Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/26/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a členov senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a JUDr. Ľuboša Kunaya v spore žalobkyne U. O., V. X. X. O. Z., D. Č.. X/X, zastúpenej JUDr. Milanom Szöllössym, advokátom so sídlom v Košiciach, Kováčska č. 28 proti žalovanej Slovenskej kancelárie poisťovateľov, so sídlom v Bratislave, Trnavská cesta č. 82, o náhradu škody, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 12.5.2016 č.k. -218 v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 2.12.2019 č.k. -291 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom.

Náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom v znení dopĺňacieho rozsudku súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáha zaplatenia sumy 13.360,22 eura s prísl. titulom bolestného a vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté vo vylúčenom konaní.

2. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že žalobkyňa v konaní uplatnila nárok na náhradu škody spočívajúci v bolestnom a to na tom skutkovom základe, že dňa XX.X.XXXX pri dopravnej nehode ako spolujazdkyňa utrpela poškodenie zdravia. Vzhľadom na to, že vodič pri dopravnej nehode zomrel, svoj nárok uplatnila voči žalovanej.

3. V dôvodoch napadnutého rozsudku súd poukázal na svoje predošlé rozhodnutie, ktorým nárok žalobkyne na náhradu škody spočívajúci v bolestnom v sume 13.360,22 eura zamietol z dôvodu premlčania. Aj keď uvedené rozhodnutie bolo síce zrušené uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 9.12.2015 č.k. -204, odvolací súd sa stotožnil s jeho právnym názorom, že nárok žalobkyne na náhradu škody z titulu bolestného treba považovať za premlčaný. Uvedená otázka ohľadom vznesenia námietky premlčania už bola vyriešená odvolacím súdom a teda v ďalšom konaní sa súd prvej inštancie zaoberal námietkou žalobkyne, že vznesená námietka premlčania zo strany žalovanej je neplatným právnym úkonom pre rozpor s dobrými mravmi. V tejto súvislosti uviedol, že vznesenie námietky premlčania zásadne neodporuje dobrým mravom chráneným ust. . Podľa názoru súdu z judikatúry súdov SR zatiaľ nevyplýva povýšenie inštitútu dobrých mravov nad inštitút námietky premlčania. V tejto súvislosti ďalej súd konštatoval, že podľa jeho zváženia vznesená námietka premlčania v konaní žalovanou nespĺňa podmienky, za ktoré by bolo možné túto námietku hodnotiť ako výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Je možné vylúčiť tvrdenie žalobkyne, že žalovaná bola vedená tým, aby vzniesla námietku premlčania žalobkyni poškodila. Toto tvrdenie je možné vylúčiť už samotnou podstatou konania, keď namiesto škodcu v tomto konaní má náhradu škody poskytnúť práve žalovaná. Podľa zváženia súdu v prejednávanom prípade nie sú dané

výnimočné okolnosti pre odmietnutie akceptácie premlčania, pretože súd nezistil taký výkon práva zo strany žalovanej, ktoré by viedli k neprijateľným dôsledkom a ktoré by bolo možné označiť ako zneužitie práva, ktoré by malo za následok tvrdý postih v porovnaní s rozsahom a charakterom žalobkyňou uplatneného nároku s dôvodmi, pre ktoré svoje právo včas neuplatnila. Takáto námietka premlčania je v obdobných konaniach na slovenských súdoch posudzovaná a zohľadnená a nie sú známe prípady takých rozhodnutí, kedy by súd námietku premlčania neakceptoval pre rozpor s dobrými mravmi. Z tohto dôvodu žalobu súd na náhradu škody titulom bolestného zamietol z dôvodu premlčania uplatneného nároku.

4. Výrok o trovách konania odôvodnil tým, že o vylúčenom nároku sa vedie samostatné konanie a o trovách konania rozhodne súd vo vylúčenom konaní.

5. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa. Žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel. V odvolaní poukazuje na uznesenie krajského súdu zo dňa 9.12.2015 č.k. -204, ktorým zrušil zamietajúce rozhodnutie súdu prvej inštancie a prikázal súdu prvej inštancie zaoberať sa jej námietkou, že uplatnené námietky premlčania zo strany žalovanej je úkonom neplatným, keďže mal byť vykonaný v rozpore s dobrými mravmi. Je toho názoru, že súd prvej inštancie je viazaný názorom odvolacieho súdu vyslovený v tomto zrušujúcom uznesení. Ďalej uviedla, že pri dopravnej nehode dňa XX.X.XXXX utrpela 17 druhov poškodení na zdraví závažného charakteru a z vykonaného dokazovania je zrejmé, že sa po dopravnej nehode veľmi ťažko psychicky vyrovnala s tým, čo pri dopravnej nehode prežila a ako sa jej zmenil zdravotný stav. V tejto súvislosti poukázala na obsah znaleckého posudku č. 5/2010 vypracovaného znalcom U.. U. X., ako aj na obsah znaleckého posudku vypracovaný znalkyňou U.. U. M.. Podľa jej názoru v konaní boli zistené také výnimočné skutočnosti, ktoré odôvodňovali povýšenie princípov dodržiavania dobrých mravov nad princípom právnej istoty vyjadrenej v námietke premlčania. Je zrejmé, že prvé roky bola po dopravnej nehode vzhľadom na jej psychické rozpoloženie v stave, kedy nie je možné od nej spravodlivo požadovať, aby sa koncentrovala na uplatnenie nároku na náhradu škody, keď logicky prioritou bolo vyrovnanie sa s telesnými a psychickými následkami vážneho poškodenia zdravia, aj keď podľa znalkyne bola objektívne schopná urobiť úkony smerujúce k uplatneniu náhrady škody, je potrebné hodnotiť jej vtedajšiu situáciu z pohľadu jej subjektívneho psychického vnímania. Z pohľadu liečby jej psychického stavu bolo v tom čase nevyhnutné, aby práve naopak úplne odvrátila svoju pozornosť od samotnej dopravnej nehody, jej následkoch a všetkého, čo s dopravnou nehodou súviselo. Preto jej bolo zo strany psychológa odporúčané, aby vycestovala mimo územia SR. Za tejto situácie by bolo pre ňu neprimerane tvrdé akceptovať námietku premlčania vznesenú zo strany žalovanej, keď práve v čase plynutia subjektívnej premlčacej doby bolo z hľadiska jej psychického zdravia nanajvýš žiaduce, aby nesústredila svoju pozornosť k akejkoľvek okolnosti súvisiacej s dopravnou nehodou vrátane zaoberania sa nárokmi na náhradu škody vzniknutej jej pri tejto dopravnej nehode. V tomto smere boli pre ňu prioritou jej psychické zdravie a takto to treba vnímať aj pri posúdení predmetnej spornej otázky. Za tejto situácie a postavenia, v akom sa nachádzala a postavenia, v akom sa nachádzala žalovaná, by skutočné právne následky vznesenia námietky premlčania pôsobia na žalobkyňu mimoriadne tvrdo, čo by bolo v rozpore s dobrými mravmi, pričom výkon takéhoto práva nemôže požívať v zmysle právnu ochranu. Uviedla, že nespôsobila uplynutie premlčacej doby svojou nedbalosťou či nepozornosťou. Jednoducho v čase plynutia premlčacej doby bola zaťažená závažnejšími problémami vyplývajúcimi z jej nepriaznivého zdravotného stavu a psychického rozpoloženia a pre každú inú osobu v jej situácii by bolo uplatnenie práva na náhradu škody druhoradou záležitosťou, ktorá musí ustúpiť riešeniu podstatnejšej otázky, ktorou bol v danom prípade nepochybne jej zdravotný stav.

6. V odvolaní namietala aj nesprávne právne posúdenie súdom prvej inštancie vo vzťahu k premlčaniu jej práva na náhradu škody v zmysle . Podľa jej názoru počiatok behu premlčacej doby v zmysle je závislý výlučne od subjektívnej vedomosti poškodeného nielen o tom, kto za škodu zodpovedá, ale aj o druhu a rozsahu škody, ktorá vznikla. Pokiaľ má byť v danom prípade začiatok plynutia premlčacej doby závislý od subjektívnych vedomostí poškodeného o zákonom definovaných skutočnostiach, nemôže byť potom v súdnom konaní posudzovaný záver o uplynutí premlčacej doby na základe odborného posúdenia ustálenia zdravotného stavu, na stanovenie ktorého nemá žalobkyňa dostatočnú odbornú kvalifikáciu a navyše toto odborné posúdenie bolo urobené až následne. Počiatok plynutia premlčania, ako aj jeho ďalší priebeh musí byť založený na posúdení subjektívnych okolností, teda na posúdení vedomostí poškodeného o tom, kto zodpovedá za škodu a v akom rozsahu škoda vznikla. V danom prípade už aj vzhľadom na

