Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoP/12/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci manželov: navrhovateľky M. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, P. V. a manžela navrhovateľky U. M., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XXX, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom U. M., nar. XX.X.XXXX a Z. M., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom E. XXXX/XX, P. V., zastúpeným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, na odvolanie manžela navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 2. decembra 2020 č.k. - 45, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku, ktorým súd manželstvo účastníkov konania rozviedol p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie manželstvo navrhovateľky M. M., rod. U., nar. XX.XX.XXXX a U. M., nar. XX.XX.XXXX pred Matričným úradom v Považskej Bystrici dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Považská Bystrica, vo zväzku 22, ročník 2014, na strane 157, pod poradovým číslom 135 rozviedol. Schválil medzi rodičmi dohodu tohto znenia: Maloleté deti U. M., nar. XX.XX.XXXX a Z. M., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode zverujú do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia sú oprávnení maloletých zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach. Otec sa zaväzuje prispievať na výživu mal. U. M. sumou po 200,- eur mesačne a na mal. Z. M. sumou po 150,- eur mesačne od právoplatnosti rozsudku, ktoré bude poukazovať vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých. Styk maloletých detí s otcom sa neurčuje. O náhrade trov konania rozhodol tak, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala rozvodu manželstva a úpravy práv a povinností k maloletým deťom U. a Z. tak, že títo budú zverení do jej osobnej starostlivosti a otec bude prispievať na ich výživu sumou 500,- € mesačne. Zároveň žiadala, aby súd určil aj styk otca s maloletými. Uviedla, že s manželstvo uzatvorili po šesťročnej známosti, kedy odišla s manželom žiť do Prahy, následne v roku 2012 do Berlína a v roku 2015 sa vrátili na Slovensko každý z nich ku svojim rodičom. Ona žila s matkou, manžel pracoval v rôznych častiach sveta, následne chodil na turnusy už len do Českej republiky a vracal sa k otcovi do Y., k nim prišiel len prespať alebo na pár hodín. V auguste 2016 preto podala žiadosť o rozvod, ktorý ale následne stiahla, pretože sa s manželom dohodli na spoločnom bývaní. Po dvoch rokov sa im narodil syn Z., mysleli si, že dieťa ich spojí, ale situácia sa ešte zhoršila, počas tehotenstva jej manžel vykričal, že asi bola chyba stiahnuť rozvod, že nemajú nič spoločné a obaja priznali, že sa už neľúbia. Od počatia Z. spolu už ani intímne nežijú, snažili sa aspoň tolerovať a vychádzať bez hádok, ale ochladli natoľko,

