Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3CoCsp-14-2020.pdf
PDF · 103.88 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoCsp/14/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a členov senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému L. P., F.. XX.X.XXXX, T. Č. XXXX/XX, P., o zaplatenie 151,68 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 29.11.2019 č. k. 23Csp/86/2019-94
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a trovách konania.
II. N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice I (ďalej „súd prvej inštancie“) rozsudkom uvedeným v záhlaví uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 121,40 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 121,40 eur od 31.5.2019 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, zamietol žalobu v prevyšujúcej časti a žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 60%.
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 151,68 € s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 151,68 eur od 31.05.2019 do zaplatenia, s úrokom vo výške 22,95 % ročne z dlžnej sumy od 31.05.2019 až do zaplatenia, ako nesplneného záväzku zo zmluvy o bežnom účte s programom služieb môjÚČETactive1 (ďalej len „Zmluva“) zo dňa 29.07.2015, na podklade ktorej bol žalovanému zriadený a vedený bankový účet s možnosťou poskytnutia úveru formou povoleného prečerpania, ktorú žalovaný nevyužil. Žalovaný bol povinný na svojom účte udržiavať dostatok finančných prostriedkov na zúčtovanie platobných príkazov, inkás a poplatkov. Žalobca v žalobe uviedol rozpis všetkých transakcií na účte žalovaného počas trvania zmluvy, z ktorých vyplýva, že kreditné operácie predstavovali sumu 27.400,96 eur, debetné operácie predstavovali sumu 27.552,64 eur , z ktorej čiastka 26,85 eur predstavovala úroky. Žalobca poukazujúc na § 2 písm. f/ a § 18 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. postupoval v zmysle zákona, keďže žalovaného ako spotrebiteľa informoval o prekročení a úrokovej sadzbe úročenia prostredníctvom VOP, ako aj výšky úrokových sadzieb, ktoré zverejnil na web stránke, dokumentmi na pobočkách žalobcu a výpismi z účtu, z ktorých vyplývajú všetky obraty, výška a obsah prekročenia, pričom povinnosť platiť úrok z prekročenia odvíja z bodu 3.11 VOP a úrok z omeškania z ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v súlade s bodom 3.12 písm. a) VOP.
3. Súd prvej inštancie vychádzajúc z obsahu predložených listinných dôkazov vec právne posudzoval podľa ustanovenia § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka a ustanovení o spotrebiteľských zmluvách § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka (OZ), skúmajúc obsahové náležitosti Zmluvy podľa § 1 ods. 5,
§ 2 písm. a), b) a f), § 18 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej zák. č. 129/2010 Z.z.). Je nepochybné, že svojou povahou išlo o zmluvu o bežnom účte v zmysle § 708 Obchodného zákonníka, žalobca je bankou a žalovaný konal pri uzatváraní zmluvy ako fyzická osoba. Ide teda zároveň aj o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. OZ, pretože žalovaný nekonal v rámci plnenia pracovných alebo podnikateľských povinností. Okrem ustanovení Obchodného zákonníka a zmluvných dojednaní teda dopadá na daný vzťah aj právna úprava týkajúca sa spotrebiteľských zmlúv podľa Občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca nepreukázal, že si zmluvné strany v Zmluve zo dňa 29.07.2015 dohodli povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi úrok z prekročenia ako jednej z foriem spotrebiteľského úveru. Z obsahu uzavretej zmluvy a to z bodu 4.1 vyplýva iba to, že v prípade prekročenia je žalovaný povinný platiť úroky z prekročenia vo výške úrokovej sadzby z prekročenia, ktorej výšku z predloženej Zmluvy o bežnom účte nie je možné vyvodiť. Konkrétna výška nie je uvedená ani v žalobcom predloženom sadzobníku poplatkov, ako ani v bode 3.3 písm. n), bode 3.11 písm. c) a g) VOP. Vo VOP je uvedený mechanizmus, za použitia ktorého sa má vypočítať konečná výška