Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25P-147-2019.pdf
PDF · 82.14 KB
Case nature
Area
Subarea
25P/147/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v Bratislave, v konaní pred sudkyňou Mgr. Evou Suchovou, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: W., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - F., zastúpená advokátom Mgr. Petrom Arendackým, Železničiarska 13, Bratislava a otec - W. zastúpený advokátkou JUDr. Luciou Flochovou, Krížna 47, Bratislava, o návrhu otca na zmenu úpravy styku otca s maloletým dieťaťom takto
rozhodol:
Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým W. každý párny kalendárny týždeň od soboty od 10.00 hod. do nedele do 17.00 hod. s výnimkou Vianočných a Veľkonočných sviatkov.
Otec je ďalej o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým každý rok na Veľkonočný pondelok v čase od 9.00 hod. do 18.00 hod. a dňa 25.12. od 9.00 hod. do 18.00 hod.
Otec maloletého prevezme a po ukončení styku odovzdá v mieste bydliska maloletého a matka je p o v i n n á maloletého na styk riadne pripraviť.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 17.10.2019 žiadal otec o zmenu úpravy jeho styku s maloletým W.. Návrh odôvodnil tým, že sa zmenili pomery od obdobia, kedy bol naposledy upravený výkon rodičovských práv a povinností, nakoľko v čase posledného rozhodnutia bol maloletý vo veku necelého jedného roka, bol dojčený a teda prítomnosť matky pri stretávaní sa otca s maloletým bola nevyhnutná. V súčasnosti je maloletý starší, už nie je dojčený a nie je odkázaný na stálu prítomnosť matky. Má záujem prehĺbiť svoj kontakt so synom, tráviť s ním čas plnohodnotne, nielen na prechádzkach a súčasný časový priestor mu túto možnosť neumožňuje. Žiadal upraviť styk s maloletým na každú párnu nedeľu v čase od 8.00 hod. do 19.00 hod., každú nepárnu nedeľu v čase od 14.00 hod. do 19.00 hod., každý rok počas Veľkonočného pondelka v čase od 8.00 hod. do 19.00 hod. a každý rok dňa 25.12. v čase od 8.00 hod. do 19.00 hod.
2. Matka s návrhom nesúhlasila, trvala na tom, aby bola pri styku otca s maloletým prítomná, keďže má za to, že bez jej prítomnosti by otec na maloletého nevplýval správne.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa so spisom Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 25P/160/2018, ako aj s ostatnými listinnými dôkazmi založenými v súdom spise a zistil nasledovný skutkový stav:
4. Naposledy bolo o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému W. rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P/160/2018-51 zo dňa 15.04.2019 tak, že súd schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky s tým, že právo zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok majú obaja rodičia. Otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 120,-€ mesačne a zročné výživné sa zaviazal zaplatiť do 30.04.2019. Zároveň sa rodičia dohodli na úprave styku otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každú nedeľu v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky maloletého. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 22.05.2019.
5. Otec vo výpovedi uviedol, že sa v súčasnosti so synom stretáva sčasti podľa toho, akú má matka náladu. Je možné povedať, že asi z 10 možných stretnutí, kedy pre syna prišiel, uskutočnilo sa iba 6 alebo 7. Občas sa stalo, že ani on sám nemohol prísť, avšak vždy dal matke dopredu vedieť. Zo strany matky sa hocikedy stane, že na jeho SMS správy neodpovedá, on čaká niekedy aj polhodinu pred jej domom a naposledy, keď synovi priniesol tortu na narodeniny, matka mu ju rozhádzala po aute. Vôbec nerozumie takémuto správaniu matky a nevie teda, aký má matka problém a myslí si, že si nezaslúži takéto správanie. Hlavných dôvodom, pre ktorý podal návrh, je skutočnosť, že hoci syn už má 2 roky, ešte stále ho nevidela jeho babka ani krstná mama, ani kamaráti. Nemá vôbec priestor ani možnosť tráviť so synom čas v kruhu rodiny a priateľov. Nevie, prečo si matka myslí, že by na syna nevplýval dobre, naopak, chce prispieť k jeho výchove a považuje to za úplne prirodzené. Prítomnosť matky pri stretnutiach už absolútne nie je potrebná, pretože aj teraz, keď je s nimi, tak sa baví s telefónom. Ohľadom výčitky matky, že fajčí v aute, keď je tam aj maloletý pripustil, že sa to stalo, ale fajčí iba elektronické cigarety a uvedomuje si, že by to nemal. Považuje to za smiešne, že práve toto matka vytiahla, pretože ona počas tehotenstva fajčila a aj si občas vypila. So synom trávi čas väčšinou vonku niekde pri dome a raz zobral matku a maloletého na výlet na B., kam bežne chodia rodiny s deťmi a keď držal maloletého na rukách, matka začala vykrikovať, že ohrozuje jej syna, čiže vtedy si povedal, že sa už bude so synom zdržiavať len v okolí domu.