že časom začali aj hádky, a preto sa dohodli na rozvode. Aktuálne sa v domácnosti obchádzajú a nekomunikujú. Pokiaľ ide o deti, tie má manžel rád, ale ako sám priznal, chýba mu zodpovednosť, nedá sa neho spoľahnúť, naplánované veci zruší pre dobre platenú prácu. V domácnosti jej nepomáha, peniaze na deti jej nedáva, mesačne urobí pár nákupov, od roku 2019 platí nájom sám, dovtedy išli na polovicu. Vzťahy medzi nimi sú tak vážne rozvrátené, že ich manželstvo neplní a ani v budúcnosti už nemôže plniť svoj spoločenský účel a niet žiadnej nádeje na jeho obnovenie. Po podaní návrhu navrhovateľka dňa 22.11.2019 žiadala prerušiť konanie z dôvodu, že sa s manželom pokúsili obnoviť manželské spolužitie, následne však dňa 20.7.2020 požiadala súd o pokračovanie v konaní, nakoľko sa spolužitie nepodarilo obnoviť. Manžel navrhovateľky s návrhom nesúhlasil, uviedol, že si nemyslí, že ich vzťahy sú tak vážne rozvrátené, že by nemohlo plniť svoju funkciu a myslí si, že ich odlúčenie by neprospelo ani synom, ktorých má rád a chce im byť po boku, nie ich len vídať. Manželku má rád a pre udržanie rodiny je ochotný urobiť, čo bude potrebné. Pokiaľ manželka uviedla, že v roku 2015 prišli domov každý k svojim rodičom, uviedol, že nepanovala zhoda, že zostanú žiť v Považskej Bystrici, od januára 2016 sa snažil nájsť si ďalšie spolupráce, aby nebol závislý len na Českej televízii, čo ale znamenalo buď týždenne pendlovať alebo sa tam presťahovať aj s celou rodinou. Pokiaľ ide o spoločné bývanie, manželka dostala do daru pozemok v Dolnom Milochove, kde tento pripravili na stavbu, ale keďže pendloval do zahraničia a doma trávil len polovicu času a obec má slabú občiansku vybavenosť a zlú dostupnosť MHD a manželka nešoféruje, žiť na takomto mieste by prinieslo veľa komplikácií. Po tomto začali riešiť kúpu bytu, manželka nechcela predať pozemok chcela vziať hypotéku, čo bolo pre neho neakceptovateľné a je pravdou, že kvôli otázke bývania sa ich vzťahy zhoršili, čo vyústilo do podania prvej žiadosti o rozvod. Od počatia mladšieho syna nežijú pravidelným intímnym životom, jeho pokusy o zblíženie manželka dlhodobo odmietala, takže sa prestal snažiť, napriek tomu intímny styk mali asi vo februári 2020. Priznal, že mal obdobie, kedy aj on si prial rozvod, ale vzhľadom na to, že založili a rozšírili rodinu, chce túto udržať celistvú a fungujúcu. Žiadna dohoda ohľadne rozvodu nebola, dlhodobo sa takmer nehádajú, komunikujú priateľsky a pokojne, smejú sa spolu. Ohľadne pomoci v domácnosti uviedol, že v minulosti pomáhal pri umývaní riadov, vysávaní, upratovaní, od smrti otca v marci 2020 však riešil pozostalosť, bol psychicky a časovo vyťažený, a teda je pravdou, že v domácnosti pomáhal minimálne. Pokiaľ ide o hospodárenie, hospodária na polovicu odkedy sa poznajú a vyhovovalo to tak obom stranám. On je živnostník v oblasti video tvorby, kameraman a strihač, jeho príjmy poklesli od apríla 2020, kedy dobrovoľne ukončil spoluprácu s Českou televíziou, aby sa mohol venovať rodine. Nájom platili s manželkou na polovicu do doby kým bola manželka zamestnaná, teda do augusta 2018, odvtedy ho platí sám, od decembra 2020 má manželka k dispozícii platobnú kartu, on robí nákupy do domácnosti, prípadne posiela manželke peniaze podľa toho, o koľko ho požiada.

3. Súd vykonal dokazovanie a zistil nasledovné. Manželstvo účastníkov bolo uzatvorené dňa XX.X.XXXX na Matričnom úrade Považská Bystrica, u oboch sa jedná o prvé manželstvo, obaja účastníci sú štátnymi občanmi SR. Z manželstva pochádzajú dve maloleté deti, a to U., nar. XX.X.XXXX a Z., nar. XX.X.XXXX. Y. 25.8.2016 navrhovateľka podala návrh na rozvod, ktorý ale po dohode s manželom vzala späť a konanie bolo uznesením zo dňa 21.9.2016, č.k. -12 právoplatným 26.11.2016 zastavené. V danom konaní na základe žiadosti účastníkov bolo uznesením zo dňa 25.11.2019, č.k. -14 právoplatným 4.12.2019 konanie prerušené. Dňa 20.7.2020 navrhovateľka požiadala o pokračovanie v konaní, následne sa však manželia podrobili párovej terapii. Zo záverečnej správy z poradensko- psychologického procesu zo dňa 9.10.2020 vyplynulo, že boli s manželmi vykonané konzultácie za účelom posúdenia možnosti obnovy manželského spolužitia, pričom tieto boli realizované jednak individuálnou a jednak dyadickou formou. V priebehu individuálnych konzultácií sa želania, názory a postoje k aktuálnej situácií manželov rozchádzali. Navrhovateľka v priebehu konzultácií bola ochotná spolupracovať, avšak postoj k rozvodu manželstva meniť nebude. Dôvodom sú opakované nezhody, ochladnutie vzťahových väzieb a dlhodobo nefunkčné manželstvo. Navrhovateľka sa opakovane usilovala o záchranu manželstva, v manželstve ale už nepociťuje podporu manžela, k manželovi neprechováva hlboké pozitívne city, ako láska. Manžela vníma ako partnera, ktorého rešpektuje, ako otca svojich detí, ktorého akceptuje a potrebuje pri výchove ich detí. Manžel navrhovateľky vyjadroval záujem o záchranu manželstva, v prípade prejavenia záujmu aj zo strany manželky. Primárnou motiváciou pre záchranu manželstva, manžel navrhovateľky uvádzal zachovanie rodiny a nerozbíjať deťom rodinu. Podobne ako navrhovateľka verbalizoval, že manželku nemiluje, ale má ju rád a váži si ju. Manžel navrhovateľky neodmieta skutočnosti, že manželské spolužitie je dlhodobo nefunkčné a vzťahové väzby medzi manželmi sú výhradne na rodičovskej úrovni. Na základe vyššie uvedených skutočností mala psychologička za to, že vzťahové väzby medzi rodičmi sú narušené. Bez prítomnosti vnútornej motivácie o záchranu manželstva, nie je možné aby prebehol poradensko-

