Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_74S-29-2020.pdf
PDF · 191.73 KB
Case nature
Area
Subarea
74S/29/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členiek senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Kataríny Kochan Morovej právnej veci žalobcu Tuber, s. r. o., so sídlom Šurice 261, zastúpeného advokátom Mgr. Henrich Schindler, so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica proti žalovanému Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 104370141/2016, č. 104370058/2016, č. 104370008/2016, č. 104370112/2016, všetky zo dňa 28. novembra 2016 takto
rozhodol:
Žaloby z a m i e t a .
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1.Správca dane Daňový úrad Banská Bystrica vykonal u žalobcu štyri daňové kontroly. Daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2013 bola skončená doručením Protokolu č. 103615027/2016 zo dňa 28.7.2016 s výzvou na vyjadrenia k zisteniam uvedeným v protokole žalobcovi dňa 2.4.2016. Daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2013 bola ukončená doručením Protokolu č. 103615259/2016 zo dňa 28.7.2016 s výzvou na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole žalobcovi dňa 4.8.2016. Daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2014 bola ukončená doručením Protokolu č. 103615492/2016 zo dňa 28.7.2016 s výzvou na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole žalobcovi dňa 4.8.2016. Daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2014 bola ukončená doručením Protokolu č. 103616479/2016 spolu s výzvou na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole žalobcovi dňa 4.8.2016. 2. V následných vyrubovacích konaniach správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane v jednotlivých zdaňovacích obdobiach nasledovne: Prvostupňové administratívne rozhodnutia 3. Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej len „správca dane“) rozhodnutím č. 103809330/2016 zo dňa 31.8.2016 určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 56 574,34 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2013. Nepriznal nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2013 v sume 56 615.-Eur. Znížil nadmerný odpočet zo sumy 56 615.-Eur na sumu 40,66 Eur (ďalej len rozhodnutie III. štvrťrok 2013). 4. Správca dane rozhodnutím č. 103809554/2016 zo dňa 31.8.2016 určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 192 640,05 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2013. Nepriznal nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2013
v sume 192 640,05 Eur a znížil nadmerný odpočet za toto zdaňovacie obdobie zo sumy 192 640.-Eur na sumu 0.-Eur (ďalej len rozhodnutie IV. štvrťrok 2013). 5. Správca dane rozhodnutím č. 103809999/2016 zo dňa 31.8.2016 určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 29 486,40 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2014. Nepriznal nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2014 v sume 29 582,85 Eur a znížil nadmerný odpočet za toto zdaňovacie obdobie zo sumy 29 582,85 Eur na sumu 96,45.-Eur (ďalej len rozhodnutie január 2014). 6. Správca dane rozhodnutím č. 103810301/2016 zo dňa 31.8.2016 určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 74 651,88 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2014. Nepriznal mu nadmerný odpočet v sume 75 256,13 Eur, znížil nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2014 zo sumy 75 256,13 Eur na sumu 604,25 Eur (ďalej len rozhodnutie február 2014). 7. Rozhodnutia odôvodnil tým, že žalobca si v daňových priznaniach odpočítal daň z pridanej hodnoty z dodávateľských faktúr od dodávateľa RISZULA s.r.o. Komárno za dodávku cukru v jednotlivých zdaňovacích obdobiach a v zdaňovacom období IV. štvrťrok 2013 aj za výmenu okien a dverí, plávajúcu podlahu s montážou, izoláciu strechy s materiálom, vertikálne žalúzie a dodávku hríbov. Správca dane v odôvodneniach opísal všetky úkony, ktoré vykonal počas daňových kontrol, v rámci ktorých vykonal preverovanie na strane dodávateľského reťazca, pričom o vypočutie konateľa a zástupcu žalobcovho dodávateľa spoločnosti RISZULA s.r.o. ako aj subdodávateľa FLP s.r.o. a P-SYSTEM s.r.o. požiadal maďarskú daňovú správu prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií. Ďalej vykonal miestne zisťovania ústne pojednávania, vypočul aj pracovníkov žalobcu a v niektorých zdaňovacích obdobiach vykonal ohliadku žalobcovho skladu. Zároveň v odôvodneniach uviedol detailný obsah vykonávaného šetrenia a dokazovania. Správca dane preveroval aj dodávky cukru nakúpeného od dodávateľa RISZULA s.r.o. odberateľom do iného členského štátu Európskej únie a to DOSZTÁL-TRADE KORLÁTOLT FELELŐSSÉGÜ TÁRSASÁG, BUDAPEST (ďalej len DOSZTÁL-TRADE), MYBA MAGYÁRORSZÁG, ORLÁTOLT FELELŐSSÉGÜ TÁRSASÁG, BUDAPEST (ďalej len MYBA), NOTO INVESTMENTS KORLÁTOLT FELELŐSSÉGÜ BUDAPEST (ďalej len NOTO INVESTMENTS). Podrobne opísal výsledky šetrení získané od maďarskej daňovej správy prostredníctvom medzinárodného dožiadania. Prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií požiadal o preverenie prepravy, ktorá mala byť vykonaná maďarskými spoločnosťami DOSZTÁL-TRADE Kft., LD ÉP KFT. a NEO-TRANSZ KFT., pričom v odôvodnení rozhodnutí uviedol všetky zistenia, ktoré z tohto preverovania získal. Z tohto dokazovania mal preukázané, že pohyb, preprava a dodanie tovaru - cukru od dodávateľa RISZULA s.r.o. a jeho subdodávateľov FLP s.r.o. a P-SYSTEM s.r.o. k žalobcovi a následné dodanie a preprava tovaru k odberateľom DOSZTÁL-TRADE Kft., NOTO INVESTMENTS, MYBA nebolo preukázané, a žalobcovi preto nevzniklo právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa § 49 až § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Nebolo preukázané ani dodanie stavebného materiálu ani prác dodávateľom RISZULA s.r.o. pre žalobcu. Dodávateľ nemal k veci žiadne doklady ani žiadne údaje o pracovníkoch, ktorí mali práce vykonať, žiadne doklady preukazujúce nákup materiálu, pretože uviedol, že materiál zabezpečoval žalobca. Ten však tvrdil, že neeviduje žiadne nákupy materiálu a materiál dodal dodávateľ. Nebolo preukázané ani dodanie tovaru hríbov. Jediný doklad, ktorý bol predkladaný, bola faktúra, ktorá však nepreukazuje reálne dodanie ani pôvod tovaru. Subdodávateľské spoločnosti P-SYSTEM s.r.o. a FLP s.r.o. sú nekontaktné spoločnosti. Dodávateľ RISZULA s.r.o. formálne potvrdil dodanie tovaru pre žalobcu, ale nemal o tom žiadne doklady a nevie preukázať ani pôvod tovaru. Tvrdenia zástupcu spoločnosti RISZULA s.r.o. sú v rozpore s tvrdeniami žalobcu, nakoľko podľa dodávateľa prepravu zabezpečovala spoločnosť FLP s.r.o. a žalobca zase uvádzal, že prepravu zabezpečovala RISZULA s.r.o.. Správcovi dane neboli predložené žiadne prepravné doklady, ktoré by preukázali, že tovar bol skutočne prepravený a dodaný dodávateľom RISZULA s.r.o.. Takéto doklady nemá ani žalobca. Svedkovia potvrdili, že cukor bol privezený do skladových priestorov žalobcu, ale uviedli, že bol privezený poľskými kamiónmi a nepotvrdili a neuviedli také skutočnosti, ktoré potvrdili reálne dodanie tovaru dodávateľom RISZULA s.r.o.. Štatutárni zástupcovia spoločnosti P-SYSTEM s.r.o. FLP s.r.o. a RISZULA s.r.o., ktorí sú občanmi Maďarskej republiky, nepotvrdili dodanie tovaru v reťazci spoločnosti. Ištván Riszula štatutárny zástupca spoločnosti RISZULA s.r.o. sa nevedel vyjadriť k obchodom, nakoľko ich zabezpečoval splnomocnený zástupca Gábor V.. Y. M., štatutárny zástupca spoločnosti FLP s.r.o. len formálne potvrdil nákup tovaru od dodávateľa P-SYSTEM s.r.o. a následne dodanie tovaru pre odberateľa RISZULA s.r.o., ale nepredkladal o tom žiadne doklady, ktoré potvrdzovali skutočné dodanie tovaru. Monika Kócsi Bíróné, zástupkyňa spoločnosti P-SYSTEM s.r.o. uviedla, že nepozná spoločnosť FLP s.r.o. ani RISZULA s.r.o., nevystavila doklady a cukor nebol dodaný. Bernadett Móni, konateľka spoločnosti P-
