Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoP/22/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka, v právnej veci navrhovateľky (ďalej aj „matka"): G., nar. XX. XX. XXXX, bytom V., P. O. P. XXXX/XX, zastúpená Mgr. Lukášom Grežďom, advokátom, so sídlom Topoľčany, Streďanská 1537/14, IČO: 42 370 175, proti mužovi, ktorého otcovstvo má byť určené (ďalej aj „otec"): Ing. U. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. - R. H., H. XXXX/XX, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Slávik a partneri, s.r.o., so sídlom Topoľčany, Nám. M. R. Štefánika 3, IČO: 36 861 375, o určenie otcovstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: L. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako navrhovateľka, zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany, ako kolíznym opatrovníkom, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany z 24. marca 2020 č. k. -294, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa výroku o povinnosti otca prispievať na výživu maloletej L. sumou 100 eur mesačne s účinnosťou od 01. 09. 2018 do 31. 08. 2019 p o t v r d z u j e a od 01. 09. 2019 m e n í tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletej sumou 200 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

II. V časti výroku o zameškanom výživnom odvolací súd napadnutý rozsudok m e n í tak, že zročné zaostalé výživné od 01. 09. 2018 do 21. 04. 2021 predstavuje sumu 2 320 eur, ktorú odvolací súd povoľuje otcovi maloletej splácať v splátkach po 100 eur mesačne spolu s bežným výživným pod následkami straty výhody splátok, počínajúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Topoľčany (súd prvej inštancie podľa , ďalej len „CSP“ v spojení s , ďalej len „CMP“) rozsudkom z 24. marca 2020 č. k. -294 rozhodol, že otec dieťaťa je povinný prispievať na výživu mal. L. mesačne sumou 100 eur s účinnosťou od 01. 09. 2018 do 31. 08. 2019 a sumou 120 eur od 01. 09. 2019, a to vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Zameškané výživné za čas od 01. 09. 2018 do 31. 03. 2020 vo výške 840 eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 20 eur spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ustanovenia , , , , , , a o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“ alebo „ZoR“).

3. V odôvodnení rozsudku poukázal na to, že navrhovateľka podala dňa 26. 09. 2018 na súde prvej inštancie návrh na určenie otcovstva voči A.. U. L., ktorého označila za otca mal. L.. Návrh podala z dôvodu, že maloletá L. sa jej narodila ako slobodnej matke a otcovstvo doteraz biologický otec neuznal. Pôvodne sa dohodli, že otcovstvo zostane oficiálne neusporiadané, pretože v tom čase bol označený otec ženatý. Dohodli sa, že ich bude finančne podporovať, avšak v súčasnosti odmieta prispievať na výživu svojej dcéry. Maloletú L. navrhla zveriť do svojej osobnej starostlivosti a otca zaviazať prispievať na jej výživu mesačne sumou 200 eur s účinnosťou od 01. 09. 2018.

4. Navrhovateľka na pojednávaní dňa 18. 01. 2019 za otca dieťaťa označila prítomného A.. U. L., ktorý na tomto pojednávaní uznal otcovstvo k maloletej L..

5. Rozsudkom Okresného súdu Topoľčany zo dňa 01. 02. 2019 č. k. -71, a to výrokom I. súd konanie o určenie otcovstva zastavil. Výrokom II. maloletú L. zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Výrokom III. otca dieťaťa zaviazal prispievať na výživu mal. L. mesačne sumou 80 eur, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky s účinnosťou od 01. 09. 2018 a výrokom IV. zameškané výživné za čas od 01. 09. 2018 do 31. 01. 2019 vo výške 400 eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 20 eur spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky sa stáva splatný celý dlh. Výrokom V. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

6. Proti uvedenému rozsudku v časti výroku III. určenia vyživovacej povinnosti a výroku IV. v časti zameškaného výživného podala odvolanie matka maloletej L.. Rozsudok tak v odseku I. a II. nadobudol právoplatnosť dňa 09. 04. 2019. Uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 26. 06. 2019 č. k. -99 odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o určení výživného, zameškaného výživného a trov konania zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Súd prvej inštancie vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom doplnil dokazovanie v intenciách zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu, z ktorého zistil, že na základe súhlasného vyhlásenia rodičov došlo k určeniu otcovstva otca k maloletej L., preto rozsudkom Okresného súdu Topoľčany z 01. 03. 2013 (zrejme z 01. 02. 2019 - pozn. odvolacieho súdu) č. k. -71 bolo konanie o určenie otcovstva zastavené a maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky. V tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 09. 04. 2019. Predmetom konania zostalo len rozhodnutie o určení výšky vyživovacej povinnosti otca k mal. L., a to s účinnosťou ku dňu podaniu návrhu, t. j. od 01. 09. 2018.

8. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že maloletá L. od uvedeného dátumu, od kedy matka požaduje výživné, bola žiačkou 9. ročníka základnej školy a v súčasnosti, ako to vyplýva z potvrdenia o návšteve strednej školy Obchodnej akadémie v Topoľčanoch, je študentkou 1. ročníka školského roka 2019/2020. Pri určení výšky výživného bolo potrebné prihliadať na odôvodnené potreby mal. L., ktoré boli nižšie keď bola žiačkou základnej školy, ako keď v súčasnosti je študentkou 1. ročníka strednej školy, čím sú vyššie jej celkové výdavky spojené so štúdiom na strednej škole, jej záujmami, ako i kultúrnym a športovým vyžitím. Matka maloletej čiastočne vyvažuje svoju vyživovaciu povinnosť svojou starostlivosťou o maloletú, a to zabezpečovaním bývania, stravy, nákladov spojených so štúdiom a jej záujmami. Súd prihliadal na zásadu, podľa ktorej súd musí zohľadniť tú skutočnosť, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Podľa súdnej praxe, keď je dieťa útleho veku, je vyživovacia povinnosť kompenzovaná výkonom osobnej starostlivosti a postupom času, keď dieťa rastie, sa podiel úmerne s pribúdajúcim vekom a zvyšujúcej sa samostatnosti dieťaťa zmenšuje. Súd bral zreteľ na majetkové a zárobkové pomery matky, ktorá poberala dávky v hmotnej núdzi a neskôr, od 01. 08. 2019 sa zamestnala, prihliadal aj na vyživovaciu povinnosť matky voči dvom deťom a ohľadne jej majetkových pomerov zistil, je vlastníčkou dvojizbového bytu. Na strane druhej prihliadol na pravidelné mesačné výdavky matky tak ako uviedol v odseku 7, pod bod 7.3. Pokiaľ ide o tvrdenie otca, že si matka privyrába pečením zákuskov, toto jeho tvrdenie nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, matka to poprela a potvrdila, že takto si privyrábala mesačne 20 - 50 eur do nástupu do zamestnania.

