Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_43Cob-7-2021.pdf
PDF · 119.32 KB
Case nature
Area
Subarea
43Cob/7/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Jamriškovej PhD., členov senátu JUDr. Mariána Blahu a Mgr. Miriam Kamenskej v právnej veci žalobcu KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zast. JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom 811 02 Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava proti žalovanému Peter Turňa - STROJMONT, s miestom podnikania Kopaničná 525/7, 976 52 Čierny Balog, IČO: 35 310 359, zast. JUDr. Marianom Holým, advokátom, so sídlom Boženy Němcovej 1/A, 977 01 Brezno v konaní o zaplatenie 96,21 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 6Cb/19/2019-124 zo dňa 14. júla 2020 takto
rozhodol:
I. Rozhodnutie Okresného súdu Brezno č. k. 6Cb/19/2019-124 zo dňa 14. júla 2020 v celom rozsahu p o t v r d z u j e.
II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozhodnutím zamietol žalobu a žalovanému priznal voči žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu.
2. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že žalobca sa domáhal toho, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť 96,21 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 96,21 Eur od 28.03.2016 až do zaplatenia, čo odôvodnil tým, že strany uzavreli poistnú zmluvu č. 6571272496, zo dňa 26.09.2012, na dobu neurčitú, s dohodnutým ročným poistným, pričom žalovaný porušil povinnosť platiť dohodnuté poistné. Žalobca uviedol, že v dôsledku toho poistenie zaniklo v zmysle § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka a žalobca si uplatnil doplatok dlžného poistného do zániku poistenia (tj. do 04.08.2016).
3. Okresný súd uviedol, že voči platobnému rozkazu pôvodne konajúceho Okresného súdu Košice II pod č.k. 33Cb/57/2019-21 zo dňa 10.9.2019, ktorým bolo žalobe v plnom rozsahu vyhovené, podal žalovaný odpor a žiadal žalobu zamietnuť. Odpor zdôvodnil tým, že uplatnený nárok žalobcu zanikol pred podaním žaloby. Poistný vzťah medzi stranami bol založený zmluvou o havarijnom poistení na motorové vozidlo žalovaného, s účinnosťou od 27.09.2012. Dňa 12.10.2015 nahlásil žalovaný škodovú udalosť z 28.09.2015, kde celkové náklady na opravu v servise boli vyčíslené na 384,85 Eur s DPH, likvidovaná škoda mala byť bez DPH vo výške 320,71 Eur, pričom podľa oznámenia o poistnom plnení žalobcu bola škoda uznaná v plnej uplatnenej výške. Žalobca však bez bližšieho odôvodnenia pristúpil ku kráteniu poistného plnenia o sumu 96,21 Eur. Malo ísť o dôsledok porušenia povinnosti žalovaného podrobiť sa vstupnej ohliadke vozidla pri vstupe do poistenia. Žalovaný uvedený dôvod krátenia neuznal. Žalobcu vyzval na doplatenie sumy poistného plnenia listom z 09.07.2016, spolu s príslušnými podkladmi,
žalobca na tento list žiadnym spôsobom nereagoval, namiesto toho zaslal žalovanému oznámenie o zániku poistenia s výzvou na zaplatenie dlžného poistného za obdobie od 27.03.2016 do 04.08.2016, celkom vo výške 144,05 Eur. Časť tento sumy žalovaný zaplatil (47,84 Eur), avšak vo zvyšnej sume 96,21 Eur žalovaný uplatnil voči žalobcovi započítanie vzájomných pohľadávok v tomto rozsahu. Žalovaný zároveň vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku, a to z toho dôvodu, že splatnosť uplatneného dlžného poistného nastala dňa 27.03.2016, žaloba však bola spísaná dňa 26.06.2019 a podaná taktiež najskôr dňa 26.06.2019, teda už po uplynutí 3-ročnej premlčacej doby. Žalovaný doplnil, že pri uzatváraní poistnej zmluvy zastupoval žalobcu predajca motorového vozidla, ktorý si bol v plnom rozsahu vedomý a bol oboznámený s technickým stavom vozidla, preto žalovaný nepredpokladal, že by mal mať povinnosť ešte ďalšej ohliadky vozidla pri vstupe do poistenia. Pritom pri uzatváraní poistnej zmluvy nebol na túto povinnosť osobitne upozornený. Žalovaný