SYSTEM v období od 11.3.2013 do 5.2.2014 uviedla, že nebola konateľkou spoločnosti, jej doklady boli odcudzené a zneužité. Gábor Kéri, ktorý mal zastupovať spoločnosť RISZULA s.r.o. a FLP s.r.o. uviedol, že vykonával obchody na príkaz riaditeľov spoločnosti, čo je však v rozpore s ich tvrdeniami. Nevedel pritom uviesť žiadne bližšie skutočnosti, ktoré by potvrdili dodanie tovaru pre žalobcu alebo v reťazci spoločností, a ani nevedel, kde spoločnosti sídlia. Vypočuté osoby nepotvrdili reálne dodanie tovaru a ani nepredložili dôkazy o reálnom dodaní tovaru žalobcovi v reťazci spoločností P-SYSTEM s.r.o., FLP s.r.o. a RISZULA s.r.o.. Zároveň žalobca nepredložil také dôkazy, ktoré by preukázali reálne dodanie a pohyb tovaru, ako aj dodanie služieb a tým aj preukázanie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty na základe dodávateľských faktúr od dodávateľa RISZULA s.r.o. a to napriek žiadostiam správcu dane. Cukor nakúpený od RISZULA s.r.o. podľa dokladov predložených žalobcom mal byť následne dodaný maďarským odberateľom, ktorí nepodali daňové priznania, nespolupracujú, na adrese sídla sa nenachádzajú a nepriznali nadobudnutie tovaru. Nie je možné identifikovať ani miesta dodania uvádzané na jednotlivých prepravných dokladoch CMR a nie je možné určiť konečného spotrebiteľa tovaru. Podľa prepravných dokladov mali prepravu tovaru odberateľovi do Maďarska vykonať prepravcovia NEO- TRANSZ, LD ÉP. Správca dane zistil, že LD ÉP Kft. nevykonala prepravy pre žalobcu. NEO-TRANSZ Kft. formálne potvrdila, že vykonala prepravu, ale nevedela presne špecifikovať miesta dodania tovaru, komu bol tovar odovzdaný. Zároveň podľa údajov poskytnutých Národnou diaľničnou spoločnosťou a.s. motorové vozidlá, ktoré boli použité na prepravu tovaru neboli zaevidované v elektronickom mýtnom systéme. Na základe týchto skutočností nebolo preukázané reálne dodanie a preprava tovaru a zároveň nebolo preukázané ani dodanie a prepravu tovaru odberateľom do iného členského štátu. V zmysle toho nevzniklo právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúr od dodávateľa RISZULA, aj keď boli vystavené. Nárok na odpočítanie dane nemá základ na formálnom doklade, ale v existencii konkrétnej dodávky tovaru. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1, 2, písm. a) a v § 51 ods. 1, písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet dane. Nesplnenie týchto podmienok nie je možné odpustiť ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby sa fakturované plnenie, ani za dobromyseľnosť platiteľa. Samotné vystavenie faktúry a jej uvedenie do záznamov v zmysle § 70 zákona č. 222/2004 Z. z. nie je preukázaním uskutočnenia zdaniteľného obchodu. Dôkazné bremeno na preukázanie reálneho nákupu a predaja tovaru je primárne na daňovom subjekte, ktorý musí byť schopný preukázať, že tovar nakúpil a následne predal. Správca dane využil inštitút dožiadania, požiadal o predloženie dôkazov, vykonal miestne zisťovania, vypočul svedkov, požiadal o medzinárodnú výmenu informácií a preveril prepravu, avšak dôkazy, ktoré by preukazovali nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty zo spomenutých dodávateľských faktúr, nezískal. Správca dane uzavrel, že v rámci daňových kontrol nebolo žalobcom preukázané, že mu bol dodaný dodávateľom RISZULA s.r.o. fakturovaný tovar, nebola preukázané preprava tovaru v reťazci spoločností zapojených do obchodu a k žalobcovi a zároveň žalobca nepredložil také vyjadrenia a dôkazy, ktoré by preukázali dodanie tovaru jeho dodávateľom a dodanie tovaru odberateľom do iného členského štátu. Preto žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v zmysle § 49 až § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Druhostupňové administratívne rozhodnutia 8. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 10437112/2016 z 28.11.2016 potvrdil prvostupňové rozhodnutie III. štvrťrok 2013. 9. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 104370058/2016 zo dňa 28.11.2016 potvrdil prvostupňové rozhodnutie IV. štvrťrok 2013. 10. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 104370141/2016 zo dňa 28.11.2016 potvrdil prvostupňové rozhodnutie január 2014. 11. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 104370008/2016 zo dňa 28.11.2016 potvrdil prvostupňové rozhodnutie február 2014. 12. Žalovaný svoje rozhodnutia odôvodnil zhodne tým, že potom ako sa oboznámil s rozsahom a dôvodmi odvolania proti napadnutým rozhodnutiam správcu dane a po preskúmaní napadnutých rozhodnutí a oboznámení sa s obsahom spisu nezistil žiadny dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodneniach napadnutých rozhodnutí. Stotožnil sa s výrokom napadnutých rozhodnutí, pretože správca dane správne citoval právne normy a jeho závery odôvodňujú výrok rozhodnutí, považujúc právne posúdenie veci správcom dane za správne. Ďalej uviedol svoje stanovisko k jednotlivých odvolacím námietkam. Konštatoval, že správca dane postupoval v súlade s platnými právnymi predpismi a na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, akým to ustanovuje zákon. Správca dane preveroval nadobudnutie tovaru, jeho pohyb ako aj prevod vlastníctva k tovaru, pričom zo zistení vyplynulo, že sa skutočnosti deklarované žalobcom nepotvrdili. Ďalej zopakoval vyhodnotenie vykonaného dokazovania uvedené správcom dane,
na základe ktorého nebolo preukázané reálne dodanie a preprava tovaru od dodávateľa RISZULA s.r.o. žalobcovi a nebolo preukázané ani jeho dodanie a preprava odberateľovi do iného členského štátu. Zároveň uviedol, že u žalobcu vykonával aj ďalšie kontroly na dani z pridanej hodnoty, pričom ani pri jednej z týchto daňových kontrol žalobca nepreukázal právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dodávateľských faktúr od dodávateľa RISZULA s.r.o.. Tak protokol z daňovej kontroly ako aj napadnuté rozhodnutia presne a detailne vypočítavajú dodávateľské faktúry dodávateľa RISZULA s.r.o., z ktorých si žalobca neoprávnene uplatnil odpočítane dane. K dôkazom, ktorými mal žalobca preukázať dodanie tovaru žalovaný v odôvodneniach uviedol, že výsluchmi svedkov Y.. A. W., E. F. a R. F. - pracovníkmi žalobcu, nebolo preukázané dodanie tovaru dodávateľom RISZULA s.r.o.. Svedkovia potvrdili len to, že tovar bol privezený zahraničnými poľskými vozidlami a vo svojich tvrdeniach si odporovali, keď za vedenie skladovej evidencie podľa Mgr. A. W. boli zodpovední E. a R. F. a podľa ich vyjadrenia skladové karty viedla Y.. A. Nagyová. Nebola preukázaná základná podmienka na odpočítanie dane a to, že dodávateľovi vznikla daňová povinnosť z titulu dodania tovaru žalobcovi a nebolo preukázané ani splnenie podmienky uvedenej v § 49 ods. 2, keď platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť daň z tovarov a služieb, ktoré použije na účely svojho podnikania ako platiteľ, nakoľko nebolo potvrdené ani deklarované dodanie tovaru s oslobodením od dane podľa § 43 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty. Odvolacia námietka o predložených vážnych a ložných listoch, ktoré mali byť spárované s CMR, bola vyhodnotená ako nepravdivá, pretože žiadne vážne listy a ložné listy neboli ako dôkazy správcovi dane, ani daňovej kontrole, ani vo vyrubovacom konaní predložené. K odvolacím námietkam týkajúcim sa prenosu dôkazného bremena žalovaný v odôvodneniach uviedol, že v zmysle § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. splnenie podmienok pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane preukazuje daňový subjekt. Dôkazná povinnosť je spojením povinnosti tvrdenia a povinnosti doložiť svoje tvrdenie dôkazmi. Splnenie podmienok nespočíva len v predložení dokladov s predpísaným obsahom, pretože nárok na odpočítanie dane nemá základ vo formálnom doklade, ale v existencii konkrétnej dodávky tovaru, nakoľko zákon o dani z pridanej hodnoty nestojí iba na formálnom ale aj na reálnom preukázaní dodania tovaru. Dôkaz predložením daňových dokladov je iba formálnym dôkazom. Samotné vystavenie faktúry a jej uvedenie do záznamov v zmysle § 70 zákona č. 222/2004 Z. z. ešte nie je preukázaním uskutočnenia zdaniteľného obchodu. Je nevyhnuté, aby platiteľ dane preukázal, aké plnenia prijal na základe vyhotovenej faktúry, aby bolo možné posúdiť oprávnenosť odpočítania. Faktúra je z hľadiska nároku na odpočítanie dane použiteľná len vtedy, keď je nepochybné, že v nej uvedené údaje odrážajú skutočnosť. Žalobca okrem tvrdenia, že k dodaniu tovaru došlo, nijakým relevantným spôsobom, toto nepreukazoval. Preto nepreukázal materiálnu podstatu veci, že tovar bol reálne dodaný dodávateľom uvedeným na faktúrach. Dôvodom neuznania odpočítania dane nebola skutočnosť, že u dodávateľa nebolo možné overiť dodanie tovaru. K neuznaniu odpočítania dane došlo z dôvodu, že sám daňový subjekt neprodukoval také dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Správcom dane vykonané tuzemské aj medzinárodné šetrenie spochybnilo, že sa s deklarovaným tovarom reálne obchodovalo tak, ako to preukazoval žalobca predloženými listinami. To, že doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané, vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR vo veci 2Sžf/4/2009 a rozhodnutia Ústavného súdu SR III.