Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_18C-101-2008.pdf
PDF · 148.94 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/101/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II sudcom Mgr. Jakubom Obertom v právnej veci navrhovateľa: T.. K. W., G.. W., B.. XX.XX.XXXX, O. X. G. XX/X/X, X. J.-H., G., prechodne bytom: L. XXX, L., U., zastúpeného kolíznym opatrovníkom: Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, so sídlom Hviezdoslavova 40, Nové mesto nad Váhom, za účasti matky: T.. Q. W., G.. W., B.. XX.XX.XXXX, O. X. G. XX/X/X, X. J.-H., G., prechodne bytom: L. XXX, L., U., zastúpená: JUDr. Pavol Haško, advokát, so sídlom Košická 52, Bratislava, IČO: 40 634 701, proti odporcovi: K. B., B.. XX.XX.XXXX, B. X. A. XX, XXXX Y. X., V., C. V., o určenie otcovstva k maloletému navrhovateľovi, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému navrhovateľovi a o výživu maloletého navrhovateľa, takto:
rozhodol:
I. Súd určuje, že odporca K. B., B.. XX.XX.XXXX, je otcom maloletého K. W.H., B.. XX.XX.XXXX, z matky T.. Q. W., B.. XX.XX.XXXX.
II. Maloletý K. W. sa zveruje do osobnej starostlivosti matky T.. Q. W., ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
III. Odporca je povinný prispievať na výživu maloletého K. W. výživným v nasledovnej výške:
- za obdobie od 29.03.2006 do 30.06.2006 vo výške 21,41 eur mesačne,
- za obdobie od 01.07.2006 do 30.06.2007 vo výške 22,61 eur mesačne,
- za obdobie od 01.07.2007 do 30.06.2008 vo výške 23,30 eur mesačne,
- za obdobie od 01.07.2008 do 30.06.2009 vo výške 24,50 eur mesačne,
- za obdobie od 01.07.2009 do 30.06.2010 vo výške 25,36 eur mesačne,
- za obdobie od 01.07.2010 do 30.06.2011 vo výške 25,38 eur mesačne,
- za obdobie od 01.07.2011 do 30.06.2012 vo výške 26,00 eur mesačne,
- za obdobie od 01.07.2012 do 30.06.2013 vo výške 26,65 eur mesačne,
- za obdobie od 01.07.2013 do 30.06.2017 vo výške 27,13 eur mesačne,
- za obdobie od 01.07.2017 do 30.06.2018 vo výške 27,32 eur mesačne,
- za obdobie od 01.07.2018 do 30.06.2019 vo výške 28,08 eur mesačne,
- za obdobie od 01.07.2019 do 31.12.2019 vo výške 28,79 eur mesačne,
- za obdobie od 01.01.2020 vo výške 200,00 eur mesačne, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého.
IV. Odporca je povinný zaplatiť zročné výživné za obdobie od 29.03.2006 do 30.04.2021 vo výške 7491,68 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám matky maloletého.
V. Súd styk odporcu s maloletým K. W. neupravuje.
VI. Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.
VII. Odporca je povinný zaplatiť matke maloletého náhradu trov právneho zastúpenia
vo výške 527,52 eur, a to k rukám právneho zástupcu matky maloletého do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Trenčín dňa 29.03.2006 a postúpeným tunajšiemu súdu dňa 22.04.2008 sa maloletý navrhovateľ, zastúpený opatrovníkom, domáhal určenia otcovstva odporcu, zverenia do výchovy a opatery matky, ako aj uloženia povinnosti odporcovi prispievať na jeho výživu do rúk matky sumou 3.000,- Sk (99,58 eur) mesačne do každého 15. dňa v mesiaci a uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť k rukám matky sumu 10.000,- Sk (331,94 eur) z titulu úhrady časti nákladov na zakúpenie detskej výbavičky do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Návrh odôvodnil tým, že odporca je otcom maloletého, pretože s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako 180 a viac ako 300 dní, a to najmä v dňoch 17. - 21.12.2004, pričom odporca neuznal otcovstvo k maloletému pred orgánom povereným viesť matriku ani pred súdom a zdráhal sa plniť rodičovské povinnosti. Odporca je ženatý, povolaním manažér, stará sa o jedno dieťa, môže preto prispievať na výživu svojho dieťaťa sumou 3.000,- Sk (99,58 eur) mesačne. Matka maloletého je slobodná, povolaním učiteľka, má mesačný príjem vo výške 5.000,- Sk (165,97 eur). K návrhu opatrovníka maloletého bol pripojený podnet (vyjadrenie) matky maloletého, z ktorého vyplýva, že sa s menovaným zoznámila v Poľsku na medzinárodnom seminári dňa 16.09.2004. Odporca k nej prišiel v decembri 2004 na návštevu na Slovensko a zdržal sa tu päť dní. V tej dobe sa začali intímne stýkať. Keď odišiel, ešte sa kontaktovali cez telefón a e-mail. V januári zistila, že je tehotná, skontaktovala sa s odporcom a oznámila mu to. Odporca reagoval prekvapene, ale nie odmietavo. Pýtal sa jej, či to zvládne, pokiaľ si dieťa nechá. Ešte do marca 2005 spolu telefonovali, ale potom sa odmlčal s tým, že má veľa práce. Keď sa maloletý narodil, oznámila mu to, poslala mu SMS správu, ale odporca na to vôbec nereagoval. Potom sa s ním nemohla skontaktovať, pretože si pravdepodobne zmenil číslo. Odporca sa jej viac neozval a ona o ňom nič nevie. Okrem odporcu sa s iným mužom nestýkala.