psychologický proces, ktorého jednou z hlavných náležitostí je dobrovoľnosť a motivácia zmeniť aktuálny stav nefunkčného manželstva. Dôvody zachovania manželstva uvádzané manželom navrhovateľky sú zamerané výhradne na zamedzenie rozpadu rodiny. Mala za to, že rozvod manželstva sa týka výhradne rodičov ako partnerov, pričom rodina ako taká sa nerozpadá ale reorganizuje. V záujme matky aj otca je, aby sa otec aktívne podieľal na výchove maloletých detí. Obaja rodičia fungujú na rodičovskej úrovni, usilujú o napĺňanie potrieb maloletých detí a zabezpečenia fyzického zdravia a psychickej pohody maloletých detí. Obaja vyjadrili záujem konať tak, aby rozvod a vplyvy rozvodovej a porozvodovej situácie v čo najmenšom rozsahu, zasiahli maloleté deti. V priebehu spoločnej konzultácie sa rodičia dohodli na rozvode manželstva. V otázke úpravy rodičovských práv a povinností po rozvode, obaja rodičia súhlasili so zverením maloletých detí do výhradnej starostlivosti matky, pričom styk otca s maloletými deťmi nebude upravovaný. Styk otca s maloletými deťmi sa bude realizovať na základe dohody oboch rodičov. Na pojednávaní navrhovateľka zotrvala na svojom návrhu, uviedla, že hoci žijú v spoločnej domácnosti, ona ho už nemiluje, intímne sa nestýkajú 3 roky a do podania návrhu spolu ani nehospodárili. Navrhovateľka zároveň predložila súdu svoje vyjadrenie, z ktorého vyplýva, že s manželom nežijú partnerský život už viac rokov, obaja dlhodobo cítia, že sú spolu nasilu, kvôli deťom, čo ale nie je správne. Ona takto už žiť nechce, chýba jej život naplnený láskou, oporou, vďačnosťou za partnera. Má pocit, že predlžovanie rozvodu neprospieva ani deťom, ani jej. Manžel navrhovateľky na pojednávaní uviedol, že sa rozvádzať nechce, hoci je pravdou, že jeho motívom je udržanie rodiny, manželku má rád, čo znamená, že inú partnerku nehľadá. Už pri podpise správy u psychologičky niektoré veci rozporoval, tieto závery rešpektuje, ale s niektorými vecami nesúhlasí.

4. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že manželia hoci spolu žijú v spoločnej domácnosti, nehospodária spolu, intímne sa nestýkajú tri roky. Obaja manželia prezentovali, že sa už nemilujú, hoci manžel navrhovateľky uviedol, že navrhovateľku má rád, čo znamená, že inú partnerku si nehľadá, podľa názoru súdu takáto „láska“ je v manželstve nepostačujúca, najmä za situácie, keď navrhovateľka prezentovala, že práve láska a opora jej v manželstve chýbajú. Podľa názoru súdu v manželstve uvedené „vyššie city“ chýbajú a sám manžel navrhovateľky prezentoval, že primárnou motiváciou pre záchranu manželstva je zachovanie a nerozbíjanie rodiny. Manželstvo tak prestalo plniť svoje základné funkcie, okrem funkcie výchovnej, keďže vzťah medzi manželmi sa obmedzil výlučne na starostlivosť o deti. Tieto skutočnosti manželia prezentovali tak na pojednávaní ako aj v priebehu psychologických konzultácií. Súd sa v priebehu konania pokúsil o zmier manželov, konanie bolo prerušené, manželia sa tiež zúčastnili terapie, avšak bezúspešne. Aj zo správy z poradensko-psychologického procesu vyplynulo, že vzťahy medzi manželmi sú narušené, dôvody zachovania manželstva sú zamerané výlučne na zamedzenie rozpadu rodiny. Na základe uvedeného potom možno konštatovať, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a za situácie, keď nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia (poukazujúc na postoj navrhovateľky a výsledky psychologických konzultácií) nezostávalo súdu nič iné ako manželstvo rozviesť. Súd tiež poukázal na to, že nikoho nemožno spravodlivo nútiť žiť v manželstve, keďže toto je dobrovoľným zväzkom muža a ženy. Záverom súd poznamenal, že udržiavanie takéhoto nefunkčného zväzku nie je ani v záujme maloletých detí, ktoré by nevyrastali v pokojnej rodinnej atmosfére. Súd však apeloval na rodičov, aby obaja aj naďalej fungovali na rodičovskej úrovni, usilovali sa o napĺňanie spoločných potrieb maloletých detí a zabezpečenia fyzického zdravia a psychickej pohody detí tak, aby rozvod mal na tieto čo najmenší vplyv tak ako je to konštatované aj v správe z poradensko-psychologického procesu.