upozornil, že krátko pred uzatvorením poistnej zmluvy bolo vozidlo dňa 31.08.2012 podrobené technickej kontrole, výsledkom bolo zistenie, že je bez závad a spôsobilé na prevádzku na pozemných komunikáciách. Po zakúpení vozidla bola vykonaná tzv. administratívna technická kontrola dňa 05.10.2012, s rovnakým výsledkom, pričom ak by na vozidle bolo v tom čase prasknuté čelné sklo, išlo by o vadu brániacu premávať na pozemných komunikáciách a autorizovaným technikom pri technickej kontrole by táto vada musela byť zistená. Následne pri znižovaní poistného plnenia o 96,21 Eur likvidátor len všeobecne zdôvodnil takéto zníženie, nebol však žiadnym spôsobom vykonaný výpočet zníženia poistného plnenia a odôvodnenie bolo nedostatočné, napr. nebolo uvedené, aký vplyv malo nesplnenie uvedenej povinnosti na vznik a výšku škody. Napokon žalovaný poukázal aj na skutočnosť, že technická kontrola vykonaná po zakúpení vozidla bola platná do 31.08.2014, tzn. že do tohto dátumu bolo potrebné na motorovom vozidle absolvovať minimálne ešte jednu technickú kontrolu a poistná udalosť nastala až rok po tejto následnej technickej kontrole. Je nemysliteľné, aby motorové vozidlo premávalo na pozemných komunikáciách s prasknutým čelným sklom, ktoré ho robí nespôsobilé na takúto premávku, tri roky. Celkom zrejme sa pri vstupe do poistenia táto vada na vozidle nevyskytovala a napriek tomu, že žalovaný nepodrobil vozidlo ohliadke, táto skutočnosť nemala žiadny vplyv na rozsah povinnosti poisťovne plniť pri vzniku poistnej udalosti.
4. Okresný súd uviedol, že žalobca v konaní zotrval na tom, že postup v rámci likvidácie predmetnej poistnej udalosti bol správny a v súlade so zmluvnými dojednaniami. V likvidačnej správe bol o tom žalovaný aj riadne oboznámený, pričom zníženie poistného plnenia bolo v rozsahu 30 %, t.j. zo sumy 327,71 Eur to bolo 96,21 Eur. Táto krátená suma však nemá žiaden súvis s výškou poistného a bez ďalšieho neoprávňuje klienta, aby si poistné znížil o túto čiastku a zaplatil len 47,84 Eur, namiesto 104,05 Eur. S námietkou premlčania žalobca nesúhlasil, keď na zmluvný vzťah založený poistnou zmluvou sa v celom rozsahu vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, avšak v zmysle § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka sa ich právny vzťah okrem ustanovení o tomto zmluvnou type v Občianskom zákonníku riadi v ostatných otázkach Obchodným zákonníkom. Premlčacia doba je teda 4-ročná a k premlčaniu nároku nedošlo. Žalobca doplnil, že pokynmi vo vzťahu k vstupnej ohliadke vozidla pri začiatku poistenia v zmysle čl. VII poistnej zmluvy a čl. VI bod. 2 Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie EuroKasko boli pokyny v liste zo dňa 17.10.2012, ktorým bol žalovaný vyzvaný na dostavenie sa k vykonaniu ohliadky, pričom v tomto liste bolo zároveň konkretizované, aby si termín ohliadky telefonicky dohodol so spoločnosťou Slovexperta s.r.o. Tento list bol žalovanému odoslaný obyčajnou zásielkou, avšak jej doručenie žalovanému vyplýva zo vzájomnej korešpondencie a vyjadrení žalovaného k uplatnenému nároku na doplatenie poistného, kde potvrdil prevzatie takéhoto listu. Žalobca napokon uviedol, že podrobenie vozidla vstupnej ohliadke je jednou zo základných povinností poisteného pri vzniku havarijného poistenia, a ak má poisťovateľ poskytovať poistné krytie motorového vozidla, je pre neho nevyhnutné, aby mal technikom zdokumentovaný stav vozidla na začiatku poistenia, vrátane fotografií vozidla (to platí obzvlášť pre ojazdené vozidlá, čo je prípad žalovaného). V opačnom prípade poisťovňa nemá jednoznačne za preukázané, v akom stave bolo motorové vozidlo pri vstupe do poistenia. Deklarované absolvovanie technickej kontroly vozidla takmer mesiac pred vstupom do poistenia nemožno považovať za splnenie zmluvne dohodnutej povinnosti podrobiť sa ohliadke poisťovateľa.
5. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že vznesená námietka premlčania zo strany žalovaného nebola dôvodná. V zmysle § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka sa záväzkový vzťah z predmetnej poistnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným ako dvoma podnikateľmi (v čase uzatvorenia zmluvy) riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka. V zmysle § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka (v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka) zmluvy medzi osobami
uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom. Z uvedeného vyplýva, že predmetná poistná zmluva sa na jednej strane riadi ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku (§ 788 a nasl.), avšak posudzovanie ostatných prvkov záväzkového vzťahu medzi stranami musí už súd vykonávať v zmysle tretej časti Obchodného zákonníka (§ 261 a nasl.). Premlčacia doba v zmysle § 397 Obchodného zákonníka je 4-ročná, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak. Pre práva z poistenia Obchodný zákonník nestanovuje inú premlčaciu dobu. Dlžné poistné uplatnené v tomto konaní bolo splatné dňa 27.03.2016, premlčacia doba by v tomto prípade skončila dňa 27.03.2020, žaloba však bola podaná skôr, dňa 04.07.2019, teda pred jej uplynutím.
6. Okresný súd uviedol, že pri rozhodovaní vychádzal z dvoch podstatných skutkových okolností, ktoré vyplynuli z dokazovania: Prvou z nich bola otázka pokynu alebo pokynov samotného žalobcu alebo jeho zástupcu vo vzťahu k povinnosti vykonať vstupnú ohliadku vozidla pri vstupe do poistenia. Všeobecné zmluvné dojednania k takým typom poistky, aká bola uzavretá aj v tomto prípade, stanovujú, že poistný je povinný vykonať alebo podrobiť sa ohliadke poisteného motorového vozidla a) podľa pokynov zástupcu poisťovne a b) najneskôr v deň začiatku poistenia, resp. vstupu ojazdeného motorového vozidla do poistenia. Okresný súd skonštatoval, že v deň uzavretia poistnej zmluvy nedošlo preukázateľne k udeleniu akéhokoľvek pokynu k vstupnej prehliadke voči žalovanému či už priamo zo strany poisťovne, alebo jej zástupcu. Do poistenia motorové vozidlo vstúpilo dňa 27.09.2012 a prvá zmienka od žalobcu vo vzťahu k vstupnej prehliadke bola žalovanému adresovaná až v liste zo 17.10.2012. Okrem iného z toho vyplýva, že pri nesplnení tejto povinnosti vydania pokynu pri vstupe do poistenia zo strany žalobcu nemohol ani žalovaný splniť svoju povinnosť tak, ako je formulovaná v čl. VI bod 2 týchto zmluvných dojednaní. V čase uzatvorenia poistnej zmluvy (na základe oboznámenia sa so zmluvnými dojednaniami) by žalovaný v takomto prípade mal nanajvýš vedomosť o tom, že má povinnosť vstupnej ohliadky, avšak má vyčkať na pokyny zástupcu poisťovne, či samotného žalobcu. Na druhej strane, okresný súd dal za pravdu žalobcovi v tom, že po odoslaní a doručení listu zo 17.10.2012 žalovanému už tento mohol mať vedomosť o tom, akým spôsobom môže svoju povinnosť vstupnej ohliadky splniť. V liste bolo dostatočne popísané, aké kroky má žalovaný podniknúť, tj. kontaktovať externú spoločnosť, ktorá ohliadky vykonáva, za účelom dohodnutia miesta a termínu ohliadky, a potom už teda žalovanému nič nebránilo v tom, aby si túto povinnosť splnil.
7. Druhou skutočnosťou, ktorú označil okresný súd za kľúčovú, bola potom otázka splnenia podmienok pre vykonanie zníženia poisteného plnenia tak, ako sa to stalo po poistnej udalosti opísanej vyššie. Upozornil, že čl. VI bod 2 Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie Eurokasko stanovoval, že poisťovňa bude v takomto prípade oprávnená pri vzniku poistnej udalosti primerane krátiť poistné plnenie podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jej povinnosti plniť. Žalobca v tejto otázke odkázal na jednu zo základných povinností poisteného pri vzniku havarijného poistenia, ktorou je podrobenie sa s vozidlom vstupnej ohliadke, pretože ak má poisťovateľ poskytovať poistné krytie motorového vozidla, je pre neho nevyhnutné, aby mal technikom zdokumentovaný stav vozidla na začiatku poistenia, vrátane fotografií vozidla, čo platí obzvlášť pre ojazdené vozidlá. V opačnom prípade poisťovňa nemá jednoznačne za preukázané v akom stave bolo motorové vozidlo pri vstupe do poistenia. Okresný súd prisvedčil žalovanému, že bolo možné z doložených listín ustáliť, že ani pri predaji vozidla žalovanému, ani pri vykonaní technických kontrol na príslušných staniciach nebola zistená vada, ktorá by robila motorové vozidlo nespôsobilým na premávku na pozemných komunikáciách, tj. mesiac pred kúpou vozidla, následne bezprostredne po kúpe vozidla, a ani pri ďalšej povinnej technickej kontrole v roku 2014. Takouto vadou by nepochybne bola aj prasklina na čelnom skle motorového vozidla. Ide o vadu, ktorá jednak z hľadiska príslušných právnych predpisov neumožňuje prevádzkovateľovi vozidla toto používať na premávku na cestných komunikáciách, ale aj z praktického hľadiska vytvára prekážku sťažujúcu bezpečné či komfortné používanie vozidla. Okresný súd nepochyboval o tom, že ak by už v čase predaja malo toto motorové vozidlo vadu, spočívajúcu v prasknutom čelnom skle, objavila by sa táto skutočnosť buď v popise technického stavu vozidla pri kúpe (kúpna zmluva a pridružené listiny k nej), prípadne by táto vada nepochybne bola zistená pri niektorej z uvedených technických kontrol v roku 2012, či 2014. Okresný súd ďalej nepochyboval ani o tom, že v prípade existencie vady už v roku 2012 by žalovaný mal sťažené či znepríjemnené užívanie motorového vozidla a snažil by sa o jej odstránenie oveľa skôr než sa tomu stalo v roku 2015, po deklarovanej poistnej udalosti, pri ktorej malo byť poškodené práve čelné sklo.