9. Posudzujúc schopnosti a možnosti otca riadne si plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletej, súd prvej inštancie vychádzal z toho, že od spoločnosti Bovex, s.r.o., za rok 2018 poberal mzdu, ktorá bola v čistom vo výške 4 768,45 eura, čo v priemere mesačne predstavuje sumu 397,37 eura. Dňa 07. 01. 2020

uzatvoril pracovnú zmluvu so spoločnosťou Defendor, s.r.o., s dohodnutou výškou mesačnej mzdy 1 000 eur brutto. Pôsobí ako konateľ v spoločnosti Bovex, s.r.o., Horex spoločnosť s ručením obmedzeným, STL-SAN, s.r.o., FORM ENGINEERING, s.r.o. Z prehlásenia správcov konkurznej podstaty spoločnosti STL-SAN, s.r.o., a Horex spoločnosť s ručením obmedzeným vyplýva, že otec nepoberal za rok 2018, 2019 žiadne finančné alebo materiálne odmeny. Z účtovnej závierky spoločnosti Bovex, s.r.o., za rok 2018 zistil výsledok hospodárenia po zdanení -7 686 eur a za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie -7 827 eur. Majetok tejto spoločnosti je uvedený v bode 7.4. rozsudku. Spoločnosť FORM ENGINEERING, s.r.o., v roku 2014 vstúpila do reštrukturalizácie a bol schválený reštrukturalizačný plán. Pokiaľ ide o majetkové pomery otca, ten dňa 06. 09. 2019 kúpnou zmluvou previedol vlastníctvo k nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v kat. úz. H., zapísané na LV č. XXX ako parc. reg. CKN č. 917 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 368 m2 a parc. reg. CKN č. 918 záhrada o výmere 989 m2, rodinný dom súp. č. 182 na parc. č. 917, na svojich synov K. L. a O. L. za kúpnu cenu 50 000 eur. Na strane pasív uviedol dlh titulom pôžičky uvedenej v bode 7.5. rozsudku voči pánovi X.. Ďalej uviedol úvery pôvodne z Y. a úvery titulom kreditnej karty poskytnutej V. bankou špecifikované v bode 7.5 rozsudku. K pasívam prvoinštančný súd uviedol, že výživné má podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine prednosť pred inými výdavkami rodičov. Otec maloletej žil so svojou priateľkou v spoločnej domácnosti do 07. 12. 2019, do kedy náklady za bývanie hradili každý v 1/2 a od decembra 2019 tieto hradí výlučne sám. Má vyživovaciu povinnosť aj voči synovi O. vo výške 100 eur mesačne.

10. Vzhľadom na uvedené považoval prvoinštančný súd za primeranú výšku výživného na maloletú v sume 100 eur mesačne za čas od 01. 09. 2018 do 31. 08. 2019 a od 01. 09. 2019 v sume 120 eur mesačne, keďže od tohto dátumu začala maloletá navštevovať strednú školu, čím sa zvýšili aj jej celkové výdavky. Pri posudzovaní výšky výživného súd prvej inštancie bral zreteľ aj na možnú zmenu výšky výživného v budúcnosti, ak dôjde k takej zmene pomerov, ktorá to odôvodňuje, napríklad odpadnutie vyživovacej povinnosti otcovi voči synovi O., na čo je možné prihliadať až keď k takejto zmene dôjde. Zmena pomerov môže nastať aj na strane maloletej rastom jej celkových výdavkov, napríklad tým, že po strednej škole bude pokračovať v štúdiu na vysokej škole.

11. Zameškané výživné za čas od 01. 09. 2018 do 31. 03. 2020 predstavuje sumu 840 eur. Za čas od 01. 09. 2018 do 31. 08. 2019 súd prvej inštancie určil výživné vo výške 100 eur, čo spolu predstavuje 12 mesiacov po 100 eur sumu 1 200 eur. Od 01. 09. 2019 bol otec zaviazaný prispievať na výživu maloletej mesačne sumou 120 eur do 31. 03. 2020 čo spolu predstavuje 7 mesiacov po 120 eur sumu 840 eur, celkom za predmetné obdobie mal otec uhradiť 2 040 eur, avšak podľa výpovede matky, počnúc mesiacom apríl 2019 začal prispievať na výživu maloletej mesačne sumou 100 eur, a keďže tak robil doposiaľ, uhradil na výživnom celkom 1 200 eur (apríl 2019 až marec 2020, t. j. 12 mes. x 100). Vyčíslený dlh na výživnom predstavuje rozdiel medzi sumami 2 040 eur a započítanou úhradou v sume 1 200 eur. Zameškané výživné povolil súd otcovi splácať v mesačných splátkach po 20 eur spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky sa stáva splatný celý dlh.

12. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

13. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletej, žiadajúc odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a vyhovel jej odvolacím námietkam. Odvolanie odôvodnila s poukazom na to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

14. Podľa odvolateľky súd prvej inštancie nezohľadnil, že otec v septembri roku 2019 predal nehnuteľnosti v kat. úz. H. svojim dvom synom za kúpnu cenu 50 000 eur, pričom na pojednávaní uviedol, že túto nehnuteľnosť započítal na podlžnosti voči pánovi X. s tým, že prišlo k započítaniu dlhu voči nemu a zvyšok pôžičky mu je naďalej dlžný. Toto tvrdenie nijako nepreukázal. Na pojednávaní vyšlo najavo, že rodinný dom predal svojim dvom synom za 50 000 eur, pričom nepreukázal ako naložil s peniazmi predstavujúcimi kúpnu cenu. Otec si v roku 2019, kedy sa rozhodovalo o výške výživného, značne prilepšil. Našiel si lepšie platenú prácu v spoločnosti Defendor, s.r.o., a predal aj rodinný dom. Otec všetky dlhy, ktoré predkladal súdu prvej inštancie, že má na svoje meno ako aj dlhy, ktoré má spoločnosť Bovex, s.r.o., nijako nepreukázal. Nepreukázal ani to, že uvedené dlhy platí, a teda že má

nejaké skutočné nevyhnutné výdavky. S poukazom na uvedené sa domnieva, že otec maloletej sa zbavil majetku a voči svojim veriteľom sa bude brániť formou osobného bankrotu.

15. Pokiaľ otec maloletej uviedol, že má plnoletého syna O. L., ktorému výživné neplatil a ani neplatí a tým, že bola uzatvorená kúpna zmluva na rodinný dom sa to vykompenzovalo, ďalej, že mal dlhy voči synovi K. a zvyšné peniaze sa započítali s dlhmi, ktoré má a že z kúpnej ceny nič nevidel, tieto tvrdenia poprela, pretože z kúpnej zmluvy predloženej z 06. 09. 2019 nevyplýva nič o kompenzácii výživného alebo započítania dlhov. Žiadna dohoda, ani dôkaz v konaní predložený nebol, pretože otec si o sumu 50 000 sám prilepšil. Plnoletý O. L., nar. XX. XX. XXXX, v máji 2020 ukončí svoju prípravu na povolanie, v súčasnosti má 26 rokov. Otcovi tým ubudne vyživovacia povinnosť vo výške 100 eur mesačne, ktorú má v súčasnosti, preto je potrebné, aby súd prihliadal na všetky okolnosti týkajúce sa majetkových pomerov otca. Sám otec uviedol na poslednom pojednávaní zo dňa 06. 03. 2020, že trošku sa mu zlepšil príjem a pomery.

