Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_27Ek-265-2018.pdf
PDF · 94.68 KB
Case nature
Subarea
27Ek/265/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35792752, so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava proti povinnému Z. J., F..: XX.XX.XXXX, Q. T. D. XXXX/XXX, XXX XX U., právne zastúpeného JUDr. Kristína Tomková, so sídlom Udavské 391, 067 31 Udavské o vymoženie 1.760,25 Eur s prísl., o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
II. Oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 61,54 Eur, ktorý bude vymáhaný na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie po právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie podaným dňa 05.02.2018 domáhal od povinného vymoženia 1.760,25 Eur s prísl., na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o., č. k. 160/11/15 zo dňa 26.10.2016. Poverením zo dňa 21.03.2018 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Michaelu Zubaľ Burdovú ktorá ju vedie pod spisovou značkou 419EX 93/18.
2. Povinný v 15-dňovej lehote od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie podal dňa 17.05.2018 návrh na zastavenie exekúcie. Súd uznesením sp. zn. 27Ek/265/2018 zo dňa 17.12.2018 návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Povinný voči predmetnému uzneseniu podal sťažnosť, ktorá bola uznesením sp. zn. 27Ek/265/2018 zo dňa 21.10.2019 zamietnutá a uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.10.2019. Súdny exekútor podaním zo dňa 16.11.2020 a podaním zo dňa 19.01.2021 doručil súdu v poradí ďalší návrh povinného na zastavenie exekúcie.
3. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
4. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
5. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
6. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
7. Povinný v návrhu na zastavenie uviedol, že medzi oprávneným a povinným bola uzatvorená Zmluva o revolvingovom úvere č.8300063555 zo dňa 30.08.2013 ( ďalej len „ zmluva“) na základe ktorej poskytol oprávnený povinnému úver vo výške 1 500 € a Rozhodcovská zmluva, ktoré svojím obsahom spĺňajú charakteristiku, že ide o spotrebiteľské zmluvy v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Na základe tohto právneho vzťahu vydal Slovenský arbitrážny súd Rozhodcovský rozsudok zo dňa 26.10.2016, sp. zn. 160/11/15.V danom prípade je nesporné, a to vzhľadom na povahu účastníkov zmluvy, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže oprávnený konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu s povinnou, teda s fyzickou osobou - nepodnikateľkou. Vyššie uvedená zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, a preto je nutné na ňu aplikovať i príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách upravené v Občianskom zákonníku, a to bez ohľadu na určenie typov zmlúv, ktorá majú povahu spotrebiteľských zmlúv podľa ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, pretože toto vymedzenie nebolo v súlade s nepriamymi účinkami smerníc týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv (smernica Rady 93/13/EHS). Zo zmluvy ako aj z Rozhodcovského rozsudku vyplýva, že oprávnený poskytol povinnej úver, ktorá sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť oprávnenému úroky. Chceme uviesť, že súčasťou priložených dokladov k výzve na žalobnú odpoveď takáto Rozhodcovská zmluva priložená nebola. Preto sa povinná k tejto skutočnosti nemohla vyjadriť v rámci rozhodcovského konania. Z rozhodcovského rozsudku vyplýva, že súdom oprávneným rozhodovať spory z Revolvingovej zmluvy bol Slovenský arbitrážny súd, zriadený Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o. Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konania, a to preukázateľne. Povinná nikdy nemala možnosť výberu rozhodcovského súdu, ten bol v zmluve vopred určený a nebola ani osobitne zamestnancom oprávneného žiadnym spôsobom poučená o možnosti odmietnuť konanie pred takto predtlačeným a vopred určeným rozhodcovským súdom, ktorý vybral oprávnený. