Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Csp/43/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o. so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Mýtna 48, Bratislava - Staré mesto, 811 07, proti žalovanému: G. J., Q.. XX.XX.XXXX, U. Ž. XX, XXX XX Ž., v konaní o zaplatenie 1.879,89 EUR s prísl. takto

rozhodol:

I. žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.162,02 EUR spolu s 5 % - tným ročným úrokom z omeškania od 26.07.2017 do zaplatenia, a to v splátkach po 15 EUR mesačne splatných vždy do konca kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom tento rozsudok nadobudne právoplatnosť až do úplného vyrovnania dlhu s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej zo splátok má za následok splatnosť celého plnenia,

II. v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,

III. p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 22,6 % s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

odôvodnenie:

1. Žalobou súdu doručenou 28.02.2020 navrhol žalobca (podľa kontextu sa majú na mysli aj právni predchodcovia žalobcu), aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 1.879,89 EUR, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 26.07.2017 do zaplatenia. V rámci žaloby poukázal na to, že so žalovaným uzavrel dňa 05.12.2014 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku vo výške 2.000 EUR. Podľa zmluvy mal žalovaný splácať pôžičku v 120 mesačných splátkach po 32,23 EUR, až do celkovej sumy pôžičky vo výške 3.867,60 EUR. Žalovaný svoje povinnosti ale neplnil, neuhrádzal splátky úveru, preto žalobca s poukazom na ustanovenie listom zo dňa 25.05.2017 - predžalobná upomienka, vyzval žalovaného na zaplatenie dlžných splátok úveru a upozornil ho na možnosť vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru. Keďže žalovaný dlžné čiastky neuhradil, žalobca úver k 19.07.2017 zosplatnil, o čom informoval žalovaného listom zo dňa 20.07.2017. Žalovaný na základe vyššie uvedenej zmluvy zaplatil doposiaľ sumu 837,98 EUR.

2. Žalovaný v rámci výsluchu pred súdom vypovedal, že v čase, keď bral predmetný úver mal viacero ďalších úverov, a tento úver použil na splatenie iných dlhov, pričom mal úvery zo Slovenskej sporiteľne, z VÚB banky, prostredníctvom QUATRA, a taktiež z Home Creditu. Uviedol, že v tom čase pracoval ako živnostník pre štátne lesy a príjem asi zdokladoval prostredníctvom daňového priznania, pričom má takú vedomosť, že pokiaľ bolo daňové priznanie v pluse, tak úver vždy dali. Ohľadom výdavkov ale uviedol, že v tom čase určite nemal výdavky z titulu splátok iba vo výške 50 EUR, ako je to uvedené v zmluve, pretože v tom čase iba odvody platil 200 EUR a ďalších 400 EUR platil na splátky úverov. Spolu

teda v uvedenom čase mal výdavky z titulu splátok vo výške 600 EUR. Zároveň uviedol, že čo sa týka nákladov na bývanie, SIPO a telefón, tak SIPO v tom čase mohlo byť 50 EUR, ale mal samozrejme aj ďalšie výdavky. Zároveň uviedol, že o prácu prišiel v roku 2017, kedy aj prestal splácať úvery, a preto má v súčasnosti7 exekúcii, ktoré boli nejako pozastavené, ale v súčasnosti sa to všetko rozbehlo, preto v podstate ani nemá z čoho uhrádzať tento svoj dlh, keďže pracuje iba na dohodu za 120 EUR mesačne, a teda má problém vôbec vyžiť.

