Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Csp/69/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Martinom Kopinom v spore žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36234176, zast. Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., Ul. 1. Mája 173/11, Trenčín, IČO: 4724679 proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX, okr. D. E. F., zast. Mgr. Ondrej Barna, advokát AK, Zámocká 529/34, Stropkov, o zaplatenie sumy 4.876,67 eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 661,79 eur spolu s 8,5 %-ným ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 13.04.2023 do zaplatenia, to všetko v splátkach po 40,- eur mesačne, pričom každá splátka bude splatná vždy do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku. V prípade omeškania čo aj len s jednou splátkou sa stane splatným celý zvyšok neuhradeného dlhu.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 75,50 %. O výške tohto nároku rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 4.876,67 eur s prísl. a náhrady trov konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 13.6.2018 uzavrel žalobca ako veriteľ na jednej strane so žalovaným ako dlžníkom na strane druhej Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere č. 6806028210 (ďalej len „úverová zmluva“) podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Obsahom úverovej zmluvy bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému revolvingový spotrebiteľský úver vo výške 5.400 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal uhrádzať v pravidelných mesačných splátkach v sume 112,81 eur, pri celkovej cene úveru 5.982,09 eur, pri úrokovej miere vo výške 19,90 % ročne RPMN vo výške 21,80 % ročne. Žalobca upriamuje pozornosť na skutočnosť, že revolvingový úver je dlhodobý, opakovateľný a obnoviteľný úver, ktorý je dlžníkovi poskytovaný k uspokojovaniu jeho priebežných finančných potrieb a umožňuje mu čerpať po odsúhlasení zo strany veriteľa peňažné prostriedky prostredníctvom úverovej karty. Do výšky nevyčerpaného zostatku úverového rámca a následne uhrádzať splátky v minimálne dohodnutej výške, pričom môže uhradiť aj celý úver jedinou splátkou. Žalovaný bol odo dňa účinnosti revolvingovej zmluvy v pravidelných mesačných výpisoch z úverového účtu, ktoré mu boli zasielané v papierovej forme informovaný o výške mesačnej splátky, o výške úroku a poplatku, výške úverového rámca, ako aj o celkovom zostatku na úverovom účte a jednotlivých transakciách na úverovom účte. Žalovaný sa zaviazal peňažné prostriedky vrátiť spolu s úrokom a poplatkom v pravidelných mesačných splátkach v súlade s úverovou zmluvou. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením

zmluvných povinností, keď úver riadne a včas nesplácal. Napriek opakovaným upozorneniam dlžné splátky nedoplatil a teda nedošlo k riadnemu a včasnému splácaniu úveru. Na základe uvedeného žalobca pristúpil k ukončeniu zmluvného vzťahu a dňa 28.3.2023 zosplatnil budúce splátky úveru a žalovaného vyzval na splatenie celého zostatku úveru a dlžných splátok. Prostredníctvom úverovej karty čerpal žalovaný poskytnutý revolvingový úver spolu v sume 5.400 eur a žalobcovi uhradil čiastku 4.738,21 eur. Žalovaná suma teda pozostáva zo žalovanej istiny vo výške 4.876,67 eur ( istina 43.-48. splátky ) a úroku v sume 706,61 eur ( úrok 43-483 splátky ).

3. V rámci upomínacieho konania Okresný súd Banská Bystrica vydal platobný rozkaz voči ktorému podal žalovaný odpor, kde namietal neprijateľnosť zmluvných podmienok úveru, v časti kde kvôli neuvedeniu variabilného symbolu splátky zo strany žalovaného, nie je možné platbu identifikovať, čo žalobca vníma ako nezaplatenie splátky. Rovnako namietal neprijateľnosť zmluvných podmienok týkajúcich sa poplatkov za upomienky a zmluvnej pokuty. Ďalej žalovaný namietal skutočnosť, že žalobca pri poskytovaní revolvingového úveru nepostupoval s s odbornou starostlivosťou a dostatočne neskúmal schopnosti a možnosti žalovaného úver riadne a včas splácať, v dôsledku čoho je možné podľa zákona považovať poskytnutý úver a bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný ďalej v odpore udáva že dňa 3.3.2023 požiadal žalobcu o mimoriadne zníženie úrokovej sadzby a poníženie splátky z dôvodu straty zamestnania a zvyšujúcich sa nákladov na energie, ako aj cien potravín. Jeho žiadosti žalobca nevyhovel a následne ho listom zo dňa 28.3.2023 vyzvali k úhrade celého dlhu v sume 5.728,28 eur, pričom doposiaľ žalovaný z poskytnutého úveru uhradil 5.978,93 eur. Z uvedeného dôvodu navrhol platobný rozkaz zrušiť a vo veci nariadiť pojednávanie.