5. Navrhovateľka je v súčasnosti na materskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok z Českej republiky vo výške 11.600,- Kč, zo svojho príjmu si platí telefón, kozmetiku, lieky. Spoločne s manželom zabezpečujú stravu asi za 350,- až 400,- eur mesačne. Manžel navrhovateľky je registrovaný ako živnostník v Českej republike - fotografie a video, podľa daňového priznania za rok 2019 jeho príjem predstavoval cca sumu 19.080,- Kč, podľa predložených faktúr za rok 2020 jeho príjmy predstavujú 18.000,-eur, teda cca 1.500,- eur mesačne. Manžel navrhovateľky platí nájom 300,- eur mesačne, nákupy cca 220 až 250,- eur mesačne, poistku 100,- eur mesačne a tiež platí byt v Y., ktorý zdedil po svojom otcovi 200,- eur mesačne. Maloletý U. začal navštevovať prvý ročník základnej školy, s čím mali rodičia zvýšené výdavky, s maloletým Z. je navrhovateľka na materskej dovolenke. Obe deti sú zdravé a rodičia okrem bežných výdavkov s nimi zvýšené výdavky nemajú. Účastníci na pojednávaní zhodne navrhli, aby súd pre prípad rozvodu schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej by maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matke s tým, že obaja rodičia budú deti zastupovať a spravovať ich majetok a otec sa zaviaže prispievať na výživu maloletého U. sumou 200,- eur mesačne a maloletého Z. sumou 150,- eur mesačne. Styk otca s maloletými rodičia nežiadali upraviť, nakoľko na tomto

sa dohodnú. Kolízny opatrovník vykonal šetrenie v domácnosti, rodina žije v prenajatom byte, kde domácnosť je na požadovanej úrovni, neboli zistené žiadne nedostatky. V prípade rozvodu odporučil schváliť navrhnutú rodičovskú dohodu. Vzhľadom na to, že uzatvorená rodičovská dohoda je v súlade so záujmami maloletých detí, dohodnutá výška výživného zodpovedá potrebám maloletých i možnostiam a schopnostiam rodičov, súd túto schválil tak ako je uvedené vo výroku. O trovách konania súd rozhodol podľa .

6. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie manžel navrhovateľky, v ktorom navrhoval, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v časti o rozvode zrušil a konanie zastavil. Uviedol, že v deň rozvodového konania a aj v období, ktoré mu predchádzalo prechádzal veľmi zlým emočným stavom, kvôli ktorému nedokázal adekvátne argumentovať a dopĺňať resp. vyvracať pred súdom prezentované informácie. Toto sa dialo následkom toho, že na jar r.2020 mu neočakávane zomrel otec a 3 mesiace nato podala žiadosť o rozvod manželka a teda sa mu ľudovo povedané rúcal svet. V bode 26 odôvodnenia sa uvádza, že súd mal preukázané, že manželia hoci spolu žijú v jednej domácnosti, nehospodária spolu, intímne sa nestýkajú 3 roky. Domnieva sa, že súd vykonal dokazovanie nesprávne a že spoločne hospodárili a dodnes hospodária. Má zato, že ak mu manželka dodnes píše a vždy písala nákupné zoznamy, ktoré potom realizoval a naďalej dodnes realizuje (sú vytlačené v prílohe), resp. uhrádzal a dodnes uhrádza aj iné náklady spojené so starostlivosťou o deti a domácnosť (pravidelne platí celý nájom odkedy je manželka na materskej, posiela manželke peniaze za jej výdaje na domácnosť a deti, keď ho o to požiada), manželka má k dispozícii samostatnú platobnú kartu k jeho účtu, prípadne v minulosti mávala k dispozícii jeho platobnú kartu k jeho osobnému účtu, takže jej nič nebránilo v platbách v obchodoch z tohto účtu, jedná sa o formu spoločného hospodárenia. Taktiež nie je pravdou, že sa intímne nestýkajú 3 roky od počatia mladšieho syna, ako uviedol aj pred súdom. Intímny styk od počatia mladšieho syna mali viackrát, i keď málo aj podľa jeho názoru. Manželka sa sama naposledy vyjadrila s povzdychom: „Prečo to nerobíme častejšie? Snahu však neprejavovala. Z jeho strany snaha bola a aj inak pravidelne dlhodobo prejavoval manželke náklonnosť (objatia, bozky na rozlúčku pri odchode z domu) a to aj pred deťmi. Toto nezobrala do úvahy ani pani psychologička, ani súd. V bode 18 odôvodnenia sa uvádza, že v priebehu konzultácie v manželskej poradni sa rodičia dohodli na rozvode manželstva. Toto nie je pravdou. Otázky k fungovaniu rodičovských práv a povinností do budúcna boli počas sedenia formované podmieňovacím spôsobom, teda, či by sa v prípade rozvodu vedeli dohodnúť na veciach ohľadne styku s deťmi a výchovy, teda hypoteticky a nie je pravdou, že sa obaja dohodli na rozvode. Ten on odmietal a odmieta. Psychologička sama prezentovala rozvod ako riešenie, ktoré si praje manželka a mal by s ním súhlasiť v záujme zachovania, čo najlepších vzťahov do budúcna. Pred prebratím si protokolu domnelú dohodu o rozvode pani psychologičke rozporoval. Mala ale súbežne práve iné sedenie, „krízovku“ ako sama uviedla a vyzvala ho k podpisu. Podpísaním správy, ale nevyjadril súhlas s jej obsahom, potvrdil ním, že mu je známy jej obsah a zmienený výrok je teda celkom nepravdivý a nesprávny. V bode 26 odôvodnenia sa uvádza názor súdu, že v manželstve chýbajú „vyššie city“, teda je prítomná citová nespokojnosť manželky. Domnieva sa, že po zhruba 12 rokoch od zoznámenia je pomerne bežné a prirodzené, že partnerský vzťah do určitej miery ochladne. On osobne svoje city nedával najavo nikdy, ani nepociťuje potrebu o tomto komunikovať s ľudmi. Potrebu komunikovať má vo všeobecnosti malú. Manželku má naozaj rád ako životnú partnerku, je a vždy jej bol verný. Problémom u nich je nedostatočná komunikácia. Rozumie, že manželka má sny o romantickej láske ako z románov. Rozumie aj tomu, že na základe protiváhy svojich snov a jeho rezervovanej povahy necíti emočné naplnenie. Do manželského zväzku však vstúpila dobrovoľne po 6 ročnej známosti a zhruba 5 ročnom spolužití v jednej domácnosti, poznala ho veľmi dobre, nezmenil sa. Vrátili sa k sebe dokonca po rozchode z iných vzťahov a potom mali spolu 2 deti a je chybou pripraviť ich o fungujúcu i keď zjavne nie ideálnu rodinu a sťažiť tak život nielen im, ale i sebe samým. Podľa bodu 24 odôvodnenia mal súd podľa § 23 Zákona o rodine pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliadnuť na porušenie povinnosti manželov podľa § 18 a § 19. Neporušil nijakú z podmienok uvedených v týchto 2 paragrafoch. Spochybňovaná bola povinnosť pomáhať si, poťažmo starostlivosť o deti a uspokojovanie potrieb rodiny (bod 3 odôvodnenia). Preto uvádza, že jeho pomoc v domácnosti síce nenapĺňala manželkine predstavy, ale neabsentovala úplne. Vykonával nasledovné drobné opravy (často zničené vešiaky, panelové závesy strhnuté deťmi, opravy žalúzií, uvoľnená vodovodná batéria), presun a montáž nábytku, spravovanie IT zariadení a kabeláže v byte, upratovanie neporiadku po deťoch a hračiek, ich prípadná oprava, údržba bicykla a odrážadla deťom, vynášanie smetí, uskutočňovanie objemnejších, alebo ťažších, ale aj drobných nákupov, spratávanie riadu a sporadické umývanie riadu, stlanie postelí, sporadickejšie potom vysávanie a naozaj občasné vytretie podlahy v byte na požiadanie manželky alebo rajóny. Staršieho syna vodil do alebo zo škôlky keď bol doma, prípadne ešte pred odchodom na vlak do Prahy, kde pracoval. Jeho