ÚS/78/2011-17, z ktorého vyplýva záver, že dôkazné bremeno je na daňovom subjekte, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za splnenia zákonom stanovených podmienok nárok na odpočet DPH, resp. oslobodenia od dane, preto ak si tento nárok uplatní, je jeho povinnosťou preukázať, že si ho uplatňuje odôvodnene za splnenia zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na oslobodenie od DPH uznaný ako oprávnený. Od žalobcu sa nevyžadovalo preukázanie skutočností, ohľadne ktorých táto povinnosť stíha iný subjekt. Preto odvolací orgán nesúhlasil s odvolacou námietkou, podľa ktorej správca dane preniesol dôkazné bremeno na žalobcu. Správca dane nepreniesol dôkazné bremeno na žalobcu, ale ho žiadal, aby predložil dôkazy, na základe ktorých si uplatňuje svoj nárok. Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení, vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo vedených záznamov. K odvolacím sa námietkam týkajúcich sa porušenia zásady daňovej neutrality DPH žalovaný v odôvodneniach uviedol, že pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené. Nepostačuje iba predloženie účtovných dokladov, ale je potrebné preukázať aj skutočné zrealizovanie dodávky tovaru (služby) tak, ako je to uvedené vo faktúrach. Žalobca len formálne deklaroval, že k dodaniu tovaru, služby došlo, ale nepreukázal svoje tvrdenia a ani nevyvrátil pochybnosti správcu
dane o dodaní tovaru, služby. Daňový doklad sám o sebe ešte nie je dôkazom, že k určitému plneniu došlo. Je tvrdením o tejto skutočnosti, ktorú musí vedieť daňový subjekt preukázať aj inak. Dôkazné bremeno zaťažuje daňový subjekt, ktorý si je povinný zabezpečiť dôkazy tak, aby skutočnosti uvádzané v daňovom doklade mohol daňovým orgánom preukázať. Z technického hľadiska bolo na úvahe žalobcu, či mal žiadať dodávateľov, alebo mal zabezpečiť dôkazy iným spôsobom. Žalovaný v odôvodneniach uzavrel, že žalobca v odvolaní nepredložil správcovi dane žiadne nové dôkazy, ktoré by mali vplyv na zistenie správcu dane a na výsledok daňovej kontroly. Správca dane postupoval v súlade § 3, § 24 a § 63 zákona č. 563/2009 Z. z., keď na základe zhodnotenia všetkých dôkazov, ktoré zaobstaral v súlade s § 24 tohto zákona, dospel k záveru o nedodržaní podmienok na uplatnenie nároku na odpočítanie dane v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z.. Žalobné body 13. Žalobca sa žalobami doručenými súdu v zákonom stanovenej lehote domáhal zrušenia rozhodnutí žalovaného a vrátenia vecí na ďalšie konanie. Nezákonnosť napadnutých rozhodnutí videl v nasledovných žalobných dôvodoch. 14. Žalobca v bode 2. žalôb v podstate namietal nezákonnosť spočívajúcu v neprihliadnutí na dôkazy svedčiace v jeho prospech, nevykonaní dokazovania a z toho vyplývajúce nedostatočné zistenie skutkového stavu. Žalobca tvrdil, že zástupca dodávateľa RIZSULA s.r.o. pán J. potvrdil reálne dodanie tovaru a presne uviedol vozidlá, ktorými bola vykonaná preprava tovaru, konateľ dodávateľa tovaru K. Riszula potvrdil, že transakcie zabezpečoval pán J. a že doklady sa nachádzajú u Slovenskej daňovej správy. Pán Y. konateľ spoločnosti FLP s.r.o. v písomnom vyjadrení z 29.10.2015 potvrdil nákup tovaru od svojho dodávateľa a jeho následne dodanie dodávateľovi žalobcu spoločnosti RISZULA spol. s r.o.. Potvrdil, že jednal osobne v mene spoločnosti počas transakcií a tiež to, že na Slovensku ho zastupoval pán J.i a doklady má k dispozícii Slovenská daňová správa. Správca dane neprihliadal na dôkazy svedčiace v prospech žalobcu. Správca dane nevykonal dokazovanie spoločnosti FLP s.r.o. napriek tomu, že jej konateľ uviedol, že ich má k dispozícii. Gábor Kéri potvrdil, že obchody boli vykonané medzi spoločnosťou FLP s.r.o. a RISZULA s.r.o. a skutočnosť, že nedisponoval dokladmi a nezastupoval už predmetné spoločnosti, nevyvracia fakt, že predmetné dodania tovaru vo vzťahu ku kontrolovanému daňovému obdobiu neboli vykonané. Žalobca zdôraznil, že správca dane tak žiadnym spôsobom nevyvrátil, že by nedošlo k reálnemu plneniu, naopak, žalobca preukázal skutočnosti vyžadované zákonom. Namietol, že porušenie povinností na strane subdodávateľa P-SYSTEM s.r.o. nemôže byť pripisované na jeho ťarchu. Správca dane k svojim zisteniam dospel len na základe takých zistení, že iné subjekty si nesplnili povinnosti vyplývajúce zo zákona a odmietol prihliadnuť na doklady a vyjadrenia žalobcu. Rozhodnutia sú založené na domnienke. Žalobca tiež namietal, že zamestnanci žalobcu E. potvrdili reálne dodanie, prekladanie ako aj objednávanie tovaru a žalovaný tento dôkaz vyhodnotil v neprospech žalobcu v rozpore s akýmkoľvek logickým vysvetlením a zdôvodnením. Žalobca v žalobách k zisteniam správcu dane o tom, že maďarskí odberatelia sú nekontaktné spoločnosti, uviedol, že žalovaný sa nevysporiadal so žalobcom uvádzanou judikatúrou vo vzťahu k pripisovaniu porušovania povinností iného subjektu na ťarchu žalobcu. Žalobca tiež namietal, že žalovaný neprihliadol na to, že prepravca spoločnosť NEO-TRANSZ Kft. potvrdila vykonanie prepravy a zaplatenie faktúr za prepravu bezhotovostným prevodom. V konaní bolo zistené, že dopravca disponoval uvedenými kamiónmi a prívesmi, predložil aj tafografy na CD a rámcovú zmluvu, ktorú mal uzatvorenú so žalobcom. S týmito skutočnosťami, ktoré svedčili v prospech žalobcu, sa žalovaný nijakým spôsobom nevysporiadal a neurobil tak ani správca dane. 15. Žalobca v bode 3. žalôb namietal, že v konaní preukázal obchodné transakcie svojou evidenciou, dokladmi a bolo to potvrdené aj štatutárnymi zástupcami obchodných partnerov žalobcu. Preukázal reálne plnenie. Preto sú tvrdenia žalovaného neodôvodnené, nepreukázané a nemajú v oporu v zákone. Namietal, že správca dane uskutočnené dodania nespároval s vykonanými platbami za tieto dodania, pričom boli vykonané bezhotovostne. Nepreveril prostredníctvom Národnej diaľničnej spoločnosti v nespochybniteľnom rozsahu prepravy, pretože neskúmal, či na prepravovanej trase boli osadené zariadenia na evidenciu vykonanej prepravy, neskúmal ani vážne lístky evidované v krajine nakládky a vykládky prepravovaného tovaru. Namietal tiež, že sa žalovaný a správca dane nezaoberali ložnými listami, z ktorých je zrejmé miesto nakládky a vykládky. Obsah nákladného listu je stanovený v Dohovore o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR). Správca dane neskúmal, či počas prepravy bol uplatnený článok 12 tohto dohovoru, podľa ktorého odosielateľ disponuje zásielkou a môže požadovať od dopravcu zastavenie prepravy, zmenu miesta dodania alebo vydania zásielky inému príjemcovi. Žalobca tiež namietal, že žalovaný uviedol, že vierohodnosť a pravdivosť dokladov predložených žalobcom bola spochybnená, ale neuviedol v odôvodnení rozhodnutí, akým spôsobom bola spochybnená. Žalobca nesúhlasil s tým, že neboli splnené podmienky na odpočet dane z pridanej