4. Žalobca svoju neúčasť na pojednávaní písomne vopred ospravedlnil. Vo svojom vyjadrení k odporu žalovaného uviedol, že zobral do úvahy, že uvedený revolvingový úver je dlhodobý, opakovateľný a obnoviteľný úver, ktorý je dlžníkovi ( žalovanému ) poskytovaný k uspokojovaniu jeho priebežných finančných potrieb a umožňuje mu čerpať po odsúhlasení zo strany veriteľa peňažné prostriedky prostredníctvom úverovej karty do výšky nevyčerpaného zostatku úverového rámca a následne uhrádzať splátky v minimálne dohodnutej výške, pričom môže uhradiť aj celý čerpaný uver jedinou splátkou. Žalovaný uhradil žalobcovi riadne a včas 40 splátok, a teda v čase poskytnutia úveru bola jeho bonita v poriadku. S ohľadom na uvedené, žalobca je presvedčený, že pri vzniku zmluvného vzťahu správne posúdil schopnosť spotrebiteľa splácať úver čomu nasvedčuje aj vyjadrenie žalovaného, citujeme: „Dňa 3.3.2023 Vás požiadal o mimoriadne zníženie úrokovej sadzby a poníženie splátky pri zmluve č. 6806028210 z dôvodu straty zamestnania a zvyšujúcich sa nákladov na energie“. Žalobca navrhuje ( ak aj žalovaný vyjadrí súhlas alebo podá protinávrh ), aby sa konanie skončilo súdnym zmierom v znení: Žalovaný sa zaväzuje uhradiť žalobcovi sumu istiny 4876,67 eur, úrok 706,61 eur a úrokom z omeškania 8,50 % ročne zo sumy 4876,67 eur od 13.4.2023 do dňa zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 499 eur, a to všetko v mesačných splátkach po 50 eur, splatných vždy do 25. dňa, toho ktorého mesiaca, počnúc splatnosťou prvej splátky do dňa 25.9.2023 a následne až do zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok neuhradením čo i len jednej splátky riadne a včas. Splátky sa zarátavajú prvotne na úhradu istiny, následne na úhradu úrokov z omeškania a trov právneho zastúpenia. Vo svojom vyjadrení zo dňa 30.1.2024 žalobca uviedol, že nedošlo k zmene veriteľa a postúpeniu pohľadávky, a teda žalobca je veriteľ, ktorý uzatvoril zmluvu so žalovaným. Žalobca rovnako považuje procesnú obranu žalovaného za bezpredmetnú, keďže žalobca už v konaní predložil listiny s podacím hárkom a dokladom o doručení, tieto listiny sú súčasťou súdneho spisu - výzva na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 22.1.2023, daná na poštovú prepravu dňa 25.1.2023 pod podacím číslom G., doručené dňa 27.1.2023. Výzva k splateniu celého úveru zo dňa 28.3.2023, daná na poštovú prepravu dňa 29.3.2023 pod podacím číslom G., doručené dňa 31.3.2023.

5. Žalovaný vo svojich vyjadrení prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že žalobca nepreukázal, že by žalovanému riadne doručil výzvu na zaplatenie dlžnej sumy splátok a oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru. Žalobca doložil len dôkazy o údajnom odosielaní jeho jednostranných právnych úkonov. Z uvedeného vyplýva nepravdivosť tvrdení žalobcu, na ktorých zakladá preukazovanie svojho nároku. Taktiež z uvedeného vyplýva, že žalobca nemôže požadovať splatenie celého dlhu jednorázovo, keďže preukázateľne nesplnil predpoklad, ktorým je platné zosplatnenie pohľadávky. Žaloba žalobcu je teda vnútorne rozporná a ako taká s poukazom na povinnú súladnosť tvrdení žalobcu s obsahom a (ne)úplnosťou navrhovaných dôkazov nemôže obstáť a už z týchto dôvodov, je potrebné žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie je daný nedoručením Oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti

a tomu predchádzajúcej výzvy žalovanému, ako spotrebiteľovi a má za následok nemožnosť domáhať sa žalovaného nároku, ktorého sa domáha v tomto konaní žalobca. Pokiaľ žalobca tvrdí, že posudzovanie účinkov doručenia poštových zásielok by sa malo riadiť názorom, že na ich preukázanie postačuje poštový podací hárok, tak žalovaný poukazuje na skutočnosť, že tento názor je v spotrebiteľských právnych veciach aktuálne prekonaný práve rozhodnutím Najvyššieho súdu SR, sp. zn. , z 15.12.2020. Je preto nedostatočným odvolávať sa či už pri vyhlásení okamžitej splatnosti celého úveru, alebo pri tomu predchádzajúcej výzve, na poštové podacie hárky, ktoré objektívne nemôžu preukázať riadne doručenie jednostranného právneho úkonu veriteľa do sféry dispozície dlžníka. Navyše, ak by aj takéto listiny doručené boli, v kontexte s podmienkami jasnosti, určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu je potrebné podrobiť súdnemu prieskumu samotné listiny obsahujúce jednotlivé právne úkony. Z vyššie uvedených dôvodov preto žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov konania. 6. Na pojednávaniach dňa 12.3.2024 a 16.4.2024 žalovaný uviedol, že považuje žalobu za nedôvodnú v celom rozsahu a navrhol ju zamietnuť. Poukázal na nesplnené predpoklady podľa v spojení s , pretože pokiaľ žalobca svoje tvrdenia na preukázanie žalobného návrhu založil na tom, že došlo k zosplatneniu úveru v celom rozsahu, tak toto zosplatnenie považuje za neplatné, pričom poukázal na rozhodovaciu prax súdov, ktorá považuje aj preukazovanie podacími hárkami a prípadne aj informačným systémom pošty, ktorý má deklarovať prevzatie zásielky za nedostatočné pokiaľ ide o preukázanie doručenia jednostranných právnych úkonov dlžníkovi. Takéto tvrdenie, ktoré zakladá žalobný nárok považuje žalovaný za nepravdivé a už z toho dôvodu je podľa jeho názoru možné žalobu zamietnuť. Pričom poukázal aj na rozsudok Krajského súdu Žilina, ktoré spomenul aj v podanom vyjadrení k žalobe. Pokiaľ by súd bol toho názoru, že tieto jednostranné právne úkony platné sú, poukazuje aj na obsah týchto úkonov, z ktorých podľa jeho názoru nie je zrejmé s akou splátkou má byť dlžník v omeškaní, resp. pri predčasnom zosplatnení úveru nie je zrejmé, pre ktorú neuhradenú splátku vyhlásil veriteľ predčasnú splatnosť. Tieto skutočnosti majú taktiež osobitný následok, ktorým je neplatnosť týchto úkonov, pričom by mal byť deklarovaný súdom právny záver, že žaloba je nedôvodná, pretože sú tvrdené skutočnosti, o ktoré sa žaloba opiera. Ďalej poukázal iba na formálne skúmanie bonity pri poskytnutí úveru, pričom z dôkazov predložených žalobcom je zrejmé, že tento riadne neskúmal výdavkovú časť žalovaného schopnosti splácať úver. Poukázal aj na vysokú ročnú úrokovú sadzbu pri poskytnutí úveru, ktorú považuje za rozpornú s dobrými mravmi. V danom prípade už boli aj judikované neprijateľné zmluvné podmienky pri časti poplatky a odmeny v zmluve, teda poplatky za prvú upomienku, druhú upomienku a zmluvná pokuta za každé neuhradenie riadne a včas splátky je vo výške 17 eur dohodnutá a existuje už judikatúra o neplatnosti týchto neprijateľných zmluvných podmienok. Preto žalobu považujeme za nedôvodnú v celom rozsahu. Pokiaľ by však súd bol iného názoru, tak žalovaný navrhuje, aby mu bolo umožnené splácanie v splátkach. Tento návrh odvodnil tým, že žalovaný je invalidný dôchodca s príjmom 212 eur. A poberá invalidný dôchodok. Deti sú už dospelé. Žije s manželkou. Najstarší syn ale žije s nim v spoločnej domácnosti. A on platí elektrinu atď.. Manželka nepracuje a na aktivačných prácach má 40 eur mesačne. Najstarší syn má vlastnú rodinu. Na otázku súdu aby sa vyjadril k okolnostiam uzatvorenia úverovej zmluvy, tento uviedol, že staval dom a potreboval peniaze na plastové okná na celom dome. Preto tento úver od nich zobral. Kým pracoval, tak to riadne splácal, platil to v sume 112 eur mesačne. Vždy platil načas, nebol mesiac jeden, aby nezaplatil. Splatil im dokopy na týchto splátkach 4.700 eur. Prišiel ale čas, že ochorel, pracoval s, ale následne ho z roboty prepustili. Keď pracoval v elektrárni, dostal zlyhanie srdca. Potom začali komplikácie, že už nepracoval a nemal z čoho platiť a do dnes nemá z čoho platiť. Vybavil si invalidný dôchodok, rok musel maródovať, a žiaden príjem nemal. Keď pracoval, poberal 800 eur mesačne. Všetko splácal. Ešte predtým pracoval ako brúsič vo VSŽ Košice sedem rokov na živnosť. Vždy mal príjem iba z tejto jednej činnosti. Na otázku súd či mal aj nejaké iné úvery ako tento, žalovaný uviedol že áno, ale všetko to vtedy vyplatil. Mal úver v Poštovej banke nejakých 12.000 korún ešte. Toto vyplatil a nemal som už potom žiadne pôžičky. Ale keď staval dom, tak si bral úver. Má pôžičku aj v Slovenskej sporiteľni. V sporiteľni bral pôžičku neskôr. Prvá bola Home Credit a tak zhruba asi o rok som zobral aj v Slovenskej sporiteľni. A to 3.000 eur. So sporiteľňou si dohodol splátky po 70 eur mesačne, len rovnako to prestal splácať z dôvodu ako aj toto a tiež čaká, že zrejme asi to budú vymáhať odo mňa súdnou cestou. Na otázku súdu akým spôsobom Home Credit skúmal jeho schopnosť splácať tento spotrebiteľský úver, žalovaný uviedli že sa ho pýtali koľko zarába. Telefonicky si to vybavil. On im poslal doklad, že pracuje a že mesačne zarába 800 eur. Pýtali od neho aj výpis z účtu v peňažnom ústave. Na otázku súdu, či čerpal z tohto revolvingového úveru 5.400 eur presne, uviedol že áno. Právny zástupca žalovaného uviedol, že žalobca neskúmal výdavkovú časť z hľadiska svojej povinnosti, uviedol len výšku splátku úveru, ktorý schválil a splátky v tom čase splatné u žalobcu. Poukazuje na skutočnosť,

