Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Csp/81/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Agnesou Hvastovou, v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzska republika, konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO: 47 258 713, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly s.r.o. so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, IČO: 47 234 547, proti žalovanému: A. Z., H.. XX.XX.XXXX, R. C. O. D. XXX, XXX XX O. D., o zaplatenie 1.036,59 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi:

- 1.036,59 eur,

- úroky z dlžnej úverovej istiny vo výške 16,90 % ročne zo sumy 899,49 eur od 03.08.2016 do 15.05.2019,

- úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 996,59 eur od 03.08.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

III. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % zo strany žalovaného s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobca podaným návrhom na vydanie platobného rozkazu sa domáhal zaplatenia sumy 1.036,59 eur s príslušenstvom špecifikovaným v predmetnom návrhu a náhrady trov konania od žalovaného. V odôvodnení žaloby uviedol, že s účinnosťou ku dňu 30.06.2016 došlo k cezhraničnému zlúčeniu spoločnosti CETELEM SLOVENSKO a.s., so sídlom v Bratislave, Panenská 7, IČO: 35 787 783 so spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísanou v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902 (nástupnícka spoločnosť). Spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s. v dôsledku cezhraničného zlúčenia zanikla zlúčením bez likvidácie a spoločnosť BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA sa stala jej univerzálnym právnym nástupcom. Dňa 28.04.2015 uzavrel Cetelem ako veriteľ na jednej strane so žalovaným ako dlžníkom na strane druhej Zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Obsahom úverovej zmluvy bol záväzok Cetelemu poskytnúť žalovanému klasický spotrebiteľský úver vo výške 1.000,00 Eur a súčasne záväzok žalovaného vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami a to formou 48 mesačných splátok vo výške 30,82 Eur so splatnosťou prvej splátky 15.06.2015.

Na základe úverovej zmluvy Cetelem poskytol žalovanému úver tak, že dňa 21.05.2015 previedol požadované peňažné prostriedky na účet žalovaného, čo potvrdzuje Výpis z úverového účtu žalovaného, ktorý žalobca predkladá v prílohe. Žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil. Napriek zmluvne dohodnutým splátkam poskytnutého úveru uhradil žalovaný Cetelemu do dňa vyhotovenia návrhu na vydanie platobného rozkazu len časť dlžnej sumy, a to sumu vo výške 215,67 Eur, čo preukazuje Výpis z úverového účtu žalovaného, ktorý žalobca predkladá v prílohe. Na predžalobné výzvy žalovaný nereagoval. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaného Cetelem vyhlásil dňa 02.08.2016 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovaného splatný v celom rozsahu.

2. Žalovanému bola doručená žaloba s prílohami dňa 22.08.2019, pričom k doručenej žalobe sa nevyjadril.

3. Súd sa oboznámil s obsahom listinných dôkazov - zmluvou o spotrebiteľskom úvere a zmluvou o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovou zmluvou o poskytovaní platobných služieb, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. 42729875550006 spolu s doručenkou, výzvou na zaplatenie dlžnej čiastky úveru a oznámením, že žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním úveru neuhradením mesačnej splátky splatnej 15.12.2015, podacím hárkom EPH 006873590, potvrdením - odfinancovanie peňažných prostriedkov, potvrdením - prijatie splátok.

4. Po vykonanom dokazovaní Okresný súd Rožňava rozsudkom sp. zn. -74 zo dňa 25.09.2019 vo veci rozhodol tak, že žalobu zamietol a náhradu trov konania stranám sporu nepriznal.

5. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca a Krajský súd v Košiciach po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie a konania, ktoré mu predchádzalo, zrušil rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. V odôvodnení zrušujúceho uznesenia krajský súd uviedol, že je toho názoru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je založené na nesprávnom právnom posúdení veci, v dôsledku čoho súd prvej inštancie nesprávne uzavrel, že nárok žalobcu je premlčaný. Podľa , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa , ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Podľa , ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté, alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Podľa , ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Citované ust. rieši okrem dĺžky premlčacej doby zároveň aj začiatok jej plynutia a to tak, že plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, teda podľa súdnej praxe, keď vznikne možnosť podať na jeho základe žalobu. Ustanovenie rieši začiatok plynutia premlčacej doby v prípade zročnosti celého dlhu ( ) tak, že začne plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky

- teda až týmto dňom môže veriteľ právo vykonať po prvý raz, inak povedané, týmto dňom mu vznikne možnosť podať na jeho základe žalobu. Podľa ust. nemôže začať plynúť premlčacia doba, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy (odo dňa zročnosti nesplnenej splátky), lebo to vylučuje ust. , podľa ktorého môže dodávateľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky za súčasného upozornenia spotrebiteľa v lehote 15 dní na uplatnenie tohto práva podľa a vyhlásenia mimoriadnej (predčasnej) splatnosti úveru dodávateľom. Je tomu tak preto, že až po splnení podmienok uvedených v ust. v spojení s môže dodávateľ právo vykonať po prvý raz - uplatniť nárok na súde a od tohto okamihu plynie aj trojročná premlčacia doba.