hodnoty. Žalobca namietal, že konštatovanie žalovaného, že neboli splnené podmienky na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty, resp. že to žalobca nepreukázal, je v rozpore s dokazovaním, na ktoré výsledky správca dane neprihliadol. Preto dôkazy nehodnotil jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, čím porušil základné zásady daňového konania. Preto rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené a dôvody v ňom obsiahnuté neboli preukázané a nemajú oporu v zákone. Keďže žalobca preukázal dodanie tovaru v zmysle § 43 ods. 5 zákona o DPH, konštatovanie o nepreukázaní nároku na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia a neúplne zisteného skutkového stavu. 16. Žalobca v bode 4. žalôb namietal, že žalovaný sa dostatočne nevysporiadal s námietkou žalobcu ohľadom zákonnej dĺžky trvania daňovej kontroly. V žalobách uviedol, že „pokiaľ správca dane požaduje v rámci medzinárodnej výmeny informácií také informácie, ktoré už boli predtým oznámené, je potrebné takýto postup považovať za neefektívny a nadbytočný, v rozpore so zásadou rýchlosti a hospodárnosti daňového konania, pretože zbytočne predlžuje daňové konanie a nedôvodne zaťažuje kontrolovaný daňový subjekt. Takéto rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly nielen že sú nezákonné, ale obmedzuje ústavné právo daňového subjektu vlastniť, podnikať ale aj základné právo na prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov“. Podľa žalobcu § 25a ods. 2 Daňového poriadku je potrebné vykladať v kontexte článku 10 Nariadenia Rady (EÚ č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty), podľa ktorého žiadaný orgán poskytuje informácie uvedené v článku 7 a 9 tak rýchlo, ako to je len možné, na najneskôr tri mesiace po dni prijatia žiadosti. Pokiaľ však žiadaný orgán už uvedenú informáciu má, lehota sa znižuje maximálne na jeden mesiac. Preto výraz „pominuli prekážky, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila“ treba vykladať tak, že je ohraničený maximálnou dĺžkou lehôt stanovených v predmetnom nariadení pre poskytnutie požadovaných informácií. 17. Žalobca namietal v bodoch 5. žalôb, že žalovaný nemožnosť preukázania účtovných dokladov zo strany iného daňového subjektu pripísal na ťarchu žalobcu, čo je v rozpore s platnou judikatúrou, pričom poukázal na rozsudky Súdneho dvora EÚ Axel Kitel proti Belgickému štátu C-439/04 a Belgický štát proti Recolta Recycling SPRL C-440/04 a rozsudok Optigen a iný, C-80/11 a C-142/11 Mahagében kft. a Peter Dávid. Poukázal tiež na rozsudok NS SR 3Sžf 1/2011. Podľa žalobcu správny orgán je povinný postupovať miernejšie a v pochybnostiach v prospech veci. Správny orgán má oprávnenie vyžadovať od osôb listiny, ktoré môžu byť dôkazom pri správe daní a ak si neplnia povinnosti uložiť im sankciu, čo správca dane neurobil a dôkazné bremeno preniesol na žalobcu. Žalobca ďalej tvrdil, že správca dane dôkazy predložené daňovým subjektom Garko s.r.o. nevyhodnotil, len ich odmietol. Uviedol, že: „Ak mal však správca dane pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu a vypočutých svedkov; predložené dôkazy nemienil akceptovať, potom bol povinný túto skutočnosť taktiež doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia daňového subjektu jednoznačne vyvracajú, pričom dôkazy správcu dane musia mať minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť, ako dôkazy predložené daňovým subjektom. Od daňového subjektu nemožno očakávať predloženie dôkazov, ktorými nemôže disponovať a a priori ani to, že odhadne, čo treba ako dôkaz predložiť, aby odstránil pochybnosti správcu dane o vierohodnosti dokladu. Domnienky a pochybnosti správcu dane sú nedôvodné a nemajú oporu v zákone a odporujú rozhodovacej činnosti NS SR, čo vyplýva z rozsudkov, na ktoré poukázal“. 18. Žalobca v bode 6. žalôb uviedol, že napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre neúplnosť. Správca dane v konaní postupoval v rozpore so zákonom, porušil práva žalobcu, vyhodnotil dôkazy v rozpore so zákonom a nedostatočne zistil skutkový stav, ktorý bol predmetom daňovej kontroly. Nepostupoval v súlade s § 3 ods. 1 až 3 a s § 24 ods. 2 a 3 Daňového poriadku, nevyhodnotil všetky dôkazy, ktoré v rámci daňovej kontroly zaobstaral a na druhej strane dokazovanie nebolo vykonané tak, aby správca dane objasnil a zistil skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane čo najúplnejšie. 19. Žalobca v bode 7. žalôb namietal, že správca dane si nezabezpečil všetky potrebné dôkazy a nezohľadnil informácie a výpovede osôb svedčiace v prospech žalobcu a neuviedol, akými úvahami sa spravoval pri zamietnutí návrhov na vykonanie dôkazov, preto je odôvodnenie nepresvedčivé a neobsahuje dôvody, na základe ktorých bolo rozhodnuté. Pri hodnotení dôkazov správca dane nebol objektívny a vážne logicky pochybil. Rozhodnutia sú nepresvedčivé a nepreskúmateľné. Argumentácia správcu dane vo vzťahu k vedomosti daňového subjektu o prípadnom podvode medzi obchodnými spoločnosťami tak, ako sú popísané v odôvodneniach rozhodnutí, nebola odôvodnená. Správca dane sa nevyrovnal ani s tým, ktorý zo subjektov v reťazci porušil neutralitu DPH. 20. Žalobca v bode 8. žalôb namietal, že napadnuté rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže žalovaný sa nevysporiadal s námietkami uvedenými v odvolaniach ohľadom platnej judikatúry Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ.
21. Žalobca v bode 9. žalôb namietal, že zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a zároveň rozhodnutia sú nezrozumiteľné pre nedostatok dôvodov. Žalovaný sa v odôvodnení obmedzil na tvrdenia, ktoré hodnovernými dôkazmi nepreukázal, pričom pochybenia o neplnení si povinností na strane iných daňových subjektov vyhodnotil ako neunesenie dôkazného bremena na strane žalobcu. Ani správca dane ani žalovaný nezobrali do úvahy ten fakt, že ide o skutočnosť, na ktorú žalobca nemá žiadny vplyv a nemôže z tejto skutočnosti znášať dôkaznú núdzu. 22. Žalobca v bode 10. žalôb namietal, že správca dane hodnotil dôkazy v rozpore so zákonom. Správca dane v tomto prípade, ktoré by sa pri jednotlivom posudzovaní mohli javiť marginálne súhrnne, dosiahli zásadnú intenzitu zásahu do práv a právom chránených záujmov žalobcu. 23. Žalobca v bode 11. žalôb zhrnul, že napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, zistenie skutkové stavu orgánov verejnej moci bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré má za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Vyjadrenia žalovaného 24. Žalovaný vo svojich vyjadreniach k žalobám navrhol, aby súd žaloby ako nedôvodné zamietol. Podotkol, že vyjadrenie k žalobám je obtiažne z dôvodu ich nezrozumiteľnosti a zmätočnosti. Uviedol, že trvá na svojich záveroch uvedených v napadnutých rozhodnutiach, že zdaniteľné obchody pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku a dodaní do iného členského štátu sa neuskutočnili tak, ako bolo deklarované žalobcom z dôvodu, že ani on ani jeho dodávatelia, resp. odberatelia nevedeli dokladmi preukázať reálne uskutočnenie predmetných zdaniteľných obchodov. K námietkam uvedeným v bode 2. žalôb uviedol, že Gábor Kéri potvrdil uskutočnenie zdaniteľných obchodov len slovne. Daňový Nitra, pobočka Komárno vykonal u daňového subjektu RISZULA s.r.o. daňovú kontrolu, výsledkom ktorej bolo, že tomuto subjektu nebolo uznané odpočítanie dane z pridanej hodnoty za nákup cukru od spoločnosti FLP s.r.o.. Takisto to bolo pri daňovej kontrole v spoločnosti FLP s.r.o. a tejto nebolo priznané právo na odpočítanie dane za nákup tovaru od spoločnosti P-SYSTEM s.r.o.. Zopakoval zhodne s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyjadrenie Y. konateľa spoločnosti FLP s.r.o., z ktorého podľa žalovaného vyplýva, že ani jedna osoba nevedela objasniť a preukázať reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov. Žalobca neuvádza, aké konkrétne doklady mala daňová správa v držbe. K výpovedi pána M. poznamenal, že išlo o písomnú výpoveď, ktorá bez dôkazov nemá váhu zvrátiť skutkový stav zistený správcom dane. Daňová správa nedisponuje žiadnymi dokladmi od pána M.. V predmetnom prípade nebolo preukázané splnenie základnej podmienky potrebnej na odpočítanie dane ustanovenej v § 49 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty, keďže nebolo preukázané, že dodávateľovi RISZULA s.r.o. vznikla daňová povinnosť z titulu dodania tovaru žalobcovi. Následne nebolo preukázané ani splnenie podmienky uvedenej v § 49 ods. 2 zákona o dani z pridanej hodnoty, keď platiteľ môže odpočítať daň, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na účely svojho podnikania ako platiteľ, nakoľko nebolo ani deklarované dodanie tovaru s oslobodením od dane podľa § 43 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty. Správca dane nepreniesol dôkazné bremeno na žalobcu, pretože dôkazné bremeno je na daňovom subjekte v zmysle zákona. Dôkazy predkladané daňovníkom správca dane hodnotí podľa zásady voľného hodnotenia dôkazov, pričom musí zabezpečiť objektívne, pravdivé a úplné zistenie skutkového stavu. Žalobca ani jeho obchodní partneri nepreukázali dodanie fakturovaného zdaniteľného obchodu. Žalobca mal dosť času na to, aby tak urobil. Tým, že si žalobca splnil formálnu povinnosť predložiť faktúry s prílohami CMR (ktoré vystavil sám), neznamená, že došlo k preukázaniu splnenia zákonných podmienok