16. Zdôraznila, že súd prvej inštancie poukazoval na matkine príjmy z pečenia tort a koláčov, pričom nebolo preukázané, že od niekoho finančné prostriedky obdŕžala. Otec napriek tomu, že má obrovské dlhy, predal rodinný dom svojim synom za 50 000 eur a tvári sa, že z toho nič nemal. Takéto konanie otca považuje za poškodzovanie a zvýhodňovanie veriteľa, ako aj za disimulovaný právny úkon predaja, keďže v skutočnosti išlo o darovanie. Otec, ktorý sa snažil vytvoriť dojem nemajetného dlžníka.

17. Poukázala aj na oneskorené predkladanie listinných dôkazov protistrany, ktorým bola systematicky porušovaná zásada procesnej obrany a procesného útoku, lebo otec predkladal listinné dôkazy buď priamo na pojednávaní alebo deň pred pojednávaním poslaním do e-mailu. Súdne pojednávanie sa konalo dňa 06. 03. 2020 a podklady od protistrany prišli 05. 03. 2020, napriek tomu, že o to žiadala už 27. 01. 2020. Takýmto konaním otca prišlo k porušeniu zásady sudcovskej koncentrácie. Opakovane žiadala súd, aby na oneskorené dôkazy neprihliadal, avšak súd prvej inštancie jej nevyhovel.

18. Pokiaľ ide o zročné výživné namietala, že súd prvej inštancie ho povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 20 eur spolu s bežným výživným. Znamenalo by to, že otec by splácal zameškané výživné 42 mesiacov, čo je 3,5 roka a v tom čase bude mať mal. L. už 19 rokov, ukončenú strednú školu a bude dospelá. Navrhla splátky vo výške 40 eur. Záverom si uplatnila aj nárok na náhradu trov konania, pretože mala v konaní úspech, keďže otec maloletej otcovstvo uznal a zdĺhavosť konania a všetky obštrukcie zapríčinil otec maloletej. Poukázala na to, že v tomto konaní mala úspech v rozsahu 100 %, lebo otec priznal otcovstvo k mal. L. na pojednávaní zo dňa 18. 01. 2019 a návrh v časti určenia vyživovacej povinnosti bol dôvodný.

19. K odvolaniu matky sa písomne vyjadril kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že odvolací súd by mal prehodnotiť odvolaním napadnuté výroky rozsudku súdu prvej inštancie a rozhodnúť tak, aby bolo výživné aj zameškané výživné určené s prihliadnutím na schopnosti a možnosti rodičov, vek a odôvodnené potreby mal. dieťaťa.

20. K odvolaniu matky sa písomne vyjadril otec maloletej, uvádzajúc, že súd prvej inštancie náležite zistil skutkový stav pokiaľ ide o jeho majetok a majetkové pomery, zárobok a aj spoločnosti, v ktorých je spoločníkom. Jednoznačne bolo preukázané, že nemôže mať príjem zo spoločnosti FORM ENGINEERING, s.r.o., HOREX spoločnosť s ručením obmedzeným a STL - SAN s.r.o., ktoré sú buď v konkurze alebo bez majetku. Rovnako tak spoločnosť BOVEX s.r.o. nevykonáva žiadnu činnosť a majetok spoločnosti pozostáva iba z rozpadnutej stavby v Lučenci založenej v prospech A.. K. X. na zabezpečenie dlhu 265 551 eur. Jeho jediný príjem pozostáva zo zamestnania v spoločnosti Defendor, s.r.o., vo výške 700 eur mesačne v čistom. Za potrebné považoval zohľadniť aj výdavky na výživné 100 eur, náklady na bývanie, stravu a záväzky voči V. banke, a.s., z titulu kreditnej karty a spotrebného úveru. Výživné vo výške 120 eur považoval za primerané. Po odpočítaní výživného mu zostáva 480 eur na úhradu potrebných nákladov. Pokiaľ ide o predanú nehnuteľnosť, už uviedol, že kúpna cena bola započítaná na dlhy voči synom a úhrady časti ostatných svojich dlhov. Zdôraznil, že predložil výpisy z bankových účtov.

21. Súd prvej inštancie správne zisťoval pomery na strane matky, ktorá je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti, má príjem zo zamestnania a nemá žiadne úvery. V čase, kedy poberala dávku v hmotnej núdzi alebo bola dobrovoľne nezamestnaná si privyrábala pečením, z čoho mala príjem približne 20 -

50 eur mesačne. Tento príjem mala mať do času, kým sa riadne zamestnala. Poukázal na to, že tento príjem jej zostal aj po zamestnaní sa, o čom predložil v konaní dôkazy. Tento príjem môže predstavovať až 500 eur mesačne. Pokiaľ ide o jej príjmy, prvoinštančný súd nežiadal pripojiť výpisy z bankového účtu. Matka teda zamlčala svoj ďalší príjem. Záverom dodal, že sa nedopustil žiadnych procesných pochybení, pretože konal v súlade s uzneseniami prvoinštančného súdu a dôkazy predkladal v potrebnom počte rovnopisov.

