Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13S-61-2020.pdf
PDF · 123.63 KB
Case nature
Area
Subarea
13S/61/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Milana Straku a JUDr. Zuzany Slušnej, v právnej veci žalobcu: U. prokuratúra G. M. nad Z., I. XX, G. M. nad Z., proti žalovanému U. I. A., I. A. XXX, o preskúmanie zákonnosti opatrenia - list starostu zo dňa XX. januára XXXX, takto
rozhodol:
Krajský súd z r u š u j e opatrenie - list starostu obce I. A. bez spisovej značky zo dňa 08. januára 2020, ktorým dňom 08. januára 2020 delegoval B. C., XXX XX I. A. č. XX do funkcie člena Rady školy pri Základnej škole s materskou školou I. A. za obec I. A..
Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou v zákonnej lehote domáhal zrušenia v záhlaví označeného opatrenia žalovaného - listu starostu, ktorým delegoval B. C., XXX XX I. A. č. XX do funkcie člena P. školy pri J. škole s materskou školou I. A. za obec I. A. po tom, ako žalovaný rozhodnutím č. XXX/XXXX-X zo dňa 29.09.2020 nevyhovel protestu prokurátora a napadnuté rozhodnutie nezrušil.
2. Žalobca tvrdil, že žalovaný vydal napadnuté opatrenie, hoci na to nebol zo zákona oprávnený. Mal za to, že uvedeným opatrením bolo porušené ustanovenie § 25 ods. 5 zákona č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení neskorších predpisov a ustanovenie § 1 ods. 2 vyhlášky Ministerstva školstva SR č. 291/2004 Z.z., ktorou sa určujú podrobnosti o spôsobe ustanovenia orgánov školskej samosprávy, o ich zložení, o ich organizačnom a finančnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Starosta obce delegovaním zástupcu zriaďovateľa do rady školy prekročil svoju právomoc, keďže o delegovaní, teda vymenovaní a odvolaní je oprávnené rozhodovať za zriaďovateľa výhradne obecné zastupiteľstvo. Dňa 29.09.2020 starosta obce Horná Streda vydal rozhodnutie č. XXX/XXXX-X, právoplatné dňa 30.09.2020, ktorým nevyhovel protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom č. PD XX/XX/XXXX-X zo dňa 08.09.2020. Žalobca zotrval naďalej na právnom názore, že predmetné opatrenie je nezákonné. Poukázal na to, že zákon o obecnom zriadení je všeobecným právnym predpisom v oblasti územnej samosprávy upravujúcim postavenie obcí, miest a ich orgánov. Pokiaľ ide o deľbu kompetencií medzi orgány obce (starostu obce a obecné zastupiteľstvo) je potrebné vychádzať z toho, že žiadna právomoc nemôže byť súčasne zverená aj obecnému zastupiteľstvu aj starostovi obce, pričom výslovnú odpoveď na otázku, do právomoci ktorého orgánu je rozhodovanie o určitej otázke zverené, dáva zákonná úprava (najmä zákon o obecnom zriadení, ktorý však právomoc obecného zastupiteľstva vymedzuje demonštratívne). Pokiaľ ide o pôsobnosť, organizáciu a úlohy obce v oblasti výkonu štátnej správy v školstve a školskej samospráve, tá je upravená osobitným právnym predpisom, a to zákonom č. 596/2003 Z.z., ktorý pôsobnosť obce týkajúcu sa správy školstva rieši
ucelene a komplexne, preto má vo vzťahu k zákonu o obecnom zriadení postavenie špeciálneho zákona. Vzhľadom na uvedené vo veciach týkajúcich sa oprávnení, či kompetencií obce v oblasti správy školstva je potrebné postupovať podľa zákona č. 596/2003 Z.z.. Zákonom č. 596/2003 Z.z. bola obciam zverená kompetencia zriaďovať základné aj materskej školy. K zriadeniu škôl obcou dochádza po formálnej stránke prijatím všeobecne záväzného nariadenia, na ktoré je oprávnené výlučne obecné zastupiteľstvo. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ zákon č. 596/2003 Z.z. hovorí o zriaďovateľovi, rozumie sa ním obec zastúpená obecným zastupiteľstvom. Vychádzajúc z tejto pôsobnosti obecného zastupiteľstva na túto logicky nadväzuje aj oprávnenie obecného zastupiteľstva rozhodovať o delegovaní (aj odvolaní) zástupcov obce do rady školy. Dôvodom tohto konštatovania je koncepcia samotného zákona vychádzajúca z toho, že pokiaľ zákonodarca chcel, aby za zriaďovateľa, teda obec konal starosta, výslovne ho na to splnomocnil, tak ako to uviedol, napr. v § 3 ods. 11 zákona č. 596/2003 Z.z.. Pokiaľ tak neurobil, je na konanie za zriaďovateľa príslušné obecné zastupiteľstvo. Zákon č. 596/2003 Z.z. v súvislosti s delegovaním zástupcov obce do rady školy výslovne neuvádza, že za obec má konať starosta obce, a preto starosta obce delegovaním zástupcu zriaďovateľa do rady školy prekročil svoju právomoc, keďže o delegovaní, teda vymenovaní a odvolaní je oprávnené rozhodovať za zriaďovateľa výhradne obecné zastupiteľstvo, teda opatrenie starostu sa dostalo do rozporu s ustanovením § 25 ods. 5 zákona č. 596/2003 Z.z., ako aj vykonávacím predpisom k citovanému zákonu, a to konkrétne s ustanovením § 1 ods. 2 vyhlášky číslo 291/2004 Z.z..