8. Okresný súd odôvodnil na základe uvedeného rozhodnutie tým, že nesplnenie povinnosti na strane žalovaného ako ho súd zistil, nemalo žiaden vplyv na rozsah povinnosti žalobcu plniť poistné plnenie z predmetnej poistnej udalosti. Na krátenie v akomkoľvek rozsahu na jeho strane nebol žiaden dôvod. Naopak, žalobca bol povinný plniť celú sumu poistného plnenia tak, ako vyplývala z jeho výpočtu k oznámeniu o poistnom plnení zo 16.11.2015, teda sumu 154,74 Eur, od ktorej nemala byť odpočítaná suma 96,21 Eur. V zmysle § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka sa nevyplatením tejto sumy do 15- tich dní od ukončenia šetrenia (12.11.2015), teda do dňa 27.11.2015 žalobca dostal do omeškania dňa 28.11.2015, od tohto dňa bol žalovaný oprávnený uplatniť si takýto nárok, prípadne aj súdnou cestou. K započítaniu napokon došlo listom zo dňa 09.02.2017, započítanie bolo vykonané v súlade s ust. § 580 a nasl. Občianskeho zákonníka, keď bola dostatočne špecifikovaná pohľadávka žalovaného voči žalobcovi aj žalobcu voči žalovanému, započítanie ako právny úkon žalovaného došiel žalobcovi dňa 13.02.2017, pričom vzájomné pohľadávky sa stretli už skôr, a to ku dňu splatnosti neskoršej z nich, teda nároku žalobcu na zaplatenie stanoveného poistného dňa 27.03.2016. Započítanie je jedným zo spôsobov zániku záväzku v zmysle uvedených ustanovení Občianskeho zákonníka. K zániku pohľadávky žalobcu, ktorá bola uplatnená v tomto súdnom konaní, došlo pred podaním žaloby na súde (04.07.2019), žaloba bola teda od začiatku nedôvodná, preto ju okresný súd zamietol.
9. O trovách konania súd rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že nárok na náhradu trov konania priznal žalovanému, ktorý bol vo veci úspešný.
10. Voči rozhodnutiu okresného súdu podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 365 ods.1 písm. d), f) a h) CSP. Uviedol, že okresný súd správne skonštatoval, že spornou skutočnosťou medzi stranami bolo, či na strane žalovaného vznikla voči žalobcovi pohľadávka vo výške 96,21 Eur z titulu neoprávneného zníženia poistného plnenia po poistnej udalosti č. 9561941231, keď žalobca poukázal na znenie zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie EUROKASKO. Žalobca namietol záver okresného súdu, že nesplnenie povinností na strane žalovaného podrobiť sa obhliadke poisteného motorového vozidla nemalo žiaden vplyv na rozsah povinnosti žalobcu plniť poistné plnenie z predmetnej poistnej udalosti a že na krátenie v akomkoľvek rozsahu na jeho strane nebol žiaden dôvod. Žalobca v tomto smere zopakoval argumenty, ktoré uvádzal v konaní pred súdom prvej inštancie. Zdôraznil, že bolo preukázané, že žalovaný svoju povinnosť podrobiť vozidlo vstupnej obhliadke nesplnil. Okresný súd pri posudzovaní otázky splnenia podmienok zníženia poistného plnenia skúmal v zmysle zmluvných dojednaní, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah povinností poisťovne plniť, pričom okresný súd dal za pravdu žalovanému. Žalobca naproti tomu zotrval na závere, že na krátenie poistného plnenia z poistnej udalosti dôvod mal. Podrobenie vozidla vstupnej obhliadke je jednou zo základných povinností poisteného pri vzniku havarijného poistenia. Táto povinnosť vyplýva z ustanovení Poistnej zmluvy, ako aj z ustanovení zmluvných dojednaní čl. VI bod 2 a z písomnej výzvy žalobcu. Išlo o zmluvnú povinnosť zo zmluvného vzťahu, do ktorého žalovaný dobrovoľne vstúpil. Zo žiadneho ustanovenia Poistnej zmluvy či Zmluvných dojednaní nevyplývalo, že vstupná obhliadka motorového vozidla, na ktoré sa vzťahuje poistenie a ktorú má vykonať zásadne žalobca, resp. ním