časové možnosti boli obmedzené, keďže odchádzal na pracovné turnusy od druhej polovice roku 2016 do marca 2020 (najčastejšie odchádzal v pondelok ráno, vo štvrtok večer sa vracal, zatiaľ čo manželka je od septembra 2018 v domácnosti). V čase jeho neprítomnosti manželke nechával svoju platobnú kartu, toto však nebolo pravidlom. Akékoľvek výdaje na uspokojenie potrieb rodiny však s ním mohla konzultovať a požiadať ho o ich náhradu, čo sa podľa jej uváženia aj dialo. Nie je teda pravda, že peniaze na deti manželke nedával. Nedával jej však nijakú pravidelnú sumu v hotovosti. Má za to, že záujmom maloletých detí je v prvom rade zachovanie rodiny, ak ich táto nepoškodzuje a to sa u nich nedeje. Doma sa takmer nehádajú. V prvej žiadosti o rozvod síce uviedla, že časom začali aj hádky. Občasné hádky, spory, alebo vyjasňovanie si názorov prebieha ale v každej rodine, v každom vzťahu. U nich vo vypätej forme prebiehalo veľmi sporadicky. Otvorená hádka sa neodohrala viac ako 2 krát do roka. Ak v bode 29 odôvodnenia súd poznamenáva, že udržanie manželského zväzku nie je v záujme maloletých detí, pretože by nevyrastali v pokojnej rodinnej atmosfére, potom súd naozaj zle zhodnotil pomery v ich rodine, pretože drvivú väčšinu času u nich doma vládne pokojná atmosféra. Odjakživa doteraz k dátumu písania tohto odvolania spia na jednej manželskej posteli, mladší syn medzi nimi. Nehádavajú sa! Nič nedokazuje to, že by u nich doma vládla zlá, nevraživá, alebo inak nepokojná atmosféra, škodlivá pre ich deti a ich vývoj. Nesúhlasí s výrokom v bode 4 odôvodnenia, že vzťahy medzi ním a jeho manželkou sú tak vážne rozvrátené, že manželstvo neplní a ani v budúcnosti nemôže plniť spoločenský účel. Plní ho aj momentálne. Jeho manželka ale hľadá, ako sama hovorí „vnútornú slobodu“. Ďalej sa vyjadril k vzniku rodičovskej dohody ohľadom výživného. Vzhľadom na skutočnosti uvedené vyššie má za to, že manželstvo má šancu aj naďalej plniť svoj účel.

7. Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že bude reagovať na pár bodov, ktoré sú naozaj nepríjemné a utvrdzujú ju v tom, prečo manžela nielenže už dávno neľúbi, ale aj neznáša. V prvom rade reaguje na ich intímny vzťah, ktorý mali v 12/2017 a potom 2/2020, viac krát to nebolo a aj to nestálo za nič...nebude tu rozvádzať manželove problémy. Manželstvo uzavrela dobrovoľne, ale na základe manželovej prosby ohľadom menších daní v Nemecku. Mali už malého U.. Manžela dávno neľúbi a už ju ani netrápi, že ani on ju. V Berlíne po svadbe jej povedal, že s ňou to nie je také, ako by malo byť, že ju neľúbi, ale váži si ju. Dokonca vraj plakal, keď si ju bral...nemyslí od šťastia. Manžel doma skoro vôbec nepomáhal a to jeho sporadicky znamená 5 - 6x do roka, ale aj napriek tomu chcela druhé dieťa a keďže bola samostatná už pri U., tak vedela, že to zvládne. Ohľadom hospodárenia uviedla, že do 9/2019 mávala náklady na deti (nepočíta seba) okolo 300 eur v priemere, keďže manžel nenechával hotovosť doma a kartu nemala. On v tom čase nakupoval rodine jedlo okolo 150 eur na 4 osoby. Čiže to nemohlo stačiť. Keď podala ďalší návrh na rozvod 10/2019, tak sa snažil vybaviť kartu, ktorá prišla na jar - leto 2020. U. začal chodiť do školy, preto sa snaží mu kupovať nové veci a nie už z bazaru alebo od kamarátok. Momentálne má od 2/2020 z ČR 11600 Kč a ako to bude po rozvode netuší, pretože jej bolo povedané, že keď pošle právoplatné rozhodnutie, bude sa to posudzovať podľa manželovej práce, či bude ešte spadať pod ČR alebo ju už zaradia na SR, kde jej bude vypočítaný rozdiel vyplatenej sumy z ČR, čiže netuší o akú sumu na Z. sa jedná. Ich náklady sú 300 eur na nájom a na deti (jedlo, oblečenie, vitamíny, škola, cestovné, hračky) je to spomínaných 350 eur. Čiže ak ona zaplatí z rodičovského 300 eur nájom, jej zatiaľ (kým dostáva z ČR tú sumu) ostane 140 eur na jedlo, odev, drogériu, cestovné, mobil. Na seba si nechcela podať o výživné, i keď vie, že manželovi určite po vyplatenej sume 350 eur ostane viac ako 140 eur na živobytie. Doteraz platí nájom a z väčšej časti nákupy, čiže 350 je menšia suma akú dáva momentálne. Doma ho už 3x požiadala, aby sa odsťahoval, že to bol najväčší dôvod rozvodu, že už s ním nechce žiť, dívať sa na neho a počúvať ho. Odísť nechce, že kým byt v Y. neprerobí. Lenže ešte ani nezačal a to sa už rok rozvádzajú. Je smutná, nahnevaná, znechutená a musí ho mať stále na očiach. Keby mala kam ísť, hneď odíde, ale podnájom našla ona a to je jej domov -zatiaľ. Majú možnosť tu ostať ešte dva roky a to je tiež dôvod, prečo ju hnevá, že sa to stále naťahuje, pretože si musí čo najskôr podať žiadosť o mestský byt a vie, že naň sa čaká veľmi dlho. Preto potrebuje právoplatné rozhodnutie čo najskôr. Manželovi táto situácia vyhovuje, príde domov, má navarené, upratané, s deťmi sa vyblázni, pozrie film a ide spať. Ako v hoteli alebo na dovolenke. Sám jej povedal, že to bude čo najviac naťahovať. V styku s deťmi povedala, že mu nebude brániť, že sa prispôsobí jeho práci, ale bohužiaľ býva s nimi dosť málo a aj po hodine je z nich vytočený. Ona je s nimi celé dni, popri učení, varení a upratovaní im robí stále program, nie sú ani 10 minút bez požiadaviek ako deti. Keď mu povie, aby ich vzal do Y., nech si zvykajú, tak nie, čiže je veľmi zvedavá ako často si ich bude brať, keď píše o striedavej starostlivosti. V žiadnom prípade s ním už nechce žiť a ak sa tento rozvod zruší, tak bude nútená podať ďalší návrh a zbytočne sa to zas natiahne.

8. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím okresného súdu. Matka naďalej uvádza, že nemá absolútne záujem na obnove manželského spolužitia, k manželovi jej city už natoľko ochladli, že trvá na tom, aby bolo ich manželstvo rozvedené. Vo vzťahu k maloletým deťom rodičia uzatvorili rodičovskú dohodu ohľadom úpravy rodičovských práv a povinností na čas po rozvode, ktorá je v ich záujme. Na základe uvedeného doporučovali, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil v plnom rozsahu.

9. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec podľa a , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti vo výroku, ktorým súd manželstvo účastníkov konania rozviedol ako vecne správny potvrdiť podľa .

10. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

11. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

12. Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

13. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

14. Podľa § 23 ods. 2 veta prvá Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvodne na ne prihliada.

15. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

16. Základným predpokladom pre zrušenie manželstva rozvodom, je vážny rozvrat medzi manželmi, ktorý neodčiniteľne bráni ďalšiemu plneniu spoločenského účelu manželstva. Rozvrat vo vzťahoch medzi manželmi v zmysle § 23 Zákona o rodine nastáva vtedy, ak sa manželia neriadia vo vzájomnom správaní pravidlami, ktoré vyplývajú z jednotlivých ustanovení Zákona o rodine. Hĺbka rozvratu vo vzťahoch medzi manželmi závisí od toho, do akej miery sa nezhody manželov týkajú podstatných stránok ich spolužitia.