na uplatnenie oslobodenia od dane, pretože nestačí byť len držiteľom takýchto listinných dôkazov, ale je potrebné preukázať skutočnosti v týchto listinách uvedených. Namietané výpovede zamestnancov žalobcu obsahujú len potvrdenie, že do skladových priestorov bol privezený tovar zahraničnými poľskými vozidlami. Zároveň si vo svojich tvrdeniach aj odporovali. K námietkam bodu 3. žalôb uviedol, že maďarskí odberatelia nepreukázali nadobudnutie tohto tovaru od žalobcu a nepriznali nadobudnutie tovaru, sú nekontaktní. Dopravcu NEO- TRANS Kft. výkon prepravy potvrdil len formálne. Nevedel špecifikovať miesta vykladania tovaru a komu bol tovar odovzdaný, pričom vodiči sa odvolávali len na údaje CMR, ktoré vypracoval žalobca. Správca dane spochybnil prepravu tovaru, keď zistil, že vozidlá uvedené na CMR neboli zaevidované v elektronickom mýtnom systéme, alebo nebol zameraný ich pohyb v dňoch, kedy mala byť preprava vykonaná. Tvrdenie o predložených vážnych lístkoch a ložných listoch je nepravdivé, pretože nič také správcovi dane predložené nebolo. Ani platby na účet, na ktoré sa odvoláva žalobca všeobecne, nepreukazujú uskutočnenie obchodov. Na základe odpovede maďarskej daňovej správy bolo zistené, že odberatelia nevykonali úhrady prostredníctvom bankových prevodov žalobcovi a podľa dokladov získaných od odberateľov týchto spoločností a ich vyjadrení, prepravu riadili maďarské odberateľské
spoločnosti. Konatelia odberateľa nevedeli uviesť nič o výrobcovi cukru, nevedeli uviesť, či bol zástupca spoločnosti odberateľa prítomný pri preberaní tovaru a ani ako sa pečiatka spoločnosti odberateľa dostala na CMR doklady preukazujúce prijatie tovaru. Preto nemohlo dôjsť k preprave a dodaniu tovaru maďarskému odberateľovi, a tým neboli splnené podmienky podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Aj tieto skutočnosti vzbudili u správcu dane oprávnene pochybnosti o náležitej starostlivosti žalobcu a jeho dobrej viere a zároveň poukazujú na skutočnosť, že si nárokoval neoprávnené odpočítanie dane, ktorých cieľom bolo zneužitie systému dane z pridanej hodnoty a získanie neoprávnenej výhody. Žalovaný uviedol k žalobným námietkam uvedeným v bode 4. žalôb, že daňová kontrola bola prerušená v zmysle § 61 ods. 1 a § 46 ods. 10 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok). Správca dane mal oprávnenie na prerušenie daňovej kontroly, pričom v odôvodnení uviedol dôvod prerušenia - zaslanie žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií týkajúcich sa subjektov, ktorí boli odberateľmi žalobcu a subjektov, ktorí mali vykonať prepravu preverovaného tovaru. Poukázal na to, že zahraničná daňová správa v súlade s článkom 12 Nariadenia Rady EÚ č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom oznámila, že nebude schopná odpovedať v stanovenej lehote z dôvodu zložitosti získania údajov, obtiažnej spolupráce preverovaných daňových subjektov, či z dôvodu výkonu daňovej kontroly u preverovaného daňového subjektu. Zároveň aj informovala o lehote pravdepodobnej odpovede. Správca dane nemohol v daňovej kontrole pokračovať bez požadovaných informácií, pretože boli potrebné k tomu, aby mohol správne určiť daň. Námietka, že správca dane žiadal informácie, ktoré boli už predtým oznámené, bola neopodstatnená, pretože tomuto tak nebolo. Žalovaný k námietkam v bode 5. žalôb uviedol, že tieto sú irelevantné, pretože sa v napadnutých rozhodnutiach vysporiadal aj s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie, na ktorú žalobca poukazoval a tiež uviedol, prečo predmetné rozsudky nie sú aplikovateľné na skutkový stav zistený v preverovaných konaniach. Žalobca okrem tvrdenia, že k dodaniu tovaru došlo, nijakým relevantným spôsobom tvrdenia nepreukázal. Od žalobcu sa nevyžadovalo preukázanie skutočností, ohľadom ktorých táto povinnosť stíha iný subjekt. Povinnosťou žalobcu bolo preukázať oprávnenosť oprávneného nároku. Toto dôkazné bremeno žalobca neuniesol. Správca dane nepreniesol dôkazné bremeno na žalobcu, len od neho žiadal predložiť dôkazy, na základe ktorých si uplatňuje nárok. Správca dane postupoval podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, podľa ktorého postupuje podľa všeobecne záväzných predpisov, chránia sa záujmy štátu a dbá sa pri tom na zachovanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb. Toto správca dane v preskúmavaných konaniach dodržal. Daňovník je povinný preukazovať skutočnosti, ktoré sú súčasťou jeho daňového priznania. V zmysle vykonaného dokazovania a vyhodnotenia predložených dokladov správca dane spochybnil vierohodnosť, pravdivosť a úplnosť dôkazov predložených žalobcom a jeho postup pri uplatnení zákona o dani z pridanej hodnoty a tieto skutočnosti mu v priebehu daňovej kontroly oznámil a vyzval ho, aby sa k nim vyjadril. Preto námietky v súvislosti s rozložením, unesením a pripísaním dôkazného bremena na ťarchu žalobcu boli neopodstatnené. Žalovaný k žalobným námietkam uvedených v bode 6. žalôb uviedol, že správca dane postupoval v súlade s § 3, § 24 a § 63 Daňového poriadku, keď po vyhodnotení všetkých dôkazov dospel k záveru o nedodržaní podmienok na uplatnenie nároku na odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH. Vychádzal zo základných zásad daňového konania uvedených v § 3 Daňového poriadku, dostatočne zistil skutkový stav a dôkazy hodnotil tak jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti, pričom prihliadol na všetko, čo v konaní vyšlo najavo. K žalobným námietkam uvedeným v bode 7. až 11. žalôb žalovaný uviedol, že ide o námietky, ktoré sa opakujú s námietkami uvedenými v predchádzajúcich bodoch. Uzavrel, že trvá na napadnutých rozhodnutiach. Rozhodnutie vo veci, posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 25. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP vec prejednal na nariadenom pojednávaní a po preskúmaní tak napadnutých rozhodnutí ako aj predchádzajúcich konaní z dôvodov nezákonnosti uplatnených v žalobách dospel k záveru, že žaloby boli dôvodné a rozsudkom 24S/20/2017-48 zo dňa 31.10.2017 napadnuté rozhodnutia zrušil s tým , že žalobca má právo na riadne odôvodnenie, čo znamená, aby v odôvodnení boli uvedené len také skutočnosti, ktoré sú riadne zistené a preukázané a na ktorých je rozhodnutie založené. Toto rozhodnutie správneho súdu bolo zrušené rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako kasačného súdu č. k. 2Sžfk/17/2018 zo dňa 25.11.2020 z dôvodu, že kasačný súd sa nestotožnil so záverom Krajského súdu, o tom, že značná časť obsahov odôvodnení napadnutých rozhodnutí bola venovaná nepreukázaniu intrakomunitárneho dodania tovaru do iného členského štátu (Maďarska) žalobcom. Práve naopak, žalovaný svoje rozhodnutie, ktorým potvrdil rozhodnutia správca dane o znížení uplatneného nadmerného odpočtu DPH oprel predovšetkým o závery týkajúce sa nesplnenia podmienok na odpočítanie dane podľa § 49 až 51 zákona o DPH, pričom tieto závery považoval krajský súd za správne. V kontexte uvedeného,
preto kasačný súd vyhodnotil zrušenie napadnutých rozhodnutí krajským súdom ako samoúčelné a odporujúce predovšetkým zásade hospodárnosti konania. Na základe toho kasačný súd považoval posúdenie veci krajským súdom v otázke dôvodnosti zrušenia rozhodnutí pre nedostatočný zistený skutkový stav v otázke preukázania intrakomunitárneho dodania tovaru, ktorá nie je rozhodujúca pre záver o nevzniknutí práva na odpočítanie dane podľa § 49 zákona o DPH za nesprávne, a preto bol rozsudok krajského súdu zrušený. 26. Správny súd po vrátení veci Najvyšším súdom Slovenskej republiky na ďalšie konanie, vzhľadom na to, že vec bola na nariadenom pojednávaní už prejednaná už ďalšie pojednávanie nenariadil a postupom podľa § 107 ods. 2 po opätovnom posúdení veci rozhodol bez nariadenia pojednávania. Oznámenie o tom, že vo veci bude verejne vyhlásený rozsudok dňa 21.04.2021 o 9.00 hod, bolo vyvesené na webovom sídle súdu a na úradnej tabuli súdu dňa 08.04.2021. 27. Podľa § 2 ods. 1, 2 Správneho súdneho poriadku (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 28. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom pre preverované zdaňovacie obdobia (ďalej len zákon o DPH) (1) Dodaním tovaru je a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí, b) dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy, c) odovzdanie tovaru na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa vlastníctvo k predmetu nájomnej zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky. 29. Podľa § 19 ods. 1,2 zákona o DPH (1) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. (2) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. 30. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH (1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 31. Podľa § 24 ods. 1,2,3,4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej len Daňový poriadok) (1) Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. (2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. (3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. (4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 32. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku (5) Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