splnomocnená osoba môže byť nahradená zákonom stanovenou technickou kontrolou vozidla. Práve vstupná obhliadka pri vstupe do havarijného poistenia a nie STK je pre poisťovateľa nenahraditeľná, nakoľko ak má poisťovateľ poistnú ochranu motorového vozidla, je pre neho nevyhnutné, aby mal vlastným technikom presne zdokumentovaný stav vozidla na začiatku poistenia, a to vrátane fotodokumentácie. V prípade absencie takejto obhliadky nemá vedomosť o stave vozidla na začiatku poistenia, čím mu je znemožnené šetrenie poistnej udalosti, a to napr. či sa na vozidle nenachádzali skryté poškodenia už pred vstupom do poistenia, či nejde o poistný podvod, atď. Žalobca mal za to, že krátenie poistného plnenia v rozsahu 30 % v prípade poistnej udalosti na vozidle žalovaného bolo v súlade so zmluvnými dojednaniami tak čo do dôvodu, ako aj výšky, pri vyčíslení ktorej žalobca vychádzal zo zásady primeranosti. Na základe uvedeného žalobca zotrval na závere, že neboli dané podmienky pre vykonanie zápočtu zo strany žalovaného, v dôsledku čoho nemá žalovaný zaplatené poistné z Poistnej zmluvy, ktorého zaplatenia sa žalobca domáha v tomto konaní. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
11. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý upozornil, že žalobca podal odvolanie z troch dôvodov uvedených v ust. § 365 ods.1 (písm. d), f) a h)), k jednotlivým dôvodom však žiadnym spôsobom nešpecifikoval, v čom by mali byť tieto odvolacie dôvody naplnené. Žalobca napadol rozsudok okresného súdu z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie veci, z odôvodnenia odvolania však ani nemožno dovodiť, akou vadou má konanie na súde prvej inštancie
trpieť. Nielen, že žalobca tento dôvod nešpecifikuje, ale tento dôvod nemožno z textu odvolania ani vyčítať, teda nie je daný.
12. K skutkovým záverom súdu žalovaný upozornil, že okresný súd dal žalobcovi za pravdu v tom, že žalovaný mal vedomosť o povinnosti pristaviť vozidlo na obhliadku, túto si však nesplnil. Tieto závery okresného súdu nespochybnil ani žalobca. Žalovaný má teda za to, že ak ani jedna zo strán nespochybňuje správnosť zistení okresného súdu o tom, aký je skutkový stav veci, tak nie je daný odvolací dôvod uvedený žalobcom.
13. Žalovaný tak upozornil, že podstatou odvolania žalobcu je námietka nesprávnosti záverov okresného súdu o tom, či bol žalobca oprávnený pristúpiť ku kráteniu poistného plnenia. V tejto súvislosti žalovaný zopakoval argumenty, ktoré uviedol v konaní pred súdom prvej inštancie. Osobitne zdôraznil, že poistná udalosť sa týkala opravy čelného skla vozidla - výmena čelného skla. Nejednalo sa teda o akúkoľvek skrytú vadu alebo poškodenie. Toto poškodenie je zjavné na prvý pohľad. Z tohto hľadiska poukázal na to, že za žalobcu poistnú zmluvu uzatváral poverený zástupca - predajca vozidla. Pri uzatváraní kúpnej zmluvy nebolo ako poškodenie vozidla uvedené prasknuté čelné sklo. Takáto vada by vozidlo robila nespôsobilé na prevádzku na pozemných komunikáciách a v tom prípade by autorizovaný technik pri technickej kontrole nemohol do protokolu uviesť, že vozidlo je bez závad. Práve z toho dôvodu žalovaný predkladal protokoly o vykonaní technickej kontroly a netvrdil, že obhliadka technikom pri servisnej kontrole má nahradiť obhliadku technikom žalobcu. Iba preukazoval, že v čase vstupu do poistenia, a dokonca ani dva roky potom, sa na vozidla vada, ktorá bola predmetom opravy, pri poistnej udalosti nevyskytovala. Z tohto dôvodu teda nepodrobenie vozidla obhliadke pri vstupe do poistenia nemalo žiadny vplyv na povinnosť poisťovne plniť a ani na výšku poistného plnenia.