že samotný žalobca mohol vidieť z predloženého daňového priznania, že žalovaný je živnostníkom, že jeho príjem nie je stabilný, keďže si žalobca nedal doručiť ani daňové priznanie z viacerých období, ale iba za rok 2017, zároveň žiadnym spôsobom nezistil ani rodinný stav, pričom žalovaný bol to v čase ženatý a mal deti. Z toho dôvodu považuje tento úver za bezúročný a bez poplatkov, a ak by mal súd priznať žalobcovi sumu nedoplatenej istiny, tak poukazuje na aktuálne okolnosti hodné osobitné zreteľa u žalovaného, ktorý je invalidným dôchodcom s príjmom niečo cez 212 eur a navrhuje, aby mu súd uložil splácať dlžnú sumu v splátkach, maximálne v sume 20 - 25 eur, čo by v kontexte s nedoplatenou istinou znamenalo splatenie za menej ako 3 roky. Prioritne však navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. 7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s prílohami žaloby, a to zmluvou o spotrebiteľskom úvere a revolvingovom úvere, výpisom z úverového účtu, predžalobnou výzvou, výzvou na zaplatenie dlžnej sumy a zistil tento skutkový stav:

8. Medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 13.6.2018 uzatvorená Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru - bezúčelového úverového rámca žalovanému vo výške 5.400 eur a to za podmienok dohodnutých v Zmluve. Klient bol povinný poskytnutý úver vrátiť, zaplatiť dohodnuté úroky a poplatky a plniť ďalšie povinnosti dohodnuté v zmluve formou mesačných splátok. Spotrebiteľský úver bol žalovanému poskytnutý pri fixnej úrokovej sadzbe 19,90 % p. a., RPMN predstavovala 21,80 %. Žalovaný sa zaviazal úver splatiť v mesačných splátkach po 112,81 eur, vždy do 20-teho dňa v mesiaci, pri celkovej sume úveru 5.982,09 eur.

9. Z výpisu z úverového účtu vyplýva, že žalovaný k predmetnému úveru uhradil sumu 4.738,21 eur.

10. Listom označeným ako predžalobná výzva zo dňa 13.4.2023, žalobca vyzval žalovaného, aby uhradil dlžnú sumu 5.730,95 eur, v lehote 15 dní a bez špecifikácie, z čoho uvedená čiastka pozostáva.

11. Výzvou na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 22.1.2023, žalobca vyzval žalovaného na úhradu celkovej dlžnej sumy vo výške 338,43 eur, ktorá pozostáva z nezaplatených úrokov v sume 314,43 eur a zmluvných pokút v sume 24,00 eur.

12. Výzvou k splateniu celého úveru zo dňa 28.3.2023, žalobca zosplatnil žalovanému dlžnú časť úveru v sume 5.728,28 eur.

13. Podľa , zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

14. V zmysle , účinného v čase uzavretia úverových zmlúv, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

15. Podľa , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

16. Ako vyplýva z , , za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

17. Podľa , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

18. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší ( , ).

19. Podľa , výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

20. Ako vyplýva z , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

21. V zmysle o spotrebiteľských úveroch (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

22. Podľa zákona o spotrebiteľských úveroch účinnom v čase uzavretia úverových zmlúv zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

23. Ako vyplýva z citovaného ust.§ 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až j), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

24. Ako vyplýva z dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

25. V zmysle , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je , ktorý vo svojom stanovuje, že výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

26 Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

27 Ustanovenie sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich

použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

28. V tomto prípade ide o spotrebiteľské zmluvy v zmysle a nasl. , pretože ich uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmlúv bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení . Súd má za to, že tým, že na daný právny vzťah bol použitý režim , došlo by k znevýhodneniu postavenia žalovaného ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.

29. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).

30. Nepochybne zmluvy uzavreté medzi stranami sporu sú teda spotrebiteľskými zmluvami v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že sporné zmluvy je potrebné považovať za spotrebiteľské zmluvy, je potrebné na ne aplikovať ustanovenia .

31. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 13.6.2018 uzatvorená Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru - bezúčelového úverového rámca žalovanému vo výške 5.400 eur a to za podmienok dohodnutých v Zmluve. Klient bol povinný poskytnutý úver vrátiť, zaplatiť dohodnuté úroky a poplatky a plniť ďalšie povinnosti dohodnuté v zmluve formou mesačných splátok. Spotrebiteľský úver bol žalovanému poskytnutý pri fixnej úrokovej sadzbe 19,90 % p. a., RPMN predstavovala 21,80 %. Žalovaný sa zaviazal úver splatiť v mesačných splátkach po 112,81 eur, vždy do 20-teho dňa v mesiaci, pri celkovej sume úveru 5.982,09 eur.

32. V prvom rade súd sa nestotožňuje so žalovaným namietanou neplatnosťou okamžitého zosplatnenia zvyšku dlhu. Žalobca riadne predložil výzvu na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 22.1.2023, predložil k tomu aj ePotvrdenku Slovenskej pošty o podaní tejto zásielky na doručenie žalovanému a pod príslušným referenčným číslom a predložil aj potvrdenie pošty k príslušnému referenčnému číslu, že táto zásielku bola žalovanému doručená dňa 27.1.2023. To isté platí aj o výzve k splateniu celého úveru, čiže zosplatneniu dlhu zo dňa 28.3.2023, rovnako k tomu predložil k tomu ePotvrdenku Slovenskej pošty o tom, že táto výzva bola žalovanému zaslaná poštou pod príslušným referenčným číslom a predložil potvrdenie Slovenskej pošty o doručení tohto príslušného referenčného čísla adresátovi dňa 31.3.2023. Tieto listinné dôkazy v dostatočnej miere preukazujú riadne doručenie oboch úkonov adresátovi – žalovanému , z ktorých je zložený právny úkon okamžitého zosplatnenia zvyšku dlhu podľa v spojení s . Na margo toho súd ale podotýka, že keby bol tento úkon neplatný, súd by musel vychádzať z premisy platnosti pôvodnej úverovej zmluvy v zmysle príslušnej judikatúry súdov, a teda dodávateľovi finančnej služby priznať splátky podľa pôvodnej úverovej zmluvy. Súd ale námietku žalovaného ohľadom bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru považuje za dôvodnú a to z dôvodu žalovaným namietanej nedostatočnosti skúmania jeho úverovej bonity pred poskytnutím úveru. Žalovaný bral úver ako podnikateľ, i keď z vykonaného dokazovania (najmä výsluchu žalovaného) vyplynulo, že jeho podnikanie bolo fakticky len skrytou nelegálnou pracovnou

činnosťou, kde prakticky vykonával tú istú prácu stále pre jedného zamestnávateľa, ale na základe živnosti, ktorú bol nútený si vybaviť. Žalobca pred poskytnutím úveru ako uviedol vo vyjadrení, žiadal od žalovaného k skúmaniu jeho bonity iba: 1. interného dokumenty o posúdení bonity, 2. úverovej správy z registra dlžníkov, 3. daňové priznanie. Podľa 7 ods. 1 ZoSÚ platného v čase poskytnutia úveru bol veriteľ pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Súd dáva za pravdu námietke žalovaného, že v prvom rade žalobca pred poskytnutím úveru de facto žiadnym spôsobom neskúmal príjmy a predovšetkým výdavky žalovaného. Dokumentácia, ktorú si zabezpečil podľa svojho vlastného vyjadrenia, a teda posúdenie schopnosti klienta splácať spotrebiteľský úver, išlo o internú špecifikáciu samotného dodávateľa finančnej služby