2. Vzhľadom na skutočnosť, že odporca je občanom Holandska, pribral súd do konania prekladateľa, ktorý preložil návrh na začatie konania a výzvu na vyjadrenie k návrhu do holandského jazyka. Súd doručoval návrh a výzvu na vyjadrenie k návrhu spolu s ich úradným prekladom do holandského jazyka odporcovi poštou na jeho poslednú známu adresu (A. XX, XXXX Y. X., V.), ktorú súdu oznámil navrhovateľ (resp. matka maloletého navrhovateľa). Súd pritom postupoval v súlade s čl. 14 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1393/2007 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v členských štátoch. Zásielka obsahujúca návrh, výzvu na vyjadrenie k návrhu a ich úradný preklad do holandského jazyka bola odporcovi doručená na vyššie uvedenej adrese dňa 09.09.2008, o čom svedčí oznámenie Slovenskej pošty o výsledku reklamačného konania zo dňa 16.12.2008. Odporca sa napriek tomu k návrhu nevyjadril a v konaní ostal nečinný. Ďalšie písomnosti (predvolania na pojednávanie) sa odporcovi na túto adresu nepodarilo doručiť, pričom podaním doručeným súdu dňa 13.04.2015 pani I.. B. oznámila, že odporca (jej bývalý manžel) na vyššie uvedenej adrese nebýva, že sa s odporcom už dávno rozviedla, odporca sa odsťahoval a ona nepozná jeho aktuálnu adresu. Súd doručoval predvolanie na pojednávanie (spolu s návrhom a výzvou na vyjadrenie k návrhu a ich úradným prekladom do holandského jazyka) takisto poštou na známu adresu odporcu v Rakúsku (H. G. XX, XXXX I.) a cestou dožiadania na známu adresu odporcu v Juhoafrickej republike, avšak neúspešne. Keďže súčasná adresa pobytu odporcu (resp. adresa na doručovanie) nebola súdu známa, súd postupoval podľa § 106 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "C. s. p.") a písomnosti (predvolania na pojednávanie) doručoval odporcovi oznámením na úradnej tabuli a webovej stránke súdu.
3. Súd takisto požiadal príslušný holandský súd (Rechtbank Gelderland) postupom podľa čl. 4 a nasl. nariadenia Rady (ES) č. 1206/2001 o spolupráci medzi súdmi členských štátov pri vykonávaní dôkazov v občianskych a obchodných veciach o vykonanie dôkazu, a to konkrétne o výsluch odporcu (jeho vyjadrenie k návrhu) a o zistenie aktuálnej adresy pobytu odporcu, príp. o zistenie jeho ďalších identifikačných údajov. Z odpovede na dožiadanie doručenej súdu dňa 19.03.2021 vyplýva, že vykonanie požadovaných dôkazov nebolo možné, pretože odporca už nežije v obci Q. (L. W. U. X.) a podľa posledných údajov tejto obce odporca odišiel do Nepálu dňa 18.01.2008.
4. Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávania v termínoch 21.03.2012, 20.05.2015, 24.06.2015, 30.09.2019, 18.11.2019, 08.12.2020 a 21.04.2021. Pojednávania v termínoch 21.03.2012, 20.05.2015 a 24.06.2015 boli odročené bez prejednania veci samej z dôvodu, že sa súdu nepodarilo doručiť odporcovi predvolania na pojednávanie. Pojednávanie dňa 30.09.2019 súd odročil bez prejednania veci samej z procesných dôvodov. Súd vec meritórne prejednal na pojednávaniach dňa 18.11.2019, dňa 08.12.2020 a dňa 21.04.2021 s tým, že odporcovi boli predvolania na pojednávania doručené postupom podľa § 106 ods. 3 C. s. p. Napriek tomu sa odporca predmetných pojednávaní nezúčastnil, svoju neprítomnosť na pojednávaniach neospravedlnil a ani nepožiadal o odročenie pojednávaní. Súd preto v súlade s § 180 C. s. p. vykonal tieto pojednávania v neprítomnosti odporcu.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky maloletého navrhovateľa, výsluchom svedkyne Z. U. (sestry matky maloletého), ako aj listinnými dôkazmi založenými v spise: čestné vyhlásenie matky maloletého zo dňa 25.04.2019, e-mailová komunikácia medzi matkou maloletého a odporcom zo dňa 30.11.2004, dňa 07.12.2004, dňa 27.12.2004, dňa 08.01.2005, dňa 10.01.2005, dňa 12.01.2005, dňa 18.01.2005, dňa 22.01.2005, dňa 26.01.2005, dňa 27.01.2005, dňa 29.01.2005, dňa 02.02.2005, dňa 24.02.2005, z konca februára 2005 a zo dňa 06.04.2005, doklad o krvnej skupine maloletého, doklad o krvnej skupine matky maloletého, rodný list maloletého, rodný list T. W., B.. XX.XX.XXXX (sestry maloletého), doklad o návšteve školy maloletého, doklady o výdavkoch na domácnosť v roku 2020 (poistka za auto, splátky hypotéky, elektrina a teplo, nájom), doklady o príjme matky maloletého za obdobie od novembra 2019 do októbra 2020, výdavky na maloletého v roku 2020, vyjadrenie maloletého navrhovateľa zo dňa 16.12.2020, odpoveď Rechtbank Gelderland na dožiadanie zo dňa 10.03.2021, odborné vyjadrenie L.. G.B.. Ľ. W., J.. (znalec z odboru genetika, odvetvie analýza DNA) zo dňa 19.03.2021.