3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že k zriadeniu Základnej školy s materskou školou I. A. nedošlo na základe vôle zastupiteľstva všeobecne záväzným nariadením, ale školu zriadil v tom čase U. úrad, teda štát. U. kompetencie zriaďovateľa neskôr len prevzala, resp. na ňu prešli ex lege. Závery žalobcu o tom, že v súčasnosti legislatívna úprava umožňuje zriadiť školu cez všeobecne záväzné nariadenie obce je preto irelevantné a vecne nesprávne. Nie je preto možné na daný prípad aplikovať súčasné znenie zákona č. 596/2003 Z.z., keďže zákon neupravuje situáciu, kedy školu zriadil štát (U. úrad). Túto situáciu upravuje toho času už neúčinný zákon č. 542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, t.j. zákon, v súlade s ktorým bola zriadená škola, a to konkrétne § 7 ods. 9. Naďalej mal za to, že kompetencia delegovania členov rady školy je výlučne v kompetencii starostu obce. Zákon č. 596/2003 Z.z. explicitne neupravuje delegovanie členov rady školy obecným zastupiteľstvom. Preto je potrebné aplikovať všeobecný zákon, a to zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Mal za to, že je zbytočné argumentovať zákonom lex specialis, ak tento zákon špeciálnu úpravu v otázke proti všeobecnému predpisu nepozná. Právny názor prokurátora považoval za nesprávny. Zákona ani iný právne záväzný dokument nezveruje do právomoci obecného zastupiteľstva, aby schvaľovalo (delegovalo) alebo odvolávalo zástupcu zriaďovateľa do rady školy. Túto právomoc má podľa názoru starostu obce výlučne on, a to s poukazom na § 13 ods. 4 písm. e) zákona č. 369/1990 Zb., podľa ktorého starosta obce rozhoduje vo všetkých veciach správy obce, ktoré nie sú zákonom alebo štatútom obce vyhradené obecnému zastupiteľstvu. Túto právomoc nemožno starostovi odňať alebo zmeniť uznesením obecného zastupiteľstva. Poukázal na znenie ustanovenia § 11 ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, podľa ktorého obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, pričom ďalej uvádza demonštratívny výpočet vyhradených právomoci. Mal zato, že bežné menovanie a delegovanie členov rady školy celkom určite nie je základnou otázkou života obce. Považoval za nemysliteľné, aby napr. väčšie mestá, ktoré takisto delegujú zástupcov zriaďovateľa do rád jednotlivých škôl každého jedného zástupcu za mesto odhlasovávalo na svojich zastupiteľstvách. Uvedená kompetencia podľa neho celkom určite nepatrí medzi najdôležitejšie otázky života obce, ide o bežnú agendu, ktorú má z dôvodu flexibilnosti vybavovať starosta obce prostredníctvom úradu obce.
4. Vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného (replike) žalobca uviedol, že naďalej zotrváva na podanej žalobe a právny názor žalovaného považoval za nesprávny.
5. Krajský súd v Trenčíne ako súd príslušný na konanie a rozhodovanie o podanej žalobe, preskúmal napadnuté opatrenie žalovaného a postup správnych orgánov pred vydaním opatrenia podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP), v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, ktorými je správny súd viazaný (§ 134 ods. 1, 2 SSP), oboznámil sa s administratívnym spisom správnych orgánov, písomnými vyjadreniami účastníkov konania a vo veci
rozhodol za súhlasu účastníkov konania bez nariadenia pojednávania tak, že žalobe priznal úspech a opatrenie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. b) SSP zrušil z týchto dôvodov:
6. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
6.1. Podľa § 191 ods. 1 písm. b) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený.
7. Predmetom súdneho prieskumu v prejednávanej veci je opatrenie a postup žalovaného v konaní, na základe ktorého bola starostom obce I. streda do funkcie člena P. školy pri J. škole s materskou školou I. A. za obec I. A. delegovaná B. C. a žalovaný podanému protestu prokurátora č. Pd XX/XX/XXXX-X zo dňa 08.09.2020 nevyhovel.