- Home Credit. Úverová správa z registra dlžníkov a daňové priznanie rozhodne neposkytuje dostatočný podklad pre poskytnutie tohto úveru. Ba práve naopak z daňového priznania vyplýva, že v roku 2017 mal mať žalovaný príjem zo živnosti 3.850 eur a výdavky 2.515,17 eur. Na kompletné živobytie mu malo zostať 1.334,83 eur v čistom, čo pri prepočte na 12 mesiacov by mal žalovaný žiť mesačne so svojou rodinou zo sumy 111,23 eur. Z uvedeného vyplýva, že žalobca ako dodávateľ finančnej služby skúmal úverovú bonitu žalovaného laxne, nie s odbornou starostlivosťou a jediné, čo mu stačilo, bolo predloženie daňového priznania za rok 2017 a teda ani nie za viacero účtovných rokov. Uspokojil sa púhym predložením tohto daňového priznania bez reálneho skúmania jeho obsahu. Pretože ak by ho preskúmal, prišiel by k rovnakému záveru ako súd, že žalovaný by mal v čase pred poskytnutím úveru žiť z čistého príjmu 111 eur mesačne, spolu aj so svojou rodinou čo je nereálne. Súd teda hodnotí, že žalobca ak aj skúmal jeho úverovú bonity, tak logicky musel prísť k záveru, že žalovaný nebude schopný z predložených dokumentov splácať poskytnutý úver v dohodnutýcch splátkach do poskytnutej výšky istiny úveru aj s dohodnutou odmenou poskytovateľa. Aj napriek tomu mu tento úver poskytol. K laxnému skúmaniu úverovej bonity prisvedčuje aj tá skutočnosť, že žalobca si žiadnym spôsobom nepreveroval pravdivosť tvrdenia žalovaného o tom, že má čistý príjem mesačne 800 eur. Je tak zrejmé, že sa uspokojil iba s telefonickou informáciou žalovaného v tomto kontexte a túto informáciu preniesol do samotnej úverovej zmluvy, a to konkrétne do bodu 25 a preniesol do aj do svojho interného dokumentu „Posúdenie schopnosti klienta splácať spotrebiteľských úver“. To znamená, že od žalovaného si nevyžiadal žiaden doklad pred poskytnutím úveru, ktorý by preukazoval tento príjem. Súd tak prisvedčuje námietke žalovaného, že podľa § 11 ZSÚ pre hrubé porušenie sa tento úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. 33. Preto súd priznal žalobcovi iba čistý rozdiel podľa jeho vlastného tvrdenia v žalobe, čo žalovaný nerozporoval a teda súd si osvojil v tomto smere totožné skutkové tvrdenia sporových strán. Vzhľadom na sťaženú sociálnu, ekonomickú situáciu žalovaného, ktorý utrpel vážnu poruchu zdravia ohľadom srdcovej nedostatočnosti, spojenú s hospitalizáciou v nemocnici o.i. na ARO a momentálne je poberateľom invalidného dôchodku v sume cez 200 eur, žalovaný navrhol prostredníctvom právneho zástupcu mesačné splátky v sume 20 až 25 eur, žalobca pôvodne požadoval pôvodné splátky 50 eur. Súd vzhľadom na jeho situáciu priznal žalovanému splátky v sume 40 eur mesačne. Čo súd považuje za kompromisné riešenie, s tým, že súd má za to, že žalovaný bude schopný túto splátku splácať. 34. Na podporu právnej argumentácie súdu, uvádza súd citáciu z Nálezu , že důsledky neschopnosti splácet úvěr se netýkají jen dlužníka (spotřebitele), ale dotýkají se společnosti jako celku, neboť na tu mají vliv důsledky dlužníkova předlužení a případné insolvence. Do veřejné sociální sítě pak spadne často nejen dlužník, ale většinou i osoby na něm závislé, dojde k porušení rodinných a sociálních vztahů. Proto je na věřiteli (zde vedlejší účastníci), aby dlužníka – spotřebitele (zde stěžovatele) náležitě před poskytnutím úvěru prověřil (posoudil jeho schopnost úvěr splácet). Úvěr pak smí spotřebiteli poskytnout jen tehdy, když odbornou péčí schopnost dlužníka posoudil a z jeho zjištění je zřejmé, že dlužník bude schopen úvěr splácet. Neprověří-li věřitel dlužníka dostatečně nebo poskytne-li dlužníkovi úvěr i přes svá negativní zjištění, je úvěrová smlouva podle Nejvyššího soudu neplatná. Nedostatečné zjištění poměrů dlužníka má i veřejnoprávní souvislosti. Nejvyšší správní soud posuzoval kasační stížnost obchodní společnosti [srov. jeho rozsudek z 1. 4. 2015 č. j. -39] poskytující spotřebitelské úvěry a při výkladu § 9 zákona č. 145/2010 Sb., o spotřebitelském úvěru a o změně některých zákonů, účinného do 30. 11. 2016 (když obsahově obdobná úprava je zakotvena i v § 86 zákona č. 257/2016 Sb., o spotřebitelském úvěru, ve znění pozdějších předpisů, tedy pro účely tohoto výkladu lze vycházet z toho, že se právní úprava nezměnila) dovodil, že součástí odborné péče poskytovatele úvěru je i taková obezřetnost, že poskytovatel nespoléhá na údaje o schopnosti splácet úvěr tvrzené samotným žadatelem, ale sám tyto údaje prověří (případně si je nechá od žadatele doložit). Pokud takto poskytovatel úvěru nepostupuje, dopouští se správního deliktu, za což mu může podle