6. Matka maloletého navrhovateľa vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 18.11.2019 uviedla, že sa s odporcom zoznámila dňa 05.09.2004, keď išla ako sekretárka do Zokopaného na pracovnú cestu, sprevádzala tam svojho nadriadeného, vtedy pracovala v obchodnej firme Bušo s.r.o., ktorá sa zaoberala kovoobrábacími strojmi. Odporca sa na toto obchodné rokovanie mal dostaviť ako projektový manažér, bol aj prednášateľom. Jej šéf chcel, aby im odporca pomohol pri zriadení podnikateľského inkubátora na Slovensku, aby im na to pripravil projekt, tak mala za úlohu sa s ním zoznámiť a pozvať ho na návštevu do firmy Bušo s.r.o. S odporcom si hneď porozumeli, boli si vzájomne sympatickí, aj keď ona v tom čase ešte nevedela anglicky. Celá akcia trvala tri dni, dve noci, počas prvej noci bol kultúrny program, hrala ľudová hudba. Ona už chcela ísť na izbu, bola unavená, tak sa ho spýtala, či by ju neodprevadil k hotelu, kde bola ubytovaná. Po ceste už spolu žartovali. Druhá noc mala tiež podobný program, prebiehal spoločenský večer, dali si víno, opätovne spolu komunikovali, on navrhol, aby sa okolo polnoci prešli po Zokopanom, bola jej strašná zima. Z prechádzky ju odprevadil až na izbu, na izbe mu ponúkla koláč. Už vtedy sa pokúšal nejako jej dotknúť, zviesť ju, ale ona bola veľmi premrznutá, bola jej zima, mala aj strach, keďže predtým ešte nemala sexuálneho partnera, tak ho odmietla a on odišiel do svojej izby, ktorá sa tiež nachádzala na chodbe ich hotela. Vtedy mala 27 rokov. Viac si z ich prvého stretnutia nepamätala, pričom na druhý deň sa už vrátila na Slovensko. Pamätala si ešte, že jej odporca prisľúbil, že príde na návštevu na Slovensko niekedy o mesiac. Firma Bušo s.r.o. mala sídlo v obci Vaďovce v okrese Nové mesto nad Váhom. Ona pomáhala zorganizovať jeho ďalšiu návštevu do firmy Bušo s.r.o., teda medzi nimi začala aj elektronická komunikácia. Odporca potom prišiel niekedy v polovici októbra 2004 do firmy Bušo s.r.o., kde sa s ním riešili pracovné záležitosti. Podvečer navštívili tábor, ktorý chceli predať, pričom jej šéf žiadal odporcu, či by nebol nápomocný pri predaji aj do zahraničia, navštívili aj reštauráciu. Na druhý deň boli v múzeu v Čachticiach, ktoré je v blízkosti firmy, kde ona prekladala. Taktiež zabezpečila odporcovi ubytovanie v meste Stará Turá, v ktorom bývala s otcom a starou mamou. Na víkend ho sprevádzala do Vysokých Tatier, kde vybavila ubytovanie v penzióne v Starej Lesnej. Na tento výlet išli len oni dvaja. Chcela mu ukázať Tatry, každý mal samostatnú izbu. Potom večer bola u neho v izbe, bližšie sa zblížili, ale k pohlavnému styku nedošlo. Dohodli sa, že odporca príde ešte raz na Slovensko. Firme, v ktorej pracovala, sa začalo menej dariť, jej šéf preto nebol nadšený, že sa odporca má opätovne dostaviť, lebo aj s tým boli spojené určité náklady. Táto jeho návšteva bola teda v podstate súkromná a pokiaľ aj odporca bol s ňou vo firme Bušo s.r.o., šéf sa už neobjavil, pretože sa hanbil. V tomto čase si už s odporcom písala pravidelnejšie cez elektronickú poštu. Nebola si vtedy vôbec istá, či je odporca ženatý. V elektronickej komunikácii bol odporca voči nej veľmi starostlivý, milý, zaujímal sa o ňu. Podržal ju, tiež ju podporoval, aby začala diaľkovo študovať angličtinu.
V decembri 2004 prišiel na ďalšiu návštevu, vtedy už pracovné veci neriešili, išlo v podstate o súkromnú návštevu, ktorá trvala od 18.12.2004 do 22.12.2004. Odporca bol ubytovaný v hoteli v Starej Turej, ona ho na hotel aj sprevádzala, dali si pivo, ale ani vtedy k styku nedošlo. Plánovali cestu do Trenčína, Bojníc a do Rakúska, kde mal rodinný dom. Po ceste sa zastavili u jej sestry, kde ho predstavila ako kolegu. V tom čase už vedela, že je ženatý. Boli teda spolu v Bojniciach a v Trenčíne, boli aj v saune a po večeri išli do Rakúska k sestre a potom do jeho domu v I.. Tam mali prvý pohlavný styk, pričom tam s ním bola aj ďalšiu noc a aj vtedy mali pohlavný styk. Boli spolu aj vo Viedni na operete, odporca jej kúpil sako v obchode. To sa stalo v decembri 2004. Ona mala zobrať od sestry vianočné darčeky a tie mala odviesť babičke a otcovi do Starej Turej. Odporca sa ponúkol, že ju odvezie autom, ktoré sa mu pokazilo, tak im požičala auto sestra. Odporca ju odviezol do Starej Turej s tým, že švagor, ktorý žil so sestrou v Rakúsku, keď sa vráti do Rakúska, tak odporcovo pokazené auto predá, odvezie ho na letisko a ŠPZ mu pošle do Holandska. Toto je vlastne ich posledné osobné stretnutie, ktoré sa uskutočnilo v Starej Turej, ona sa s odporcom už do Rakúska nevracala. Odporca pri pohlavnom styku ochranu nepoužíval. Pohlavný styk mali spolu trikrát alebo štyrikrát. Súlož bola vždy vo všetkých prípadoch dokonaná. Ona v tom čase nemala žiadnu inú známosť s iným mužom, teda sa pohlavne s nikým iným okrem odporcu nestýkala. Po jeho návrate do Holandska si ďalej písali elektronicky, odporca jej oznámil, že ide na pol roka do Indonézie a že sa môžu stretnúť v auguste, keď sa vráti. Dňa 19.01.2005, keď odporca odlietal do Indonézie, si urobila po prvýkrát test, ktorý vyšiel pozitívne, hneď mu to oznámila smskou. Odporca na to reagoval najprv tak, že sa vyjadroval, že si robí žarty, potom bol prekvapený, že nebrala antikoncepciu, smial sa, že je plodná ako Panna Mária, že je tehotná a pritom spolu toho veľa nemali. Potom si písali začiatkom roka 2005, keď bol v Indonézii, čakal, či tehotenstvo potvrdí lekár. Ona mu písala aj ďalej, ale už nereagoval, jeho posledný e-mail bol z februára 2005. Ona už v tom