17. Dôležitosť jednotlivých úloh manželstva sa v jeho priebehu mení a to v závislosti od dĺžky jeho trvania, veku partnerov a ich detí. V manželstve, z ktorého pochádzajú maloleté deti, vystupuje do popredia výchovná funkcia a s tým spojená povinnosť rodičov vytvárať zdravé rodinné prostredie. 18. Preskúmaním odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie o návrhu na rozvod manželstva účastníkov rozhodol správne a v súlade so zisteným skutkovým stavom. Z obsahu spisu vyplýva, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a hlboko rozvrátené, a preto manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel, čo je predpokladom pre rozvod manželstva vyjadreného v ust. § 23 Zákona o rodine. Odvolací súd dospel zhodne so súdom prvej inštancie k záveru, že manželstvo rodičov maloletých je trvale rozvrátené a spolužitie manželov neobnoviteľné, formálne udržiavanie tohto zväzku už nie je ani podľa odvolacieho súdu na prospech maloletých detí z ich manželstva. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie je zrejmé, že počas trvania manželstva došlo k tomu, že zo strany navrhovateľky došlo k citovému ochladnutiu vo vzťahu k manželovi, zviditeľnili a prehĺbili sa ich vzájomné rozdiely, pričom hoci manžel sa formálne snaží manželstvo udržať, avšak spôsobom a s dôvodmi, ktoré ani podľa odvolacieho súdu nijakým spôsobom nemôžu zmeniť postoj navrhovateľky k nemu. Súd prvej inštancie správne taktiež prihliadol aj na to, že hoci manželia spolu žijú v spoločnej domácnosti, nehospodária spolu (navrhovateľka mala vyčleňované prostriedky na domácnosť, prípadne manžel navrhovateľky urobil nákup, ktorý mu napísala, teda v danom prípade nemožno hovoriť o spoločnom hospodárení), intímne sa spolu nestýkajú, a je tak zrejmé, že manželstvo už svoje funkcie neplní, a ani do budúcna plniť nebude. Obaja manželia prezentovali, že sa už nemilujú, hoci manžel

navrhovateľky uviedol, že navrhovateľku má rád, čo znamená, že inú partnerku si nehľadá, avšak aj podľa názoru odvolacieho súdu takáto „láska“ je v manželstve nepostačujúca, najmä za situácie, keď navrhovateľka prezentovala, že práve láska a opora jej v manželstve chýbajú. V manželstve teda aj podľa odvolacieho súdu uvedené „vyššie city“ chýbajú a sám manžel navrhovateľky prezentoval, že primárnou motiváciou pre záchranu manželstva je zachovanie a nerozbíjanie rodiny. Manželstvo tak aj podľa odvolacieho súdu prestalo plniť svoje základné funkcie, okrem funkcie výchovnej, keďže vzťah medzi manželmi sa obmedzil výlučne na starostlivosť o deti. Tieto skutočnosti manželia prezentovali tak na pojednávaní pred súdom prvej inštancie ako aj v priebehu psychologických konzultácií. Súd prvej inštancie sa v priebehu konania pokúsil aj o zmier manželov, konanie bolo prerušené, manželia sa tiež zúčastnili terapie, avšak bezúspešne. Súd prvej inštancie správne poukázal na to, že aj zo správy z poradensko-psychologického procesu vyplynulo, že vzťahy medzi manželmi sú narušené, dôvody zachovania manželstva sú zamerané výlučne na zamedzenie rozpadu rodiny. Na základe uvedeného potom možno konštatovať, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a za situácie, keď nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia (poukazujúc na postoj navrhovateľky a výsledky psychologických konzultácií) súd prvej inštancie správne návrhu vyhovel a manželstvo rozviedol a to aj s prihliadnutím na to, že udržiavanie takéhoto nefunkčného zväzku nie je ani v záujme maloletých detí, ktoré by nevyrastali v pokojnej rodinnej atmosfére, nakoľko ako sama navrhovateľka uviedla manžela nielenže už dávno neľúbi, ale aj neznáša, z toho je zrejmé, že situácia v rodine by sa len vyostrovala. Manželstvo účastníkov konania je teda iba formálne pretrvávajúcim zväzkom muža a ženy bez vzájomnej citovej náklonnosti a vzhľadom na negatívny postoj navrhovateľky k manželskému spolužitiu a na postoj manžela k riešeniu tohto stavu, nie je ani podľa odvolacieho súdu predpoklad obnovenia manželského spolužitia. Pre správne fungovanie manželstva je potrebné, aby bolo založené a zotrvávalo na dobrovoľnosti oboch manželov. I podľa názoru odvolacieho súdu nemožno nikoho nútiť, aby proti svojej vôli zotrvával v manželskom zväzku. Keďže navrhovateľka odmieta zotrvať v manželskom zväzku a súd mal za preukázaný rozvrat manželstva, súd prvej inštancie správne na základe týchto skutočností manželstvo účastníkov rozviedol. Súd prvej inštancie však správne apeloval na rodičov, aby obaja aj naďalej fungovali na rodičovskej úrovni, usilovali sa o napĺňanie spoločných potrieb maloletých detí a zabezpečenia fyzického zdravia a psychickej pohody detí tak, aby rozvod mal na tieto čo najmenší vplyv tak ako je to konštatované aj v správe z poradensko-psychologického procesu.

19. V danom prípade súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav a správne rozhodol, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa ako vecne správny potvrdil.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne príslušného súdu podľa .

Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.

Rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou súdneho výkonu rozhodnutia podľa zákona a to odňatím maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a odovzdaním tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.