Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoE/4/2021

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v exekučnej veci oprávneného : Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., IČO: 00151700, so sídlom Dostojevského rad 4, 81574 Bratislava, proti povinnému: M. W., trvale bytom M. ulica XXX/X, T., t.č. ÚTVOS Ilava, Mierové námestie 1, Ilava, o vymoženie istiny 265,07 s prísl., na odvolanie povinného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č.k.

- 19 zo dňa 23. septembra 2020, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dňa 13.7.2020 povinný doručil návrh na zastavenie exekúcie, v ktorom poukázal na svoju nepriaznivú finančnú situáciu, nevlastní žiadny hnuteľný alebo nehnuteľný majetok. Uviedol, že sa momentálne nachádza v ÚVTOS Ilava. Nakoľko jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie, navrhol exekúciu zastaviť v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 (§ 243h ods.1 Exekučného poriadku). Súd musel konštatovať, že nemajetnosť povinného nebola dostatočne preukázaná. Súd mal z úradnej činnosti - z lustrácie v Sociálnej poisťovni preukázané, že povinný je od 20.1.2020 vo výkone trestu odňatia slobody zamestnaný, kde poberá pravidelný príjem. Súčasne mal preukázané, že výkon trestu mu končí dňa 14.6.2024. Súdny exekútor tak môže vykonávať exekúciu zrážkami zo mzdy povinného v zmysle § 63 ods.1 písm. a) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017. V neposlednom rade súd musel prihliadať na vyjadrenie právneho zástupcu oprávneného z 3.8.2020, ktorý nesúhlasí so zastavením exekúcie. Z uvedených dôvodov súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie povinný, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie. Od februára 2020 je dlhodobo práceneschopný a jeho jediným príjmom je nemocenská dávka vo výške 125 eur mesačne. Súd sa nedostatočne vysporiadal s jeho tvrdeniami v návrhu na zastavenie exekúcie. Žiadal, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Oprávnený v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že rozhodnutie súdu považuje za spravodlivé, vecne správne a v súlade s platným právom. V predmetnej exekučnej veci okresný súd pred svojim rozhodnutím z úradnej činnosti zisťoval majetkové pomery povinného, pričom bolo preukázané, že povinný je od 20.1.2020 vo výkone trestu odňatia slobody zamestnaný, kde poberá pravidelný príjem a výkon trestu mu končí dňa 14.6.2024. Súdny exekútor tak môže vykonávať exekúciu zrážkami zo mzdy povinného v zmysle § 63 ods.1 písm. a) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017. S poukazom na uvedené ako aj s poukazom na výšku vymáhanej pohľadávky v plnom rozsahu trvá na exekučnom konaní a žiadal rozhodnutie okresného súdu potvrdiť.

4. Povinný v písomnom vyjadrení k vyjadreniu oprávneného uviedol, že uznesenie má viaceré vady, nakoľko súd si nevyžiadal od exekútora podrobnú správu o výsledkoch šetrenia majetkových pomerov povinného.

5. Oprávnený v písomnom vyjadrení k vyjadreniu povinného uviedol, že pre neho je podstatné konštatovanie nemajetnosti zo strany exekútora a nie samotným povinný, preto trvá na exekučnom konaní.

6. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa a , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa , .

7. Podľa prvá veta o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak tento zákon v až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

8. Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 exekúciu súd zastaví, ak a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom, k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu alebo že majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh, l) je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom, m) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

9. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

10. Odvolací súd preskúmaním veci na podklade podaného odvolania dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci rozhodol správne, keď návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný zamietol. Z obsahu spisu mal aj odvolací súd za preukázané, že exekučným titulom v predmetnej veci je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie - Platobný rozkaz Okresného súdu Prievidza č.k. -21 z 12.01.2015. Nakoľko si povinný svoj záväzok voči oprávnenému nesplnil ani z časti, oprávnený sa rozhodol uplatniť svoj nárok v exekučnom konaní. Povinnému tak okrem povinnosti splatiť pohľadávku oprávneného vznikla aj povinnosť zaplatiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi. Súd zastaví exekúciu, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Tvrdená sociálna a majetková situácia povinného nie je, tak ako správne konštatoval i súd prvej inštancie bez ďalšieho dôvodom na zastavenie exekúcie. Je potrebné, aby poverený súdny exekútor vykonal šetrenie ohľadne majetkových pomerov povinného a až na základe záverov takto vykonaného šetrenia následne súd rozhodne o tom, či majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, a teda či je tu dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. V prejednávanej veci súdny exekútor nemajetnosť povinného postačujúcu na zastavenie exekúcie nekonštatoval a samotné vyhlásenie povinného, že v súčasnej dobe sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody a je nemajetný, je teda aj podľa odvolacieho súdu na rozhodnutie v zmysle vyššie citovaných ustanovení nepostačujúce. Povinný je fyzickou osobou v produktívnom veku, a preto je možné dôvodne predpokladať, že si v budúcnosti ( po prepustení z výkonu trestu ) nájde zamestnanie a jeho príjem bude možné postihnúť exekúciou, čím bude pohľadávka oprávneného uspokojená. Na základe uvedeného potom je aj podľa odvolacieho súdu možné usúdiť, že by mohlo prísť aspoň k čiastočnému vymoženiu pohľadávky

oprávneného a k úhrade trov exekúcie. Záver, podľa ktorého by dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Ex. poriadku bolo každé zistenie nedostatku majetku bez ohľadu na ďalšie okolnosti, by bol v rozpore s exekučným konaním. Samotné vyhlásenie povinného o svojich majetkových pomeroch je teda ako už bolo konštatované vyššie nedostačujúce na zastavenie exekúcie. Nemajetnosť povinného, resp. nemožnosť vymôcť pohľadávku zisťuje v konaní súdny exekútor, ktorý podnet na zastavenie exekúcie z tohto dôvodu nepodal. Vzhľadom na vyššie uvedené, keď neboli zistené dôvody na zastavenie exekúcie, súd prvej inštancie rozhodol správne keď návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný zamietol.

11. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

12. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).