3. Zo zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným zo dňa 05.12.2014 vyplývajú nasledovné údaje: druh úveru: bezúčelový spotrebiteľský úver, celková výška a mena úveru (Pôžička (S)): 2.000 EUR, celková čiastka: 3.722,40 EUR, splátka (Ak): 31,02 EUR, počet splátok: 120, celkové náklady spotrebiteľa: 1.722,40 EUR, termín konečnej splatnosti (mesiac/rok): 12/2024, prvá splátka splatná dňa 20.01.2015, ďalšie splátky splatné vždy: 20. dňa v mesiaci, sadzba poistenia: 3,90 %, mesačná výška poistenia: 1,21 EUR, splátka s poistením: 32,23 EUR, RPMN (X): 14,90 %, priemerná hodnota RPMN: 17,33 %, doba trvania zmluvy: do splatenia všetkých záväzkov klienta podľa tejto zmluvy.

4. Podľa , veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Podľa , spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom. Podľa , ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20150930.html>, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20150930.html> sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20150930.html> sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

5. Z citovaného ustanovenia , nepochybne vyplýva, že veriteľ je povinný s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Zmyslom tohto ustanovenia je zistiť, či spotrebiteľ bude schopný, vzhľadom na svoje príjmy a výdavky, splácať úver, ktorý by mu veriteľ poskytol. Uvedená skutočnosť sa teda posudzuje na základe zisťovania a preverovania príjmov a výdavkov spotrebiteľa, ako dlžníka, a to z dôvodu, aby nedochádzalo k neprimeranému zadlžovaniu spotrebiteľov s poukazom na skutočnosť, aby aj pri splácaní úveru, boli schopní zabezpečiť si základné životné potreby. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 05.12.2014 vyplýva, že príjem z podnikania žalovaného za minulý rok (t.j. za rok 2013) mal predstavovať 9.056 EUR a základ dane 335 EUR. Zo zmluvy zároveň nevyplýva, aby boli predložené nejaké doklady a žalobca ani na základe výzvy súdu nepredložil žiadne doklady prerukazujúce skúmanie bonity žalovaného. Zo zmluvy taktiež vyplýva, že mesačné finančné výdavky (napr. splátky úverov, hypoték a leasingov) predstavujú 50 EUR a iné mesačné výdavky (napr. SIPO, náklady za bývanie, telefón) tiež 50 EUR. Z výsluchu žalovaného síce vyplynulo, že jeho príjem mal byť zistený z daňového priznania, avšak žalovaný jednoznačne poprel, aby jeho výdavky z titulu splátok úverov mali byť iba 50 EUR, keďže v tom čase splácal úvery vo výške 400 EUR, a taktiež platil odvody vo výške 200 EUR, t.j. spolu 600 EUR, čo teda v žiadnom prípade nekorešponduje s údajom uvedeným v zmluve, teda že výdavky žalovaného z titulu mesačných splátok mali predstavovať iba 50 EUR, keďže tieto predstavovali až 600 EUR. Žalovaný, ohľadom výdavkov, potvrdil v podstate iba to, že čo sa týka ostatných nákladov, tak náklady na SIPO mohli byť vo výške 50 EUR, ale zároveň uviedol, že mal samozrejme aj ďalšie výdavky. Podaním súdu doručeným dňa 09.04.2021 žalobca na základe výzvy súdu oznámil, že občiansky preukaz žalovaného nebol odcudzený a žalovaný spĺňal štandardné riskové podmienky, pričom v zmluve uviedol, že všetky uvedené údaje sú pravdivé a prehlásil, že ku dňu podpisu zmluvy mu nie sú známe žiadne okolnosti, ktoré by mohli mať vplyv na riadne plnenie jeho záväzku. Z tohto podania taktiež