čase mala tehotenstvo potvrdené lekárom, čo mu aj oznámila. V e-mailoch, ktoré jej v tom čase písal, bol starostlivý v tom zmysle, že ako bude sama vychovávať dieťa, pracovať, či si nájde vhodné bývanie, či si nájde niekoho, kto jej bude pomáhať. V tom období ani neskôr jej nezaslal žiadnu finančnú výpomoc v súvislosti s dieťaťom a jeho narodením; tvrdil, že je na 20 rokov zadlžený. Ku koncu komunikácie sa vyhováral, že nemá čas, že má veľa práce, nakoniec jej poprial všetko dobré do života, poďakoval sa jej za príjemné zážitky, že on má svoj život v Ázii, že sa mu tam páči, že tam bude na dlhší čas. Odvtedy s ním nemala žiadnu komunikáciu či už cez telefón alebo elektronickú. Ona mu na jeho e-mailovú adresu napísala, že sa dieťa narodilo, aj mu poslala nejaké fotky dieťaťa, avšak on na to nereagoval. Boli ho navštíviť v jeho byte v Rakúsku aj s dieťaťom, tento byt sa nachádza v dome, ktorý mu patrí, do ktorého ich vrátnička ani nepustila, zisťovala si od nich meno a priezvisko a keďže neboli na zozname, tak ich nepustila. V čase otehotnenia, resp. predtým nemala pohlavný styk s inými mužmi. Keď malo jej dieťa štyri mesiace, teda asi jeden rok po počatí, sa cez zoznamku zoznámila s mužom G. W., J. XX.XX.XXXX uzavreli spoločne manželstvo. Na konci roka 2016 sa rozviedli, počas ich vzťahu otehotnela a dňa XX.XX.XXXX sa jej narodila dcéra T. W., ktorá s ňou býva, teda otcom tohto dieťaťa je jej bývalý manžel. V súčasnosti má priateľa, vzťah trvá vyše dva roky, ide o T. J., ktorý tiež býva v Rakúsku, stretávajú sa väčšinou cez víkendy. Na pojednávaní dňa 08.12.2020 matka maloletého uviedla, že výdavky na maloletého sú nasledovné: lieky v sume 50,- eur ročne, vložky do topánok v sume 30,- eur ročne, náklady na MHD a vlak v sume 20,- eur ročne, školské pomôcky a rodičovský fond v sume 100,- eur ročne, učebnice anglického jazyka v sume 25,- eur ročne, laptop v sume 550,- eur, oblečenie v sume 60,- eur mesačne, telefón v sume 10,- eur mesačne, vreckové v sume 10,- eur mesačne, stravné v sume 80,- eur mesačne, teda mesačne vychádzajú všetky výdavky vo výške 183,- eur. Raz ročne má maloletý náučné týždňové výlety, ktoré sú na jeho škole povinné, náklady na ne sú vo výške 250,- až 500,- eur. Maloletý žije v domácnosti spolu so svojou matkou a so svojou mladšou sestrou.
7. Svedkyňa Z. U. (mladšia sestra navrhovateľky) vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 18.11.2019 uviedla, že v Rakúsku žije a pracuje od roku 2001. V tom istom roku sa aj vydávala. O tom, že sestra má nejaký vzťah s odporcom, vedela, myslela si však, že ide o pracovný vzťah, až v decembri 2004 sa dozvedela, že majú bližší vzťah. Od sestry sa to ani nedozvedela, ale odpozorovala to, keď ich jej sestra aj s odporcom v decembri 2004 navštívili v Rakúsku, tak z ich správania pochopila, že majú vzťah. V januári 2005 sa potom už oficiálne od sestry dozvedela, že s odporcom mala krátkodobý vzťah. Vtedy sa aj dozvedela, že jej sestra je tehotná. Pamätala si to aj preto, lebo v tom období bola aj ona v piatom mesiaci tehotenstva. V januári 2005, keď jej sestra potvrdila, že je tehotná, jej sestra povedala, že mali s odporcom krátkodobý vzťah s tým, že keď odporcovi oznámila, že je tehotná, tak odporca sa k tomu postavil tak, že sa o dieťa nechcel starať a sestre navrhol interrupciu. Od januára 2005 už svedkyňa nebola s odporcom v žiadnom kontakte, ani v osobnom, ani telefonickom, ani elektronickom. Svedkyňa
ďalej uviedla, že v čase počatia, resp. v čase okolo počatia jej sestra určite nemala vzťah s iným mužom ako odporcom. V ich rodine boli veriaci, svedkyňa preto vylúčila, že by jej sestra v tom čase mala intímny vzťah s iným mužom. Svedkyňa spolu so sestrou skúšali kontaktovať odporcu, asi dvakrát spolu so sestrou hľadali odporcu v I. v Rakúsku, kde mal odporca dom, avšak bezúspešne. Raz tam bolo auto s holandskou značkou, ale vrátnička ich nepustila do objektu. Svedkyňa vo svojej výpovedi jednoznačne potvrdila, že keď jej sestra otehotnela, tak označila odporcu za otca dieťaťa (maloletého navrhovateľa). Sestra jej nepovedala, koľkokrát sa intímne s odporcom stýkala, ale povedala jej, že v tom čase, keď boli u nich v Rakúsku na návšteve v decembri 2004, že v tom čase mali intímny styk.
8. Súd bol v zmysle § 38 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len "C. m. p.") povinný zisťovať a prihliadnuť na názor maloletého navrhovateľa. Vzhľadom na skutočnosť, že maloletý navrhovateľ žije a navštevuje školu v Rakúsku, ako aj s ohľadom na aktuálnu pandemickú situáciu súd upustil od osobného výsluchu maloletého a uspokojil sa s jeho písomným vyjadrením. Maloletý navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 16.12.2020 uviedol, že má vedomosť o tom, že na tunajšom súde prebieha súdne konanie o určenie otcovstva voči K. B., B.. XX.XX.XXXX. Uviedol, že sa s týmto konaním stotožňuje a súhlasí s ním. Nijako nepochybuje o tom, že by jeho biologickým otcom mohol byť iný muž ako ten, ktorého za otca označila jeho matka, a ktorým je odporca. Ďalej uviedol, že svojej matke plne dôveruje a bude ju maximálne podporovať podľa svojich možností tak, aby došlo k náprave krivdy, ktorú spôsobil jeho vyššie uvedený biologický otec tým, že sa nepriznal k tomu, že je jeho otcom, nečestne sa zachoval k jeho matke a aj k nemu, nezaujímal sa o neho a ani o jeho matku a všetky náklady na jeho výchovu a výživu musela znášať výlučne jeho matka. Maloletý navrhovateľ tiež súhlasil so všetkými vyjadreniami a návrhmi svojej matky v tomto konaní.