14. Žalovaný považoval za významnú skutočnosť, že poistné plnenie znížil žalobca z celkovej sumy opravy, ktorú ustálil na 320,71 Eur, čo je cena opravy bez DPH. Z tejto sumy bez uvedenia akéhokoľvek výpočtu a odôvodnenia výšky zníženia plnenia odpočítal 96,21 Eur, čo až žalovaný po prepočte ustálil na 30 %, pretože ani tento rozsah zníženia plnenia žalobca do oznámenia o poistnom plnení neuviedol. Až po znížení plnenia o 30 % z celkovej výšky škody žalobca odpočítal spoluúčasť vo výške 165,97 Eur. Na plnenie za škodu vo výške ustálenej na 320,71 Eur tak poskytol len 58,53 Eur. Vo vzťahu k výške poistného, ktoré platil žalovaný počas poistenia, takýto rozsah plnenia poisťovne z havarijného poistenia označil za neadekvátny. Žalovaný uviedol, že má za to, že konanie na súde prvej inštancie netrpí žiadnou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že okresný súd úplne zistil skutkový stav a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.
15. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovení § 379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
16. Odvolací súd bol v odvolacom konaní v zmysle § 383 CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil okresný súd:
17. Medzi sporovými stranami bola uzavretá poistná zmluva pre havarijné poistenie motorových vozidiel, poistka mala číslo 6 571 272 496/verzia 1, so začiatkom poistenia 27.09.2012, poistníkom bol žalovaný, označený aj vo vydanej poistke s podnikateľskými údajmi. Poistené bolo motorové vozidlo Volkswagen Tiguan s evidenčným číslom BR036 BP. Pri hodnote vozidla 34 900,- Eur bolo stanovené ročné poistné 408,33 Eur, lehotné poistné 204,17 Eur, s periodicitou platenia polročne, so splatnosťou k 27.09. a 27.03. toho-ktorého kalendárneho roka.
18. Poistná udalosť, vedená pod č. 9561941231, nastala dňa 28.09.2015. K nej žalobca vykonal šetrenie (ukončené dňa 12.11.2015) a uznal právo na poistné plnenie žalovanému. Faktúra za opravu vozidla bola vystavená v autorizovanom servise na 384,85 Eur s DPH, plnenie malo byť vykonané bez DPH, teda výška škody po odpočítaní tejto dane bola 320,71 Eur, spoluúčasť bola odčítaná vo výške 165,97 Eur a následne bolo vykonané zníženie plnenia o 96,21 Eur. Výsledné poistné plnenie teda bolo 58,53 Eur.
19. Listom zo dňa 27.06.2016 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžného poistného vo výške 204,17 Eur, za obdobie od 27.03.2016 do 27.09.2016, pričom bolo medzi stranami nesporné, že k zaplateniu celého poistného podľa tejto výzvy zo strany žalovaného nedošlo, z toho dôvodu žalobca oznámil listom zo 17.01.2017 žalovanému zánik poistenia dňa 04.08.2016, do tohto dňa dlžné poistné predstavuje 144,05 Eur. Žalovaný na to reagoval listom z 09.02.2017, v ktorom oznámil, že poisťovňa klientovi neposkytla celé poistné plnenie z predmetnej poistnej udalosti a krátila ho o sumu 96,21 Eur bez bližšieho vysvetlenia a výpočtu. Ako žalovaný v liste ďalej uviedol, na jeho list následne poisťovňa nereagovala, svoj postup nevysvetlila, pritom na krátenie poistného plnenia nemala žiaden relevantný dôvod. Žalovaný teda voči žalobcovi eviduje pohľadávku vo výške 96,21 Eur. Žalovaný v liste nespochybnil nárok na doplatenie dlžného poistného 144,05 Eur, avšak z dôvodu stretu dvoch vzájomných pohľadávok žalovaný žalobcovi oznámil, že započítava pohľadávku vzniknutú nezaplatením poistného vo výške 96,21 Eur, splatnej 12.12.2015, proti pohľadávke poisťovne vo výške 14,05 Eur z titulu dlžného poistného. Zvyšnú časť pohľadávky žalobcu vo výške 47,84 Eur žalovaný uhradil.
20. Podľa § 788 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
21. Odvolací súd sa po preskúmaní rozsudku okresného súdu plne stotožnil s jeho odôvodnením, na ktoré v zmysle § 387 ods. 2 CSP poukazuje. Okresný súd správne zistil skutkový stav a tento správne právne posúdil. Odvolací súd nebude z dôvodov hospodárnosti v zmysle § 387 ods. 2 CSP opakovať argumentáciu okresného súdu, s ktorou sa v celom rozsahu stotožnil.