8. Z administratívneho spisu správnych orgánov predloženého žalovaným správny súd zistil nasledovné:
- písomným podaním zo dňa 08.01.2020 bez uvedenia spisovej značky starosta obce I. A. v súlade s § 2 písm. d) vyhlášky č. 291/2004 Z.z. v znení vyhlášky č. 230/2009 Ministerstva školstva SR, ktorou sa určujú podrobnosti o spôsobe ustanovenia orgánov školskej samosprávy, o ich zložení, o ich organizačnom a finančnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a v znení zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov dňom 08.01.2020 delegoval B. C. do funkcie člena P. školy pri J. škole s materskou školou I. A. za obec I. A..
- prokurátor U. prokuratúry G. M. nad Z. podal žalovanému dňa 08.09.2020 protest prokurátora č. Pd XX/XX/XXXX-X proti opatreniu - list starostu obce I. A. bez spisovej značky zo dňa 08.01.2020, ktorým dňom 08.01.2020 delegoval B. C. do funkcie člena Rady školy pri J. škole s materskou školou I. A. za obec I. Streda. V podanom proteste prokurátora namietal, že napadnutým opatrením bolo porušené ustanovenie § 25 ods. 5 zákona č. 596/2003 Z.z. a ustanovenie § 1 ods. 2 vyhlášky Ministerstva školstva SR č. 291/2004 Z.z.. Mal za to, že v oblasti správy školstva je potrebné postupovať podľa ustanovení zákona č. 596/2003 Z.z., ktorým bola obciam zverená kompetencia zriaďovať základné školy aj materskej školy. K zriadeniu škôl obcou dochádza po formálnej stránke prijatím všeobecne záväzného nariadenia, na čo je oprávnené výlučne obecné zastupiteľstvo. Pokiaľ zákon č. 596/2003 Z.z. hovorí o zriaďovateľovi, rozumie sa ním obec zastúpená obecným zastupiteľstvom. Preto vychádzajúc z tejto výlučnej a výhradnej pôsobnosti obecného zastupiteľstva na túto logicky nadväzuje výlučné oprávnenie obecného zastupiteľstva rozhodovať o delegovaní (aj o odvolaní) zástupcov obce do rady školy. Poukázal na to, že pokiaľ zákonodarca chcel, aby za zriaďovateľa (obec) konal starosta, výslovne ho na to splnomocnil, tak ako napr. v § 3 ods. 11 zákona č. 596/2003 Z.z.. Pokiaľ tak zákonodarca neurobil, je na konanie za zriaďovateľa príslušné obecné zastupiteľstvo. V posudzovanom prípade je práve možné vychádzať z toho, že pokiaľ je právomoc starostu obce vyjadrená výslovne, vo všetkých ostatných prípadoch, kedy zákon výslovne nehovorí o starostovi, je daná právomoc obecnému zastupiteľstvu. Keďže zákon č. 596/2003 Z.z. v súvislosti s delegovaním zástupcov obce do rady školy výslovne neuvádza, že za obec má konať starosta obce, starosta obce delegovaním zástupcu zriaďovateľa do rady školy prekročil svoju právomoc, keďže o delegovaní, teda vymenovaní a odvolaní, je oprávnené rozhodovať za zriaďovateľa výhradne obecné zastupiteľstvo. Opatrenie starostu sa tak dostalo do rozporu s § 25 ods. 5 zákona č. 596/2003 Z.z. ako aj vykonávacím predpisom v § 1 ods. 2 vyhlášky č. 291/2004 Z.z..
- rozhodnutím č. O zo dňa 29.09.2020 žalovaný rozhodol, že podanému protestu prokurátora č. Pd96/20/3304-2 zo dňa 08.09.2020 nevyhovuje. Žalovaný v uvedenom rozhodnutí uviedol, že kompetencia delegovania členov Rady školy je výlučne v kompetencii starostu obce. V zákone č. 596/2003 Z.z. nie je upravené delegovania členov rady obecným zastupiteľstvom, preto je potrebné vychádzať zo zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. K zriadeniu Základnej školy s materskou školou I. Streda nedošlo na základe vôle zastupiteľstva, teda všeobecne záväzným nariadením, ale školu zriadil v tom čase Okresný úrad, teda štát, preto právna konštrukcia v proteste prokurátora nemá oporu, keďže školu nezriadila obec prostredníctvom uznesenia obecného zastupiteľstva, ale obec len kompetencie zriaďovateľa neskôr prevzala ex lege. Závery o tom, že v súčasnosti legislatívna úprava
umožňuje zriadiť školu cez všeobecne záväzné nariadenie obce, sú irelevantné a vecne nesprávne. Poukázal na ustanovenie § 13 ods. 4 písm. e) zákona č. 369/1990 Zb., podľa ktorého starosta obce rozhoduje vo všetkých veciach správy obce, ktoré nie sú zákonom alebo štatútom obce vyhradené obecnému zastupiteľstvu. Táto právomoc vyplýva z jeho funkcie ako najvyššieho výkonného orgánu obce a vyjadruje vlastný účel, funkciu a zmysel existencie tohto orgánu obce. Túto právomoc nemožno starostovi odňať alebo zmeniť uznesením obecného zastupiteľstva, pretože je ustanovená zákonom. V zmysle § 11 ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb. obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, pričom ďalej uvádza demonštratívny výpočet vyhradených právomoci. Má zato, že bežné menovania delegovanie členov rady školy určite nie je základnou otázkou života obce. Považoval za nemysliteľné, aby napríklad väčšie mestá, ktoré takisto delegujú zástupcov zriaďovateľa do rád jednotlivých škôl, každého jedného zástupcu za mesto odhlasovávali na svojich zastupiteľstvách.