22. K vyjadreniu otca na odvolanie matky sa písomne vyjadrila matka maloletej, ktorá dôrazne nesúhlasila s tvrdením, že bola dobrovoľne nezamestnaná. Vždy sa usilovala nájsť si zamestnanie. V čase, kedy bola nezamestnaná a evidovaná na úrade práce, si privyrábala prácou na Základnej škole Tribečská ulica ako pomocná úradníčka s príjmom 66 eur mesačne. Keď poberala dávku v hmotnej núdzi vo výške 174 eur musela mesačne odpracovať 32 hodín. Ak by ich neodpracovala, dávku by mala krátenú o 66 eur. Ďalej poberala 2 x rodinné prídavky na mal. L. a mal. H. spolu vo výške 48 eur a dostáva aj výživné na syna vo výške 66 eur. Finančne jej vypomáhajú rodičia a brat. Nesúhlasila, že by mala z pečenia mať mesačný príjem približne 500 eur. Zdôraznila, že často pečie za materiál. Z pracovnej zmluvy otca v čl. III. bod 3.1 je uvedená mesačná mzda vo výške 1 500 eur. V rovnaký deň podpísal so zamestnávateľom Dodatok č. 1 k pracovnej zmluve, kde bola dohodnutá nižšia mzda, a to 1 000 eur. Z dodatku vyplýva, že otcovi boli pridelené ďalšie pracovné povinnosti s riadením zamestnancov, ale výška mzdy mu bola znížená. Zamestnávateľ dňa 03. 02. 2020 oznámil súdu prvej inštancie, že otec maloletej pracuje ako technik, čo je v rozpore s pracovnou zmluvou a dodatkom č. 1, kde je dohodnutá pracovná pozícia obchodno-technický manažér a druh práce je starostlivosť a práca s celkovou klientelou vrátane riadenia pridelených zamestnancov. Podľa popisu pracovnej činnosti je podľa pracovnej zmluvy názov pracovného miesta s minimálnou praxou 5 rokov. Dokumenty predložené zamestnávateľom považuje za sfalšované, pretože ich podpisoval konateľ K. O. a jeho podpis sa odlišuje od podpisu na pracovnej zmluve a dodatku. Je teda zrejmé, že vykonáva prácu manažéra s platom vo výške 2 000 eur. Dodala, že otec si môže nájsť aj lepšiu prácu ako tú, ktorú preukázal a je schopný plniť si vyživovaciu povinnosť aj v navrhovanej výške 200 eur. Záverom poukázala na spolužitie otca s priateľkou Z. H., ktorá v prehlásení z 04. 03. 2020 uviedla, že neprispieva na náklady na bývanie, avšak nevysvetlila, prečo dňa 19. 12. 2019 previedla na jeho účet sumu 750 eur, 13. 01. 2020 sumu 190 eur a 19. 01. 2020 780 eur, keďže už spolu nemali spolu žiť. Uvedené nasvedčuje, že prehlásenie nie je hodnoverné.

23. K vyjadreniu matky na vyjadrenie otca k odvolaniu sa opätovne vyjadril otec maloletej, ktorý zotrval na tom, že matka bola dobrovoľne nezamestnaná do augusta 2019, napriek tomu, že poberala dávky v hmotnej núdzi. Tento stav bol dlhodobý a nesúhlasil s tvrdeniami matky. Spochybnil tvrdenie matky, že už si neprivyrába pečením zákuskov a tort. Opätovne poukázal na inzeráty z facebooku. V nadväznosti na svoje príjmové pomery poukázal na vykonané dokazovanie. Jediným jeho príjmom je príjem zo zamestnania v spoločnosti Defendor, s.r.o. Poukázal aj na prehlásenie H.. Z. H., z ktorého vyplýva, že spolu už nežijú a neuhrádzajú spolu náklady na bývanie. Výživné vo výške určenej súdom prvej inštancie považuje za primerané jeho pomerom a námietky matky považuje za neopodstatnené.

24. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací ( , ďalej len „CSP“) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z , pričom nie je viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle , prejednal odvolanie na nariadenom odvolacom pojednávaní ( ), na ktorom doplnil dokazovanie v zmysle a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti výroku o povinnosti otca prispievať na výživu maloletej L. sumou 100 eur mesačne s účinnosťou od 01. 09. 2018 do 31. 08. 2019 je potrebné podľa potvrdiť a v časti výroku o určení vyživovacej povinnosti otca od 01. 09. 2019, ako aj v časti výroku o určení zameškaného výživného a povolení otcovi splácať zameškané výživné je potrebné zmeniť podľa .

25. Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že predmetom konania je návrh matky mal. L., ktorým sa domáhala určenia otcovstva voči A.. U. L., ktorého označila za otca mal. L.. Maloletú L. navrhla zveriť do svojej osobnej starostlivosti a otca zaviazať prispievať na jej výživu mesačne sumou 200 eur s účinnosťou od 01. 09. 2018. Rozsudkom súdu prvej inštancie z 1. februára 2019 č. k. -71, a to vo výroku I. súd prvej inštancie konanie o určenie otcovstva zastavil. Výrokom II. maloletú L. zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Výrokom III. otca dieťaťa sa zaviazal prispievať na výživu mal. L. mesačne sumou 80 eur, a to vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky s účinnosťou od 01. 09. 2018 a výrokom IV. zameškané výživné

za čas od 01. 09. 2018 do 31. 01. 2019 vo výške 400 eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 20 eur spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky sa stáva splatný celý dlh. Výrokom V. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Proti uvedenému rozsudku v časti výroku III. určenia vyživovacej povinnosti a výroku IV. v časti zameškaného výživného podala odvolanie matka maloletej L.. Rozsudok tak v odseku I. a II. nadobudol právoplatnosť dňa 09. 04. 2019. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti uznesením z 26. júna 2019 č. k. -99 zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

26. Následne súd prvej inštancie vo veci opätovne napadnutým rozsudkom rozhodol, že otec dieťaťa je povinný prispievať na výživu mal. L. mesačne sumou 100 eur s účinnosťou od 01. 09. 2018 do 31. 08. 2019 a sumou 120 eur od 01. 09. 2019, a to vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Zameškané výživné za čas od 01. 09. 2018 do 31. 03. 2020 vo výške 840 eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 20 eur spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

27. Podľa , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

28. Podľa , konaniami vo veciach určenia rodičovstva sú konanie o určenie otcovstva.

29.1. Podľa , s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého.

29.2. Podľa § 35 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť ich výkon rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, 25 a 26 sa použijú primerane.

29.3. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

29.4. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

29.5. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

29.6. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 29.7. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 29.8. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 29.9. Podľa Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. 30.1. Podľa , odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.

30.2. Podľa , odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.

30.3. V zmysle a , odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.

30.4. Podľa , odvolací súd dokazovanie zopakuje alebo doplní, ak to pre zistenie skutočného stavu veci považuje za potrebné.

30.5. Podľa , na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.

30.6. Podľa , na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

30.7. Podľa , ak odvolací súd nariadi pojednávanie, na jeho začiatku podá predseda alebo poverený člen senátu správu o doterajšom priebehu konania. Potom sa vyjadria strany a iné subjekty konania a prednesú svoje návrhy.

31. Odvolací súd preskúmavajúc odvolaním matky mal. dieťaťa napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie dospel k záveru, že súd prvej inštancie, hoci vykonával rozsiahle dokazovanie, navyše viazaný názorom odvolacieho súdu, ktorý bol vyjadrený v zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu z 26. júna 2019 č. k. -99, napriek tomu nedostatočne zistil skutkový stav veci, ktorý by nepochybne preukazoval skutočnosti potrebné pre vydanie rozhodnutia v danej veci, o správnosti a zákonnosti ktorého nemožno mať žiadne pochybnosti. S poukazom na zaťaženie napadnutého rozhodnutia vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu dospel odvolací súd s poukazom na , keďže už nemohol vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, o potrebe doplnenia dokazovania pred odvolacím súdom podľa a za týmto účelom nariadil odvolacie pojednávanie podľa , ktoré sa so súhlasom účastníkov konania ako aj kolízneho opatrovníka konalo v ich neprítomnosti ( ).