33. V zmysle § 2 ods. 1 SSP správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam a právom chráneným záujmom osôb v oblasti verejnej správy. Právo domáhať ochrany svojich práv má každý, kto tvrdí, že jeho práva boli činnosťou alebo nečinnosťou orgánov verejnej správy porušené alebo priamo dotknuté a to za podmienok stanovených Správnym súdnym poriadkom. Správny súdny poriadok stanovil, že žalobca musí v žalobe uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné. Je teda na každom, ako svoje právo na ochranu pred nezákonnosťou postupov a rozhodnutí orgánov verejnej správy využije. Správne súdy nepredstavujú ďalšiu inštanciu v administratívnom konaní a konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho konania. Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, pričom je pre neho rozhodujúci stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Správny súd nemá oprávnenie za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia z obsahu administratívneho spisu vyhľadávať a ani v žalobe všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu za žalobcu konkretizovať. Rozsah a obsah súdneho prieskumu zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a predchádzajúceho postupu orgánu verejnej správy, ktorý jeho vydaniu predchádzal, je striktne daný žalobnými dôvodmi. Výnimku z tohto pravidla obsahuje znenie § 134 ods. 2 SSP. Správny súd v preskúmavaných veciach žiadne pochybenie podľa tohto ustanovenia nezistil. Predmet súdneho prieskumu je teda daný a vymedzený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v žalobe, v rámci ktorých potom správny súd skúma, či si správny orgán vecne príslušný na konanie a rozhodnutie zadovážil dostatok podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil skutočný stav veci, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či jeho rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, či obsahovalo náležitosti stanovené zákonom, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi a procesnými predpismi. 34. Správny súd z obsahu správnych spisov zistil, že u žalobcu boli vykonané štyri daňové kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia tretí štvrťrok 2013, štvrtý štvrťrok 2013, január 2014, február 2014. . 35. Správny súd po oboznámení sa s obsahom administratívnych spisov a po preskúmaní odôvodnení napadnutých rozhodnutí v spojení s odôvodneniami prvostupňových rozhodnutí zistil, že správca dane pri výkone daňových kontrol vykonal rozsiahle preverovanie rozhodných skutočností pre správne určenie dane z pridanej hodnoty za kontrolované zdaňovacie obdobia. Žalobca si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúr od dodávateľa RISZULA s.r.o. za dodávky cukru v každom z preverovaných zdaňovacích období a v zdaňovacom období štvrtý štvrťrok 2013 aj za výmenu okien a dverí, plávajúcu podlahu s montážou, izoláciu strechy s materiálom, vertikálne žalúzie a dodávku hríbov. Preverované boli skutočnosti, či došlo k reálnym nadobudnutiam tovarov od žalobcovho dodávateľa a či tento tovar bol následne použitý na dodávky tovaru do iného členského štátu, tak, ako to žalobca deklaroval predloženými dokladmi. Žalobca nepredložil správcovi dane žiadne doklady o tom, že mu dodávateľ RISZULA s.r.o. dodal fakturovaný tovar, a teda, že prijal fakturované plnenie od tohto dodávateľa. Faktúry, a ani objednávky tovaru, či uzatvorené kúpne zmluvy nie sú dôkazom o tom, že fakturované plnenia a dohodnuté plnenia boli skutočne žalobcovi ako odberateľovi dodané. Každý daňovník, ktorý si uplatní právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty musí vedieť preukázať, že boli splnené podmienky na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, medzi ktoré patrí aj podmienka, že dodávateľovi vznikla daňová povinnosť, a teda že žalobcovi bol dodaný fakturovaný tovar a žalobca prevzal tovar od svojho dodávateľa, resp. nadobudol právo nakladať s týmto tovarom ako vlastník. Žalobca takýmito dôkazmi nedisponoval. Ani rozsiahlym preverovaním správcu dane na dodávateľskej aj odberateľskej strane nebol získaný žiadny dôkaz o tom, že preverované obchody prebehli tak, ako boli žalobcom deklarované. Konateľ dodávateľa žalobcu István Riszula a konateľ subdodávateľa spoločnosti FLP s.r.o. Y. majúci svoje bydliská v Maďarskej republike, boli vypočutí prostredníctvom Maďarskej daňovej správy a vo svojich výpovediach neuviedli žiadne konkrétne skutočnosti k predmetným obchodom, resp. nepredložili žiadne doklady o tom, ako obchody prebehli s tým, že takéto doklady nemajú. Konateľ RISZULA s.r.o. uviedol, že doklady podpisoval, avšak o obchodoch nevie nič, nakoľko spoločnosť riadil J. potvrdil, že vykonával obchody tak za spoločnosť RISZULA s.r.o. ako aj za FLP s.r.o. vždy o svojich krokoch informoval výkonných riaditeľov, pričom nemal právo robiť vlastné rozhodnutia. Disponoval s bankovými účtami na základe oprávnenia od výkonných riaditeľov, mal priniesť hotovosť výkonným riaditeľom. Doklady nemá, pretože tieto si mali zobrať výkonní riaditelia spoločností. Preverovaním na dodávateľskej strane u spoločnosti P-SYSTEM s.r.o., ktorá mala dodať tovar subdodávateľovi žalobcu, t.j. spoločnosti FLP s.r.o., nebolo potvrdené, že táto dodala tovar, ktorý mal byť následne dodaný žalobcovi. Konateľka F. potvrdila len obchod s jahodami na začiatku roku 2014. Predchádzajúca konateľka, ktorá mala byť konateľkou v období od 11.3.2013 do 5.2.2014 Maďarskej daňovej správe uviedla, že na Slovensku nevykonávala žiadnu
ekonomickú činnosť a v roku 2008 jej bol ukradnutý identifikačný doklad, pričom predložila zápisnicu z vypočutia spísanú políciou o krádeži. Nebola zástupkyňou spoločnosti P-SYSTEM s.r.o. a jej identita bola zneužitá. Formálne potvrdenie konateľmi, či ich zástupcami na strane dodávateľského reťazca o tom, že obchody boli realizované nie je dôkazom o tom, že obchody boli realizované, ide len o tvrdenie údajných aktérov obchodov, ktoré nebolo ničím preukázané. Potom sa mýli žalobca, keď namieta, že takýmito vyhláseniami možno preukázať, že obchod bol reálne uskutočnený. Počas daňovej kontroly boli vypočutí aj zamestnanci žalobcu Y. W., E. Zamestnanci potvrdili, že v sklade u žalobcu bol vykladaný cukor z poľských kamiónov a po krátkom uskladnení následne nakladaný na ďalšie kamióny. Z ich výpovedí nebolo možné zistiť nič o tom, kto bol dodávateľom tovaru vykladaného v sklade žalobcu. Preverovaním na strane odberateľov maďarských spoločností DOSZTÁI-TRADE, MYBA, NOTO INVESTMENTS sa nepotvrdilo dodanie predmetného tovaru týmto odberateľom, keď bolo zistené, že spoločnosť NOTO INVESTMENTS je nekontaktnou spoločnosťou, ktorej konateľ nemá registrovanú adresu v Maďarsku. Spoločnosť DOSZTÁI-TRADE je tak isto nekontaktnou spoločnosťou a spoločnosť MYBA bola tak isto nespolupracujúcou spoločnosťou, bolo zistené, že obchodný podiel v tejto spoločnosti bol predaný 2.4.2014. Podľa bankových výpisov tejto spoločnosti neboli vykonávané úhrady žalobcovi a neboli k dispozícii žiadne informácie o objednávkach a preprave tovaru. 