9. Podľa § 2 písm. g) zákona č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky na obce prechádzajú pôsobnosti na úseku školstva: 1. vykonávanie štátnej správy na úseku škôl a školských zariadení, 2. vymenúvanie a odvolávanie riaditeľov škôl a školských zariadení, 3. zriaďovanie a zrušovanie 3.1. základných škôl, 3.2. základných umeleckých škôl, 3.3. predškolských zariadení, 3.4. školských klubov detí, 3.5. školských stredísk záujmovej činnosti, 3.6. centier voľného času, 3.7. školských kuchýň a školských jedální zabezpečujúcich stravovanie pre žiakov základných škôl a pre deti predškolských zariadení, 3.8. jazykových škôl pri základných školách, 4. vytváranie podmienok na plnenie povinnej školskej dochádzky na základných školách, 5. vykonávanie kontroly hospodárenia školy s finančnými a materiálnymi prostriedkami a s majetkom, 6. zabezpečovanie podmienok na stravovanie detí a žiakov vo všetkých školách a školských zariadeniach, ktorých je zriaďovateľom, 7. určovanie školského obvodu základnej školy, v ktorej budú žiaci zrušenej základnej školy plniť povinnú školskú dochádzku, ak sa základná škola vyradí zo siete škôl a školských zariadení a zruší sa, 8. spracúvanie a poskytovanie informácií v oblasti výchovy a vzdelávania vo svojej pôsobnosti, 9. prideľovanie finančných prostriedkov súkromným školám, cirkevným školám, súkromným školským zariadeniam a cirkevným školským zariadeniam podľa osobitného predpisu a vykonávanie kontroly hospodárenia s týmito finančnými prostriedkami, 10. schvaľovanie zmlúv o nájme školských budov a miestností, priľahlých priestorov školy alebo školských zariadení, ktorých je zriaďovateľom.
10. Podľa § 1 zákona č. 596/2003 Z.z. zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov tento zákon upravuje pôsobnosť, organizáciu a úlohy orgánov štátnej správy v školstve, obcí, samosprávnych krajov a orgánov školskej samosprávy a určuje ich pôsobnosť v oblasti výkonu štátnej správy v školstve a školskej samosprávy, v oblasti tvorby siete škôl a školských zariadení Slovenskej republiky (ďalej len "sieť"), zaraďovania, vyraďovania a zmien v sieti a v oblasti zriaďovania a zrušovania škôl a školských zariadení.
10.1. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 596/2003 Z.z. obec pri prenesenom výkone štátnej správy zriaďuje všeobecne záväzným nariadením a zrušuje základné školy podľa siete (§ 15).
10.2. Podľa § 6 ods. 2 písm. b) zákona č. 596/2003 Z.z. obec pri výkone samosprávy zriaďuje všeobecne záväzným nariadením a zrušuje podľa siete materské školy.
10.3. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 596/2003 Z.z. školskú samosprávu podľa tohto zákona vykonávajú rada školy alebo rada školského zariadenia (ďalej len "rada školy").
10.4. Podľa § 25 ods. 5 zákona č. 596/2003 Z.z. členmi rady školy pri základnej škole, základnej škole pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, materskej škole, základnej umeleckej škole alebo členmi rady školského zariadenia pri školskom internáte a centre voľného času sú dvaja zvolení zástupcovia pedagogických zamestnancov, jeden zvolený zástupca ostatných zamestnancov, štyria zvolení zástupcovia rodičov, ktorí nie sú zamestnancami školy alebo školského zariadenia, a štyria delegovaní zástupcovia zriaďovateľa.
10.5. Podľa § 25 ods. 15 zákona č. 596/2003 Z.z. podrobnosti o zložení orgánov školskej samosprávy, o spôsobe ich ustanovenia, o ich organizačnom a finančnom zabezpečení ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
10.6. Podľa § 40 bod 1 zákona č. 596/2003 Z.z. zrušujú sa zákon Slovenskej národnej rady č. 542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení zákona č. 84/1995 Z.z., zákona č. 222/1996 Z.z., zákona č. 6/1998 Z.z., zákona č. 5/1999 Z.z., zákona č. 301/1999 Z.z., zákona č. 416/2001 Z.z., zákona č. 506/2001 Z.z. a zákona č. 334/2002 Z.z..