32. Odvolací súd v súlade s doplnil dokazovanie oboznámením prečítaných mzdových listov otca za roky 2019 a 2020 zamestnávateľa DEFENDOOR s.r.o., Bratislava, pracovných zmlúv otca z roku 2019 a 2020, ako aj dodatkami k pracovným zmluvám a prečítaním oboznámil aj písomné správy rodičov o úhrade výživného od otca na maloletú.

33.1. Z pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi DEFENDOOR s.r.o., ako zamestnávateľom a Ing. U. L. (otcom maloletej) ako zamestnancom dňa 23. 01. 2019 vyplýva, že otec maloletej bol zamestnaný na pracovnej pozícii technický manažér s nástupom zamestnanca do práce dňa 04. 02. 2019. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú do 05. 02. 2020. Zamestnancovi za vykonanú prácu v zmysle čl. III Mzdové podmienky patrí mesačná mzda vo výške 1 500 eur.

33.2. Z Dodatku č. 1 k pracovnej zmluve z 23. 01. 2019, ktorý bol uzavretý dňa 01. 04. 2019 vyplýva, že prišlo k zmene v článku I. Druh práce a jeho stručná charakteristika, miesto výkonu práce a deň nástup do práce, pričom bola upravená charakteristika druhu práce vykonávaná zamestnancom ako aj v čl. III. Mzdové podmienky, keď podľa bodu 3.1. zamestnávateľ sa zaväzuje poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu podľa zmluvy mesačnú mzdu vo výške 1 500 Eur brutto. V bode 3.1 je uvedené, že zamestnávateľ priznáva zamestnancovi osobné ohodnotenie - ocenenie osobných schopností a dosahovaných pracovných výsledkov vo výške 150 eur ako nenárokovateľnej zložky mzdy, o priznaní ktorej rozhoduje konateľ zamestnávateľa. Ďalej bola upravená zákazková odmena, ktorá tvorí % z uzatvoreného obchodu, resp. podľa osobitného mzdového predpisu. Zmena bola vykonaná aj v článku IX. Mlčanlivosť, dôverné informácie, ochrana osobných údajov.

33.3. Z Dodatku č. 2 k pracovnej zmluve z 23. 01. 2019, ktorý bol uzavretý dňa 28. 06. 2019 vyplýva, že prišlo k zmene v článku I. Druh práce a jeho stručná charakteristika, miesto výkonu práce a deň nástup do práce, pričom prišlo k zmene dohodnutého druhu práce zamestnanca vo funkcii obchodno-technický manažér a v nadväznosti na to bola opísaná charakteristika druhu práce vykonávaného zamestnancom. Zmena bola vykonaná v čl. III. Mzdové podmienky, z ktorej vyplýva, že zamestnancovi bola mesačná mzda znížená na sumu 1 000 eur brutto.

33.4. Zo mzdového listu otca ako zamestnanca u zamestnávateľa DEFENDOOR s.r.o., Bratislava, za rok 2019, t. j. od februára do decembra 2019 vyplýva, že otec dosahoval priemerne mzdu vo výške 1 100,37 eura mesačne, keď dosahoval čistú mzdu vo výške od 999,59 eura do 1 184,72 eura.

33.5. Zo mzdového listu otca ako zamestnanca u zamestnávateľa DEFENDOOR s.r.o., Bratislava, za rok 2020 vyplýva, že dosahoval priemerne mzdu vo výške 757,70 eura mesačne netto.

33.6. Z rozsudku Okresného súdu Topoľčany z 21. decembra 2005 č. k. -16, právoplatného 16. januára 2006, okrem iného, vyplýva, že A.. U. L. bola uložená povinnosť prispievať na výživu mal. K. L. mesačne sumou 5 000 Sk, na výživu mal. K. L. mesačne sumou 5 000 Sk a na výživu mal. O. L. mesačne sumou 5 000 Sk.

34.1. Z vyjadrenia právneho zástupcu otca maloletej z XX. 03. 2021 vyplýva, že vyživovacia povinnosť A.. U. L. na plnoletého syna O. L., nar. XX. XX. XXXX, trvala do 31. 10. 2020 a od 01. 11. 2020 táto vyživovacia povinnosť zanikla z dôvodu, že oprávnený z vyživovacej povinnosti ukončil vzdelávanie na vysokej škole a od 01. 11. 2020 sa zamestnal.

34.2. Zo správy matky maloletej L. o platení výživného otcom maloletej za rok 2019 vyplýva, že otec na výživu mal. dcéry prispieval sumou 100 eur mesačne pravidelne od apríla do decembra. V roku 2020 uhradil na výživné sumu 100 eur mesačne v mesiaci január, február a marec a následne od apríla do decembra uhradil na výživné sumu 140 eur mesačne. V roku 2021 za mesiace január až marec mesačne uhradil na výživu maloletej sumu 140 eur.

34.3. Zo správy otca maloletej L. z 15. 04. 2021 vyplýva, že výživné na mal. dcéru platil vo výške 100 eur mesačne od apríla 2019 do marca 2020 a v sume 140 eur mesačne od apríla 2020 do marca 2021. Celkovo za obdobie od 01. 09. 2018 do 31. 03. 2021 zaplatil na výživnom celkovo sumu 2 880 eur.

34.4. Z vyjadrenia zamestnávateľa otca maloletej vyplýva, že k zníženiu odmeny za vykonanú prácu prišlo z rozhodnutia zamestnávateľa - Ing. J. D., pretože v zmysle Dodatku č. 1 z 01. 04. 2019 k pracovnej zmluve z 23. 01. 2019 bol zamestnancovi zmenený druh pracovnej činnosti na obchodno-technický manager, kde je mzda zamestnanca tvorená dvomi variabilnými zložkami. Prvú variabilnú zložku tvorí základná mesačná mzda vo výške 1 000 eur brutto (Dodatok č. 2 z 28. 06. 2019 k Pracovnej zmluve z 23. 01. 2019, čl. III bod 3.1) a druhú tvorí osobné ohodnotenie na základe výšky nadobudnutých obchodných zákaziek (Dodatok č. 2 z 28. 06. 2019 k Pracovnej zmluve z 23. 01. 2019, čl. III bod 3.2), ktorú zamestnanec ešte nedosiahol a nemal na ňu teda nárok.

35. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

36. Odvolací súd vychádzajúc z doplneného dokazovania, ktoré realizoval na nariadenom odvolacom pojednávaní, dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie napadnutý odvolaním matky v časti výroku o povinnosti otca prispievať na výživu maloletej L. sumou 100 eur mesačne s účinnosťou od 01. 09. 2018 do 31. 08. 2019 je vecne správny, preto rozsudok prvoinštančného súdu v uvedenej napadnutej časti podľa ako vecne správny potvrdil.