36. Žalobné námietky, podľa ktorých žalobca preukázal, že tovar prevzal od dodávateľa RISZULA s.r.o. Komárno, neobstoja. Žalobca v žalobách forsíroval vlastné hodnotenie dôkazov. Takto uplatnené námietky sú len vyjadrením nesúhlasu so skutkovými závermi a s hodnotením dôkazov, ktoré urobil správca dane, a s ktorými sa žalovaný stotožnil. Nesúhlas však nestačí na to, aby súd mohol dospieť k tomu, že rozhodnutie je nezákonné. Žalobca neuviedol, v čom bolo hodnotenie dôkazov nesprávne, tak ako bolo vykonané žalovaným a správcom dane. Správny súd žiadnu chybu v hodnotení dôkazov, či už v podobe jeho rozporu s obsahom hodnoteného dôkazu alebo v logickej chybe uvažovania, nezistil. Nesprávnosť úvahy pri hodnotení dôkazov žalobca namietal len pri hodnotení výpovedí zamestnancov, avšak bez toho, aby konkretizoval, čo z ich výpovede bolo nesprávne vyhodnotené. Námietka, že boli vyhodnotené v neprospech žalobcu bez logického vysvetlenia nekorešponduje s odôvodnením napadnutých rozhodnutí. Žalovaný v odôvodneniach uviedol odpovede vypočúvaných zamestnancov na položené otázky a vyhodnotenie, čo z nich zistil. Uviedol, že podľa vyjadrení žalobcu a dodávateľa mali tieto subjekty spoločné skladové priestory, v ktorých mal byť tovar skladovaný, a v ktorých manipuláciu s tovarom zabezpečovali tie isté osoby E., ktoré sú zamestnancami len žalobcu. Vypočutí svedkovia, zamestnanci kontrolovaného daňového subjektu síce do zápisnice potvrdili, že cukor bol privezený do skladových priestorov kontrolovaného daňového subjektu, ale uviedli, že bol privezený poľskými kamiónmi a nepotvrdili a neuviedli také skutočnosti, ktoré by potvrdili reálne dodanie tovaru dodávateľom RISZULA s.r.o. Možno k tomu uviesť, že správca dane konštatoval, že zamestnanci potvrdili, že podpisovali CMR, avšak žalobca ani dodávateľ doklady o preprave tovaru pre žalobcu nepredložili. Takému hodnoteniu vykonaného dokazovania nemožno vyčítať nedostatok logiky a ani rozpor s výpoveďou zamestnancov. Mýli sa žalobca, keď tvrdí, že zvládol dôkazné bremeno predložením faktúry a tým, že obchody má zaevidované vo svojich evidenciách. Odôvodnenia napadnutých rozhodnutí obsahujú hodnotenie dôkazov vykonaných v daňovej kontrole, pričom žalobca v žalobe nenamieta, v čom konkrétne je toto hodnotenie nesprávne a odporujúce obsahu dôkazu. Namiesto toho len tvrdí, že preukázal splnenie podmienok, a že to potvrdili aj zástupca a konateľ dodávateľa. Žalovaný, ale uviedol hodnotenie týchto vyhlásení dodávateľa, resp. subdodávateľa, ako ničím nepodložené. Ďalej, že výpovede týchto osôb si v niečom vzájomne odporujú, pričom tieto osoby nevedeli uviesť žiadne konkrétnosti a bližšie skutočnosti o vykonaných obchodoch a J. ktorý mal obchody za dodávateľa a subdodávateľa obstarať, nevedel ani uviesť žiadne skutočnosti, ktoré by potvrdili dodanie tovaru pre žalobcu alebo v reťazci spoločností a nevedel uviesť, ani kde tieto spoločnosti sídlia. Námietka nezákonnosti spočívajúcej v tom, že správca dane disponoval dokladmi spoločnosti FLP, pretože to povedal jej konateľ a správca dane tak mal vyhľadať dôkazy na jeho tvrdenia, nemala žiadny racionálny základ. Správca dane nemá povinnosť vyhľadávať dôkazy na preukazovanie tvrdení daňovníka. Je to daňovník, kto má dôkazné bremeno na preukázanie všetkých skutočností, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Dokazovanie správcu dane slúži až na následnú verifikáciu rozhodných skutočností. V tejto súvislosti možno poukázať na ustálenú rozhodovaciu prax (viď napr. rozhodnutie NS SR 4Sžf/30/2014), z ktorého vyplýva, že aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď správca dane je povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti a prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Zásada objektívnej
pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní a akú dôkaznú silu a hodnovernosť z nich vyvodí. V preskúmavaných veciach sa správca dane nedopustil žiadneho porušenia povinnosti hodnotiť dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, či povinnosti prihliadnuť na všetko, čo v konaní vyšlo najavo a ani žiadnej logickej chyby v uvažovaní, pričom skutkové závery o nepreukázaní rozhodných skutočností pre vznik práva na odpočet DPH logicky vyplynuli z vykonaného dokazovania.
37. Neboli dôvodné ani žalobné námietky uvedené v bode 4. Žalôb, a teda že sa žalovaný nevysporiadal dostatočne s námietkami ohľadom dĺžky daňových kontrol, pretože nemajú oporu v obsahu odôvodnení napadnutých rozhodnutí. V odôvodnení napadnutých rozhodnutí sa žalovaný s týmito námietkami vysporiadal. (Žalobca v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane III. štvrťrok 2013 takú námietku neuplanil). Žalobca ani nekonkretizoval, v čom malo byť vysporiadanie sa žalovaného za nedostatočné. Žalovaný uviedol, že správca dane prerušil daňovú kontrolu v súlade s Daňovým poriadkom rozhodnutiami, ktoré riadne odôvodnil. Upriamil žalobcu na to, že Nariadenie Rady EÚ č. 904/2010 o administratívnej spolupráci v boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty má aj článok 11 a 12 a že Maďarská daňová správa v súlade s článkom 12 oznámila správcovi dane, že nemôže odpovedať v lehote podľa článku 10 z dôvodu zložitosti získania údajov, obtiažnej spolupráce preverovaných daňových subjektov, či z dôvodu výkonu daňovej kontroly u preverovaného daňového subjektu. Zároveň aj informovala o lehote pravdepodobnej odpovede. Tiež, že bez požadovaných informácií správca dane nemohol v daňovej kontrole pokračovať, pretože išlo o zistenia, ktoré boli potrebné k tomu, aby bolo možné správne určiť kontrolovanú daň z pridanej hodnoty. Informácie neboli požadované opakovane tak, ako to naznačil žalobca, týkali sa preverovaných obchodov v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach. Tieto žalobné námietky neobsahovali žiadnu konkrétnu skutkovú a právnu argumentáciu, preto nemohli obstáť. Správny súd z obsahu správnych spisov zistil, že daňové kontroly boli prerušené zo zákonných dôvodov, keď správca dane preveroval skutočnosti deklarované žalobcom o použití nadobudnutého tovaru na jeho ďalší predaj a vývoz maďarským odberateľom do Maďarska prostredníctvom žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií. Z obsahu správnych spisov vyplýva, že daňové kontroly v preskúmavaných veciach boli prerušené na základe právoplatných rozhodnutí správcov dane a to v súlade so zákonom, keď dôvody na prerušenie spočívali v preverovaní skutočností rozhodných pre správne určenie dane prostredníctvom medzinárodných žiadostí o informácie podaných Maďarskej daňovej správe, ktorých preverenie bolo predmetom týchto kontrol. Lehoty na vykonanie daňových kontrol podľa § 46 ods. 10 v spojení s § 61 ods. 5 Daňového poriadku počas prerušení neplynuli a celková dĺžka daňových kontrol po odpočítaní doby prerušenia neprekročila zákonnú lehotu . 38. Ďalšie žalobné námietky možno rozdeliť na také, ktoré žalobca uplatnil len všeobecne (bod 6, 10, 11 žalôb), na také ktoré nemajú oporu v odôvodneniach napadnutých rozhodnutí (bod 7, 8 žalôb) a také (prelínajúce sa viacerými bodmi žalôb), kde žalobca namietal, že správca dane rozhodol na základe skutočností na strane dodávateľa a odberateľa. Žiadne z týchto námietok neboli dôvodné. Všeobecne uplatnené námietky neobstoja, pretože neumožňujú vykonať prieskum zákonnosti bez toho, aby boli konkretizované na daný prípad podľa okolností, vyplývajúcich z obsahu správneho spisu. Správny súd nie je Správnym súdnym poriadkom oprávnený za žalobcu všeobecne uplatnené dôvody konkretizovať. Neobstoja ani námietky, ktoré nemajú oporu v obsahu odôvodnení. Správca dane nezamietol návrhy na vykonanie dokazovania. Uviedol úvahy, ktorými dôkazy vyhodnotil. Neargumentoval, že žalovaný vedel o podvode. Napadnuté rozhodnutia nie sú založené na tom, že v danom prípade išlo o podvod. Žalovaný v odôvodneniach uviedol opakovane, že nárok na odpočítanie dane z faktúr dodávateľa RISZULA s.r.o. nebol uznaný z dôvodu, že žalobca neprodukoval také dôkazy, ktoré by preukázali jeho dodanie, teda dôkazy o tom, že tovar od tohto subjektu žalobca prijal. Žalovaný konštatoval, že na základe správcom dane vykonaného tuzemského aj medzinárodného šetrenia bolo spochybnené, že sa s deklarovaným tovarom reálne obchodovalo tak, ako to žalobca preukázal listinnými dôkazmi. Tým, ale nepovedal, že v reťazci bol zistený podvod. 39. Zo znenia § 24 Daňového poriadku citovaného v bode 30 tohto rozsudku ale ani zo žiadneho iného predpisu nevyplýva to, na čom žalobca stavia svoje tvrdenie o zvládnutí dôkazného bremena a to, že predložením povinných evidencií, resp. účtovných dokladov, ktorých vystavovanie je predpísané zákonom, je dôkazné bremeno vyčerpané. Pokiaľ daňovník uplatňuje odpočet DPH musí mať vždy k dispozícii dôkazy o tom, že zákonné podmienky boli splnené a právo na odpočet vzniklo. Inak povedané dôkazné bremeno sa presúva na správcu dane len v prípade, že nie je sporné, že daňovník