11. Podľa § 1 ods. 2 vyhlášky Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 291/2004 Z.z. zo dňa 15.04.2004, ktorou sa určujú podrobnosti o spôsobe ustanovenia orgánov školskej samosprávy, o ich zložení, o ich organizačnom a finančnom zabezpečení voľby členov rady školy z pedagogických zamestnancov, nepedagogických zamestnancov, rodičov žiakov školy alebo školského zariadenia a žiakov príslušných stredných škôl zabezpečí riaditeľ školy alebo riaditeľ školského zariadenia najneskôr 30 dní pred termínom určeným na ustanovenie obecnej školskej rady alebo územnej školskej rady alebo najneskôr v termíne skončenia funkčného obdobia rady školy. Zároveň deleguje svojich zástupcov do rady školy zriaďovateľ.
11.1. Podľa § 2 vyhlášky Ministerstva školstva SR č. 291/2004 Z.z. v základných školách, v špeciálnych základných školách, v materských školách, v špeciálnych materských školách, v základných umeleckých školách, v školských internátoch a v centrách voľného času radu školy tvoria a) dvaja zástupcovia pedagogických zamestnancov zvolení vo voľbách pedagogickými zamestnancami školy alebo školského zariadenia, b) jeden zástupca nepedagogických zamestnancov zvolený vo voľbách nepedagogickými zamestnancami školy alebo školského zariadenia, c) štyria zástupcovia rodičov zvolení vo voľbách rodičmi školy alebo školského zariadenia a d) štyria delegovaní zástupcovia zriaďovateľa.
12. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení orgánmi obce sú a) obecné zastupiteľstvo, b) starosta obce (ďalej len "starosta").
12.1. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb. obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené a) určovať zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce a s majetkom štátu, ktorý užíva, schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa tohto majetku a kontrolovať hospodárenie s ním, b) schvaľovať rozpočet obce a jeho zmeny, kontrolovať jeho čerpanie a schvaľovať záverečný účet obce, vyhlásiť dobrovoľnú zbierku a ustanoviť jej podmienky, schvaľovať emisiu komunálnych dlhopisov, schvaľovať zmluvu uzavretú podľa § 20 ods. 1, rozhodovať o prijatí úveru alebo pôžičky, o prevzatí záruky za poskytnutie návratnej finančnej výpomoci zo štátneho rozpočtu; v rozsahu určenom zastupiteľstvom môže zmeny rozpočtu vykonávať starosta, c) schvaľovať územný plán obce alebo jej časti a koncepcie rozvoja jednotlivých oblastí života obce, d) rozhodovať o zavedení a zrušení miestnej dane a ukladať miestny poplatok, 5a) e) určovať náležitosti miestnej dane alebo miestneho poplatku, f) vyhlasovať miestne referendum o najdôležitejších otázkach života a rozvoja obce a zvolávať zhromaždenie obyvateľov obce, g) uznášať sa na nariadeniach, h) schvaľovať dohody o medzinárodnej spolupráci a členstvo obce v medzinárodnom združení podľa § 21 ods. 1,
i) určiť plat starostu podľa osobitného zákona 11) a určiť najneskôr 90 dní pred voľbami na celé funkčné obdobie rozsah výkonu funkcie starostu; zmeniť počas funkčného obdobia na návrh starostu rozsah výkonu jeho funkcie, j) voliť a odvolávať hlavného kontrolóra obce (ďalej len "hlavný kontrolór"), určiť rozsah výkonu funkcie hlavného kontrolóra a jeho plat, schvaľovať odmenu hlavnému kontrolórovi, k) schvaľovať štatút obce, rokovací poriadok obecného zastupiteľstva a zásady odmeňovania poslancov, l) zriaďovať, zrušovať a kontrolovať rozpočtové a príspevkové organizácie obce a na návrh starostu vymenúvať a odvolávať ich vedúcich (riaditeľov), zakladať a zrušovať obchodné spoločnosti a iné právnické osoby a schvaľovať zástupcov obce do ich štatutárnych a kontrolných orgánov, ako aj schvaľovať majetkovú účasť obce v právnickej osobe, m) schvaľovať združovanie obecných prostriedkov a činností a účasť v združeniach, ako aj zriadenie spoločného regionálneho alebo záujmového fondu, n) zriaďovať a zrušovať orgány potrebné na samosprávu obce a určovať náplň ich práce, o) udeľovať čestné občianstvo obce, obecné vyznamenania a ceny, p) ustanoviť erb obce, vlajku obce, pečať obce, prípadne znelku obce, q) vydávať súhlas s pričlenením obce podľa § 2aa ods. 1.