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad ( čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Spotrebiteľská zmluva uzatvorená medzi stranami sporu je nevyvážená a preto je neprijateľná. Ide o formulárovú zmluvu, ktorá bola predtlačená a ktorú prijala povinná v rovnaký deň ako zmluvu o úvere. Na uvedenom tlačive sa doplnili len údaje povinnej, číslo a dátum uzatvorenia zmluvy. Podľa názoru povinnej rozhodcovská zmluva, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Spotrebiteľ má mať právo voľby a nemôže mu byť iba na predtlačenom formulári poskytnutá informácia voči ktorej nemá právo sa vyjadriť. Povinná zároveň poukazuje na skutočnosť, že povinný okrem iného v zmluve neuviedol údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru neobsahuje napríklad náležitosť, tak ako to má na mysli ustanovenie § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a to údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Preto je potrebné túto zmluvu považovať za bezúročnú a bez poplatkov a preto považujeme rozhodnutie rozhodcovského súdu za v rozpore so zákonom. Zároveň v zmluve absentuje údaj o dobe trvania zmluvy a predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, čo považujeme za ďalší dôkaz toho, že zmluva bola uzatvorená v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Povinná ešte poukazuje na § 53 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Povinná dáva súdu do pozornosti Uznesenie Krajského súdu Prešov, sp. zn.: 1CoE/12/2019 zo dňa 16.mája 2019, ktorý potvrdil Uznesenie
Okresného súdu Humenné, sp.zn.: 15Er/761/2016 zo dňa 08.12.2016, ktorým súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie a to z dôvodu, že rozhodcovská zmluva sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto zmluvy odporuje dobrým mravom. Povinnej nebol vysvetlený rozdiel medzi rozhodcovským konaním a konaním pred všeobecným súdom. Zároveň by povinná pristúpila na akékoľvek podmienky predložené oprávneným za účelom získania úveru. Rozhodcovská zmluva a jej uzatvorenie bolo podmienku pre uzatvorenie zmluvy o revolvingovom úvere. Povinnej nikto nedal na výber, či takúto zmluvu chce alebo nie musela ju podpísať. Oprávnený ako dodávateľ vykonáva túto činnosť, teda poskytovanie pôžičiek, peňažných prostriedkov v rámci svojej podnikateľskej činnosti, preto si musí byť dobre vedomý svojho konania. V tomto prípade ide o neprijateľné dojednanie a teda o neprijateľnú rozhodcovskú zmluvu, čo znamená, že rozhodca rozhodol bez platnej rozhodcovskej zmluvy. Povinná záverom uviedla, že exekučný súd mal sám zo svojej úradnej moci skúmať všetky tieto namietané skutočnosti bez toho, aby to namietala povinná. Konanie súdu považujeme v rozpore so zákonom a preto navrhujeme súdu, aby v zmysle vyššie uvedených skutočností konal v súlade so zákonom a vykonal v tejto veci nápravu zastavením exekučného konania.
8. Oprávnený vo svojom vyjadrení k návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie, ktorý je v poradí druhým návrhom na zastavenie predmetnej exekúcie. V neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť. Právne skutočnosti namietané povinným v návrhu na zastavenie exekúcie sú vzhľadom na vyššie uvedené neprípustné. Oprávnený s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nesúhlasí. Tvrdenie povinného je zároveň nedôvodné a nepravdivé. Povinný tvrdí, že mu nebola doručená rozhodcovská zmluva zo strany rozhodcovského súdu. Povinný mal k dispozícii jeden rovnopis rozhodcovskej zmluvy, ktorá mu bola zo strany veriteľa zaslaná spolu so zmluvou o revolvingovom úvere a splátkovým kalendárom hneď po uzavretí zmluvy o revolvingovom úvere. Povinný v podanom návrhu uvádza skutočnosti, ktoré mohol (bez ohľadu na ich právnu alebo faktickú neopodstatnenosť) uplatniť v základnom konaní. To však neurobil, hoci výzvu rozhodcovského súdu na podanie žalobnej odpovede prevzal. Okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu mal povinný možnosť uplatniť v základnom konaní včasným podaním žalobnej odpovede v rozhodcovskom konaní. Povinný možnosť namietať tieto dôvody v rozhodcovskom konaní nevyužil, hoci žalobu s výzvou rozhodcovského súdu na vyjadrenie sa k nej prevzal a svoje námietky týkajúce sa zmluvy o revolvingovom úvere jej náležitostí a rozhodcovskej zmluvy v konaní neuplatnil. Bolo by v rozpore s platnou úpravou, aby nepodanie vyjadrenia v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní prípadne nepodanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku mohlo byť nahradené v priebehu exekúcie. Z hľadiska