Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Pc-55-2020.pdf
PDF · 92.85 KB
Case nature
Area
Subarea
9Pc/55/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Janou Kurnotovou, v konaní navrhovateľa - povinného z výživného: L. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXX, Z., zast. L. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. vinica 2, X. a oprávneného: J. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. S. XXXX/XXA, X.-L., zast. JUDr. Ľubica Sopková, advokátka so sídlom Pribinova 3, Malacky, o návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu, takto
rozhodol:
Súd počnúc dňom 01.09.2020 zrušuje vyživovaciu povinnosť navrhovateľa L. Y., nar. XX.XX.XXXX k oprávnenému J. Y., nar. XX.XX.XXXX, ktorá bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Skalica č. k. 6P/171/2013-179, zo dňa 23.04.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 10CoP/19/2014-239, zo dňa 22.10.2014.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 01.12.2020 sa navrhovateľ domáhal zrušenia vyživovacej povinnosť k svojmu plnoletému synovi a to odo dňa ukončenia jeho školskej dochádzky. Svoj návrh odôvodnil tým, že vyživovacia povinnosť k oprávnenému bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Skalica č.k. 1P/148/2008-40 zo dňa 20.11.2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 10CoP/19/2014-239 zo dňa 22.10.2014, pričom navrhovateľ bol zaviazaný prispievať na výživu oprávneného sumou 195 Eur mesačne. Navrhovateľ požiadal oprávneného o oznámenie toho či ešte študuje, listom zo dňa 20.10.2020 mu syn oznámil, že štúdium ukončil a v ďalšom štúdiu nepokračuje a je evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný. Na ďalší list kedy a akú školu ukončil nereagoval. Zo sociálnej siete instagram je zrejmé, že jeho syn trénuje ľudí a minimálne touto cestou si zarába najmenej od novembra 2019. Ako človek s ukončeným stredoškolským vzdelaním, ktorý žije v Bratislave, je schopný sám sa živiť minimálne od ukončenia strednej školy. V Bratislave je dostatok pracovných príležitostí, a preto mu nič nebráni v tom, aby si našiel prácu zodpovedajúcu jeho fyzickým a psychickým schopnostiam. Zároveň si navrhovateľ uplatnil nárok na náhradu trov konania.
2. Oprávnený z výživného - plnoletý syn sa k návrhu písomne vyjadril tak, že súhlasí so zrušením vyživovacej povinnosti, ale až ku dňu 28.02.2021. Uviedol, že ukončil štúdium na hotelovej akadémii v júni roku 2020. Od 01.09.2020 je evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, ale nemá nárok na dávku v nezamestnanosti. Oprávnený oznámil navrhovateľovi rozhodujúce skutočnosti pre zánik vyživovacej povinnosti, napriek tomu navrhovateľ podal návrh na súd, čo považuje oprávnený za nadbytočné. Navrhovateľ v minulosti neplatil riadne výživné, preto matka oprávneného podala návrh na vykonanie exekúcie, ktorá však bola na návrh oprávneného zastavená, pričom uznesenie o zastavení nadobudlo právoplatnosť dňa 08.12.2020. Oprávnený teda sám vykonal úkon svedčiaci o tom, že nemá záujem od otca žiadne ďalšie výživné vymáhať, keďže ukončil štúdium a nepokračuje
v príprave na budúce povolanie. Oprávnený si preto podanie návrhu na súd nevie vysvetliť, keďže oprávnený nedal na takéto jednanie žiadnu príčinu. Preto oprávnený nesúhlasí, aby bol zaviazaný na úhradu trov konania. Počas letných prázdnin oprávnený brigádoval avšak za obdobie od 30.06.2020 do 28.09.2020, t.j. za tri mesiace bol jeho príjem v priemere 186,73 Eur netto. Preto oprávnený nesúhlasí, aby bola vyživovacia povinnosť zrušená ku dňu vykonania maturitnej skúšky. Aktuálne je oprávnený nezamestnaný a bez príjmu. Dosiahol vzdelanie v hotelovej akadémii. Vzhľadom k súčasnej situácii v gastronómii, keď sú prevádzky z dôvodu protipandemických opatrení zatvorené, si nevie nájsť prácu v odbore, ktorý vyštudoval a kvôli lockdownu sa mu nedarí nájsť si ani inú prácu. Dohodu o pracovnej činnosti mal uzatvorenú na dobu určitú do 31.12.2020 ale bola ukončená ku dňu 28.09.2020, lebo sa rušila prevádzka. Oprávnený nepoberá žiadne dávky. Keďže nie je schopný sa ani v súčasnosti sám živiť, súhlasil by s ukončením vyživovacej povinnosti ku dňu 28.02.2021. Oprávnený mal záujem o pokračovanie v príprave na budúce povolanie, avšak v zmysle rozhodnutia rektorky zo dňa 26.06.2020 nebol prijatý na štúdium. Oprávnený je presvedčený, že rozhodnutie súdu nie je potrebné, keďže navrhovateľovi oznámil, že netrvá na tom, aby mu platil navrhovateľ výživné, avšak ak navrhovateľ na návrhu trvá, súhlasí so zrušením vyživovacej povinnosti ku dňu 28.02.2021. Na pojednávaní doplnil, že sa od 22.03.2021 zamestnal a uviedol, že by súhlasili so zrušením vyživovacej povinnosti k 01.12.2020, t.j. ku dňu podania návrhu na súd.