12.2. Podľa § 13 ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb. starosta a) zvoláva a vedie zasadnutia obecného zastupiteľstva a obecnej rady, ak tento zákon neustanovuje inak, a podpisuje ich uznesenia, b) vykonáva obecnú správu, c) zastupuje obec vo vzťahu k štátnym orgánom, k právnickým a fyzickým osobám, d) vydáva pracovný poriadok, organizačný poriadok obecného úradu a poriadok odmeňovania zamestnancov obce; informuje obecné zastupiteľstvo o vydaní a zmenách organizačného poriadku obecného úradu, e) rozhoduje vo všetkých veciach správy obce, ktoré nie sú zákonom alebo štatútom obce vyhradené obecnému zastupiteľstvu.
13. Po preskúmaní veci dospel správny súd k záveru, že napadnuté opatrenie žalovaného je potrebné zrušiť z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. b) SSP, nakoľko ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený.
14. Ustanovenie § 191 ods. 1 písmeno b) SSP sa vzťahuje na prípady, keď rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý zo zákona na to nebol oprávnený a teda ide o tzv. nulitný právny akt. Nulitný (ničotný) právny akt je taký, z ktorého nevyplývajú žiadne následky, ktoré sú s ním inak spájané, pretože vôbec nie je rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo síce je, ale mimo zákonom zverenú právomoc. Preto je takéto rozhodnutie alebo opatrenie neplatné od samého počiatku - ex tunc, teda od jeho vydania a z právneho hľadiska z tohto dôvodu neexistuje a ani nikoho nezaväzuje na plnenie povinnosti ani nepriznáva žiadne práva, pretože sa na neho hľadí, ako keby nebolo vôbec vydané. Takýto ničotný akt teda nikoho nezaväzuje, nikto ho nie je povinný rešpektovať a ani ho nemožno zhojiť uplynutím času a nesvedčí mu prezumpcia správnosti. Nulita správneho aktu nastáva z dôvodu neexistencie kompetencie správneho orgánu správny akt vydať, z dôvodu absolútneho nedostatku predpísanej formy aktu, z dôvodu absolútneho omylu adresáta aktu, z dôvodu neurčitosti alebo nezmyselnosti aktu alebo z dôvodu založenia požiadavky fakticky nemožného plnenia. Ak ide o nulitné rozhodnutie, súd zruší takéto rozhodnutie, čím zároveň vysloví jeho nulitu. Zároveň však z tohto dôvodu logicky neprichádza do úvahy vrátenie veci na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4 SSP.
15. V prejednávanej veci bolo sporné, ktorý orgán obce je oprávnený delegovať zástupcu zriaďovateľa do Rady školy podľa § 25 ods. 5 zákona č. 596/2003 Z.z. a § 1 ods. 2 Vyhlášky Ministerstva školstva SR č. 291/2004 Z.z.. Súd pri rozhodovaní vychádzal z toho, v akom postavení sú navzájom voči sebe zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve (školský zákon), ktorý vymedzuje pôsobnosť obcí pri výkone štátnej správy a školskej samospráve.
16. Súd v tomto smere poukazuje na rozhodnutie G. súdu SR sp. zn.: 8Sžo/171/2008 zo dňa 24. decembra 2008, v ktorom sa primárne zaoberal vzťahom medzi zákonom o obecnom zriadení a školským zákonom. Zákon o obecnom zriadení upravuje postavenie obcí, miest a ich orgánov. Je základným všeobecným právnym predpisom v oblasti územnej samosprávy. Na druhej strane, školský zákon upravuje pôsobnosť, organizáciu a úlohy orgánov štátnej správy v školstve, obcí, samosprávnych krajov a orgánov školskej samosprávy a určuje ich pôsobnosť v oblasti výkonu štátnej správy v školstve a školskej samosprávy, v oblasti tvorby siete škôl, školských zariadení, stredísk praktického vyučovania a pracovísk praktického vyučovania Slovenskej republiky, zaraďovania, vyraďovania a zmien v sieti a v oblasti zriaďovania a zrušovania škôl, školských zariadení, stredísk praktického vyučovania a pracovísk praktického vyučovania (§ 1 školského zákona). Keďže sa školský zákon týka určitej, presne vymedzenej časti pôsobnosti obcí v oblasti správy školstva, jednoznačne z toho vyplýva, že vzťah medzi zákonom o obecnom zriadení a školským zákonom je na úrovni všeobecný - špeciálny zákon. Všeobecným zákonom v tomto prípade je zákon o obecnom zriadení a špeciálnym zákonom je školský zákon. Na základe toho sa uplatní zásada lex specialis derogat legi generali (špeciálny zákon alebo jeho ustanovenie ruší všeobecný zákon alebo jeho ustanovenie). Súd sa stotožňuje s týmto právnym názorom a vychádzajúc z neho má za to, že obec, resp. starosta obce mal postupovať podľa ustanovení školského zákona, ktorý je špeciálnym zákonom vo vzťahu k zákonu o obecnom zriadení a má v prípade určenia právomoci vo veciach delegovania zástupcu zriaďovateľa do Rady školy prednosť pred zákonom o obecnom zriadení.