Z uvedeného možno vyvodiť, že samotným nesplnením niektorej splátky, pokiaľ ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, nevzniká dodávateľovi právo žiadať o zaplatenie celej pohľadávky, teda jej nesplnením neplynie ani premlčacia doba, lebo tá plynie až od okamihu, keď dodávateľ mohol právo vykonať, teda od okamihu, kedy mu vznikne možnosť podať na jeho základe žalobu. Podľa názoru odvolacieho súdu je navyše pojmovo vylúčené, aby plynutie premlčacej doby začalo skôr, než vznikne veriteľovi možnosť uplatniť právo žalobou. Opačný záver nemožno vyvodiť zo žiadnych zákonných ustanovení vrátane ust. , pokiaľ ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy. Možno preto uzavrieť, že premlčacia doba v spotrebiteľských veciach plynie okamihom, keď dodávateľ mohol v zmysle zákona právo uplatniť (zosplatniť úver). Vzhľadom na vyššie uvedené možno konštatovať, že právne posúdenie veci súdom prvej inštancie vo vzťahu k prípadnému premlčaniu žalobcom uplatneného nároku je nesprávne, preto odvolací súd postupom podľa napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie po vrátení veci opätovne rozhodnúť o žalobcom uplatnenom nároku a pri skúmaní, či právo žalobcu zo spotrebiteľskej zmluvy je alebo nie je premlčané, vychádzať z názoru odvolacieho súdu vysloveného v tomto uznesení, t.j. že premlčacia doba plynie od momentu, kedy vzniklo právo veriteľovi zosplatniť úver, za splnenia ostatných podmienok stanovených zákonom a rozhodnúť opätovne o trovách celého konania, vrátane trov odvolacieho konania.

7. Po vrátení veci súdu prvej inštancie žalobca trval na podanej žalobe. Strany sporu sa k predmetu konania už nevyjadrili a nepredložili ďalšie listinné dôkazy, preto súd vychádzal z obsahu listinných dôkazov predložených žalobcom, ktoré tvorili prílohy žaloby.

8. Súd pri posúdení žalobcom uplatnenom nároku vychádzal z ustanovení a nasl. a ods., 1, 2 o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ku dňu 28.04.2015, nakoľko zmluvu uzavretú medzi stranami sporu považuje za spotrebiteľskú zmluvu.

9. V zmysle , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

10. V zmysle Nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonáva ustanovenie , výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

11. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobou uplatnený nárok žalobcu pozostáva zo sumy 1.036,59 eur spolu s úrokmi z dlžnej úverovej istiny vo výške 16,90 % ročne zo sumy 899,49 eur od 03.08.2016 až do zaplatenia a úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 996,59 eur od 03.08.2016 do zaplatenia.

12. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný od januára 2016 vôbec neuhrádzal mesačné splátky úveru, preto právny predchodca žalobcu si mohol uplatniť právo na zosplatnenie úveru v súlade s ustanovením najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. V konaní bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu si toto právo uplatnil vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 02.08.2016. Vychádzajúc z toho a z ustanovenia , súd dospel k záveru, že právny predchodca žalobcu úver zosplatnil pre neuhradenú splátku splatnú 15.04.2016, nakoľko trojmesačná lehota v zmysle ust. začala plynúť 16.04.2016, nasledujúci deň po splatnosti splátky splatnej 15.04.2016 a skončila 16.07.2016. Počnúc nasledujúcim dňom, od 17.07.2016 mohol právny predchodca žalobcu - dodávateľ právo vykonať po prvý raz, uplatniť nárok na súde a od tohto okamihu začala plynúť trojročná premlčacia doba, ktorá uplynula 17.07.2019. Žaloba bola podaná na súde dňa 16.07.2019, teda pred uplynutím trojročnej premlčacej lehoty, preto vychádzajúc z obsahu zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu a vysloveného právneho názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobou uplatnený nárok nie je premlčaný. Z obsahu prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že dlžná čiastka 1.036,59 eur ku dňu 01.08.2016 pozostáva z istiny 899,49 eur, úrokov, poplatkov za poistenie v sume 97,10 eur a nákladov vymáhania úveru v sume 40,- eur. Vychádzajúc z

obsahu zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná ohľadom sumy 1.036,59 eur, úrokov z dlžnej úverovej istiny vo výške 16,90 % ročne zo sumy 899,49 eur od 03.08.2016 do 15.05.2019 (do dňa konečnej splatnosti úveru, ktorý údaj vyplýva zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) a úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 996,59 eur od 03.08.2016 do zaplatenia, preto súd žalobe vyhovel. Žalovaný sa s plnením istiny úveru, dlžných úrokov z úverovej istiny dostal do omeškania, preto ho súd zaviazal k zaplateniu týchto súm s 5 % ročným úrokom z omeškania, počnúc odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru do zaplatenia.

13. Súd žalobu o zaplatenie úrokov z dlžnej úverovej istiny vo výške 16,90 % ročne zo sumy 899,49 eur od 16.05.2019 do zaplatenia zamietol, pretože platenie dohodnutých 16,90 % úrokov ročne z dlžnej istiny úveru až do úplného zaplatenia istiny po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru postavenie spotrebiteľa zhorší, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa, nakoľko spotrebiteľ nevie predpokladať časový úsek svojho omeškania. Bez konkrétneho ohraničenia obdobia, za ktoré zmluvný úrok by mal byt zaplatený, spotrebiteľ by zaplatil neprimerane vysokú sumu ako náhradu za poskytnutie peňazí. Z týchto dôvodov súd vychádzajúc z obsahu zmluvy, v ktorej konečná splatnosť úveru bola dohodnutá dňom 15.05.2019, do ktorého dňa bol povinný žalovaný platiť dohodnuté úroky ako cenu za poskytnutie peňazí, súd zaviazal žalovaného k zaplateniu 16,90 % úroku z úveru z dlžnej istiny úveru odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru do 15.05.2019, do dňa, ktorý v zmluve bol dohodnutý ako deň konečnej splatnosti úveru a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

14. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Súd dospel k záveru, že žalobca bol v konaní úspešný, nakoľko čiastočné zamietnutie žaloby považoval za nepatrný neúspech žalobcu v konaní, preto mu súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

15. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti uvedenému rozsudku je prípustné odvolanie v zmysle ust. a .

Odvolanie je možné podať v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom Okresného súdu Rožňava.

Podľa ust. , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.