37. Výživným sa rozumie uspokojovanie všetkých životných potrieb tomu, komu má byť poskytované. Výživou dieťaťa sa mieni zabezpečovanie všetkých životných potrieb pre jeho všestranný rozvoj po fyzickej a duševnej stránke. Ak súd rozhoduje o výžive, stanoví tiež začiatok plnenia vyživovacej povinnosti rodiča na maloleté dieťa k okamihu, kedy rodič prestal dobrovoľne plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Matka maloletej v návrhu na začatie konania i v priebehu konania žiadala zaviazať otca maloletej na platenie výživného v sume 200 eur mesačne od 01. 09. 2018.

38.1. Pri určovaní výšky výživného a počiatku stanovenia vyživovacej povinnosti na mal. dieťa je treba prihliadnuť na všetky plnenia, ktoré boli z dôvodu výživného povinným poskytnuté dobrovoľne a podľa toho je treba (so zreteľom na to, že pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia) ( prvá veta ), primerane posunúť počiatok doby, po ktorú je povinný platiť výživné podľa súdneho rozhodnutia. Súd zásadne rozhoduje o vyživovacej povinnosti rodiča na maloleté dieťa do budúcna a ak do rozhodnutia vznikol nedoplatok na výživnom, súčasne uloží povinnému rodičovi, aby uhradil dlh

na výživnom za obdobie pred rozhodovaním o výžive maloleté dieťaťa (obvykle v splátkach), prípadne rozhodne o plnení vyživovacej povinnosti rodiča na mal. dieťa od okamihu, kedy boli dané predpoklady pre rozhodovanie o výžive mal. dieťaťa, a súčasne vysloví, aký dlh na výživnom vznikol do rozhodovania o výžive mal. dieťaťa a ako (zvyčajne v splátkach) má byť uhradený.

38.2. Pri úvahe o povolení splátok nedoplatkov na dlžnom výživnom mal. dieťaťa je treba prihliadať nielen na pomery rodiča, aby tak podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov mohol splniť svoje povinnosti, ale je treba prihliadať aj na pomery dieťaťa, na ujmu ktorého nemôže byť, že rodič dlhú dobu výživné neplatil, a tak vznikol vysoký nedoplatok na výživnom. Nie je správne stanovenie splátok tak, že by splnenie splátok presiahlo dobu plnoletosti dieťaťa. 39. Pri rozhodovaní o výživnom je treba vychádzať zo stavu, aký bol v jednotlivých časových úsekoch po celé obdobie, za ktoré sa rozhoduje o výživnom, preto je potrebné pri určovaní výšky výživného vziať zreteľ aj na prípadné zmeny v skutočnostiach, ktoré sú rozhodujúce pre výšku výživného v priebehu celého obdobia. 40.1. Odvolací súd preskúmavajúc napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že pokiaľ ide o úpravu vyživovacej povinnosti na mal. dcéru L. za čas od 01. 09. 2018 do 31. 08. 2019 súd prvej inštancie, s poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia, riadne zistil skutkový stav veci a zo zisteného skutkového stavu dospel k správnemu záveru o určení výšky vyživovacej povinnosti otca za uvedené obdobie, a to mesačne vo výške 100 eur. Dokazovanie Okresného súdu Topoľčany bolo v časti určenia výšky vyživovacej povinnosti otca na mal. dcéru za obdobie od podania návrhu, t. j. od 01. 09. 2018 do 31. 08. 2019 starostlivo orientované na to, aby boli spoľahlivo zistené okolnosti rozhodné pre stanovenie výživného. Odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie po vrátení veci odvolacím súdom doplnil dokazovanie v intenciách zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu za účelom zistenia schopností, možností a majetkových pomerov rodičov tak, aby určil správnu výšku vyživovacej povinnosti. Pri rozhodovaní o výške výživného následne súd posúdil komplexne všetky mu dostupné skutočnosti v pomeroch účastníkov, preto sa odvolací súd stotožnil so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci súdom prvej inštancie, v dôsledku čoho považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto napadnutej časti týkajúcej sa určenia výživného za vecne správne. 40.2. Určenie vyživovacej povinnosti otca na mal. L. za obdobie od 01. 09. 2018 do 31. 08. 2019 sumou 100 eur mesačne nepochybne korešponduje so zisteným skutkovým stavom, zohľadňuje odôvodnené potreby oprávnenej z vyživovacej povinnosti (mal. L.), ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného z vyživovacej povinnosti (v danej veci otca). Je potrebné mať na zreteli, že matka sa o mal. L. osobne stará, a teda svojou osobnou starostlivosťou vyvažuje minimálne spolovice vyživovaciu povinnosť otca. Pokiaľ ide o schopnosti, možnosti a majetkové pomery matky v uvedenom období správne prihliadol prvoinštančný súd na to, že matka maloletej sa od 01. 08. 2019 zamestnala, ako aj na to, že má celkom dve vyživovacie povinnosti k maloletým deťom. Matka je zároveň vlastníčkou dvojizbového bytu. Do úvahy vzal aj pravidelné mesačné výdavky, ktoré vo odôvodnení špecifikoval. Tvrdenie otca o mesačnom zárobku z pečenia zákuskov približne vo výške 500 eur nemal súd prvej inštancie a rovnako tak ani odvolací súd za preukázané. 41.1. Pokiaľ išlo o posúdenie schopností, možností a majetkových pomerov otca, súd prvej inštancie sa správne vysporiadal s tým, že otec maloletej vystupoval v súvislosti s viacerými podnikateľskými subjektmi, pričom vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že uvedené spoločnosti buď nevykonávali žiadnu podnikateľskú aktivitu, prípadne boli v konkurze či reštrukturalizácii. Jediný príjem za rok 2018 mal otec zo spoločnosti Bovex, s.r.o., kde dosahoval čistý mesačný príjem v priemere vo výške 397,37 eura. Následne sa zamestnal v spoločnosti DEFENDOOR s.r.o., s nástupom do práce 04. 02. 2019, kde ako zamestnanec dosahoval mesačnú mzdu najskôr 1 500 eur brutto a neskôr od 01. 04. 2019 bola jeho mzda znížená na 1 000 eur brutto. V čase rozhodnutia súdu prvej inštancie už nevlastnil nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v kat. úz. H., zapísanú na LV č. XXX ako parc. reg. CKN č. 917 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 368 m2 a parc. reg. CKN č. 918 záhrada o výmere 989 m2, rodinný dom súp. č. 182 na parc. č. 917, pretože túto previedol kúpnou zmluvou dňa 06. 09. 2019 na synov K. a O. L. a kúpnu cenu vo výške 50 000 eur započítal (zrejme aj na zameškané výživné voči nim) a zvyšok mal započítať na dlh voči veriteľovi p. X.. 41.2. V čase podania návrhu matky maloletej na určenie otcovstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletej mala mal. L. 14 rokov a bola žiačkou 9. ročníka základnej školy. Z obsahu súdneho spisu nevyplýva, že by matka mala na maloletú zvýšené výdavky spojené napríklad s nepriaznivým zdravotným stavom, na ktoré by bolo potrebné reflektovať aj pri určení výšky vyživovacej povinnosti otca. Vychádzajúc pritom z obsahu súdneho spisu, zo zisteného príjmu otca a prihliadnuc pritom na osobnú starostlivosť matky, ktorá v rozsahu minimálne spolovice vyvažuje