úroku z prekročenia, ktorá je stanovená zložito, nakoľko nie je zrejmé čo predstavuje referenčná sadzba BASE RATE a čo právny predchodca žalobcu myslí pod prirážkou. Podľa názoru súdu prvej inštancie úrok z prekročenia je vymedzený s použitím cudzojazyčných výrazov, so skratkami bez ich bližšieho vysvetlenia a nie je možné výšku úrokovej sadzby ani v spojení s ustanoveniami bodu 3.3 a bodu 3.11 VOP jednoznačne určiť. Takéto vymedzenie úroku z prekročenia považoval za nie dostatočne zrozumiteľné a určité, a teda s poukazom na § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako absolútne neplatné. Dôvodil, že pre priemerného spotrebiteľa je za takto stanovených zmluvných podmienok mimoriadne obiažne zisťovať výšku úrokovej sadzby z prekročenia a zároveň z predloženej Zmluvy nemožno vyvodiť prejav vôle žalovaného, ktorým by sa zaviazal uhradiť žalobcovi úrok v konkrétnej sadzbe. Zároveň žalobca nepreukázal, že o vzniku prekročenia a výške úrokovej sadzby prekročenia skutočne v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu dostupnom žalovanému v zmysle § 18 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. informoval žalovaného, pričom splnenie uvedenej povinnosti nijako nevyplýva ani z predložených výpisov z bežného účtu žalovaného, nakoľko tieto neobsahujú žiadnu informáciu o výške úrokovej sadzby prekročenia. V predložených výpisoch z účtu boli na ťarchu žalovaného účtované úroky v rôznych sumách, celkom za celé obdobie v sume 30,28 €. Zároveň doplnil, že žalobca nepreukázal existenciu „vývesky úrokových sadzieb“ s úrokovou sadzbou 22,95% pre tzv. prekročenie, ako to uvádzal v žalobe a pokiaľ ide o informácie na webovej stránke žalobcu, tieto nepovažoval za trvanlivé médium. Súd prvej inštancie preto uzavrel, že žalobca nepreukázal platné dojednanie zmluvných strán o povinnosti žalovaného uhradiť žalobcovi úrok z prekročenia v konkrétne zistiteľnej výške, a preto priznal žalobcovi iba nárok na zaplatenie z účtu čerpaných a nevrátených finančných prostriedkov vo výške 121,40 eur a žalobu v časti úrokov z prečerpania zamietol. Žalobcovi priznal nárok na úrok z omeškania v súlade s § 517 ods. 1a 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. vo výške 5% ročne zo sumy 121,40 eur od 31.5.2019 až do zaplatenia. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP). Žalobca bol úspešný v časti zaplatenia 121,40 eur zo sumy 151,68 €, teda v rozsahu 80% a žalovaný vo zvyšných 20%. Žalobcovi preto priznal náhradu trov v rozsahu 60%, v ktorých úspech žalobcu prevýšil úspech žalovaného.
4. Proti rozsudku v rozsahu II. a III. výroku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie uplatňujúc odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP, teda že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h). Žalobca žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a vyhovel žalobe v celom rozsahu a priznal žalobcovi náhradu trov konania a trov odvolacieho konania v rozsahu zaplateného súdneho poplatku.
5. Žalobca v odvolaní poukázal na to, že v žalobe si uplatnil nárok z titulu prekročenia zostatku na účte, ktoré upravuje zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Má zato, že zákon počíta s možnosťou, že zostatok na účte vzniknutý titulom prekročenia bude úročený. Žalobca sa odvoláva na definíciu prekročenia v bode 4.3 Zmluvy a úroku z prekročenia, ktorý je upravený v bode 4.2 Zmluvy. Zmluva o účte pre prípad prekročenia nemusí ako obligatórnu náležitosť obsahovať údaje uvedené v § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z.. Naopak má za to, že podľa § 18 ods. 1 cit. zákona postačuje, aby veriteľ informoval spotrebiteľa na trvanlivom médiu o úrokovej sadzbe. Má za to, že uvedenú povinnosť si plní, keď na úrokovej výveske a na web stránke sú uverejnené nielen aktuálne sadzby, ale aj sadzby z minulosti.
Má za to, že zverejnením uvedených vývesiek na svojom webovom sídle a v pobočkách si splnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z § 18 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.
6. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.
7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu danom § 379 a § 380 CSP z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
8. Rozsudok je v napadnutom zamietavom výroku a súvisiacom výroku o trovách konania vecne správny, preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 21.04.2021 o 10,45 hodine, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v súlade s § 219 ods. 1,3 CSP, § 378 ods. 1 CSP. Žalobca výslovne súhlasil s verejným vyhlásením rozsudku v jeho neprítomnosti.
9. Vyhovujúci výrok rozsudku, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť uhradiť sumu 121,40 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 121,40 eur od 31.5.2019 do zaplatenia nebol odvolaním napadnutý, preto tento výrok nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods.2, 3 CSP) a nestal sa predmetom odvolacieho prieskumu.
10. Žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f/ CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods. 1,2 CSP, alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192,§ 193 a § 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.
11. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h/ CSP je naplnený pri mylnej aplikácii právnych predpisov súdom na zistený skutkový stav, ktorá situácia nastáva v prípade, ak bol použitý iný právny predpis, než ktorý mal súd správne použiť alebo bol aplikovaný síce správny právny predpis, ale tento bol nesprávne interpretovaný, prípadne bol na zistený skutkový stav nesprávne aplikovaný, keď súd vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu.
12. Odvolacie dôvody uplatnené žalobcom neboli naplnené. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver a nebolo zistené žiadne porušenie procesných práv ani iná vada konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle § 220 CSP, keď súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor a z ktorých vyvodil svoje právne závery, zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, preto odvolací súd rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.
13. Z obsahu odvolania žalobcu vyplýva, že tento napáda správnosť záverov súdu prvej inštancie, ktorý svoj zamietavý výrok v časti uplatneného zmluvného úroku odôvodnil tým, že v zmluve o úvere chýba jej podstatná náležitosť a to uvedenie úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, teda úrokovej sadzby z prečerpania. Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú odvolaciu námietku žalobcu, v ktorej tento namieta správnosť takéhoto záveru s poukazom na to, že zmluva o účte pre prípad prekročenia nemusí ako
obligatórnu náležitosť obsahovať údaje uvedené v § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z., teda ani údaj o zmluvných úrokoch. Takéto tvrdenie je totiž v rozpore so znením citovaného zákona.
14. Podľa ust. § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, c/ ak zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1.
15. Podľa § 10 ods. 1 cit. zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, musí obsahovať tieto náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a), b), d), f), g), i), j), x) a aa).
16. Podľa § 9 ods. 2 písm. i/ cit. zák. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru.
17. Odvolací súd vychádzajúc z týchto zákonných ustanovení považuje za správny záver súdu prvej inštancie, že aj na zmluvu o úvere formou povoleného prečerpania sa vzťahuje aj povinné uvedenie úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru. Tento údaj tvorí podstatnú náležitosť zmluvy a jej nedostatok má za následok záver o bezúročnosti a bezodplatnosti zmluvy. Rovnako odvolací súd nepovažuje za dôvodnú odvolaciu námietku, v ktorej žalobca poukazuje na to, že v zmysle ust. § 18 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. postačuje splnenie informačne povinnosti uvedenej v tomto ustanovení. Nedostatok podstatnej náležitosti zmluvy predstavuje povinnosť uviesť túto konkrétnu náležitosť v obsahu zmluvy a jej nedostatok vyvoláva zákonom predpokladané následky. Obsah samotnej zmluvy teda nemožno stotožňovať s informačnou povinnosťou žalobcu ako dodávateľa vyplývajúcou mu z ust. § 18 ods. 1 zákona.
18. Vyjmúc fakt, že žalobca nepripol žiadny dôkaz o existencii „vývesky úrokových sadzieb“ s úrokovou sadzbou 22,95% pre tzv. nepovolené prečerpanie, k tvrdeniam žalobcu k tejto časti nároku odvolací súd dopĺňa :
19. Zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch vo svojom ustanovení v § 9 vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere s náležitosťami tam vymedzenými bola písomná, s tým, že každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Medzi základné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere patria tiež ustanovenia upravujúce úrokové sadzby úveru a úrokové sadzby pre prípad omeškania v (§ 9 ods. 2 písm. i/, o/ zákona v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o spolupráci a zmluvy o povolenom prečerpaní).
20. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere (ďalej „Smernica“), ktorej inkorporáciu do vnútroštátneho práva predstavuje zákon o spotrebiteľských úveroch, zhodne upravuje v článku 10 ods. 2 písm. f, l ako základné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, údaje o uplatňovaných úrokových sadzbách z úveru a sankcie a úroky pri oneskorených platbách.
21. Rozsudkom SDEÚ C-42/15 bolo konštatované, že na účely výkladu Smernice, zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 uvedenej Smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči. To súčasne nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil na jednej strane, že zmluva o úvere, ktorá patrí do pôsobnosti Smernice, a ktorá je vypracovaná písomne, musí byť podpísaná zmluvnými stranami, a na druhej strane, že táto požiadavka podpísania sa vzťahuje na všetky náležitosti tejto zmluvy uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice. K tomu v bode 36., 37., 42., 43., tohto rozsudku sa uvádza, že v súlade s vymedzením v článku 3 písm. m/ Smernice, „trvalý nosič“ znamená akýkoľvek nástroj, ktorý umožňuje spotrebiteľovi uložiť informácie, ktoré sú mu osobne určené, a to spôsobom, ktorý k nim umožňuje prístup pre budúce využitie počas obdobia zodpovedajúceho
účelu týchto informácií a ktorý umožňuje nezmenenú reprodukciu uložených informácií. Keďže všetky náležitosti upravené v článku 10 ods. 2 musia byť uvedené zrozumiteľne a stručne je nevyhnutné, aby zmluva o úvere obsahovala jednoznačné a presné odkazy na iné písomnosti alebo iné trvalé nosiče obsahujúce tieto náležitosti, ktoré boli skutočne odovzdané spotrebiteľovi pred uzavretím zmluvy, aby sa mohol skutočne oboznámiť so všetkými svojimi právami a povinnosťami. Nakoľko v súlade s článkom 10 ods. 1 Smernice sa písomne alebo na inom trvalom nosiči musia zrozumiteľne a presne uvádzať náležitosti upravené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, všetky tieto náležitosti sa musia povinne zahrnúť do takejto zmluvy.
22. Z vyššie uvedených ustanovení vnútroštátneho práva, Smernice a rozsudku SDEÚ C-42/15, možno vyvodiť záver, že pokiaľ vnútroštátne právo stanovilo požiadavku písomnosti spotrebiteľskej zmluvy s vymedzením náležitostí, ktoré majú byť predmetom jej obsahu, je forma písomnosti zachovaná za splnenia podmienok podľa § 40 Občianskeho zákonníka, t.j. potvrdením podpisov oboch zmluvných strán vo vzťahu k náležitostiam tejto zmluvy uvedených v článku 10 ods. 2 Smernice. Dohoda o úroku z úveru predstavujúca jednu zo základných náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, preto musí byť obsahom takejto písomnej zmluvy. Existencia uvedenej dohody v konaní preukázaná nebola. Žalobca nepreukázal ani splnenie povinnosti vyplývajúcich mu zo Smernice a zákona č. 129/2010 Z.z., nakoľko z doložených listín nevyplýva, aby žalovaný akýmkoľvek spôsobom získal alebo mal možnosť získať vedomosť o úrokovej sadzbe 22,95% ročne, pričom web stránka sa na účely Smernice, vo všeobecnosti nepovažuje za iné trvanlivé médium resp. trvalý nosič.
23. V súlade s vyššie uvedenou argumentáciou rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo ako vecne správne v napadnutom zamietavom výroku potvrdené. Zákonu zodpovedajúce je tiež rozhodnutie o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, ktorý nárok bol v súlade s § 255 ods. 2 CSP priznaný procesne úspešnému žalobcovi v rozsahu 60%.
24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods.1 CSP v spojení s § 255 ods.1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní procesne neúspešný, preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania nemá. Procesne úspešnému žalovanému trovy konania v odvolacom konaní nevznikli, z ktorých dôvodov súd nepriznal stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.
25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).