vyššie uvedené skutočnosti týkajúce sa najmä jej psychického zdravotného stavu mala subjektívne možnosť nadobudnúť vedomosť o rozsahu škody, ktorá jej bola spôsobená až posudkom o bolestnom vyhotovenom 12.12.2008. Keďže nemá odborné znalosti potrebné k tomu, aby sama dokázala usúdiť, že jej zdravotný stav z pohľadu náhrady za bolesť je ustálený už pol roka od úrazu. Podľa jej názoru teda neobstojí záver, že svoj nárok uplatnila až po uplynutí subjektívnej dvojročnej premlčacej doby.

7. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

8. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce podľa v spojení s bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

9. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, ak pri rozhodovaní vychádzal z názoru, že návrh žalobkyne je premlčaný a námietku premlčania vznesenú zo strany žalovanej nemožno hodnotiť ako výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, ktorý následne aj správne právne posúdil, ak žalobu v časti o zaplatenie bolestného zamietol. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd na skutkové zistenia a právne normy, ktoré uviedol súd prvej inštancie poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje.

10. K odvolaniu žalobkyne je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza z názoru, že ňou uplatnený nárok na bolestné nie je premlčaný, resp. námietka premlčania vznesená zo strany žalovanej je výkonom jej práva v rozpore s dobrými mravmi.

11. Podľa právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

12. Podľa právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a tom, kto za ňu zodpovedá.

13. Vo vzťahu k premlčaniu nároku uplatneného žalobkyňou sa odvolací súd už vyjadril vo svojom zrušujúcom uznesení zo dňa 9.12.2015 č.k. -180, v ktorom uviedol, že sa zhoduje so záverom súdu prvého stupňa v tom, že nárok žalobkyne na náhradu škody z titulu bolestného možno považovať za premlčaný. Uvedený záver má oporu predovšetkým v odborných záveroch lekárov o čase ustálenia jej zdravotného stavu do takej miery, že tento umožňoval vykonať bodové hodnotenie bolestného ku dňu XX.X.XXXX, ako aj v záveroch znalkyne U.. M. ohľadne jej psychického stavu v času od XX.X.XXXX Y. XX.XX.XXXX. Znalkyňa vo svojich záveroch prihliada na všetky dostupné podklady predovšetkým zdravotnú dokumentáciu žalobkyne po úraze, z jej hospitalizácie vo Fakultnej nemocnici v Košiciach, ako aj psychologické správy zo psychoterapeutického vedenia a objektívne anamnestické údaje od žalobkyne.

14. Ak teda dvojročná subjektívna premlčacia doba začala plynúť od ustálenia zdravotného stavu žalobkyne, t.j. od XX.X.XXXX, uplynula dňa XX.X.XXXX. Žalobkyňa svoj nárok uplatnila na súde až dňa 6.4.2009, teda po márnom uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, preto správne súd prvej inštancie konštatoval, že nárok žalobkyne v tejto časti je premlčaný.

15. Námietku premlčania vznesenú zo strany žalovanej nemožno hodnotiť ako výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, teda ako úkon v rozpore s ust. , teda ako úkon neplatný.

16. Podľa výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

17. Zmyslom ust. je zamedziť výkonu práva, ktorý síce zodpovedá zákonu, avšak odporuje dobrým mravom, ktoré možno definovať ako súhrn spoločenských, kultúrnych

a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú akceptované rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. Nie je teda vylúčené, že i taký výkon práva, ktorý zodpovedá zákonu, môže byť v rozpore s dobrými mravmi a že mu preto môže byť súdom odopretá právna ochrana.

18. Na druhej strane však fungovanie systému písaného práva je založené najmä na dôslednom dodržiavaní pravidiel vyplývajúcich z právnych predpisov a korektných dobrých mravov, nesmie byť na ujmu princípu právnej istoty a nesmie neprimerane oslabovať subjektívne práva účastníkov vyplývajúcich z právnych noriem.