9. Z rodného listu maloletého navrhovateľa súd zistil, že maloletý K. W. (predtým W.) sa narodil dňa XX.XX.XXXX P. O. matke T.. Q. W., B.. XX.XX.XXXX P. T., pričom otec nie je v rodnom liste uvedený. Z potvrdenia o návšteve školy súd zistil, že maloletý navrhovateľ navštevuje školu V. O. X. vo Viedni. Z dokladu o krvnej skupine maloletého súd zistil, že maloletý navrhovateľ má krvnú skupinu 0+ (pozitív). Z dokladu o krvnej skupine matky maloletého súd zistil, že matka maloletého má krvnú skupinu B+ (pozitív). Z odborného vyjadrenia L.. G.. Ľ. W., J.. (znalca z odboru genetika, odvetvie analýza DNA) zo dňa 19.03.2021 súd zistil, že matka s krvnou skupinou B+ a otec s krvnou skupinou 0+ môžu mať dieťa s krvnou skupinou 0+, t. j. domnelého otca s krvnou skupinou 0+ nie je možné vylúčiť ako biologického otca dieťaťa s krvnou skupinou 0+, pričom rodičia s takýmito krvnými skupinami (matka B+ a domnelý otec 0+) by mali s 50%-nou pravdepodobnosťou dieťa s krvnou skupinou 0+ a s 50%-nou pravdepodobnosťou dieťa s krvnou skupinou B+. Z dokladov o výdavkoch na domácnosť v roku 2020 súd zistil, že matka maloletého navrhovateľa platí nasledovné výdavky na domácnosť: poistka za auto mesačne vo výške 59,88 eur (50,85 eur + 9,03 eur), splátky hypotéky mesačne vo výške 140,31 eur, výdavky na elektrinu a teplo mesačne vo výške 134,- eur (77,- eur + 57,- eur), nájomné vo výške 556,73 eur mesačne. Z dokladov o príjme matky maloletého za obdobie od novembra 2019 do októbra 2020 súd zistil, že matka mala nasledovné príjmy (v čistom): v novembri 2019 vo výške 2.694,60 eur, v decembri 2019 vo výške 1.463,77 eur, v januári 2020 vo výške 1.273,45 eur, vo februári 2020 vo výške 1.473,43 eur, v marci 2020 vo výške 1.333,95 eur, v apríli 2020 vo výške 1.247,68 eur, v máji 2020 vo výške 1.256,83 eur, v júni 2020 vo výške 2.568,10 eur, v júli 2020 vo výške 1.787,53 eur, v auguste 2020 vo výške 1.783,83 eur, v septembri 2020 vo výške 1.453,10 eur a v októbri 2020 vo výške 1.453,10 eur. Zo vzájomnej e-mailovej komunikácie medzi matkou maloletého a odporcom v období od 30.11.2004 do 06.04.2005 súd zistil, že matka maloletého a odporca sa poznali a mali blízky (dôverný) vzťah (odporca volal matku maloletého Q., I. Q. H. ". ako ". J.), že spolu plánovali výlet v období od 17.12.2004 do 21.12.2004 v Trenčíne, Bojniciach a v Rakúsku (e-mail matky zo dňa 07.12.2004), že sa v tom čase spolu stretli a boli spolu vo Viedni (e-mail odporcu zo dňa 27.12.2004 spolu s fotografiami), že spolu plánovali ísť v lete alebo na jeseň 2005 do Tatier (e-mail odporcu zo dňa 10.01.2005), že odporca v januári 2005 odletel pracovne cez Singapur do Jakarty v Indonézii (e-mail odporcu zo dňa 22.01.2005), že odporca vedel o tom, že matka maloletého je tehotná, a že si o ňu robil z tohto dôvodu starosti s tým, že on sám jej nevie pomôcť a je zadlžený na ďalších 20 rokov (e-maily odporcu zo dňa 22.01.2005, dňa 26.01.2005, dňa 27.01.2005 a dňa 24.02.2005), že krvná skupina odporcu je 0+ (e-mail odporcu zo dňa 29.01.2005), že odporca je v Ázii spokojný a že v Európe nebude v najbližších 4-5 rokoch a že z
tohto dôvodu pre neho nebude ľahké urobiť viac a byť v intenzívnom kontakte, že jej ďakuje za dobrú spoločnosť a čas, ktorý s ním strávila, čo si veľmi váži (e-mail odporcu zo dňa 24.02.2005).
10. Na základe vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, prihliadajúc na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, mal súd bez rozumných pochybností za preukázané, že odporca súložil (vykonal dokonanú súlož) s matkou maloletého navrhovateľa v rozhodnom čase, teda v čase, od ktorého neprešlo do narodenia maloletého navrhovateľa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní. Maloletý sa narodil dňa XX.XX.XXXX, pričom matka maloletého trávila s odporcom čas v období od 17.12.2004 do 21.12.2004 a v tomto čase s ním mala opakovane (trikrát alebo štyrikrát) dokonanú súlož. Matka maloletého v tom čase nemala (okrem odporcu) žiadneho iného sexuálneho partnera. Tieto skutočnosti jednoznačne vyplývajú z výpovede matky maloletého a zo svedeckej výpovede jej sestry, ktoré sa vzájomne dopĺňajú a korešpondujú spolu. Potvrdzuje ich aj vyjadrenie maloletého navrhovateľa. Uvedený skutkový záver podporujú aj listinné dôkazy, najmä vzájomná e-mailová komunikácia medzi matkou maloletého a odporcom z obdobia od novembra 2004 do februára 2005, ako aj doklady o krvnej skupine maloletého a matky maloletého a odborné vyjadrenie znalca L.. G.. Ľ. W., J.. zo dňa 19.03.2021. Z tohto odborného vyjadrenia vyplýva, že existuje 50%-ná pravdepodobnosť, že maloletý navrhovateľ ako syn jeho matky a odporcu by mal krvnú skupinu takú, akú aj v skutočnosti má (teda krvnú skupinu 0+). Súd vykonaným dokazovaním naopak nemal preukázanú existenciu závažných okolností, ktoré by vylučovali otcovstvo odporcu. Súd takisto nemal preukázanú existenciu iných skutočností, ktoré by bránili určeniu otcovstva, teda najmä existenciu prvej zákonnej domnienky otcovstva (otcovstvo manžela matky dieťaťa) alebo existenciu druhej zákonnej domnienky otcovstva (otcovstvo určené súhlasným vyhlásením rodičov). V rodnom liste maloletého navrhovateľa nie je otec uvedený.
11. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej len "zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom") určenie (zistenie alebo zapretie) rodičovstva sa spravuje právnym poriadkom štátu, ktorého príslušnosť nadobudlo dieťa narodením.
