákladov sa považujú vodomery, ktorých montáž a udržiavanie je zabezpečené v zmysle platných právnych predpisov správcom. Tvrdil tiež, že v danom prípade je zásadnou otázkou v predmetnom konaní zvýšená spotreba vody oproti ostatným mesiacom z dôvodu havarijného stavu. Hoci žalovaný odkázal na čl. III. bod 9 písm. a) Zmluvy a odkázal aj na zistenie nadmerného množstva vody podľa fakturačného meradla z dôvodu havarijného stavu, skutkovo ani právne bližšie neidentifikoval (tak ako ani pri odkaze na ust. § 8 ods. 5 a 8b ods. 2 písm. a), b), d), k) zák.č. 182/93 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov), čo
mienil odkazom na toto ustanovenie zmluvy a na znenie zákonných ustanovení preukázať. Ak mienil pri odkaze na čl. III. bod 9 písm. a) Zmluvy poukázať na zodpovednosť žalobcu za pomerové merače a ich prevádzkyschopnosť, toto tvrdenie je irelevantné, pretože nie je podložené zo strany žalovaného žiadnymi skutkovými ani právnymi okolnosťami, keď práve z údajov pomerového merača žalovaného a ďalších dvoch odberateľov žalobca pri stanovení pomeru, akým sa podieľajú na skutočných nákladoch za dodávku vody vychádzal. Ak žalovaný mienil poukazovať všeobecným odkazom na zodpovednosť správcu za škody vzniknuté neplnením alebo nedostatočným plnením povinností správcu, prípadne poukázať na zodpovednosť žalobcu za havarijný stav, ani tento všeobecný odkaz na text Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov týkajúci sa zodpovednosti správcu za škodu nekonkretizoval konkrétnymi skutkovými a právnymi okolnosťami a ani žiadnymi dokladmi. Odvolací súd preto ani na tento všeobecný odkaz na zákonnú normu pri rozhodovaní o odvolaní žalovaného prihliadnuť nemohol a tento všeobecný odkaz na text právnej normy nie je spôsobilý zmeniť správne zistený skutkový a ani správne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí.
87. Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie v prvej výrokovej vete, ktorou bol žalovaný zaviazaný na zaplatenie dlžnej sumy vrátane úrokov a zmluvnej pokuty považoval za vecne správne, pričom žalovaný v odvolaní žiadnym spôsobom nenamietal ani úroky, ani zmluvnú pokutu, a to ani čo do právneho dôvodu, ani do výšky.
88. Žalovaný podal odvolanie voči napadnutému rozhodnutiu v celom rozsahu, pričom druhou výrokovou vetou okresný súd zastavil konania z dôvodu späťvzatia žaloby v časti o zaplatenie sumy 40,05 Eur. Žalovaný však v odvolaní žiadne odvolacie dôvody voči tejto výrokovej vete napadnutého rozhodnutia neuviedol. Vzhľadom k tomu, že v odvolaní absentovali akékoľvek skutkové a právne dôvody voči druhej výrokovej vete, odvolací súd potvrdil napadnuté rozhodnutie aj v druhej výrokovej vete, pričom vzhľadom na čiastočné späťvzatie pred začatím pojednávania vo veci postupoval súd prvej inštancie správne, keď konanie v tejto časti o zaplatenie 40,05 Eur zastavil, pričom na prípadný nesúhlas žalovaného sa neprihliada podľa § 146 ods. 1 CSP.
89. Žalovaný podal odvolanie voči napadnutému rozhodnutiu v celom rozsahu, t.j. aj proti tretej výrokovej vete, ktorou okresný súd zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 95,6%. Pretože súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.755,88 Eur a v časti o zastavenie 40,05 Eur konanie zastavil z dôvodu procesného zavinenia žalobcu, bol žalobca úspešný v konaní v rozsahu 97,8% a jeho neúspech predstavoval 2,2%, t.j. pomer úspech žalobcu v konaní je 95,6%. Aj v tejto tretej výrokovej vete je preto napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie správne.
90. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil v celom rozsahu.
91. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods.1, § 255 ods.1 a § 262 ods.1 CSP tak, že žalobcovi úspešnému v odvolacom konaní priznal nárok na ich náhradu voči žalovanému v rozsahu 100%.
92. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).