22. Žalobca v odvolaní uviedol, že podľa jeho názoru konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie veci. Z textu odvolania však nie je možné zistiť, ktorá konkrétna vada konania spôsobila nesprávne rozhodnutie okresného súdu vo veci. Odvolací súd nie je oprávnený hádať, ktorú konkrétnu vadu konania mal odvolateľ na mysli a nahrádzať tým povinnosť tvrdenia zo strany odvolateľa.
23. Žalobca namietol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Okresný súd však v súlade s tvrdením žalobcu dal žalobcovi za pravdu v tom, že žalovaný mal vedomosť o tom, že má povinnosť vstupnej obhliadky poisteného motorového vozidla a rovnako mu dal za pravdu v tom, že mal vedomosť aj o tom, akým spôsobom môže svoju povinnosť vstupnej obhliadky splniť. Žalobca tak v odvolaní v skutočnosti nenamietol skutkové zistenia okresného súdu, pretože tie boli v súlade s tvrdeniami žalobcu, namietol ich právne posúdenie, keď žalobca trval na tom, že nesplnenie povinnosti vstupnej obhliadky zakladalo nárok žalobcu na krátenie poistného, zatiaľ čo okresný súd dospel k opačnému záveru. Na základe uvedeného má odvolací súd za to, že okresný súd dospel k správnym skutkovým záverom a preto aj odvolací súd vychádzal z tých zistení, ktoré uviedol okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia.
24. Žalobca v odvolaní namietol aj nesprávne právne posúdenie veci. Mal za to, že okresný súd dospel k nesprávnemu záveru, že žalobca nebol oprávnený krátiť poistné plnenie. Odvolací súd sa však stotožnil s argumentáciou okresného súdu, ktorý správne poukázal na charakter poistnej udalosti a zdôraznil, že v zmysle čl. VI bod 2 Zmluvných dojednaní je poisťovňa oprávnená primerane krátiť poistné plnenie podľa toho, aký vplyv malo porušenie povinnosti poisteného na rozsah povinnosti poisťovne plniť. Správne preto preskúmaval, z akého dôvodu mala poisťovni vzniknúť povinnosť plniť. Zo skutkových okolností zistených okresným súdom vyplynulo, že žalovaný si uplatnil poistné plnenie v dôsledku prasknutého čelného skla. Argumentácia okresného súdu, že takýto druh vady by nevyhnutne musel byť zistený počas predaja vozidla, kedy by bol zachytený v popise technického stavu vozidla pri kúpe, resp. by bol zistený pri technickej kontrole vozidla z rokov 2012 a 2014, o ktorých vykonaní predložil žalovaný dôkaz, je správna. Prasknutie čelného skla nebolo zistené ani technickou kontrolou z roku 2014, to znamená že muselo nastať až po tejto dobe.
25. Žalobca opakovane zdôrazňoval, že má za to, že samotná skutočnosť, že sa nezúčastnil žalovaný vstupnej obhliadky vozidla, už zakladá jeho nárok na krátenie poistného. Abstrahoval pritom od vlastných poistných podmienok, ktoré túto možnosť vyslovene viažu na posúdenie vplyvu porušenia povinnosti vykonania vstupnej obhliadky na rozsah povinnosti poisťovne plniť. Žalobca pritom argumentuje tým,
že vlastný technik žalobcu musí presne zdokumentovať stav vozidla na začiatku poistenia, pretože v prípade absencie obhliadky nemá vedomosť o stave vozidla na začiatku poistenia, čím mu je znemožnené šetrenie poistnej udalosti, napr. či sa na vozidle nenachádzali skryté poškodenia už pred vstupom do poistenia alebo či nejde o poistný podvod. V tomto prípade však z predložených dôkazov vyplýva, že v čase, keby by bola vykonaná obhliadka poisteného vozidla, čelné sklo nemalo skryté poškodenie, pretože ak ho nemalo počas technickej kontroly v roku 2014, nemohlo ho mať v čase nadobudnutia vozidla a začiatku poistenia ku dňu 27.09.2012. Vykonanie vstupnej obhliadky by tak vzhľadom na poškodenie, ktorým je prasknutie čelného skla nemalo žiaden vplyv.