platnej právnej úpravy a rozlíšenia základného konania a vykonávacieho konania totiž nie je možné, aby tvrdenia či obrana uplatnená alebo neuplatnená v základnom konaní sa mohla pripúšťať vo vykonávacom konaní, ak sa týkajú predmetu konania (t.j. toho, o čo v konaní ide). Tvrdenia povinného týkajúce sa rozhodcovskej zmluvy sú zároveň v rozpore so skutkovým a právnym stavom. Oprávnený poukazuje na to, že ani v súčasne platnom zákone č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ktorý je právnou normou na ochranu spotrebiteľa sa podmienky prijateľnosti resp. neprijateľnosti vyžadované povinným neuvádzajú. Podľa § 3 ods. 1 uvedeného zákona „Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva je dohoda medzi dodávateľom a spotrebiteľom o tom, že spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú zo spotrebiteľskej zmluvy alebo s touto spotrebiteľskou zmluvou súvisia, rozhodne v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní určený stály rozhodcovský súd zapísaný v zozname podľa § 18 a určený v tejto spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov zmluvných strán“. Podľa ust. § 53 ods. 4 písm., r) platného a účinného v čase uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Neprijateľným môže byť len také ustanovenie, ktoré by spotrebiteľovi nedávalo možnosť na výber pri podaní jeho žaloby. V prípade rozhodcovskej zmluvy je, vzhľadom na ustanovenie bodu 3 a 5, vylúčené splnenie podmienky podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka a teda rozhodcovská zmluva ani žiadnu neprijateľnú podmienku neobsahuje a ani sama takouto podmienkou nie je. Z formulácie v rozhodcovskej zmluve vyplýva, že spory zo zmluvy o revolvingovom úvere môžu byť riešené buď v konaní pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Zmluva neobsahuje povinnosť postupovať výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania pri riešení sporov, nezrovnalostí, nárokov medzi zmluvnými stranami atď.
Z jej obsahu je zrejmé aj to, že konanie pred rozhodcovským súdom je len alternatívne, a teda sa nevyžaduje od spotrebiteľa, aby postupoval len pred arbitrážou. Spotrebiteľ a dodávateľ nie sú nijako limitovaní pri podaní žaloby. Povinný mal dostatok času oboznámiť sa so všetkými dokumentmi, ktoré v súvislosti so zmluvou o revolvingovom úvere podpisoval a všetkými právnymi úkonmi, ktoré robil. Jeho tvrdenie o tom, že zmluva nie je uzavretá individuálne a je neprijateľnou podmienkou považuje oprávnený za účelové, s úmyslom namietať neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, tým následne nulitnosť exekučného titulu a zastavenie exekučného konania. Rozhodcovská zmluva číslo 8300063555 nebola nikdy podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. Je samostatným právnym úkonom, ktorého uzavretie je možnosťou ale nie povinnosťou. To vyplýva z bodu 2. rozhodcovskej zmluvy, ale aj z práva na jednostranné odstúpenie od nej. Na to, aby rozhodcovská zmluva bola považovaná za individuálne uzatvorenú, nemusí mať dlžník možnosť ovplyvniť znenie každého jej ustanovenia ale postačí ak môže rozhodcovskú zmluvu odmietnuť ako celok a tým zabezpečiť jej nezahrnutie do vzájomných právnych vzťahov. Pri odstúpení od rozhodcovskej zmluvy by bez ohľadu na (ne)súhlas veriteľa došlo k jej zániku a to bez vplyvu na ďalšie trvanie zmluvy o revolvingovom úvere. Povinný teda mohol nepristúpiť na uzavretie rozhodcovskej zmluvy resp. aj jednostranne dosiahnuť zánik takejto dohody, a to v oboch prípadoch bez vplyvu na uzavretie resp. existenciu (hlavnej) zmluvy o revolvingovom úvere. Je nesporným, že vlastným úkonom mohol ovplyvniť existenciu rozhodcovskej zmluvy a teda aj obsah vzájomného vzťahu s oprávneným. Rozhodcovská zmluva je samostatným právnym úkonom a nie je súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere. Rozhodcovská zmluva spĺňa preto charakter individuálneho ustanovenia a nemôže byť preto (resp. jej časť) neprijateľnou podmienkou. V konaní ani nebolo dokázané niečo iné. Rovnakú rozhodcovskú zmluvu, aká založila právomoc stáleho rozhodcovského súdu na konanie, posúdil napríklad Krajský súd v Banskej Bystrici aj v rozsudku sp. zn. 17Co/919/2015 ako platný právny úkon. Zároveň oprávnený poukázal na Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 43 CoE/372/2013 zo dňa 21.11. 