vyplýva, že žalovaný preukázal výšku ročného príjmu z podnikania a žalobca preveril jeho príjem aj výpisom zo sociálnej poisťovne a zároveň preukázal výšku jeho mesačných výdavkov. Z uvedeného vyplýva, že právny predchodca žalobcu mal určitým spôsobom skúmať bonitu žalovaného, avšak k tejto skutočnosti sa vyjadril iba všeobecne, vôbec nekonkretizoval svoje tvrdenia a ako už bolo konštatované vôbec nepredložil žiadne listiny, ktoré by preukazovali jeho tvrdenia. Súd taktiež poukazuje na to, že v tomto ohľade nie je smerodajné, aká bola reálna finančná, resp. majetková situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom žalobca pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že v zmysle je žalobca povinný v samotnej žalobe pravdivo a úplne opísať všetky rozhodujúce skutočnosti, odôvodňujúce jeho nárok, pričom to nemožno nahradiť ani odkazom na označené dôkazy. Odborná starostlivosť nepochybne znamená, že údaje, ktoré dlžník uviedol, veriteľ aj hodnoverne preverí. V tomto ohľade súd poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu ČR, napr. zo dňa 25.07.2018, resp. zo dňa 20.03.2019, ako aj rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-449/13 ho dňa 18.12.2014 vo veci Consumer finance SA proti Ingrid Bakkaus, podľa ktorého má poskytovateľ úveru dôkazné bremeno posúdiť úveruschopnosť dlžníka - spotrebiteľa na základe dostatočných informácii, ktoré sú podložené dokladmi. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že splnenie odbornej starostlivosti znamená nie len povinnosť veriteľa zistiť majetkové pomery dlžníka, teda jeho príjmy a výdavky, na základe jeho vyjadrenia, ale tieto skutočnosti taktiež aj preveriť, pričom podľa názoru súdu aj množstvo sporov, ktoré vedie žalobca, resp. jeho právni predchodcovia svedčí o tom, že bonita dlžníkov v týchto prípadoch nebola dostatočne skúmaná, keďže žalobca je nútený v mnohých prípadoch uplatňovať svoje nároky súdnou cestou. Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd dospel k záveru, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, akým spôsobom preveroval bonitu žalovaného jednak z hľadiska jeho príjmov, ako aj výdavkov, pričom vykonaným dokazovaním bolo v podstate potvrdené iba to, že žalovaný mal predložiť daňové priznanie, ktoré preukazovalo jeho príjem za predchádzajúci rok, avšak vykonaným dokazovaním bolo preukázané to, že výdavky žalovaného boli oveľa vyššie a iba z titulu splátok úverov žalovaný uhrádzal sumu cca 400 EUR mesačne, teda nie 50 EUR, ako je to uvedené v zmluve a navyše ešte platil odvody vo výške 200 EUR mesačne a jediné, čo korešpondovalo s vykonaným dokazovaním bolo iba SIPO v sume cca 50 EUR mesačne, teda pokiaľ celkové výdavky žalovaného uvedené v zmluve predstavovali iba 100 EUR, ich reálna suma prevyšovala 650 EUR mesačne, čo súd považoval za hrubé porušenie povinnosti veriteľa, čo má za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

6. Z prehľadu platieb, ako aj z odôvodnenia žaloby vyplýva, že žalovaný uhradil doposiaľ sumu 837,98 EUR a bol mu poskytnutý úver vo výške 2.000 EUR, preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie rozdielu týchto súm, t.j. sumy 1.162,02 EUR spolu s príslušným úrokom z omeškania od 26.07.2017 v zmysle petitu žaloby, keďže k tomuto dátumu už bol žalovaný nepochybne v omeškaní s plnením svojho dlhu. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol.

7. Podľa , lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Podľa , ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

8. Vzhľadom na slabú sociálnu situáciu žalovaného, mu súd umožnil splatenie dlhu v primeraných mesačných splátkach, a to z dôvodu, aby nedošlo k jeho existenčnému ohrozeniu, pričom súd má za to, že úhrada dlhu v takýchto splátkach zásadným spôsobom negatívne neovplyvní postavenie samotného žalobcu.

9. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

10. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení a pomerne úspešnejšiemu žalobcovi, ktorý mal úspech v rozsahu 61,8 %, priznal voči pomerne neúspešnejšiemu žalovanému, ktorý mal úspech v rozsahu 39,2 %, nárok na náhradu trov konania v rozsahu 22,6 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).