Nejvyššího správního soudu Česká obchodní inspekce v souladu se zákonem uložit pokutu. Výklad přijatý Nejvyšším správním soudem přitom konvenuje interpretaci zaujaté Soudním dvorem Evropské unie (dále jen “Soudní dvůr”) v rozsudku ze dne 18. 12. 2014 ve věci C-449/13 (CA Consumer Finance SA v. H. I. a další). V citovaném rozsudku Soudní dvůr vyložil čl. 8 směrnice 2008/48/ES, o smlouvách o spotřebitelském úvěru a o zrušení směrnice Rady 87/102/EHS (dále jen “směrnice”), a bod 26 její preambule tak, že poskytovatel úvěru má povinnost (nese v tomto ohledu důkazní břemeno – v orig. “the burden of proving”) posoudit úvěryschopnost dlužníka (spotřebitele) na základě dostatečných informací (na informace podané jen spotřebitelem může poskytovatel úvěru spoléhat jen tehdy, jsou-li dostatečné a podložené doklady); tím má být podle Soudního dvora zabráněno, aby věřitelé neposkytovali úvěry nezodpovědně. Informace o spotřebiteli by si věřitelé měli ověřovat i za trvání obchodního vztahu. V rozsudku ze dne 21. 4. 2016 ve věci C-377/14 (J. K. G. a C. G. v. FINWAY a. s.) se k předběžné otázce Krajského soudu v Praze Soudní dvůr vyjádřil tak, že i v rámci insolvenčního řízení musí insolvenční soud zohlednit porušení ustanovení zakotvených ve směrnici majících chránit spotřebitele, a to tak, aby spotřebiteli poskytl účinnou ochranu. Podle Ústavního soudu lze na základě výše uvedeného učinit dílčí závěr, že poskytovatel úvěru, kdy dlužník je v postavení spotřebitele, má jednoznačnou povinnost prověřit spotřebitelovu schopnost plánovaný úvěr splatit. Uložením a řádným splněním této povinnosti přitom není chráněn – jak plyne z výše uvedené judikatury – jen samotný dlužník (spotřebitel) a věřitel jako poskytovatel úvěru, ale také v širším pojetí sama společnost jako taková. Oklikou se tak v rámci těchto úvah dostává znovu do popředí myšlenka formulovaná nálezem sp. zn. ; totiž proč by měla státní moc poskytovat ochranu právům v podobě vykonávacího řízení subjektu, který nejenže neprověřil finanční možnosti toho, komu půjčil své peníze, ale také toho, kdo úvěr neposkytl s odůvodněnou důvěrou v to, že bude řádně splacen, nýbrž spíše s cílem dosažení (většího) zisku realizací mnohdy násobného zajištění původního dluhu, k němuž žadatel úvěrů – dlužník, ať už z nevědomosti, z bezvýchodnosti aktuální životní situace nebo i z vlastní nezodpovědnosti a lhostejnosti přistoupil (srov. k tomu výslovně též sněmovní tisk číslo 679/0, důvodová zpráva k zákonu č. 257/2016 Sb., zvláštní část – k § 86; 7. volební období Poslanecké sněmovny Parlamentu, 2013 – 2017). Přitom například právě Nejvyšší soud ve svém usnesení sp. zn. formuloval jeho odůvodnění i výrok v situaci – odkázav na nálezy Ústavního soudu sp. zn. a sp. zn. III. 4084/12 – když zde ze “strany povinného byla naprostá pasivita jak v rámci řízení rozhodčího tak v rámci řízení exekučního”. Zjevně tak ani pro Nejvyšší soud nebyla určujícím kritériem skutečnost, zda si dlužník zvýšenou ochranu “zaslouží” či nikoliv, ale zda může být tehdy posuzovaná úvěrová smlouva hodnocena jako rozporná s dobrými mravy [a proto by byla neplatná i na ni navazující rozhodčí smlouva a nebyla by dána pravomoc rozhodce a byl by tu dán důvod pro zastavení exekuce podle § 268 odst. 1 písm. h) o. s. ř.]. Z výše uvedeného nutno podle Ústavního soudu dovodit, že posouzení rozpornosti úvěrové smlouvy s dobrými mravy (a na ni navazující eventuální rozhodnutí soudu o zastavení exekuce) nemůže vycházet jen z “objektivizovaného” hodnocení jednotlivých parametrů takové úvěrové smlouvy, byť k tomuto úkolu přistoupil krajský soud v nyní posuzované věci důsledně a referenčním kritériem mu bylo zejména odůvodnění nálezu sp. zn. (budiž přitom poznamenáno, že odůvodnění obou nálezů pro přesné poměřování parametrů úvěru, jak je krajský soud v napadeném usnesení provedl, nebylo už z povahy věci příliš vhodné; ve starším z obou citovaných nálezů se Ústavní soud dané problematiky jen dotkl mimo jeho nosné důvody a ani v navazujícím nálezu své úvahy příliš nerozvedl – už tedy proto bylo poněkud problematické, kdyby sloužily oba nálezy krajskému soudu jako prubířský kámen pro posouzení jemu předložené úvěrové smlouvy). Naopak obecné soudy – a tedy i krajský soud v nyní posuzované věci – by měly poskytovatele úvěrů vést (i třeba cestou případného zastavení exekuce k návrhu povinného) k přesvědčivému zkoumání toho, zda (budoucí) dlužník nebude mít zjevný problém svůj úvěr splatit. Přitom nejde podle Ústavního soudu o žádný zvlášť přísný či dokonce nepřiměřený požadavek; to, zda je reálné splacení dluhu je přece celkem výchozí zásada, kterou by jako obecný princip měly soudy vzít v úvahu bez ohledu na to, zda je v nějakém zákoně výslovně zakotven, anebo nikoli. Krajský soud se však v ústavní stížností napadeném usnesení tím, zda a jak si vedlejší účastnice posoudila – řečeno slovy judikatury Soudního dvora – úvěryschopnost stěžovatele, dostatečně nezabývá.