vyživovaciu povinnosť otca, je rozhodnutie o určení výšky vyživovacej povinnosti otca k mal. dcére sumou 100 eur adekvátne a reálne odzrkadľujúce majetkové pomery povinného rodiča a odôvodnené potreby osoby oprávnenej z vyživovacej povinnosti. Odvolací súd súhlasí s tým, že otcovi po úhrade výživného a nevyhnutných výdavkov zostal dostatok finančných prostriedkov na úhradu iných vlastných výdavkov a uspokojovanie vlastných potrieb, čo potvrdil aj samotný otec maloletej. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny, stotožňuje sa pritom s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ako aj odôvodnením výšky určenej vyživovacej povinnosti v období od 01. 09. 2018 - 31. 08. 2019, preto ho v zmysle potvrdil. 42. Pokiaľ však ide o výšku vyživovacej povinnosti otca na mal. L. od 01. 09. 2019, ktorú prvoinštančný súd určil sumou 120 eur mesačne, v tejto časti odvolací súd dospel k odlišnému záveru, majúc pritom za preukázané, že súd prvej inštancie v tejto časti nevykonal dostatočné dokazovanie za účelom zistenia skutočných majetkových pomerov otca, pričom mu bolo z predložených a vykonaných listinných dôkazov známe, že prišlo k zmene majetkových pomerov na strane povinného otca, ako aj k podstatnej zmene na strane oprávnenej maloletej, ktorá sa stala od 01. 09. 2019 študentkou 1. ročníka strednej školy. Uvedené skutočnosti primäli odvolací súd vychádzajúc z výsledkov doplneného dokazovania pred odvolacím súdom zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti určenia vyživovacej povinnosti otca na mal. L. od 01. 09. 2019 a v nadväznosti na to aj v časti súvisiaceho výroku o určení zameškaného výživného a povolení platenia zameškaného výživného v splátkach v zmysle . 43. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 44. V predmetnej veci odvolací súd zistil zmenu pomerov na strane maloletej L., ako aj na strane otca maloletej. Pokiaľ ide o mal. L., táto bola v čase do 31. 08. 2019 žiačkou 9. ročníka základnej školy a od 01. 09. 2019 sa stala študentkou 1. ročníka strednej školy. S prechodom zo základnej školy na strednú školu sú podľa odvolacieho súdu nepochybne zvýšené náklady na maloletú, a to tak výdavky súvisiace s tým, že je staršia (v čase rozhodovania odvolacieho súdu má L. 16 rokov), čo sa priamo premieta do zvýšených nákladov na ošatenie, hygienu, stravovanie, a v súvislosti so štúdiom na strednej škole sa zvýšili jej výdavky na pokrytie nákladov štúdia (školské pomôcky), voľnočasové aktivity maloletej a podobne. Vzhľadom na uvedené skutočnosti niet sporu o tom, že u mal L. nastal prirodzený nárast potrieb a nákladov v súvislosti s jej fyzickým vyspievaním a zvýraznený je aj jej nástup na strednú školu a príprava na budúce povolanie. Na strane maloletej tak nepochybne došlo k výraznej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje vyššie určenie výživného od 01. 09. 2019. 45.1. Pokiaľ ide o schopnosti, možnosti a majetkové pomery na strane otca maloletej, vychádzajúc z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie v spojení s doplneným dokazovaním vykonaným odvolacím súdom vyplýva, že otec maloletej v roku 2019 dosahoval priemerný mesačný príjem otca zo zamestnania približne 1 100 eur a v roku 2020 približne 738 eur. Iný príjem otec v súčasnosti nemá, z podnikateľskej činnosti mu taktiež žiaden príjem neplynutie. Odvolací súd zohľadniac nevyhnutné výdavky otca na zabezpečenie základných životných potrieb dospel k jednoznačnému záveru, a to, že uvedený mesačný príjem nepochybne umožňuje otcovi podieľať sa na vyživovacej povinnosti svojej maloletej dcéry L. sumou vo výške 200 eur mesačne. Po odpočítaní nevyhnutných výdavkov od čistej mesačnej mzdy otca zostáva otcovi dostatok finančných prostriedkov na uspokojenie ostatných potrieb. Navyše odvolací súd zdôrazňuje, že výživné určené v uvedenej výške plne korešponduje s rozhodovacou praxou, kedy sa má výška výživného pohybovať v rozmedzí medzi 20 % až 30 % čistého príjmu povinného rodiča, čo je v danej veci splnené. Pokiaľ ide o námietky otca, že spláca úver poskytnutý Tatra bankou, v tomto smere odvolací súd zdôrazňuje, že vyživovacia povinnosť rodičov k maloletým deťom má prednosť pred inými výdavkami rodičov, čím jej zabezpečený účel Zákona o rodine, ktorý kladie potreby dieťaťa pred potreby rodiča a rodič má povinnosť vyvinúť všetko úsilie, s využitím svojich schopností a možností, aby dosahoval taký príjem, z ktorého môže plniť svoju vyživovaciu povinnosť a uspokojovať odôvodnené potreby dieťaťa. S poukazom na uvedené skutočnosti má odvolací súd za preukázané, že je v možnostiach a schopnostiach otca povinného z vyživovacej povinnosti prispievať na výživu mal. dcéry sumou 200 eur mesačne bez ohrozenia svojej životnej úrovne. 45.2. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že hoci otcovi podľa jeho vyjadrenia od 01. 11. 2020 odpadla vyživovacia povinnosť na syna O. L., nar. XX. XX. XXXX, v sume 100 eur mesačne / hoci neuviedol, kedy mu bolo výživné na tohto syna znížené z pôvodne rozsudkom Okresného súdu Topoľčany z 21. decembra 2005 č. k. -16, právoplatného 16. januára 2006, určeného výživného v sume 5 000 Sk mesačne (165,97 eura) na sumu 100 eur mesačne/, vzhľadom na tú skutočnosť, že otec, ktorý ako predávajúci previedol kúpnou zmluvou dňa 06. 09. 2019 na synov K. a O. L. ako kupujúcich svoje nehnuteľnosti (uvedené v bode 41.1 tohto rozsudku) za kúpnu cenu vo výške 50 000 eur, pričom každý z oboch synov mu mal zaplatiť kúpnu cenu 25 000 eur, uvádzal, že