12. Podľa § 23 ods. 2 zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, ak dieťa, ktoré narodením nadobudlo slovenské občianstvo, sa narodilo a žije v cudzine, spravuje sa určenie (zistenie alebo zapretie) rodičovstva právnym poriadkom štátu, v ktorom má dieťa obvyklý pobyt.
13. Podľa § 40 vety prvej zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom návrh na určenie rodičovstva (zistenie a zapretie) možno podať na slovenskom všeobecnom súde navrhovateľa, ak odporca nemá v Slovenskej republike všeobecný súd.
14. Podľa § 110 C. m. p. s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého.
15. Podľa § 84 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len "zákon o rodine") otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.
16. Podľa § 94 ods. 1 zákona o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.
17. Podľa § 94 ods. 2 zákona o rodine za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.
18. Podľa § 36 ods. 1 zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
19. Podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
20. Podľa § 25 ods. 2 zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
21. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
22. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
23. Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
24. Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
25. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
26. Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
27. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
28. Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
29. Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
30. Po právnej stránke súd posúdil vec podľa vyššie citovaných ustanovení zákona, pričom dospel k záveru, že návrh maloletého navrhovateľa na určenie otcovstva voči odporcovi je dôvodný. Keďže odporca je štátnym občanom Holandska a žije v zahraničí na neznámom mieste, zatiaľ čo maloletý navrhovateľ je štátnym občanom Slovenska a narodil sa a vyrastal na Slovensku, súd v prvom rade skúmal, či je daná jeho medzinárodná právomoc a aké je rozhodné právo, podľa ktorého má vec právne posúdiť. Ani jedna z týchto otázok nie je riešená medzinárodným dohovorom (či už dvojstranným alebo mnohostranným) ani právom Európskej únie (porovnaj čl. 1 ods. 3 písm. a) nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 zo dňa 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, tzv. nariadenie Brusel IIa). Súd preto vychádzal z ustanovení zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, v zmysle ktorých návrh na určenie otcovstva možno podať na slovenskom všeobecnom súde navrhovateľa, ak odporca nemá v Slovenskej republike všeobecný súd (§ 40 zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom), pričom určenie otcovstva sa spravuje právnym poriadkom štátu, ktorého príslušnosť
nadobudlo dieťa narodením (§ 23 ods. 1 zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom). Keďže navrhovateľ v čase podania návrhu mal všeobecný súd na Slovensku, zatiaľ čo odporca všeobecný súd v Slovenskej republike nemal, je daná medzinárodná právomoc slovenských súdov. Maloletý navrhovateľ nadobudol narodením slovenskú štátnu príslušnosť, na Slovensku sa narodil a aj tu vyrastal (mal tu obvyklý pobyt), preto je rozhodným právom právo slovenské.
31. Ustanovenia § 94 ods. 1 a 2 zákona o rodine umožňujú určenie otcovstva k dieťaťu pomocou tzv. tretej (vyvrátiteľnej) domnienky otcovstva. Skutkovým základom tretej domnienky otcovstva (predpokladom jej existencie) je skutočnosť, že odporca (domnelý otec) súložil s matkou dieťaťa v dobe, od ktorej neprešlo od narodenia dieťaťa menej než 180 a viac než 300 dní (táto doba sa nazýva dobou "rozhodnou" alebo dobou "kritickou"). Ak je tento skutkový základ tretej domnienky otcovstva preukázaný, táto domnienka začne voči odporcovi (domnelému otcovi) pôsobiť. Je pre ňu teda príznačné, že platí dovtedy, kým nie sú preukázané také závažné skutočnosti, ktoré označeného muža z otcovstva vylučujú. Z hľadiska dokazovania zásadne platí, že skutočnosti ustanovené v zákone domnienkami netreba dokazovať. U nich sú predmetom dokazovania len tie skutočnosti, ktoré tvoria predpoklad na ich použitie. V prípade tretej domnienky otcovstva to znamená, že je potrebné najskôr dokazovať existenciu súlože medzi matkou dieťaťa a domnelým otcom v rozhodnom čase ako základného predpokladu na použitie tejto domnienky. Povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazná je na strane navrhovateľa. Ak sú dané (preukázané) skutočnosti, ktoré tvoria predpoklad pre použitie tretej domnienky otcovstva, môže byť jej uplatnenie vyvrátené len dôkazom opaku, teda preukázaním, že odporca (domnelý otec) nemôže byť otcom dieťaťa, pretože ho z otcovstva vylučujú závažné okolnosti. Musí ísť teda o dôkaz, ktorý dokazuje úplne spoľahlivo (nezvratne, bez najmenších pochybností), že tvrdenie strany navrhovateľa o otcovstve odporcu je vylúčené.
32. Z vykonaného dokazovania mal súd bez rozumných pochybností za preukázané, že odporca v rozhodnom čase pre počatie maloletého navrhovateľa, a to najmä v období od 17.12.2004 do 21.12.2004, súložil s matkou maloletého navrhovateľa. Matka maloletého v tom čase nemala pohlavný styk so žiadnym iným mužom. V konaní tak bol preukázaný skutkový základ tretej domnienky otcovstva v zmysle § 94 ods. 2 zákona o rodine. Táto domnienka svedčí odporcovi, bolo preto na ňom, aby preukázal opak, teda aby preukázal existenciu závažných okolností vylučujúcich jeho otcovstvo. Odporca však v konaní netvrdil existenciu takýchto závažných okolností, pričom ich existencia nebola preukázaná ani vykonaným dokazovaním. Takisto nebola preukázaná existencia prvej domnienky otcovstva (otcovstvo manžela matky dieťaťa) alebo druhej domnienky otcovstva (otcovstvo určené súhlasným vyhlásením rodičov). Súd zohľadnil takisto skutočnosť, že návrh spolu s prílohami a výzvou na vyjadrenie k návrhu (spolu s úradným prekladom do holandského jazyka) bol odporcovi doručený dňa 09.09.2008. Odporca teda mal vedomosť o prebiehajúcom konaní, no napriek tomu sa k návrhu nevyjadril a konania sa nezúčastnil (vyhýbal sa mu). Odporca nepoprel pravdivosť skutkových tvrdení uvádzaných matkou maloletého navrhovateľa, a teda ani skutkový základ tretej domnienky otcovstva. Súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku, keď určil, že odporca K. B., B.. XX.XX.XXXX, je otcom maloletého K. W., B.. XX.XX.XXXX, z matky T.. Q. W., B.. XX.XX.XXXX.