prijal zdaniteľné plnenie od dodávateľa uvedeného na faktúre, a teda nie je sporná ani existencia materiálneho plnenia a ani žiadne iné rozhodné skutočnosti zakladajúce, či už právo na odpočet dane z pridanej hodnoty alebo právo na oslobodené dodanie od dane z pridanej hodnoty. Aj judikatúra Súdneho dvora Európskej únie, na ktorú žalobca v žalobách poukazoval, je založená resp. podáva výklad práva Európskej únie za takej skutkovej situácie, keď nie je sporné, že vecné a materiálne podmienky splnené boli. V takom prípade sa dôkazné bremeno presúva na správcu dane. Bez preukázania, že ide o zneužitie práva alebo o podvod, o ktorom daňovník vedel, nie je možné daňovníkovi odoprieť právo na odpočet dane z pridanej hodnoty, resp. právo na oslobodenie od platenia dane z pridanej hodnoty. Žalovaný napadnuté rozhodnutia nezaložil na tom, ako tvrdí žalobca, že žalovaný, resp. správca dane odoprel žalobcovi právo na odpočítanie dane z toho dôvodu, že zistil, nekontaktnosť na strane dodávateľov, subdodávateľov a odberateľa žalobcu. Na takomto skutkovom základe rozhodnutia založené nie sú. Rozhodnutia sú založené na tom, že v daňovej kontrole a ani počas vyrubovacieho konania nebolo preukázané, že boli splnené podmienky na odpočet dane, pričom dôkazné bremeno na preukazovanie týchto podmienok znášal žalobca. 40. Žalobca poukazoval na rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie a namietal, že žalovaný sa s týmito nevysporiadal. Ani táto námietka nebola dôvodná. Žalovaný uviedol svoje stanoviská k týmto odvolacím námietkam žalobcu v odôvodneniach napadnutých rozhodnutí. Faktom je, že v prípade, keď daňovník preukáže splnenie zákonom o DPH stanovených podmienok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty a na oslobodenie od platenia dane z pridanej hodnoty, vyčerpal dôkazné bremeno. Vyplýva to zo znenia § 24 ods. 1 Daňového poriadku, podľa ktorého daňovník preukazuje rozhodné skutočnosti pre správne určenie dane, tiež skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní ako aj vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií, ktoré je povinné viesť. V takom prípade, keď daňovník zvládne dôkazné bremeno, je možné daňovníkovi odoprieť odpočítanie dane, či oslobodenie od platenia dane na základe výkladu práva Európskej únie upravujúceho oblasť dane z pridanej hodnoty, ktorý podal Súdny dvor Európskej únie vo svojich rozhodnutiach. Tento záväzný výklad možno vo všeobecnosti zhrnúť na dva prípady, v ktorých správca dane v situáciách, kedy nie je sporné splnenie vecných a materiálnych podmienok, môže odmietnuť priznať právo na odpočet DPH, či oslobodenie od jej platenia pri vývoze zdaniteľného plnenia do iného členského štátu. Prvý, že správca dane preukáže, že išlo o zneužitie práva, t. j. obchodné transakcie nemali ekonomický význam a ich účelom bolo len dosiahnutie daňovej výhody u niektorého daňovníka. Druhý, že správca dane preukáže, že vykonaný obchod bol súčasťou reťazca obchodov zaťažených podvodom a zároveň preukáže, že daňovník o tomto podvode vedel, alebo musel vedieť. V preskúmavaných veciach boli napadnuté rozhodnutia založené na tom, že žalobca dôkazné bremeno nezvládol, pretože nepreukázal, že boli splnené podmienky na odpočítanie dane. Žalovaný a správca dane žalobcovi dostatočne zdôvodnili, prečo ním predkladaná faktúra sama o sebe ani v spojení s kúpnou zmluvou nestačí na preukázanie toho, že zdaniteľné plnenie žalobca prijal od daňovníka uvedeného na faktúre. Je faktom, že žalobca okrem uvedeného a tvrdenia členov štatutárnych orgánov, t. j. svojich a dodávateľových tvrdení, žiadny iný dôkaz o prijatí fakturovaného tovaru od dodávateľa uvedeného na faktúre nepredkladal. Správca dane ani vykonaním ďalších šetrení nezistil, že by boli podmienky na odpočet dane splnené. 41. Správny súd vyhodnotil námietky žalobcu týkajúce sa nesprávneho hodnotenia niektorých dôkazov o dodaní tovarov maďarským odberateľom ako nedôvodné v súlade s právnym názorom vysloveným v zrušovacom rozsudku 2Sžfk/17/2018. K týmto námietkam možno teda uviesť, že žalovaný nezaložil svoje rozhodnutie na tom, že žalobca nepreukázal oslobodené dodanie do iného členského štátu ale na tom, že žalobca nepreukázal, že mu vzniklo právo na odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa RISZULA s.r.o. Žalobcom tvrdené nesprávne hodnotenie niektorých dôkazov na strane odberateľa nemohlo preto spôsobiť nezákonnosť napadnutých rozhodnutí. 42. Z vyššie uvedených dôvodov vyplýva, že žaloby neboli dôvodné. Právo odpočítať daň z tovaru alebo služby podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH vzniká platiteľovi dane z pridanej hodnoty v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1, 2 zákona o DPH vzniká dňom dodania tovaru, pričom je ním deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník a v prípade, ak ide o službu, tak daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. Podľa § 24 Daňového poriadku je na daňovom subjekte, aby preukázal skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne účely dane a v skutočnosti, ktoré je povinný v daňovom priznaní a tiež v skutočnosti, na preukázanie ktorých bol vyzvaný správcom dane a vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. V preskúmavaných veciach žalobca v jednotlivých daňových kontrolách a ani v daňových konaniach nepredložil dôkazy o tom, že prijal fakturovaný tovar od dodávateľa RISZULA s.r.o., a teda dôkaz o tom, že tomuto dodávateľovi vznikla daňová povinnosť podľa § 19 zákona o DPH. Preto nemožno nič
vytknúť napadnutým rozhodnutiam, ktoré potvrdili rozhodnutia správcu dane, ktorými bolo rozhodnuté tak, že žalobcovi nebol priznaný nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za kontrolované zdaňovacie obdobia a žalobcovi bol súčasne určený rozdiel v sume nadmerného odpočtu. Správny súd tiež poukazuje na argumentáciu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v tejto veci vyslovenú v bodoch 35 až 37 rozsudku 2Sžfk/17/2018 zo dňa 25.11.2020; 35. Ako už Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval v rozsudku sp. zn. 4Sžf/61/2016 zo dňa 08. novembra 2017, účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy Štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Úlohou správcu dane je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, pričom dokazovanie je procesný postup. na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. 36. Vo vzťahu k právu daňového subjektu na odpočítanie dane je nutné uviesť, že odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane (pojem „môže" § 49 ods. 2 zákona o DPH), ktoré právo je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou. ktorá je ustaľovaná judikatúrou vnútroštátnych súdov na základe judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. Preukázanie materiálnej existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom dane na uskutočňovanie zdaniteľných plnení je esenciálnou podmienkou pre odpočítanie. Pri preukazovaní je významný aj charakter zdaniteľného plnenia. 37. V prejednávanom prípade bolo nesporne povinnosťou žalobcu predložiť dôkazy preukazujúce v prvom rade oprávnenosť jeho nároku na odpočet DPH. Daňové orgány v prípadoch jednotlivých zdaňovacích období žalobcovi určili rozdiel dane tým. že mu znížili v daňových priznaniach uplatnený nadmerný odpočet DPH. Dôvodom bola skutočnosť, že žalobca vierohodnými a nespochybniteľným spôsobom nepreukázal dodanie deklarovaného plnenia (viď bod 4 tohto rozhodnutia) od dodávateľa RISZULA, s.r.o„ čím nedošlo k splneniu podmienky pre odpočítanie DPH podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH. To znamená, že dodávateľovi RISZULA, s.r.o. nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 zákona o DPH, pretože žalobcovi nedodal fakturované plnenie tak, ako bolo deklarované na sporných faktúrach, a teda nebola splnená podmienka podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH. Keďže fakturovaná DPH nebola uplatnená platiteľom za dodané plnenie.
43. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu správny súd náhradu trov konania nepriznal.
44. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.