Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_75Ek-544-2021.pdf
PDF · 77.65 KB
Case nature
Subarea
75Ek/544/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 35 792 752, v konaní zastúpený: JUDr. Pavol Pospecha, advokát so sídlom Lichnerova 23, 903 01 Senec, IČO: 51 474 786, proti povinnému: X. E., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, posledne bytom V. XXX/X, XXX XX F., o vymoženie 391,69 Eur s príslušenstvom, o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, rozhodujúc o sťažnosti proti Uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, sp.zn. 75Ek/544/2021 zo dňa 13. apríla 2021, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 75Ek/544/2021 zo dňa 13. apríla 2021 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Dňa 13.04.2021 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyšším súdnym úradníkom uznesenie pod sp. zn. 75Ek/544/2021, ktorým vo výroku I. zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie a vo výroku II. oprávnenému nepriznal nárok na náhradu trov exekučného konania.
2. V napadnutom rozhodnutí uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 26.02.2021 prostredníctvom právneho zástupcu domáhal od povinného vymoženia istiny vo výške 391,69 Eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu - Rozhodcovského rozsudku Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o. zo dňa 23.10.2017, sp. zn. 123/11/16 (ďalej len „exekučný titul“). Vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení uviedol, že základným predpokladom na to, aby súd mohol vo veci konať a vydať rozhodnutie, je splnenie procesných podmienok, medzi ktoré patrí aj spôsobilosť byť stranou, resp. účastníkom konania. Nedostatok tejto podmienky spôsobuje, že súd musí konanie zastaviť. V danej veci po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie súd lustráciou v Registri obyvateľov Slovenskej republiky zistil, že povinný zomrel dňa 02.02.2021, t.j. pred začatím exekučného konania. Súd sa preto zaoberal otázkou procesnej subjektivity povinného. Keďže povinný zomrel pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, nemal v čase začatia tohto konania spôsobilosť na práva a povinnosti, a teda nemal ani procesnú subjektivitu byť účastníkom exekučného konania. Nedostatok procesnej spôsobilosti byť stranou, resp. účastníkom konania je takým nedostatkom podmienky konania, ktorý je neodstrániteľný, preto jeho zákonom predpokladaným následkom je zastavenie konania. Vzhľadom na uvedené súd musel z tohto dôvodu návrh na vykonanie exekúcie zmysle § 53 ods. 3 písm. b) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) zamietnuť. Rozhodnutie o trovách exekúcie odôvodnil tým, že vzhľadom k tomu, že došlo k zamietnutiu návrhu na vykonanie exekúcie v čase pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, kde účastníkom konania je iba oprávnený a konanie trpí vadou, pre ktorú súd poverenie na vykonanie exekúcie nevydal, súd oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal. Vyšší súdny úradník napadnuté uznesenie právne odôvodnil ustanoveniami § 35 ods. 1 veta prvá, § 53 ods. 3 písm. b), § 199a ods. 1, § 199b, § 199d ods. 1, § 200 Exekučného poriadku, ustanoveniami § 161 ods. 1, ods. 2, § 61, § 62 zákona č. 160/2015 Z.
z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a ustanovením § 7 ods. 1 prvej vety a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“).
3. Proti takémuto uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, ktoré bolo doručené dňa 13.04.2021, podal právny zástupca oprávneného dňa 13.04.2021, teda v zákonom stanovenej lehote sťažnosť.
4. Vo svojej sťažnosti sa zaoberal materiálnym prieskumom uplatnenej pohľadávky a nezaoberal sa nedostatkom procesnej spôsobilosti povinného, z dôvodu jeho úmrtia pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Svoju sťažnosť odôvodnil tým, že rozhodcovská zmluva nenapĺňa znaky neprijateľných podmienok v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka a preto posúdenie predmetnej rozhodcovskej zmluvy súdom ako nekalej a teda neplatnej nepovažuje za právne správne. Odvoláva sa na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 M Cdo 9/2012, podľa ktorého návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy/doložky musí dodávateľ predložiť spotrebiteľovi takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že sa mu poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní a aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní, v opačnom prípade je takáto rozhodcovská doložka/zmluva neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve. Pričom uviedol, že rozhodcovská zmluva a proces jej uzatvárania v prerokovávanej veci spĺňa všetky nasledovné podmienky: a) spotrebiteľa informoval o tejto rozhodcovskej doložke/ zmluve, o jej obsahu a význame, b) spotrebiteľ mal možnosť ovplyvniť jej obsah, c) spotrebiteľ nepochybne prejavil samostatným úkonom vôľu byť viazaný rozhodcovskou doložkou/zmluvou. Uvádza, že veriteľ spotrebiteľa dostatočným spôsobom poučil o priebehu konania pred rozhodcovským súdom, o možnosti podania námietky voči rozhodcovi z dôvodu zaujatosti, ako aj sťažnosť predsedovi rozhodcovského súdu, o rozhodnutí rozhodcovského súdu ako aj o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiu rozhodcovského súdu. Ďalej uviedol, že predmetná rozhodcovská zmluva nebola nikdy podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere a teda že ju považuje za samostatný právny úkon, na samostatnej listine, oddelenej od hlavnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorej uzavretie bolo pre spotrebiteľa možnosťou ale nie povinnosťou. Povinný teda mohol nepristúpiť na uzavretie rozhodcovskej zmluvy resp. aj jednostranne dosiahnuť zánik takejto dohody a to v oboch prípadoch bez vplyvu na uzavretie, resp. existenciu (hlavnej) zmluvy o revolvingovom úvere. Preto podľa názoru oprávneného rozhodcovská zmluva spĺňa charakter individuálneho ustanovenia a nemôže byť preto (resp. jej časť) neprijateľnou podmienkou. Povinný teda nepochybne prejavil samostatným úkonom vôľu byť viazaný rozhodcovskou zmluvou, pričom na jej uzatvorenie sa vyžadovalo jeho aktívne konanie. Oprávnený považuje rozhodcovskú zmluvu za individuálne dojednanú, a z tohto dôvodu nespĺňajúcu definíciu neprijateľnej podmienky podľa § 53 ods. 1 resp. ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Oprávnený ďalej uvádza, že z formulácie v rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že spory zo zmluvy o revolvingovom úvere môžu byť riešené buď v konaní pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Z tohto usudzuje, že zmluva neobsahuje povinnosť postupovať výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania ale že sa jedná len o alternatívu. Na základe uvedených dôvodov oprávnený tvrdí, že rozhodcovská zmluva nemôže byť postihnutá sankciou absolútnej neplatnosti a teda rozhodnutie rozhodcovského súdu nemôže byť posúdený ako nulitný právny akt.
5. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
6. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
7. Podľa § 239 ods. 1 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
8. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
9. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
10. Podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo dedičské konanie po oprávnenom alebo povinnom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok alebo zanechal len majetok nepatrnej hodnoty.
11. Podľa § 36 ods. 1 Exekučného poriadku, proti inému než tomu, kto je v exekučnom titule označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v exekučnom titule označený ako oprávnený, možno navrhnúť vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu.
12. Podľa § 161 ods. 1 a ods. 2 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
13. Podľa § 61 CSP, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
14. Podľa § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
15. Podľa § 7 ods. 1, 2 OZ, spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Smrťou táto spôsobilosť zanikne.
16. Po preskúmaní veci súd konštatuje, že podaná sťažnosť oprávneného je nedôvodná a je potrebné ju zamietnuť.
17. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 9. odôvodnenia, súd nad rámec uvedeného poukazuje, že pre začatie exekúcie, ako aj pre jej ďalší postup musia byť splnené zákonom stanovené podmienky. Ide nielen o podmienky procesného charakteru ale aj hmotnoprávne podmienky. Procesnými podmienkami exekúcie sú spôsobilí účastníci, príslušnosť súdu, spôsobilý návrh na vykonanie exekúcie a vykonateľný exekučný titul. Všetky ostatné predpoklady exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi (materiálnymi), ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a pokračovaniu exekučného konania, ale bráni prípustnosti a zákonnosti samotnej exekúcie.
18. Súd je v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania povinný skúmať, či sú splnené procesné podmienky, za ktorých môže vo veci konať a rozhodnúť, pretože opak by bol v rozpore s platným právom. Základným predpokladom, aby súd mohol vo veci konať a vydať rozhodnutie, je splnenie procesných podmienok, medzi ktoré patrí aj procesná subjektivita účastníkov exekučného konania, ako aj ich spôsobilosť na práva a povinnosti. Nedostatok tejto podmienky spôsobuje, že súd musí konanie zastaviť.
19. Súd v prejednávanom prípade dospel k záveru, že ako povinný je v návrhu na vykonanie exekúcie uvedený subjekt, ktorý nemá procesnú subjektivitu. Nedostatok procesnej subjektivity je takým nedostatkom podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť. Z lustrácie v Registri obyvateľov SR mal súd preukázané, že povinný zomrel dňa 02.02.2021, t.j. ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Povinný teda už v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie nemal právnu subjektivitu. S nedostatkom právnej subjektivity je v konaní spojený aj nedostatok procesnej subjektivity. Neexistencia procesnej subjektivity v čase začatia konania je takým nedostatkom procesnej podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť. V takomto prípade je súd vždy povinný exekučné konanie zastaviť.
20. Oprávnený sa aj napriek zneniu napadnutého uznesenia nezaoberá nedostatkom procesnej subjektivity povinného, ale namieta skutočnosti, ktoré súdom neboli ani vytýkané. Prieskum návrhu na vykonanie exekúcie a jeho príloh totižto nebol zo strany súdu ani vykonaný, pretože bolo zistené, že osoba označená ako povinný zomrel pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
21. Z uvedených dôvodov sudca sťažnosť oprávneného považuje za nedôvodnú a za vyššie popísaného právneho stavu v súdnom spise, má za to, že nie je možné viesť exekúciu voči takto označenej osobe a preto súd sťažnosť oprávneného zamietol.
22. O trovách sťažnostného konania súd nerozhodoval, keďže tieto neboli zo strany oprávneného uplatnené.
23. Na základe vyššie uvedeného rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie. (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).