19. Postup súdu podľa má preto miesto len vo výnimočných situáciách, kedy k výkonu práva na základe zákona dochádza z iných dôvodov, ako je dosiahnutie hospodárskych cieľov, či uspokojovanie iných potrieb, kde hlavnou alebo aspoň prevažujúcou motiváciou je úmysel poškodiť či znevýhodniť povinnú osobu (tzv. šikanózny výkon práva), prípadne kedy je zrejmé, že výkon práva vedie k neprijateľným dôsledkom prejavujúcim sa ako vo vzťahu medzi účastníkmi, tak na postavení niektorého z nich navonok.

20. Ako bolo vyššie uvedené, lehota pre uplatnenie nároku žalobkyne začala bežať dňom XX.X.XXXX a pokiaľ žalobkyňa nárok uplatnila žalobou na súde až dňa 6.4.2009, uplatnila ho oneskorene.

21. Uplatnenie námietky premlčania zásadne neodporuje dobrým mravom. Uplatnenie námietky premlčania by sa priečilo dobrým mravom v tých výnimočných prípadoch, kedy by bolo výrazom zneužitia tohto práva na úkor účastníka, ktorý márne uplynutie premlčacej doby nezavinil a voči ktorému by za takejto situácie zánik nároku na plnenie v dôsledku uplynutia premlčacej doby bol neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom a charakterom ním uplatneného práva a s dôvodmi, pre ktoré svoje právo včas neuplatnil. Tieto okolnosti by pritom museli byť naplnené v natoľko výnimočnej intenzite, aby bol odôvodnený tak významný zásah do princípu právnej istoty, akým je odopretie práva uplatniť námietku premlčania.

22. V prejednávanej veci uplatnenie námietky premlčania zo strany žalovanej nemožno považovať ako bolo vyššie uvedené, za zneužitie tohto práva na úkor žalobkyne, pretože samotné vznesenie námietky premlčania neodporuje dobrým mravom, inštitút premlčania prispieva k istote v právnych vzťahoch, je inštitútom zákonným a teda použiteľným vo vzťahu ku akémukoľvek právu, ktoré sa podľa zákona premlčuje.

23. Na strane druhej je potrebné uviesť, že samotný výkon práva žalovanou, ak namieta premlčanie uplatneného nároku nie je prostriedkom iba umožňujúcim poškodiť žalobkyňu a dosiahnutie zmyslu a účelu sledovaného právnou normou pre ňu zostalo vedľajším a teda z hľadiska žalovanej by bolo bez významu. Nejedná sa teda zo strany žalovanej o zneužitie tohto subjektívneho práva (šikanu) na úkor žalobkyne a teda o výkon v rozpore s dobrými mravmi.

24. Nemožno súhlasiť s názorom žalobkyne, že márne uplynutie premlčacej doby nezavinila. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na závery znaleckého posudku U.. U. M., znalkyne z odboru farmácia, odvetvie psychiatria, z ktorých vyplýva, že žalobkyňa vzhľadom na svoj psychický stav po úraze, ktorý bol reaktívneho charakteru bola podľa psychologického vyšetrenia v stave posttraumatickej stresovej reakcie s prejavmi psychických porúch, ktoré nespĺňajú diagnostické kritériá duševnej choroby, čiže v uvedenom období jej psychický stav nevykazoval odklon od reality a od XX.X.XXXX Y. XX.XX.XXXX nenachádzala sa v určitých obdobiach v stave nespôsobilom na vykonanie potrebných výkonov, teda v uvedenom období bola schopná svoju situáciu vyhodnotiť z toho hľadiska, že je potrebné požiadať zdravotnícke zariadenie o vykonanie bodového hodnotenia, resp. nárok má uplatniť voči zodpovednému subjektu, resp. nárok uplatniť na súde.

25. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie sú dané žalobkyňou uvádzané odvolacie dôvody spočívajúce v nesprávnom skutkom zistení a následne aj v nesprávnom právnom posúdení veci, preto odvolací súd postupom podľa napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

26. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. v spojení s , podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešný účastník, v danom prípade žalovaná,

ktorej však v súvislosti s odvolacím konaním trovy nevznikli, preto odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu nepriznal.

27. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).