33. S konaním o určenie otcovstva je v zmysle § 110 C. m. p. spojené aj konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého. Súd v súlade s § 36 ods. 1 v spojení s § 24 ods. 1 zákona o rodine zveril maloletého navrhovateľa do osobnej starostlivosti jeho matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok (výrok II. rozsudku). Maloletý bol od narodenia až doposiaľ v nepretržitej starostlivosti svojej matky, odporca o neho neprejavil žiadny záujem a maloletý ho nepozná. Odporca sa zdržiava v zahraničí na neznámom mieste a s maloletým ani s jeho matkou nie je v žiadnom kontakte. Z hľadiska vývinových potrieb dieťaťa je preto žiaduce, aby sa výchovné prostredie nemenilo a aby dieťa zostalo u matky, ktorá si svoje rodičovské povinnosti po celý čas až do súčasnosti plnila. Možno teda ustáliť, že takáto úprava je v záujme maloletého, pričom s takýmto usporiadaním pomerov súhlasil aj opatrovník maloletého. Styk odporcu s maloletým navrhovateľom súd ponechal neupravený, keďže opatrovník maloletého ani jeho matka upravenie styku nežiadali a súd na to s ohľadom na vyššie popísané okolnosti (nezáujem odporcu) nevidel dôvod (výrok V. rozsudku).
34. Keďže súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého výživným vo výške tak, ako je uvedené vo výroku III. tohto rozsudku. Opatrovník maloletého v návrhu žiadal určiť výživné vo výške 3.000,- Sk (99,58 eur) mesačne, ako aj jednorazovou
sumou vo výške 10.000,- Sk (331,94 eur) z titulu úhrady časti nákladov na zakúpenie detskej výbavičky. Matka maloletého v konaní žiadala určiť výživné vo výške 300,- eur mesačne. Za obdobie od podania návrhu (dňa 29.03.2006) do decembra 2019 súd určil výživné v súlade s § 62 ods. 3 zákona o rodine, teda vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona, ktorým je zákon č. 601/2003 Z. z. o životnom minime (na základe ktorého sú vydávané opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky o úprave súm životného minima). Súd tak postupoval z dôvodu, že za toto obdobie nemal preukázané majetkové ani príjmové pomery matky a otca maloletého, ako ani výšku výdavkov na odôvodnené potreby maloletého. Súd za toto obdobie určil výživné nasledovne:
- za obdobie od 29.03.2006 do 30.06.2006 vo výške 21,41 eur mesačne, spolu 66,30 eur,
- za obdobie od 01.07.2006 do 30.06.2007 vo výške 22,61 eur mesačne, spolu 271,32 eur,
- za obdobie od 01.07.2007 do 30.06.2008 vo výške 23,30 eur mesačne, spolu 279,60 eur,
- za obdobie od 01.07.2008 do 30.06.2009 vo výške 24,50 eur mesačne, spolu 294,- eur,
- za obdobie od 01.07.2009 do 30.06.2010 vo výške 25,36 eur mesačne, spolu 304,32 eur,
- za obdobie od 01.07.2010 do 30.06.2011 vo výške 25,38 eur mesačne, spolu 304,56 eur,
- za obdobie od 01.07.2011 do 30.06.2012 vo výške 26,00 eur mesačne, spolu 312,- eur,
- za obdobie od 01.07.2012 do 30.06.2013 vo výške 26,65 eur mesačne, spolu 319,80 eur,
- za obdobie od 01.07.2013 do 30.06.2017 vo výške 27,13 eur mesačne, spolu 1302,24 eur,
- za obdobie od 01.07.2017 do 30.06.2018 vo výške 27,32 eur mesačne, spolu 327,84 eur,
- za obdobie od 01.07.2018 do 30.06.2019 vo výške 28,08 eur mesačne, spolu 336,96 eur,
- za obdobie od 01.07.2019 do 31.12.2019 vo výške 28,79 eur mesačne, spolu 172,74 eur. Zročné výživné za obdobie od 29.03.2006 do 31.12.2019 predstavuje spolu sumu 4291,68 eur.
35. Za obdobie od januára 2020 uložil súd odporcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 200,- eur mesačne. Zročné výživné za obdobie od 01.01.2020 do 30.04.2021 (výživné za apríl 2021 sa stalo zročným dňa 15.04.2021, t. j. pred vyhlásením rozsudku) predstavuje spolu sumu 3200,- eur (16 x 200,- eur). Pri určení výšky výživného súd vychádzal z toho, že priemerný mesačný zárobok matky maloletého bol vo výške 1649,11 eur (v čistom), pričom priemerné mesačné výdavky na odôvodnené potreby maloletého boli vo výške približne 400,- až 500,- eur tak, ako ich matka deklarovala na pojednávaní a preukázala príslušnými listinnými dôkazmi: lieky v sume 50,- eur ročne, vložky do topánok v sume 30,- eur ročne, lístky na MHD a vlak v sume 20,- eur ročne, školské pomôcky a rodičovský fond v sume 100,- eur ročne, učebnice anglického jazyka v sume 25,- eur ročne, laptop v sume 550,- eur, oblečenie v sume 60,- eur mesačne, telefón v sume 10,- eur mesačne, vreckové v sume 10,- eur mesačne, stravné v sume 80,- eur mesačne, školské výlety v sume 250,- až 500,- eur ročne, výdavky na elektrinu a teplo v sume 45,- eur mesačne (1/3 zo sumy 134,- eur) a nájomné v sume 186,- eur mesačne (1/3 zo sumy 556,73 eur). Pri stanovení výdavkov na bývanie (nájomné, elektrina a teplo) súd zohľadnil, že maloletý žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou a sestrou, a preto výdavky pomerne rozpočítal. Takto vyčíslené výdavky na odôvodnené potreby maloletého podľa názoru súdu zodpovedajú obvyklej základnej miere potrieb, ktoré sú nevyhnutné a prospešné pre uspokojivý život dieťaťa v jeho veku v danom mieste a čase. Súd prihliadol taktiež na to, že osobná starostlivosť o maloletého je v celom rozsahu zabezpečovaná matkou maloletého, pričom odporca za celé obdobie od narodenia maloletého až po súčasnosť neprispel k výchove a výžive maloletého žiadnym spôsobom. Napriek tomu, že v konaní neboli zistené majetkové a príjmové pomery odporcu, vychádzal súd z toho, že priemerne spôsobilý (zdatný) rodič, ktorý pracuje a je zdravý, by mal byť schopný prispievať na výživu svojho dieťaťa aspoň sumou 200,- eur mesačne. Je totiž prvoradou povinnosťou rodiča nájsť si také zamestnanie a dosahovať také príjmy, aby dokázal poskytnúť svojim deťom primerané výživné. Súd v tejto súvislosti poukazuje na princíp potenciality príjmov osoby povinnej platiť výživné (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.02.2019 sp. zn. 3 Cdo 236/2018), ktorý je v plnej miere aplikovateľný aj na prejednávaný prípad. Pri určení výšky výživného súd neprihliada len na skutočné príjmy povinného, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný mohol dosiahnuť vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. V konaní neboli zistené žiadne také okolnosti, ktoré by bránili odporcovi platiť výživné v určenej výške. Naopak, v priebehu konania sa objavili indície, že odporca dlhé roky pracoval v zahraničí pre rôzne medzinárodné organizácie (napr. ICIMOD alebo UNDP). Súd tiež opätovne poukazuje na to, že odporcovi bol doručený návrh; odporca teda mal vytvorené podmienky na plné využitie svojich procesných práv, vrátane práva vyjadriť sa k návrhu na začatie konania, argumentovať a predkladať dôkazy na svoju obranu. Žiadne z týchto práv
však odporca počas celého konania nevyužil. Na základe uvedených úvah dospel súd k záveru, že v možnostiach a schopnostiach odporcu je platiť výživné vo výške 200,- eur mesačne. Súd zároveň uvádza, že ak by mal zistené majetkové a príjmové pomery odporcu a tieto by boli priemerné alebo nadpriemerné, určil by výživné vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci vo vyššej výške.