3. Navrhovateľ sa k vyjadreniu oprávneného písomne vyjadril tak, že nie je pravda, že oprávnený sám od seba informoval navrhovateľa, že ukončil štúdium. Informoval ho až po tom, ako ho na to navrhovateľ vyzval. Navrhovateľ plnil výživné riadne a len nedbalosťou zabudol v niekoľkých mesiacoch zaplatiť, všetko však doplatil. Na skutočnosť, že má navrhovateľ dlh na výživnom ho oprávnený neupozornil a hneď podal návrh na vykonanie exekúcie a trestné oznámenie. Spod obžaloby bol navrhovateľ oslobodený, keďže na základe účinnej ľútosti trestnosť činu zanikla. Nie je pravda, že by navrhovateľovi oprávnený oznámil, že netrvá na tom, aby mu navrhovateľ platil výživné, čo je v rozpore aj s tým, že žiada, aby súd zrušil vyživovaciu povinnosť ku dňu 28.02.2021. Príprava na budúce povolanie skončila opravenému zložením maturitnej skúšky t.j. ku dňu 15.05.2020. Uznal, že nie je nespravodlivé žiadať, aby si dieťa hneď po skončení štúdia našlo prácu, hoci je v Bratislave miera nezamestnanosti pod 5%. Pričom aj z dôvodu, že oprávnený mal prijímacie skúšky na vysokú školu dňa 24.06.2020, teda do tohto dátumu sa potreboval pripravovať na prijímacie skúšky, považoval za správne zrušiť vyživovaciu povinnosť ku dňu 30.06.2020. Zrušiť vyživovaciu povinnosť k neskoršiemu dátumu nepovažoval navrhovateľ za správne z dôvodu, že oprávnený žije v Bratislave, kde je najnižšia nezamestnanosť (pod 5 %). Nie je možné od navrhovateľa spravodlivo žiadať, aby platil výživné po dlhšiu dobu, keďže v Bratislave sú tisícky voľných miest. Argument, že si nevie nájsť prácu v gastropriemysle nie je namieste. Môže si nájsť akékoľvek iné pre neho vhodné zamestnanie, jeho zdravotný stav je dobrý, pričom potvrdenie o tom, že si hľadal prácu má až po tom, čo ho navrhovateľ vyzval, aby uviedol či ešte študuje. Vyzerá to teda tak, že si mimo toho prácu nehľadal. Na pojednávaní navrhovateľ súhlasil so zrušením vyživovacej povinnosti k 01.09.2020.
4. Súd sa oboznámil s návrhom, vyjadreniami účastníkov a vykonal dokazovanie výsluchom oprávneného a listinnými dôkazmi založenými v spise, a to lustráciou oprávneného v Sociálnej poisťovni, fotografiami zo sociálnej siete, maturitným vysvedčením, dohodou o pracovnej činnosti a dohodou o ukončení dohody o pracovnej činnosti, potvrdením o zdaniteľných príjmoch, rozhodnutím akadémie policajného zboru, oznámením ÚVTOS o neprijatí do služobného pomeru, rozhodnutím ÚPSVaR o odňatí prídavku na dieťa, rozhodnutím ÚPSVaR o zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie, rozsudkom sp.zn. 7T/11/2020 zo dňa 10.08.2020, trestným rozkazom, obžalobou, štatistikou nezamestnanosti, rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 10CoP/19/2014-239, pozvánkou na pohovor do ÚVTOS zo dňa 27.11.2020, výzvou na predloženie potvrdenia o návšteve školy s vyjadrením k výzve zo dňa 23.11.2020 a podacími lístkami, z čoho zistil nasledovný skutkový a právny stav.