6. Matka vo výpovedi uviedla, že si nevie vôbec predstaviť, že by bol otec s maloletým celý deň sám, pretože syn aj keď si s jej rodičmi, na ktorých je zvyknutý, tak plače. V minulosti otec napríklad pri kŕmení dával synovi veľké kúsky, nedržal ho na preliezkach a teda podľa nej nie je schopný o maloletého sa postarať. Otec starostlivosť nezvládne a nechce, aby došlo k synovmu ohrozeniu. Nie je pravdou, že by styk prebiehal podľa jej nálady, ale náladu má takú, ako sa správa otec, čiže po jeho urážkach má horšiu náladu. Keď sa nasťahovala do bytu, tak hovorila otcovi, aby prišiel napr. syna uspať, aby si na neho zvykol, ale on neprišiel. V súčasnosti sa teda maloletý stretáva s otcom počas nedieľ, ktoré majú dohodnuté, ale ani si nepamätá, kedy boli spolu celé 3 hodiny. Tiež uviedla, že niektorá časť otcovej rodiny nemá záujem o stretnutie s nimi, ale kontaktuje ju otcov strýko a tiež je v kontakte s otcovou sestrou, s ktorou sa aj navštevujú, čomu je rada. Ďalej uviedla, že vhodný čas na to, aby mohol byť maloletý s otcom sám pár hodín, prípadne aj viac, bude možno vtedy, keď bude mať syn 4 alebo 5 rokov, prípadne to môže byť aj skôr, ale maloletý musí byť na neho zvyknutý a teda je potrebné, aby chodil otec častejšie a aby sa vedel o neho postarať.
7. Na pojednávaní súdu dňa 21.04.2021 dospeli rodičia k dohode a navrhli schváliť rodičovskú dohodu, podľa ktorej by bol otec oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny týždeň od soboty od 10.00 hod. do nedele do 17.00 hod. ako aj každý rok na Veľkonočný pondelok v čase od 9.00 hod. do 18.00 hod. a dňa 25.12. od 9.00 hod. do 18.00 hod. Matka však v priebehu pojednávania otvorila otázku zvýšenia výživného a zároveň navrhla doplniť dokazovanie šetrením bytových pomerov na strane otca. Súd takýto návrh na doplnenie dokazovania zamietol ako nedôvodný, nakoľko z vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že v poslednom období sa už styk otca s maloletým realizuje aj bez prítomnosti matky, pričom maloletý trávi čas v otcovej domácnosti a matka žiadnym spôsobom nenamietala nevhodnosť prostredia u otca potom, ako sa maloletý od neho vrátil. Navyše súd konštatuje, že v priebehu konania aj sama matka zmenila niekoľkokrát svoje bydlisko, pričom rodičia nemajú priamu vedomosť o ich bytových pomeroch, ale verbálne žiaden z nich tieto pomery nespochybňuje. Otec uviedol, že jeho bývanie je stabilné, býva už viac ako 2 roky v 3-izbovom byte, ktorý má predzáhradku a toto prostredie je maloletému známe. Súd má za to, že doplnenie dokazovania v smere vykonávania šetrení bytových pomerov v domácnostiach oboch rodičov by bolo neúčelné a nadbytočné, preto návrh na doplnenie dokazovania zamietol. Rodičia však napokon rodičovskú dohodu nepodpísali.
8. Kolízny opatrovník súhlasil s pôvodne navrhnutou rodičovskou dohodou.
9. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
10. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
.
11. Na základe vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že naposledy bolo o úprave styku otca s maloletým rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P/160/2018-51 zo dňa 15.4.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.05.2019, t.j. v čase, keď bol maloletý vo veku necelého jedného roka. V súčasnosti už bude mať 3 roky a teda je nepochybné, že nastala zmena pomerov, ktorá odôvodňuje aj rozšírenie rozsahu úpravy styku otca s maloletým. Aktuálne už nie je potrebné, aby sa styku zúčastňovala aj matka, práve naopak, je potrebné, aby mal otec dostatočný priestor na trávenie času s dieťaťom a na to, aby mohli vzájomne vyvíjať aktivity, ktoré by rozvíjali ich vzťah. Argumenty matky o prípadnej nestarostlivosti zo strany otca alebo o tom, že otec nezvláda sám starostlivosť o dieťa, súd vyhodnotil ako nepreukázané a vyplývajúce len z jej subjektívneho pocitu. V priebehu konania došlo medzi rodičmi k posunu a začal sa už aj realizovať styk maloletého s otcom bez prítomnosti matky, preto tvrdenia matky neobstoja. Pri rozhodovaní o konkrétnej úprave styku súd vychádzal zo zhodných prednesov oboch rodičov realizovaných na pojednávaní dňa 21.04.2021, na základe ktorých navrhovali najskôr rodičovskú dohodu, k čomu napokon nedošlo. Súd má za to, že rozsah styku otca s maloletým, ktorý upravil, je v záujme maloletého dieťaťa a zodpovedá jeho veku a potrebám. Nepochybne je potrebné rozšírenie doterajšej úpravy styku, aby nielen otec, ale aj maloletý mali dostatok priestoru na upevňovanie a skvalitňovanie vzájomného vzťahu. Záverom súd poznamenáva, že maloleté dieťa má dvoch rodičov, ktorí majú záujem podieľať sa na starostlivosti o neho, venovať sa mu a vplývať na jeho výchovu, čo by si mala predovšetkým uvedomiť matka a mala by byť nápomocná pri rozvíjaní vzťahu otca s maloletým, lebo čas plynie nenávratne.
12. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku, na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, v 3 vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).