Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3CoCsp/14/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a členov senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému L. P., F.. XX.X.XXXX, T. Č. XXXX/XX, P., o zaplatenie 151,68 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 29.11.2019 č. k. -94

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a trovách konania.

II. N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice I (ďalej „súd prvej inštancie“) rozsudkom uvedeným v záhlaví uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 121,40 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 121,40 eur od 31.5.2019 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, zamietol žalobu v prevyšujúcej časti a žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 60%.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 151,68 € s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 151,68 eur od 31.05.2019 do zaplatenia, s úrokom vo výške 22,95 % ročne z dlžnej sumy od 31.05.2019 až do zaplatenia, ako nesplneného záväzku zo zmluvy o bežnom účte s programom služieb môjÚČETactive1 (ďalej len „Zmluva“) zo dňa 29.07.2015, na podklade ktorej bol žalovanému zriadený a vedený bankový účet s možnosťou poskytnutia úveru formou povoleného prečerpania, ktorú žalovaný nevyužil. Žalovaný bol povinný na svojom účte udržiavať dostatok finančných prostriedkov na zúčtovanie platobných príkazov, inkás a poplatkov. Žalobca v žalobe uviedol rozpis všetkých transakcií na účte žalovaného počas trvania zmluvy, z ktorých vyplýva, že kreditné operácie predstavovali sumu 27.400,96 eur, debetné operácie predstavovali sumu 27.552,64 eur , z ktorej čiastka 26,85 eur predstavovala úroky. Žalobca poukazujúc na a postupoval v zmysle zákona, keďže žalovaného ako spotrebiteľa informoval o prekročení a úrokovej sadzbe úročenia prostredníctvom VOP, ako aj výšky úrokových sadzieb, ktoré zverejnil na web stránke, dokumentmi na pobočkách žalobcu a výpismi z účtu, z ktorých vyplývajú všetky obraty, výška a obsah prekročenia, pričom povinnosť platiť úrok z prekročenia odvíja z bodu 3.11 VOP a úrok z omeškania z ust. v súlade s bodom 3.12 písm. a) VOP.

3. Súd prvej inštancie vychádzajúc z obsahu predložených listinných dôkazov vec právne posudzoval podľa ustanovenia a ustanovení o spotrebiteľských zmluvách až 4 , skúmajúc obsahové náležitosti Zmluvy podľa ,