5. Naposledy bola vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči oprávnenému určená rozsudkom Okresného súdu Skalica č. k. 6P/171/2013-179, zo dňa 23.04.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 10CoP/19/2014-239, zo dňa 22.10.2014, podľa ktorého bol navrhovateľ zaviazaný prispievať na výživu vtedy maloletého oprávneného výživným vo výške 195 Eur mesačne, pričom v čase rozhodovania súdu bol oprávnený v 8. ročníku základnej školy.
6. Oprávnený pri výsluchu uviedol, že po ukončení školy cez leto brigádoval s príjmom okolo 180 Eur mesačne. Pracoval ako kuriér - rozvoz jedla. Išlo o pomocnú prácu. Inú prácu si nehľadal, pretože rátal s tým, že mu bude ešte do konca leta chodiť výživné, že ho bude otec posielať aj po 01.09. s tým nerátal, avšak otec ho posielal aj naďalej. Dohodu o pracovnej činnosti zrušil, aby sa mohol zaevidovať na Úrade práce, pretože tam mu povedali, že ak bude mať dohodu, tak ho nezaevidujú. Prevádzka bola však aj tak zrušená. Z tréningov žiadny príjem nemá. V októbri si posielal žiadosť do ÚVTOS. Od novembra si dal žiadosti na profesiu a teraz sa zamestnal. Zdravotné problémy nemá. Zatiaľ žije v domácnosti so svojou matkou. Od 01.09.2020 už nečakal výživné, lebo vedel, že nebude prijatý na VŠ a skončil školský rok. Že nebude študovať na vysokej škole, navrhovateľovi neoznamoval, navrhovateľ si mohol podať návrh skôr. Príjem z prepitného počas brigád nemal.
7. Podľa § 157 Civilného mimosporového poriadku, rozsudok vo veciach výživného plnoletých osôb možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.
8. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
9. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno meniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
10. Podľa ust. § 4 ods. 4 písm. a) zákona č. 600/2003 Z.z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, sústavná príprava dieťaťa na povolanie podľa tohto zákona je aj obdobie bezprostredne nadväzujúce na skončenie štúdia na strednej škole, najdlhšie do konca školského roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole.
11. Plnenie vyživovacej povinnosti rodiča voči dieťaťu je zákonom obmedzená do času, kým dieťa je schopné samo sa živiť. Podľa citovanej právnej úpravy nemá pre trvanie vyživovacej povinnosti význam tá skutočnosť, že dieťa nadobudlo plnoletosť. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá po dobu, ktorá sa v jednotlivých prípadoch odlišuje. Medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa a uspokojovať samostatne svoje potreby.
12. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že oprávnený dňa 15.05.2020 vykonal maturitnú skúšku na Hotelovej akadémii X., ku dňu 01.09.2020 bol rozhodnutím ÚPSVaR Bratislava zo dňa 18.09.2020 oprávnenému odňatý prídavok na dieťa. Podľa rozhodnutia akadémie policajného zboru v Bratislave zo dňa 26.06.2020 oprávnený nebol prijatý na dennú formu trojročného bakalárskeho štúdia. Ku dňu 01.09.2020 bol podľa rozhodnutia ÚPSVaR zo dňa 17.09.2020 oprávnený zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Oprávnený absolvoval dňa 30.11.2020 pohovor za účelom prijatia do služobného pomeru do ÚVTOS, pričom podľa vyrozumenia zo dňa 07.01.2021 nebolo jeho žiadosti vyhovené. Od 30.06.2020-28.09.2020 bol oprávnený zamestnaný na dohodu o pracovnej činnosti, pričom podľa potvrdenia o zdaniteľných príjmoch za rok 2020 boli oprávnenému vyplatené v roku 2020 zdaniteľné príjmy vo výške 647,02 Eur.