26. Z argumentácie žalobcu v odvolaní vyplýva námietka voči predpokladu, že by technická kontrola vozidla mohla nahradiť vstupnú kontrolu motorového vozidla vykonanú žalobcom. Takýto záver však ani okresný súd neuviedol. Zo záverov okresného súdu nevyplýva, že by mal za to, že technická kontrola môže nahradiť vstupnú obhliadku. Okresný súd vychádzal z toho, že poistený má povinnosť zúčastniť sa obhliadky a aj konštatoval, že poistený sa tejto obhliadky nezúčastnil, avšak zároveň okresný súd na rozdiel od žalobcu rešpektoval doslovné znenie podmienok oprávnenia poisťovne krátiť plnenie, ktoré nie sú naviazané iba na samotnú skutočnosť, že poistený neabsolvuje vstupnú obhliadku. K skutočnosti, že poistený neabsolvuje vstupnú obhliadku, ktorá v tomto prípade nebola sporná, musí pristúpiť aj ďalšia podmienka a síce, že skutočnosť, že túto vstupnú prehliadku neabsolvoval, malo vplyv na rozsah poisťovne plniť. Inak povedané, v prípade skrytých vád by bolo sporné, či tieto skryté vady boli na vozidle už pred nastaním poistnej udalosti a pokiaľ by tieto skryté vady mohli byť zistené pri vstupnej obhliadke, táto skutočnosť by mala vplyv na výšku plnenia, ktoré by poisťovňa musela poskytovať, avšak v prejednávanom prípade vada poškodenia čelného skla nebola na motorovom vozidle prítomná najneskôr pri vykonaní technickej kontroly v roku 2014, preto nemohla byť prítomná v čase začatia poistenia, takže samotná skutočnosť, že nebola absolvovaná prehliadka, nemá vplyv ani na túto vadu, ani na povinnosť poisťovne z nej plniť.
27. Žalobca k rozsahu krátenia poistného v odvolaní uviedol, že má za to, že rozsah krátenia 30 % je v danom prípade primeraný. Takáto formulácia nie je dostatočným odôvodnením, prečo zvolil práve 30 % a nie vyšší alebo nižší rozsah, v danom prípade je to však irelevantné, keďže okresný súd správne dospel k záveru, že nárok na krátenie poistného nevznikol v žiadnom rozsahu, preto nie je dôvod preskúmavať zvolený rozsah 30 %.
28. Nad rámec vyššie uvedeného odvolací súd uvádza, že v zmluvných dojednaniach čl. VI bod 2 má poisťovňa upravenú možnosť v prípade, ak poistený neabsolvuje vstupnú obhliadku, predmetnú poistnú zmluvu vypovedať. Môže tak urobiť hneď, ako zistí, že táto povinnosť nie je splnená, napriek tomu tak v tomto prípade neurobila. Ak ale absencia vstupnej obhliadky predstavuje pre poisťovňu zásadný problém, keďže znemožňuje šetrenie poistnej udalosti napr. z pohľadu, či sa na vozidle nenachádzali skryté poškodenia už pred vstupom do poistenia, potom postup poisťovne, ktorá zotrvá v poistnom vzťahu, kým poistený riadne platí poistenie a nevykonanie vstupnej obhliadky začne považovať za problém až v momente, keď si poistený uplatní voči poisťovni nárok na zaplatenie poistného plnenia, sa javí ako účelový. Poisťovňa má možnosť nastaviť si zmluvné vzťahy tak, aby absolvovanie vstupnej obhliadky bolo nevyhnutnou podmienkou pre zotrvanie v poistnom vzťahu. Zo zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie však vyplýva, že táto obhliadka je síce dôležitá, avšak nie nevyhnutná pre existenciu zmluvného poistenia a v zásade jej neabsolvovanie nespôsobuje poisťovni problém v prípade, ak v dôsledku poistnej udalosti nastane také poškodenie vozidla, ktoré nemohlo byť prítomné v čase vstupu do poistenia, teda v čase, kedy mala byť vykonaná vstupná obhliadka. V ostatných prípadoch, kedy je sporné, či poškodenie vozidla mohlo alebo nemohlo nastať v súvislosti s poistnou udalosťou, znáša poistený riziko, že v dôsledku neabsolvovania vstupnej obhliadky mu bude krátené poistné.
29. Odvolací súd je v zmysle § 380 ods. 1 CSP odvolacími dôvodmi viazaný, preto preskúmaval napadnuté rozhodnutie iba v rozsahu dôvodov vymedzených v odvolaní a inými dôvodmi sa nezaoberal.
30. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd rozhodol správne, ak žalobe v rozsahu priznaného plnenia vyhovel a správne tiež rozhodol o priznaní nároku na náhradu trov konania. Keďže je rozhodnutie okresného súdu vecne správne, odvolací súd ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
31. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalovanému voči žalobcovi, ktorý nebol v odvolacom konaní úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.
32. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).