kúpne ceny započítal (zrejme aj na zameškané výživné voči nim), bolo potrebné vychádzať z tej premisy, že otec maloletej od septembra 2019 už neplatil výživné na syna O. v ním uvádzanej sume 100 eur mesačne, čo nesporne ovplyvnilo jeho majetkové pomery. Odvolací súd považuje uvedenú skutočnosť za podstatnú zmenu pomerov na strane otca od septembra 2019, keďže od vtedy už aj podľa vlastného vyjadrenia výživné na syna O. neplatil a naďalej bol povinný platiť už len výživné na mal. L.. Ďalším dôvodom na určenie výživného v sume 200 eur mesačne na mal. L. od 01. 09. 2019 bolo zvýšenie priemerného mesačného zárobku otca v roku 2019 ako aj tá skutočnosť, že mal. L. sa od 01. 09. 2019 stala študentkou 1. ročníka strednej školy, čím došlo nesporne k zvýšeniu jej odôvodnených potrieb súvisiacich so štúdiom na strednej škole. 46. Odvolací súd vychádzajúc z uvedených skutočností dospel k záveru o potrebe zmeny rozsudku súdu prvej inštancie v časti určenia vyživovacej povinnosti otca na mal. L. od 01. 09. 2019 tak, že uložil povinnosť otcovi maloletej L. prispievať na jej výživu od uvedeného dátumu sumou nie 120 eur, ako určil prvoinštančný súd, ale sumou 200 eur mesačne, majúc za to, že výživné v uvedenej výške spolu s výživným matky a jej osobnou starostlivosťou, ktorou vo výške minimálne spolovice vyvažuje vyživovaciu povinnosť otca, je adekvátne na úhradu všetkých nevyhnutne potrebných nákladov súvisiacich s výchovou a výživou maloletej, ako jej štúdiom na strednej škole a prípravou na budúce povolanie. 47. Pokiaľ ide o pomery na strane matky, táto sa zamestnala u zamestnávateľa Stavebné bytové družstvo Topoľčany, so sídlom Topoľčany, Mojmírova 2, P. O. Box 76, IČO: 00 174 840, na základe pracovnej zmluvy na dobu určitú, a to do 31. 07. 2020 s dohodnutou hrubou mzdou vo výške 875 eur. Matka za čas, kedy bola zamestnaná, teda za obdobie od 8/2019 do 7/2020 dosahovala mzdu približne od 870 eur do 1 075 eur brutto. V súčasnosti matka nie je zamestnaná, a to od 01. 08. 2020. Pri určení výšky výživného odvolací súd prihliadol aj na tú skutočnosť, že časť výživy maloletej L. je v roku 2021 krytá prídavkami na dieťa vo výške 25,50 eura mesačne (v roku 2020 to bolo 24,95 eura a v roku 2019 to bolo 24,34 eura). S poukazom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že na strane matky prišlo k zmene pomerov, keď táto zostala od 01. 08. 2020 nezamestnaná. 48. V nadväznosti na uvedené odvolací súd dospel k potrebe zmeny napadnutého rozsudku v časti výroku o určení zameškaného výživného a povolenia splácania zameškaného výživného v splátkach. Vychádzajúc zo správy rodičov o úhradách výživného otcom na mal. L. vyplýva, že za obdobie od 01. 09. 2018 do 31. 03. 2021 uhradil otec na výživnom spolu sumu 2 880 eur. Vzhľadom na to, že výška vyživovacej povinnosti bola určená za obdobie od 01. 09. 2018 do 31. 08. 2019 sumou vo výške 100 eur, bol otec povinný za uvedené obdobie uhradiť celkovo 1 200 eur a od 01. 09. 2019 bolo výživné určené vyššou sumou na sumu 200 eur mesačne, čiže do 31. 03. 2021 bol povinný zaplatiť spolu 4 000 eur (20 mesiacov x 200 eur), čo spolu predstavuje sumu 5 200 eur. Vychádzajúc zhodne zo správy otca aj matky vyplýva, že otec uhrádzal od apríla 2019 do marca 2020 pravidelne mesačne výživné vo výške 100 eur a od apríla 2020 do marca 2021 pravidelne prispieval sumou 140 eur mesačne. S poukazom na uvedené vznikol otcovi nedoplatok na výživnom vo výške 2 320 eur (5 200 eur - 2 880 eur), ktorý umožnil odvolací súd otcovi splácať vo forme pravidelných mesačných splátok vo výške 100 eur, ktoré sú splatné spolu s bežným výživným pod následkami straty výhody splátok, počínajúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku. Dlh na výživnom bude otec povinný zaplatiť v podstate za 2 roky, teda cca deväť mesiacov po dovŕšení plnoletosti dcéry L.. 49. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol o odvolaní matky tak, ako uviedol vo výrokovej časti tohto rozsudku, keď odvolanie matky maloletej voči napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie posúdil ako čiastočne dôvodné, a to v časti výroku o povinnosti otca prispievať na výživu maloletej L. sumou 100 eur mesačne s účinnosťou od 01. 09. 2018 do 31. 08. 2019 je potrebné potvrdiť s poukazom na a v časti výroku o určení vyživovacej povinnosti od 01. 09. 2019, ako aj v časti výroku o určení zameškaného výživného a povolení otcovi splácať zameškané výživné je potrebné zmeniť s poukazom na . 50.1. Podľa účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu a jeho zástupcovi, ak nejde o trovy konania, ktoré platí štát. 50.2. Podľa žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 50.3. Podľa v konaniach vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať. 50.4. Podľa súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

51. Konania podľa , medzi ktoré patria aj konania o určenie rodičovstva ( ), a teda aj konanie o určenie otcovstva ( ), sú spravidla uskutočňované vo verejnom záujme, preto náhrada zaplatených trov konania účastníkov je v mimosporových konaniach zásadne vylúčená, a teda žiaden z účastníkov nemá voči ostatným nárok na náhradu trov konania, okrem výnimiek ustanovených v až 55 . 52. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania s poukazom na v spojení , pretože napriek žiadosti matky nevzhliadol dôvody aplikácie či , keďže navrhovateľka podala návrh na začatie konania o určenie otcovstva až dňa 26. 09. 2018, kedy už mala mal. L. 14 rokov. Matka v návrhu uvádzala, že s otcom dieťaťa sa spočiatku dohodli na tom, že otcovstvo zostane oficiálne neusporiadané, lebo otec bol ženatý a dohodli sa, že bude prispievať na výživu svojej dcéry, čo aj určité obdobie trvalo a návrh na určenie otcovstva podala z dôvodu, aby mala maloletá doklady v poriadku a mala usporiadané otcovstvo, ako aj z dôvodu, že otec aktuálne odmieta prispievať na výživu svojej dcéry. V návrhu matka vôbec neuvádzala, že by otec odmietal uznať otcovstvo k mal. L. a otec maloletej hneď na prvom pojednávaní dňa 18. januára 2019 uznal otcovstvo súhlasným vyhlásením rodičov. 53. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( druhá veta v spojení s posledná veta o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).