13. Oprávnený ukončil strednú školu a ďalej nepokračuje v sústavnej príprave na budúce povolanie. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že už došlo k zániku vyživovacej povinnosti, sporný bol moment, ku ktorému by mal súd vyživovaciu povinnosť navrhovateľa zrušiť. V konaní bolo preukázané, že oprávnený ukončil svoju prípravu na budúce povolanie zložením maturitnej skúšky v máji 2020. Ukončením strednej školy a tým, že oprávnený nepokračuje v štúdiu na vysokej škole, nadobudol schopnosť samostatne sa živiť a samostatne z vlastných zdrojov uspokojovať všetky svoje relevantné životné náklady. Nemožno však spravodlivo žiadať, aby sa dieťa hneď nasledujúci deň po ukončení štúdia zamestnalo alebo vykonávalo inú zárobkovú činnosť. Nie je samozrejme vylúčené, že dieťa bezprostredne po ukončení štúdia do práce nastúpi a je schopné samostatne sa živiť, každý jeden prípad je však vždy potrebné posudzovať individuálne. Vo všeobecnosti však možno skonštatovať, že dieťaťu musí byť poskytnutý primeraný čas k tomu, aby si po ukončení štúdia mohlo nájsť vhodné zamestnanie. Súd v uvedenom prípade posúdil vec tak, že sa mu javilo byť spravodlivé a primerané zrušiť vyživovaciu povinnosť ku
dňu 01.09.2020 tak, aby oprávnený mal ešte celé „letné prázdniny“, ktoré mohol využiť na nájdenie si vhodného zamestnania. Pre úplnosť súd podotýka, že ku dňu 01.09.2020 oprávnený stratil nárok aj na prídavok na dieťa, keďže na ten vzniká nárok len do skončenia školského roka po ukončení štúdia, pričom školský rok sa v zmysle zákona č. 245/2008 Z.z školského zákona končí 31. augusta. Skutočnosť, že sa opravenému nepodarilo ani od 01.09.2020 zamestnať, už nemôže byť na ťarchu navrhovateľa. Oprávnený žije v Bratislave, kde je dostatok pracovných príležitostí a nízka miera nezamestnanosti. Oprávnený je mladý muž bez zdravotných problémov a mal všetky predpoklady k tomu, aby si vhodnú prácu napriek pandémii COVID-19, ktorá ani nespôsobila výrazný rast nezamestnanosti, v relatívne krátkom časovom horizonte pri vynaložení primeraného úsilia našiel. Schopnosť samostatne sa živiť nemožno viazať výlučne k vyštudovanému odboru, teda je legitímne žiadať, aby si oprávnený hľadaj uplatnenie aj mimo odbor, ktorý vyštudoval (zatvorenie gastroprevádzok je teda irelevantné). Z výsluchu oprávneného okrem iného vyplynulo, že oprávnený po ukončení štúdia nevynaložil dostatočné úsilie, aby si našiel riadne zamestnanie a uspokojil sa s letnou brigádou a s tým, že zatiaľ mu chodí výživné. Oprávnený si začal hľadať riadne zamestnanie až v októbri 2020. Vzhľadom na uvedené súd dospel k jednoznačnému záveru, že po skončení školského roka oprávnený nadobudol schopnosť samostatne sa živiť, a preto zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa, a to ku dňu 01.09.2020.
14. Podľa ust. § 52 C.m.p., žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
15. Podľa ust. § 55 C.m.p., súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
16. V konaní si navrhovateľ ako aj oprávnený uplatnili nárok na náhradu trov konania, súd však napriek tomu rozhodol v súlade s generálnou klauzulou formulovanou v ust. § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Súd je toho názoru, že neboli splnené podmienky na aplikáciu ust. § 55 C.m.p. Predmetné ustanovenie predstavuje tzv. materiálny kolektív a výnimku zo všeobecného pravidla a jeho aplikácia musí byť náležite odôvodnená. Súd nezistil také skutočnosti, ktoré by ho viedli k záveru, že je s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé priznať navrhovateľovi alebo oprávnenému nárok na náhradu trov konania. Bolo legitímnym právom navrhovateľa domáhať sa, aby súd rozhodol o zrušení vyživovacej povinnosti k oprávnenému a to napriek tomu, že k zániku vyživovacej povinnosti dochádza zo zákona. V prípade, ak existuje exekučný titul, na základe ktorého môže byť plnenie vyživovacej povinnosti vymáhané, považuje súd zrušenie vyživovacej povinnosti rozhodnutím súdu za vhodné, a to z dôvodu právnej istoty pre oboch účastníkov. Moment zániku vyživovacej povinnosti bol medzi účastníkmi sporný a bolo jednoznačne namieste, aby vec posúdil súd, preto argumentácia oprávneného, že nedal zámienku na podanie návrhu na súd neobstojí. Súd nevidel dostatočné dôvody pre priznanie nároku na náhradu trov konania ani jednej zo strán, preto rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov konania nárok.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne, dvojmo.
Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.