36. Za obdobie od podania návrhu (dňa 29.03.2006) do vyhlásenia rozsudku (do 30.04.2021) vznikla odporcovi povinnosť zaplatiť k rukám matky maloletého zročné výživné vo výške 7491,68 eur (4291,68 eur + 3200,- eur). Súd preto v súlade s § 232 ods. 2 a 3 C. s. p. uložil odporcovi povinnosť zaplatiť zročné výživné do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok IV. rozsudku).
37. V prevyšujúcej časti súd návrh maloletého a jeho matky zamietol. Súd zamietol tiež návrh na uloženie povinnosti odporcovi zaplatiť výživné za obdobie od narodenia dieťaťa (odo dňa 27.09.2005) do dňa predchádzajúceho dňu podania návrhu (t. j. do dňa 28.03.2006). Ustanovenie § 77 ods. 1 zákona o rodine síce umožňuje priznať výživné pre maloleté dieťa aj spätne, avšak len v prípade, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. V konaní však takéto osobitné dôvody neboli tvrdené a ani preukázané. Súd takisto zamietol návrh na uloženie povinnosti odporcovi zaplatiť sumu 10.000,- Sk (331,94 eur) z titulu úhrady časti nákladov na zakúpenie detskej výbavičky. Takto uplatnený nárok by mohol byť dôvodný, súd však žiadnym spôsobom nemal preukázanú jeho výšku a účelnosť (výrok VI. rozsudku).
38. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 58 C. m. p. v spojení s § 53 a § 57 C. m. p. V konaní vo veciach určenia rodičovstva môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať. O povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd len na návrh. Keďže matka maloletého požiadala o náhradu trov konania (v rámci záverečnej reči), súd skúmal, či to bolo možné od odporcu spravodlivo požadovať. Dospel pritom k záveru, že návrhu matky na priznanie náhrady trov konania proti odporcovi je možné vyhovieť, keďže odporca sa napriek doručeniu nevyjadril k návrhu na určenie otcovstva, nezúčastnil sa konania a teda žiadnym spôsobom neprispel k objasneniu skutkového stavu veci.
39. O výške náhrady trov konania rozhodol súd podľa obsahu spisu a s ohľadom na odôvodnenosť a účelnosť vynaložených trov konania. Súd priznal matke maloletého náhradu trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom ku dňu vykonania úkonu (ďalej len "vyhláška"). Keďže nebolo možné vyjadriť hodnotu veci v peniazoch, súd vychádzal z toho, že základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu (§ 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky). Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby bola v roku 2019 vo výške 75,38 eur, v roku 2020 vo výške 81,69 eur a v roku 2021 vo výške 83,62 eur. Hodnota režijného paušálu za jeden úkon právnej služby bola v roku 2019 vo výške 9,80 eur, v roku 2020 vo výške 10,62 eur a v roku 2021 vo výške 10,87 eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky). Právny zástupca matky maloletého nie je platiteľom DPH. Súd priznal matke maloletého náhradu trov právneho zastúpenia za nasledujúce úkony právnej služby: 1. prevzatie a príprava zastúpenia dňa 06.05.2019 /§ 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky/ 75,38 eur + režijný paušál 9,80 eur = 85,18 eur, 2. účasť na pojednávaní dňa 30.09.2019 /§ 13a ods. 1 písm. e) vyhlášky/ 75,38 eur + režijný paušál 9,80 eur = 85,18 eur, 3. písomné podanie na súd dňa 15.10.2019 /§ 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky/ 75,38 eur + režijný paušál 9,80 eur = 85,18 eur, 4. účasť na pojednávaní dňa 18.11.2019 /§ 13a ods. 1 písm. e) vyhlášky/ 75,38 eur + režijný paušál 9,80 eur = 85,18 eur, 5. účasť na pojednávaní dňa 08.12.2020 /§ 13a ods. 1 písm. e) vyhlášky/ 81,69 eur + režijný paušál 10,62 eur = 92,31 eur, 6. účasť na pojednávaní dňa 21.04.2021 /§ 13a ods. 1 písm. e) vyhlášky/ 83,62 eur + režijný paušál 10,87 eur = 94,49 eur, ________________________________________ CELKOM = 527,52 eur.
40. Vzhľadom na uvedené uložil súd odporcovi povinnosť zaplatiť matke maloletého náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 527,52 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Keďže matka
maloletého bola v konaní zastúpená advokátom, súd v súlade s § 263 ods. 1 C. s. p. uviedol ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta (výrok VII. rozsudku).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.