17. Otázku spôsobu, akým obec ako zriaďovateľ školy deleguje svojich zástupcov do príslušnej rady školy nie je osobitne upravená v žiadnom právnom predpise. Z uvedeného dôvodu je potrebné vychádzať zo všeobecných ustanovení upravujúcich kompetencie jednotlivých orgánov obce v zákone o obecnom zriadení a v školskom zákone pri zachovaní vzájomného vzťahu medzi týmito zákonmi v zmysle už vyššie uvedenej zásady lex specialis derogat legi generali. Podľa ustanovenia § 11 ods. 4 písm. l) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o obecnom zriadení“) „obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené zriaďovať, zrušovať a kontrolovať rozpočtové a príspevkové organizácie obce a na návrh starostu vymenúvať a odvolávať ich vedúcich (riaditeľov), zakladať a zrušovať obchodné spoločnosti a schvaľovať zástupcov obce do ich štatutárnych a kontrolných orgánov, ako aj schvaľovať majetkovú účasť obce v právnickej osobe“. Úprava kompetencií obecného zastupiteľstva v zákone o obecnom zriadení v ustanovení § 11 ods. 1 je daná demonštratívnym výpočtom, t.j. príkladmo, nejde o vyčerpávajúci výpočet kompetencií obecného zastupiteľstva, z čoho vyplýva, že jeho kompetencie môžu byť upravené aj v iných zákonoch. Naproti tomu úprava kompetencií starostu v ustanovení § 13 ods. 4 zákona o obecnom zriadení je presne určená, pričom pre vzťah medzi kompetenciami obecného zastupiteľstva a starostu platí, že žiadna právomoc nemôže byť súčasne zverená aj starostovi obce a aj obecnému zastupiteľstvu. Vo vzťahu k žiadnej rozhodovacej právomoci teda nemožno dospieť k záveru, že o nej má alternatívne rozhodovať buď obecné zastupiteľstvo alebo starosta obce. Vždy je založená právomoc iba jedného z orgánov obce, na ktorú sa viaže aj následná zodpovednosť za prípadné protiprávne konanie alebo opomenutie zverenej povinnosti. Platí teda pravidlo, že zákonná úprava alebo štatút obce dáva výslovnú odpoveď na otázku, do právomoci ktorého orgánu je rozhodovanie o určitej otázke zverené. A ak zákon ani štatút obce výslovne nezveruje rozhodovanie o určitej otázke do právomoci žiadneho z orgánov obce, tak v zmysle princípov budovania kompetencie orgánov obce (t.j. kompetencia obecného zastupiteľstva daná pozitívne, kompetencia starostu obce daná negatívne) je v danej veci založená právomoc starostu obce.
18. Pokiaľ ide o školský zákon, ktorý je špeciálnym právnym predpisov v oblasti školstva vo vzťahu k zákonu o obecnom zriadení z vyššie citovaných ustanovení školského zákona je zrejmé, že ustanovením § 6 ods. 1 zákona č. 596/2003 Z.z. zákonodarca výslovne delegoval na obce kompetenciu v rámci preneseného výkonu štátnej správy zriaďovať základné školy s tým, že na realizáciu tejto kompetencie, t.j. na zriadenie základnej školy je potrebné, aby obecné zastupiteľstvo prijalo všeobecne záväzné nariadenie. Zriaďovateľom základnej školy je teda s poukazom na § 6 ods. 1 zákona č. 596/2003 Z.z. obec, v rámci ktorej prináleží kompetencia zriadiť školy tam uvedené obecnému zastupiteľstvu, ktoré ju po formálnej stránke realizuje prijatím všeobecne záväzného nariadenia. V tomto prípade je právne bezvýznamné, že Základná škola s materskou školou I. A. bola zriadená za účinnosti zákona
542/1990 Zb., prípadne zákona č. 79/1978 Zb. alebo skoršej právnej úpravy. Podstatnou je právna úprava uvedená v § 2 písm. g) zákona č. 416/2001 Z.z. a § 6 ods. 1 a ods. 2 písm. b) zákona č. 596/2003 Z.z., podľa ktorej je zriaďovateľom základne školy a materskej školy obec, ktorá tieto zriaďuje všeobecne záväzným nariadením, pričom zákon nerozlišuje základné školy a materské školy zriadené pred a po účinnosti zákona č. 596/2003 Z.z.. Obec má preto pôsobnosti zriaďovateľa aj vzťahu k základným a materským školám, hoci tieto neboli zriadené jej všeobecne záväzným nariadením. Z uvedeného možno následne vyvodiť, že pokiaľ zákon č. 596/2003 Z.z. hovorí o zriaďovateľovi, rozumie sa ním obec zastúpená obecným zastupiteľstvom (na zriadenie školy bolo nevyhnutné prijatie všeobecne záväzného