2013 ktorý posudzoval rozhodcovskú zmluvu totožného znenia ako je rozhodcovská zmluva v tejto veci a dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva je platne uzavretá. Čo sa neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy z dôvodu, že bola uzavretá v ten istý deň ako zmluva o revolvingovom úvere, žiadny zákon nevylučuje uzavretie rozhodcovskej zmluvy súčasne so zmluvou o revolvingovom úvere. Uzavretie rozhodcovskej zmluvy spolu so zmluvou o úvere nemôže byť preto dôvodom neprijateľnosti. Oprávnený aj v tejto súvislosti zdôrazňuje možnosť odstúpenia od rozhodcovskej zmluvy po uzavretí zmluvy o úvere a obdržaní peňažných prostriedkov zo strany spotrebiteľa. Aj s poukazom na ust. článku 2 rozhodcovskej zmluvy, nemôže ísť preto o žiadnu nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Ust. § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom ku dňu uzavretia rozhodcovskej zmluvy znie: „Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.“ V žiadnom zákone, vyhláške ani v inom právnom predpise sa nenachádza také ustanovenie, ktoré by zakazovalo dojednanie rozhodcovskej zmluvy až po uzavretí zmluvy o úvere a to ani v prípade spotrebiteľských zmlúv. Oprávnený poukazuje na to, že ani v súčasne platnom zákone č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ktorý je právnou normou na ochranu spotrebiteľa sa nevyžaduje uzavretie spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy až po uzavretí spotrebiteľskej úverovej zmluvy. Oprávnený záverom uviedol, že povinný nepreukázal splnenie dôvodu na zastavenie exekúcie v zmysle Exekučného poriadku. Navrhuje preto, aby exekučný súd návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol. Oprávnený navrhuje, aby súd priznal oprávnenému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu 100 % a ktoré sú k dnešnému dňu v celkovej výške 123,08 Eur vrátane DPH (2 úkony - prevzatie a príprava zastúpenia a podanie tohto vyjadrenia zo sumy 1.760,25 Eur vo výške 48,80 Eur vrátane DPH /40,67 Eur + 20 % DPH/ + 2x paušálna náhrada nákladov vo výške 12,74 Eur vrátane DPH /10,62 Eur + 20% DPH/).
9. Podľa vyššie citovaného ustanovenia § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti ktoré nastali po uplynutí 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Povinný vo svojom ďalšom návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by nastali po uplynutí 15 dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a preto ho súd v súlade s § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
10. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
11. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
12. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
13. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
14. Právny zástupca oprávneného si vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia súvisiacu s vyjadrením oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie 123,08 Eur vrátane DPH (2 úkony - prevzatie a príprava zastúpenia a podanie tohto vyjadrenia zo sumy 1.760,25 Eur vo výške 48,80 Eur vrátane DPH /40,67 Eur + 20 % DPH/ + 2x paušálna náhrada nákladov vo výške 12,74 Eur vrátane DPH /10,62 Eur + 20% DPH/. Z obsahu súdneho spisu sp. zn. 27Ek/265/2018 mal súd za preukázané, že právnemu zástupcovi oprávnenému bola uznesením sp. zn. 27Ek/265/2018 zo dňa 21.10.2019 priznaná náhrada trov právneho zastúpenia za úkon právnej služby prevzatie a príprava zastúpenia. Vzhľadom k uvedenému súd právnemu zástupcovi oprávneného priznal len nárok na náhradu trov právneho zastúpenia súvisiacu s vyjadrením oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vo výške 61,54 Eur vrátane DPH, t.j. 1 úkon právnej služby - vyjadrenie k návrhu na zastavenie exekúcie vo výške 40,67 EUR + 20 % DPH a 1x režijný paušál vo výške 10,62 Eur + 20% DPH. Nakoľko súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, súd zaviazal povinného aby nahradil oprávnenému výdavky na zastupovanie v súvislosti vyjadrením oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vo výške 61,54 Eur. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia, súd vydá dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie pre povereného súdneho exekútora.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.