, a , , o spotrebiteľských úveroch, iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej ). Je nepochybné, že svojou povahou išlo o zmluvu o bežnom účte v zmysle , žalobca je bankou a žalovaný konal pri uzatváraní zmluvy ako fyzická osoba. Ide teda zároveň aj o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle a nasl. , pretože žalovaný nekonal v rámci plnenia pracovných alebo podnikateľských povinností. Okrem ustanovení a zmluvných dojednaní teda dopadá na daný vzťah aj právna úprava týkajúca sa spotrebiteľských zmlúv podľa a zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca nepreukázal, že si zmluvné strany v Zmluve zo dňa 29.07.2015 dohodli povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi úrok z prekročenia ako jednej z foriem spotrebiteľského úveru. Z obsahu uzavretej zmluvy a to z bodu 4.1 vyplýva iba to, že v prípade prekročenia je žalovaný povinný platiť úroky z prekročenia vo výške úrokovej sadzby z prekročenia, ktorej výšku z predloženej Zmluvy o bežnom účte nie je možné vyvodiť. Konkrétna výška nie je uvedená ani v žalobcom predloženom sadzobníku poplatkov, ako ani v bode 3.3 písm. n), bode 3.11 písm. c) a g) VOP. Vo VOP je uvedený mechanizmus, za použitia ktorého sa má vypočítať konečná výška úroku z prekročenia, ktorá je stanovená zložito, nakoľko nie je zrejmé čo predstavuje referenčná sadzba BASE RATE a čo právny predchodca žalobcu myslí pod prirážkou. Podľa názoru súdu prvej inštancie úrok z prekročenia je vymedzený s použitím cudzojazyčných výrazov, so skratkami bez ich bližšieho vysvetlenia a nie je možné výšku úrokovej sadzby ani v spojení s ustanoveniami bodu 3.3 a bodu 3.11 VOP jednoznačne určiť. Takéto vymedzenie úroku z prekročenia považoval za nie dostatočne zrozumiteľné a určité, a teda s poukazom na ako absolútne neplatné. Dôvodil, že pre priemerného spotrebiteľa je za takto stanovených zmluvných podmienok mimoriadne obiažne zisťovať výšku úrokovej sadzby z prekročenia a zároveň z predloženej Zmluvy nemožno vyvodiť prejav vôle žalovaného, ktorým by sa zaviazal uhradiť žalobcovi úrok v konkrétnej sadzbe. Zároveň žalobca nepreukázal, že o vzniku prekročenia a výške úrokovej sadzby prekročenia skutočne v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu dostupnom žalovanému v zmysle informoval žalovaného, pričom splnenie uvedenej povinnosti nijako nevyplýva ani z predložených výpisov z bežného účtu žalovaného, nakoľko tieto neobsahujú žiadnu informáciu o výške úrokovej sadzby prekročenia. V predložených výpisoch z účtu boli na ťarchu žalovaného účtované úroky v rôznych sumách, celkom za celé obdobie v sume 30,28 €. Zároveň doplnil, že žalobca nepreukázal existenciu „vývesky úrokových sadzieb“ s úrokovou sadzbou 22,95% pre tzv. prekročenie, ako to uvádzal v žalobe a pokiaľ ide o informácie na webovej stránke žalobcu, tieto nepovažoval za trvanlivé médium. Súd prvej inštancie preto uzavrel, že žalobca nepreukázal platné dojednanie zmluvných strán o povinnosti žalovaného uhradiť žalobcovi úrok z prekročenia v konkrétne zistiteľnej výške, a preto priznal žalobcovi iba nárok na zaplatenie z účtu čerpaných a nevrátených finančných prostriedkov vo výške 121,40 eur a žalobu v časti úrokov z prečerpania zamietol. Žalobcovi priznal nárok na úrok z omeškania v súlade s a v spojení s nariadenia vlády SR č. vo výške 5% ročne zo sumy 121,40 eur od 31.5.2019 až do zaplatenia. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa v spojení s . Žalobca bol úspešný v časti zaplatenia 121,40 eur zo sumy 151,68 €, teda v rozsahu 80% a žalovaný vo zvyšných 20%. Žalobcovi preto priznal náhradu trov v rozsahu 60%, v ktorých úspech žalobcu prevýšil úspech žalovaného.

4. Proti rozsudku v rozsahu II. a III. výroku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie uplatňujúc odvolacie dôvody podľa , , teda že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h). Žalobca žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a vyhovel žalobe v celom rozsahu a priznal žalobcovi náhradu trov konania a trov odvolacieho konania v rozsahu zaplateného súdneho poplatku.

5. Žalobca v odvolaní poukázal na to, že v žalobe si uplatnil nárok z titulu prekročenia zostatku na účte, ktoré upravuje o spotrebiteľských úveroch. Má zato, že zákon počíta s možnosťou, že zostatok na účte vzniknutý titulom prekročenia bude úročený. Žalobca sa odvoláva na definíciu prekročenia v bode 4.3 Zmluvy a úroku z prekročenia, ktorý je upravený v bode 4.2 Zmluvy. Zmluva o účte pre prípad prekročenia nemusí ako obligatórnu náležitosť obsahovať údaje uvedené v . Naopak má za to, že podľa cit. zákona postačuje, aby veriteľ informoval spotrebiteľa na trvanlivom médiu o úrokovej sadzbe. Má za to, že uvedenú povinnosť si plní, keď na úrokovej výveske a na web stránke sú uverejnené nielen aktuálne sadzby, ale aj sadzby z minulosti.

Má za to, že zverejnením uvedených vývesiek na svojom webovom sídle a v pobočkách si splnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z § 18 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.

6. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v súlade s a contrario, v rozsahu danom a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

8. Rozsudok je v napadnutom zamietavom výroku a súvisiacom výroku o trovách konania vecne správny, preto ho odvolací súd podľa potvrdil. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 21.04.2021 o 10,45 hodine, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v súlade s , , . Žalobca výslovne súhlasil s verejným vyhlásením rozsudku v jeho neprítomnosti.

9. Vyhovujúci výrok rozsudku, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť uhradiť sumu 121,40 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 121,40 eur od 31.5.2019 do zaplatenia nebol odvolaním napadnutý, preto tento výrok nadobudol právoplatnosť (, ) a nestal sa predmetom odvolacieho prieskumu.

10. Žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , , alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z a , pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

11. Odvolací dôvod podľa je naplnený pri mylnej aplikácii právnych predpisov súdom na zistený skutkový stav, ktorá situácia nastáva v prípade, ak bol použitý iný právny predpis, než ktorý mal súd správne použiť alebo bol aplikovaný síce správny právny predpis, ale tento bol nesprávne interpretovaný, prípadne bol na zistený skutkový stav nesprávne aplikovaný, keď súd vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu.

12. Odvolacie dôvody uplatnené žalobcom neboli naplnené. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa a , z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver a nebolo zistené žiadne porušenie procesných práv ani iná vada konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle , keď súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor a z ktorých vyvodil svoje právne závery, zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, preto odvolací súd rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.

13. Z obsahu odvolania žalobcu vyplýva, že tento napáda správnosť záverov súdu prvej inštancie, ktorý svoj zamietavý výrok v časti uplatneného zmluvného úroku odôvodnil tým, že v zmluve o úvere chýba jej podstatná náležitosť a to uvedenie úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, teda úrokovej sadzby z prečerpania. Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú odvolaciu námietku žalobcu, v ktorej tento namieta správnosť takéhoto záveru s poukazom na to, že zmluva o účte pre prípad prekročenia nemusí ako

obligatórnu náležitosť obsahovať údaje uvedené v , teda ani údaj o zmluvných úrokoch. Takéto tvrdenie je totiž v rozpore so znením citovaného zákona.

14. Podľa ust. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, c/ ak zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa .

15. Podľa § 10 ods. 1 cit. zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, musí obsahovať tieto náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a), b), d), f), g), i), j), x) a aa).

16. Podľa cit. zák. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru.

17. Odvolací súd vychádzajúc z týchto zákonných ustanovení považuje za správny záver súdu prvej inštancie, že aj na zmluvu o úvere formou povoleného prečerpania sa vzťahuje aj povinné uvedenie úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru. Tento údaj tvorí podstatnú náležitosť zmluvy a jej nedostatok má za následok záver o bezúročnosti a bezodplatnosti zmluvy. Rovnako odvolací súd nepovažuje za dôvodnú odvolaciu námietku, v ktorej žalobca poukazuje na to, že v zmysle ust. postačuje splnenie informačne povinnosti uvedenej v tomto ustanovení. Nedostatok podstatnej náležitosti zmluvy predstavuje povinnosť uviesť túto konkrétnu náležitosť v obsahu zmluvy a jej nedostatok vyvoláva zákonom predpokladané následky. Obsah samotnej zmluvy teda nemožno stotožňovať s informačnou povinnosťou žalobcu ako dodávateľa vyplývajúcou mu z ust. zákona.

18. Vyjmúc fakt, že žalobca nepripol žiadny dôkaz o existencii „vývesky úrokových sadzieb“ s úrokovou sadzbou 22,95% pre tzv. nepovolené prečerpanie, k tvrdeniam žalobcu k tejto časti nároku odvolací súd dopĺňa :

19. o spotrebiteľských úveroch vo svojom ustanovení v vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere s náležitosťami tam vymedzenými bola písomná, s tým, že každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Medzi základné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere patria tiež ustanovenia upravujúce úrokové sadzby úveru a úrokové sadzby pre prípad omeškania v (, zákona v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o spolupráci a zmluvy o povolenom prečerpaní).

20. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere (ďalej „Smernica“), ktorej inkorporáciu do vnútroštátneho práva predstavuje zákon o spotrebiteľských úveroch, zhodne upravuje v článku 10 ods. 2 písm. f, l ako základné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, údaje o uplatňovaných úrokových sadzbách z úveru a sankcie a úroky pri oneskorených platbách.

21. Rozsudkom SDEÚ C-42/15 bolo konštatované, že na účely výkladu Smernice, zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 uvedenej Smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči. To súčasne nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil na jednej strane, že zmluva o úvere, ktorá patrí do pôsobnosti Smernice, a ktorá je vypracovaná písomne, musí byť podpísaná zmluvnými stranami, a na druhej strane, že táto požiadavka podpísania sa vzťahuje na všetky náležitosti tejto zmluvy uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice. K tomu v bode 36., 37., 42., 43., tohto rozsudku sa uvádza, že v súlade s vymedzením v článku 3 písm. m/ Smernice, „trvalý nosič“ znamená akýkoľvek nástroj, ktorý umožňuje spotrebiteľovi uložiť informácie, ktoré sú mu osobne určené, a to spôsobom, ktorý k nim umožňuje prístup pre budúce využitie počas obdobia zodpovedajúceho

účelu týchto informácií a ktorý umožňuje nezmenenú reprodukciu uložených informácií. Keďže všetky náležitosti upravené v článku 10 ods. 2 musia byť uvedené zrozumiteľne a stručne je nevyhnutné, aby zmluva o úvere obsahovala jednoznačné a presné odkazy na iné písomnosti alebo iné trvalé nosiče obsahujúce tieto náležitosti, ktoré boli skutočne odovzdané spotrebiteľovi pred uzavretím zmluvy, aby sa mohol skutočne oboznámiť so všetkými svojimi právami a povinnosťami. Nakoľko v súlade s článkom 10 ods. 1 Smernice sa písomne alebo na inom trvalom nosiči musia zrozumiteľne a presne uvádzať náležitosti upravené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, všetky tieto náležitosti sa musia povinne zahrnúť do takejto zmluvy.

22. Z vyššie uvedených ustanovení vnútroštátneho práva, Smernice a rozsudku SDEÚ C-42/15, možno vyvodiť záver, že pokiaľ vnútroštátne právo stanovilo požiadavku písomnosti spotrebiteľskej zmluvy s vymedzením náležitostí, ktoré majú byť predmetom jej obsahu, je forma písomnosti zachovaná za splnenia podmienok podľa , t.j. potvrdením podpisov oboch zmluvných strán vo vzťahu k náležitostiam tejto zmluvy uvedených v článku 10 ods. 2 Smernice. Dohoda o úroku z úveru predstavujúca jednu zo základných náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, preto musí byť obsahom takejto písomnej zmluvy. Existencia uvedenej dohody v konaní preukázaná nebola. Žalobca nepreukázal ani splnenie povinnosti vyplývajúcich mu zo Smernice a , nakoľko z doložených listín nevyplýva, aby žalovaný akýmkoľvek spôsobom získal alebo mal možnosť získať vedomosť o úrokovej sadzbe 22,95% ročne, pričom web stránka sa na účely Smernice, vo všeobecnosti nepovažuje za iné trvanlivé médium resp. trvalý nosič.

23. V súlade s vyššie uvedenou argumentáciou rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo ako vecne správne v napadnutom zamietavom výroku potvrdené. Zákonu zodpovedajúce je tiež rozhodnutie o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, ktorý nárok bol v súlade s priznaný procesne úspešnému žalobcovi v rozsahu 60%.

24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s . Žalobca bol v odvolacom konaní procesne neúspešný, preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania nemá. Procesne úspešnému žalovanému trovy konania v odvolacom konaní nevznikli, z ktorých dôvodov súd nepriznal stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).