35. K otázke posudzovania bonity klienta pri poskytovaní spotrebných úverov zaujal právne stanovisko aj Krajský súd v Prešove v rozhodnutí zo dňa 23.9.2020, sp. zn. , kde v odôvodnení uvádza, že aj odvolací súd konštatuje, že je plne opodstatnené vyžadovať v súdnom konaní preukázanie skúmania bonity klientov žalobcom. Pokiaľ si žalobca uplatňuje právo na plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako je tomu aj v prejednávanej veci, je nutné vyhodnotiť, či pri uzatvorení zmluvy boli splnené všetky povinnosti a podmienky, ktoré na tieto zmluvné vzťahy kladie právna úprava

zameraná na ochranu spotrebiteľa, teda a nasl. , Zákon o spotrebiteľských úveroch a ďalšie. Bolo na žalobcovi, aby nepochybne preukázal, že bonitu žalovanej náležite skúmal a že si splnil povinnosti plynúce pre neho z ust. . Odborná starostlivosť predpokladá overenie údajov, ktoré dlžník veriteľovi uviedol, resp. objektívne podložil minimálne potvrdením zamestnávateľa, nepochybne kľúčová je i povinnosť veriteľa využívať verejne dostupné informácie, akými sú, napr. štátom publikované údaje o životnom a existenčnom minime podľa a tieto porovnávať so známymi alebo od spotrebiteľa zistenými (nie iba tvrdenými) informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch (do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. ). Súd prvej inštancie správnym spôsobom zistil, že žalobca overoval bonitu žalovanej iba na podklade informácií poskytnutých žalovanou v žiadosti o poskytnutie úveru, z reportu zo Sociálnej poisťovne a prostredníctvom SRBI (CREDIT REPORT - ANALYTIC). Žalobca síce zhromaždil o žalovanej isté množstvo informácií, tieto však dostatočne nevyhodnotil. Žalobca si na základe získaných informácií nemohol vytvoriť dostatočný obraz o platobnej schopnosti žalovanej, nakoľko vôbec nemal preukázaný príjem žalovanej hodnovernými dokladmi, napriek tomu jej poskytol úver. Postup žalobcu bol iba formálny a nezodpovedal odbornej starostlivosti. Zákon účinný v čase uzatvorenia zmluvy síce vyslovene neustanovoval, že dodávateľ je povinný skúmať aj výdavky žiadateľa o úver, avšak z dikcie: „posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ logicky vyplýva, že s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver nie je možné bez porovnania mesačných príjmov a výdavkov žiadateľa. Len samotné zhromaždenie informácií o klientovi, a navyše neúplné, nemožno samo o sebe považovať za náležité splnenie si povinnosti vyplývajúcej z ust. Takýto spôsob zisťovania bonity klienta možno charakterizovať ako posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa (bez zistenej výšky či samotnej existencie pravidelného mesačného príjmu žalovaného a jeho výdavkov) a účelové použitie údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej schopnosti spotrebiteľa splácať úver, ako tomu v skutočnosti je, čo spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru ( ). Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť.

36. Podľa 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, platného v čase poskytnutia úveru bol veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. 37. Podľa § 7 ods. 2 vyššie cit. zákona. je spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom. 38. Podľa § 11 ods. 1,2 vyššie cit. zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42 39. Podľa § 8 ods. 20, vyššie cit. zákona. na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky: a) čistý príjem spotrebiteľa, b)náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta), c)výška splátky spotrebiteľského úveru a d)peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa. 40. Podľa ustanovenia , prvá veta , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku ustanovuje vykonávací predpis.

41. Podľa ustanovenia Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (ďalej len ) v znení účinnom od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

42. Z uvedeného dôvodu preto súd priznal žalobcovi sumu 661,79 eur spolu s 8,5 %-ným ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 13.4.2023 do zaplatenia, to všetko v splátkach po 40 eur mesačne, pričom každá splátka bude splatná vždy do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku. V prípade omeškania čo aj len s jednou splátkou sa stane splatným celý zvyšok neuhradeného dlhu.

43. Podľa a ( ďalej len ,,CSP“) lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

44. Bezprostredne vo výroku rozhodnutia je súd oprávnený určiť, že peňažné plnenie bude vykonané v splátkach. Vzhľadom na celkovú finančnú situáciu žalovaného, mu súd povolil uspokojiť nárok žalobcu v primeraných 40-eurových mesačných splátkach, čím je aj finančné riziko žalobcu primerane kryté, zároveň má istotu, že v prípade nesplnenia splátok, sa stane zročným celý zostatok úveru.

45. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

46. Podľa , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

47. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

48. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

49. V danom prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy 4.876,67 eur s príslušenstvom, súd priznal žalobcovi sumu 661,79 eur s príslušenstvom. Žalovaný bol v konaní v prevažnej miere úspešný, po prepočítaní úspechu a neúspechu žalobcu a žalovaného mu tak súd priznal trovy v rozsahu 75,50 %. Súd nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mal znížiť, príp. nepriznať úspešnejšiemu žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v potrebnom počte vyhotovení.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.