Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Cb-109-2020.pdf
PDF · 73.43 KB
Case nature
Subarea
23Cb/109/2020
Uznesenie
Okresný súd Bratislava III, v právnej veci žalobcu: ANAMET Slovakia s. r. o., 1. mája 794/29, Modra 900 01, IČO: 46 053 972, zastúpený: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA - JUDr. Eva Roskošová s.r.o., Vietnamská 41, Bratislava - mestská časť Ružinov 821 04, IČO: 50 995 456, proti žalovanému: Helske FACILITY, s.r.o., Kukuričná 1, Bratislava - mestská časť Nové Mesto 831 03, IČO: 51 651 262, zastúpený: Advokátska kancelária Hovan a Hospůdka, s.r.o., M. Gorkého 8, Spišská Nová Ves 052 01, IČO: 47 233 419, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
odôvodnenie:
1) Žalobou podanou na Okresný súd v Banskej Bystrici dňa 15.01.2020 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 24.012,30 eur s príslušenstvom. Žalovaná istina pozostáva z nehradenej ceny za dodané prístroje, ich montáž a zaškolenie pracovníkov. Žalobca vystavil daňový doklad faktúru č. 71190089 vo výške 27.012,30 eur, splatná dňa 25.11.2019 z ktorej žalovaný vykonal čiastočnú úhradu v sume 3.000,-- eur. Po vydaní platobného rozkazu v upomínacom konaní, po podaní odporu žaloba bola postúpená Okresnému súdu Bratislava III.
2) Žalobca na tunajšom súde podal dňa 16.04.2021 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom sa domáha, aby súd uložil žalovanému povinnosť zložiť do úschovy súdu peňažnú sumu vo výške 24.012,30 eur. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca poukázal na skutkový stav veci a príslušné zákonné ustanovenia Obchodného zákonníka. Poukázal na komunikáciu aj s ďalšími obchodnými partnermi žalovaného, z ktorej vyplýva, že žalovaný si svoje záväzky voči nim rovnako neplní, podáva účelne odpor v záujme oddialenia plnenia svojich záväzkov. Žalovaný žiada o možnosť splátok, pristúpi k čiastočnej úhrade, avšak následne viac nekomunikuje a záväzky nespláca. Ide napr. o spoločnosť INTERTEC s.r.o., ktorá má pohľadávku voči žalovanej vo výške žalovanej istiny 4.365,47 eur s prísl. a voči spoločnosti CHROMSPEC-SLOVAKIA, spol. s r. o. má žalovaná záväzok vo výške 16.936,02 eur. Žalovaný zároveň má nedoplatok voči Sociálnej poisťovni 37.371,18 eur, poisťovni Union 4.213,64 eur a voči Všeobecnej zdravotnej poisťovni 13.2103,88 eur. Z doterajšieho správania žalovaného žalobca má obavu z ohrozenia budúcej exekúcie, keďže žalovaný ako nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje také faktické, ako aj právne úkony, ktoré smerujú k sťaženiu, prípadne až úplnému zmareniu budúcej exekúcie (pozn. zväčšovanie existujúcich záväzkov a neustále pribúdanie nových veriteľov, očakávajúcich uspokojenie svojich pohľadávok). Žalovaná spoločnosť má v čase prípravy tohto návrhu aj množstvo iných záväzkov, ktoré buď neplní vôbec, prípadne iba čiastočne a sporadicky. Podľa dostupných informácií žalovaný aj naďalej vykonáva svoju podnikateľskú činnosť, pri ktorej výkone okrem iného dosahuje príjmy aj za použitia prístroja dodaného žalobcom. Z verejne dostupných informačných portálov, žalobca nezískal informácie o existencií takých majetkových hodnôt (vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt) vo výlučnom vlastníctve žalovaného, ktoré by mohli byť postihnuté nariadeným zabezpečovacím opatrením napr. vo forme zriadenia záložného práva k nehnuteľnosti alebo motorovému vozidlu.
3) Na osvedčenie skutočností potvrdzujúcich záver, že je potrebné upraviť pomery medzi stranami sporu formou neodkladného opatrenia založil žalobca do spisu nasledovné listinné dôkazy: E-mailovú komunikáciu medzi stranami sporu, v ktorej žalobca zasielal návrh dohody o uznaní záväzku, ktorú žalovaný upravoval; informáciu od spoločnosti INTERTEC (vrátane platobného rozkazu); E-mailovú komunikáciu od spoločnosti CHROMSPEC-SLOVAKIA, spol. s r.o.; výpis o výške nedoplatkov zo stránky Finstat. K žalobe boli pripojené listinné doklady, ktoré tvoria obsah spisu.
4) Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
5) Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6) Podľa § 325 ods. 2 písmeno b) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
7) Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
8) Neodkladné opatrenie je výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť, len ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi účastníkmi konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie súdu vo veci samej alebo zaručiť úspešnosť budúcej exekúcie vykonateľného súdneho rozhodnutia. Je potrebné skúmať, či je nárok žalobcu osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné. Žalobca musí osvedčiť, že obava z ohrozenia je reálna, teda, že osoba ktorej navrhuje uložiť nejakú povinnosť (alebo zákaz) neodkladným opatrením, koná tak (robí faktické a právne úkony), že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania vo veci samej, resp. k zmareniu prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Ohrozenie nároku žalobcu, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a účastník ho musí vždy osvedčiť, nestačí iba abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv účastníka. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva účastníka nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia. V intenciách vyššie uvedeného preskúmal súd žalobu, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj listinné dôkazy doručené spolu s návrhom. Na základe obsahu žaloby a predmetných listín súd zistil, že žalobca v konaní vo veci samej žiada vydanie rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť istinu vo výške 24.012,30 eur, predstavujúce neuhradenú časť ceny za dielo. Žalobca je presvedčený, že bez nariadenia neodkladného opatrenia by mohla žalobcovi vzniknúť závažná a značná ujma, a exekúcia bude ohrozená.
9) Pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku, teda nároku vo veci samej je žalobca povinný dosiahnuť hodnoverné osvedčenie. Táto sprísnená požiadavka vychádza z premisy, že zjavne nedôvodnému nároku nemožno poskytnúť predbežnú procesnú ochranu. Vzhľadom na tieto špecifické okolnosti je súd povinný vždy dôsledne vyhodnotiť, či návrh z objektívneho hľadiska je presvedčivý a či reálne došlo k osvedčeniu všetkých skutočností, ktorými je nariadenie neodkladného opatrenia v konkrétnom prípade podmienené. Žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil existenciou viacerých záväzkov žalovaného voči ďalším obchodným partnerom, účelové podávanie odporu, predstieranú snahu žalovaného o vyriešenie svojho záväzku so splátkami a následné prerušenie komunikácie. V návrhu žalobcu poukázal na Veľký komentár - Civilný sporový poriadok, nakladateľstvo C.H.Beck, Števček, Ficová, Baricová a spol., strana 1096 k ustanovenie § 325 ods. 2 písmeno b) CSP, kde je uvedené : „Držbu peňažných prostriedkov osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, nie je potrebné osvedčovať“. Súd považuje za potrebné zdôrazniť tvrdenie žalobcu, že žalovaný vykonáva svoju podnikateľskú činnosť, pri ktorej výkone okrem iného dosahuje príjmy aj za použitia prístroja dodaného žalobcom. Už z tohto tvrdenia žalobcu súd vyhodnocuje, že žalovaný nemá snahu zbavovať sa svojho majetku a robí kroky k znemožneniu, koná tak (faktické a právne úkony), že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania vo veci samej, resp. k zmareniu prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Aj napriek komentáru k ustanoveniu § 325 ods. 2 písmeno b) CSP konajúci súd má za to, že ak žalovaný skutočne nevlastní žiaden majetok, tak aj nariadenie neodkladného opatrenia za účelom zloženia vysokej peňažnej sumy do
úschovy súdu by nemalo prakticky žiaden význam, ak žalovaný finančnými prostriedkami v navrhovanom rozsahu pravdepodobne nedisponuje. Nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia by sa tým ani spornosť medzi stranami sporu nevyriešila.
10) Na základe vyššie uvedených skutočností považoval súd skutkové tvrdenia žalobcu o existencii jeho práva, ktorému je potrebné poskytnúť ochranu v rámci osobitných procesných postupov súdu podľa § 324 a nasl. CSP, ako aj jeho tvrdenie o dôvodnej obave z ohrozenia uspokojenia pohľadávky resp. budúcej exekúcie v dôsledku predchádzajúceho konania a ďalších majetkových pomerov žalovaného, za neosvedčené.
11) O náhrade trov konania súd rozhodne v súlade s § 262 CSP až v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.