nariadenia obecným zastupiteľstvom, nie úkon starostu) za predpokladu, že zákon výslovne neustanoví inak. Vychádzajúc z toho má súd za to, že zo zákona č. 596/2003 Z.z. je zrejmé, že jeho koncepcia je založená na konštrukcii rozhodovania obce ako zriaďovateľa školy, a to v zastúpení obecným zastupiteľstvom. Iba vo výnimočných prípadoch, a to výlučne vtedy, ak to zákon č. 596/2003 Z.z. výslovne (priamo) v konkrétnom ustanovení určuje, prechádza oprávnenie konať v mene zriaďovateľa na starostu obce, prípadne iný subjekt (napr. § 3 ods. 11 alinea prvá zákona č. 596/2003 Z.z., podľa ktorého vo veci vymenúvania a odvolávania riaditeľa školy alebo riaditeľa školského zariadenia, ktorého zriaďovateľom je orgán podľa § 2 ods. 1 písm. b) až d), vystupuje za zriaďovateľa starosta obce, predseda samosprávneho kraja alebo prednosta okresného úradu v sídle kraja). Na vymenúvanie a odvolávanie riaditeľa sa nevzťahuje osobitný predpis. Keďže školský zákon výslovne v žiadnom jeho ustanovení nezveruje právomoc delegovať zástupcu obce ako zriaďovateľa do Rady školy starostovi, má súd za to, vychádzajúc z vyššie uvedenej konštrukcie zákona, že v tejto veci patrí kompetencia obecnému zastupiteľstvu.
19. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti možno teda konštatovať, že pokiaľ v tomto prípade do rady školy delegoval zástupcu za zriaďovateľa starosta Obce I. A., konal bez opory v zákone a realizoval právomoc zverenú zákonom č. 596/2003 Z.z. obci ako zriaďovateľovi, za ktorú má v danej oblasti právomoc konať s poukazom na vyššie uvedený právny názor súdu obecné zastupiteľstvo. V kontexte uvedeného je následne nevyhnutné zdôrazniť, že v prípade právnych úkonov, ktoré patria do výlučnej právomoci niektorého z orgánov územnej samosprávy, nemôže iný orgán o takejto veci právne relevantne rozhodnúť, lebo nevznikol prejav vôle spôsobilý založiť právnym úkonom vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu. Konanie starostu Obce I. A. tak bolo v rozpore s ustanovením § 25 ods. 5 školského zákona, nakoľko tento prekročil svoju právomoc zverenú mu týmto zákonom a teda vydal rozhodnutie mimo rámec svojej rozhodovacej právomoci. Z tohto dôvodu je opatrenie - list starostu Obce I. A. zo dňa 08.01.2020 tak nulitným, ničotným aktom, ktorý nemohol vyvolať žiadne právne účinky. Zároveň sa na neho hľadí ako keby ho správny orgán vôbec nevydal a nemožno u neho použiť ani zásadu prezumpcie správnosti, pretože vo svojej podstate nejde o správny akt ale paakt. Na naplnenie zákonnej požiadavky kladenej na obce vo vyššie citovanom § 25 ods. 5 zákona č. 596/2003 Z.z. a odstránenie pretrvávajúcej nezákonnosti bude potrebné, aby obecné zastupiteľstvo realizovalo kompetenciu vyplývajúcu mu z tohto ustanovenia a bez zbytočného odkladu delegovalo do rady školy chýbajúceho zástupcu/zástupcov zriaďovateľa.
20. Pokiaľ starosta obce I. A. považoval za nemysliteľné a nedostatočne flexibilné, aby napr. väčšie mestá, delegovali zástupcov zriaďovateľa do rád jednotlivých škôl tak, že by každého jedného zástupcu za mesto odhlasovávalo na svojich zastupiteľstvách súd uvádza, že uvedený postup je štandardný a dodržujú ho obce a aj mestá, čo je overiteľné z verejne dostupných zdrojov na webových sídlam miest a obcí. Uvedený argument je preto výlučne subjektívnym názorom žalovaného, ktorý nemá oporu v zákone ani v skutočnom stave.
21. Vzhľadom na vyššie uvedené bolo potrebné zrušiť napadnuté opatrenie - list žalovaného so záverom, že ide o nulitný správny akt. Súd však zároveň nevyslovil vo výroku rozsudku ďalší procesný postup o vrátení veci žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie nakoľko v tomto prípade ide o nulitné opatrenie - dekrét, ktorý z dôvodu nulity z právneho hľadiska od samého počiatku neexistuje.
22. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 170 písmeno c) SSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora.
23. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP, § 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).