Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_17Co-15-2021.pdf
PDF · 70.71 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/15/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v spore žalobcu: M. K., trvale bytom A. R. XX, O., t.č. Z. G. E., A. XX, PS - XXX, proti žalovanej: Q. K. C., trvale bytom A. R. 41, O., o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 11. januára 2021, č.k. 18C/35/2020-6, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. V prebiehajúcom konaní o zaplatenie 800 eur od žalovanej zároveň žalobca navrhol, aby do právoplatného skončenia konania vo veci samej neodkladným opatrením zablokoval účet A., vedený v O., a.s., resp. aby zakázal žalovanej nakladať s finančnými prostriedkami v obálke nachádzajúcej sa v spoločnej domácnosti a taktiež, aby žalovanej zakázal nakladať s elektronikou bez jeho výslovného súhlasu, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Súd prvej inštancie tento návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcu zamietol. Podľa súdu prvej inštancie žalobca neosvedčil potrebu nariadenia neodkladného opatrenia a neosvedčil potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami neodkladným opatrením v navrhovanom rozsahu. Z tvrdení žalobcu mal súd prvej inštancie za zrejmé, že finančné prostriedky a hnuteľný majetok, s ktorými má byť žalovanej neodkladným opatrením zakázané akokoľvek nakladať, patria do bezpodielového spoluvlastníctva. Právo užívať majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov preto prislúcha obom manželom, pričom spôsob ich užívania závisí od povahy spoločných vecí a dohody manželov. Záverom súd prvej inštancie uviedol, že rozsah, akým žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia špecifikoval hnuteľné veci, nie je postačujúci. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Zastával názor, že nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné. Žalovaná podľa žalobcu nemá nárok na televízor LG, práčku LG, notebook Toschiba, nakoľko tieto veci nadobudol darom od rodiny a dary do bezpodielového spoluvlastníctva nepatria. Uviedol, že nie je možné tieto veci zameniť s ostatnými vecami v byte a žalovaná má vedomosť, že sú jeho. Namietal, že súd prvej inštancie mohol žalovanú i jeho vypočuť, ako to navrhoval. Žalovaná podľa žalobcu v telefonickom rozhovore priznala, že veci a finančná hotovosť sú jeho. Zdôraznil, že musí byť neodkladné opatrenie nariadené pre ochranu jeho majetku a práv. Žiadal preto odvolací súd o nápravu.
3. K podanému odvolaniu písomné vyjadrenie nebolo podané.
4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.
5. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).
6. Navrhovateľ musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť, čo z kvalitatívneho hľadiska nedosahuje intenzitu plnohodnotného dokazovania v zmysle § 185 a nasl. CSP. Takýto procesný postup je zákonom aprobovaný a typický iba pre zisťovanie relevantných skutočností v rámci konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
7. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu.
8. V prejednávanom prípade je podľa odvolacieho súdu významné, že neodkladné opatrenie je dôvodné nariadiť vtedy, ak jestvuje hrozba významného ohrozenia práv alebo záujmov navrhovateľa, ktorú treba neodkladne upraviť. Túto hrozbu je však nutné tvrdiť a následne osvedčiť. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nekonkretizoval, akým poškodzujúcim spôsobom žalovaná nakladá s účtom a hnuteľnými vecami, ktoré v návrhu špecifikoval, tak, že by bolo potrebné tejto hrozbe predísť alebo zamedziť vydaním neodkladného opatrenia. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca nepriložil ani žiaden dôkaz, ktorý by osvedčoval záver, že mu vzniká ujma, resp. zhoršenie jeho práv alebo oprávnených záujmov. Absencia dôkazov má za následok zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko súd nemá možnosť posúdiť, či je návrh na jeho nariadenie dôvodný, prípadne v akom rozsahu. V opačnom prípade, teda nariadením neodkladného opatrenia bez osvedčenia relevantných skutočnosti konkrétnymi dôkazmi, by dochádzalo k neprimeranému zásahu do práv osôb, voči ktorým by návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeroval. Zhrnúc uvedené, je potrebné prisvedčiť záveru súdu prvej inštancie, že žalobca neosvedčil, že by mu konaním žalovanej hrozila ujma, teda neosvedčil potrebu nariadenia neodkladného opatrenia.
9. Ďalej je významné, že právo užívať veci v bezpodielovom spoluvlastníctve majú obaja manželia (§ 144 Občianskeho zákonníka), ako to správne konštatoval súd prvej inštancie. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a ani v odvolaní neosvedčil, že veci, ktoré špecifikoval v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a s ktorými žiada žalovanej zakázať nakladať, nepatria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a že by boli jeho výlučným vlastníctvom. Potom je správny záver súdu prvej inštancie, že právo užívať tieto veci majú obaja manželia (teda bez súhlasu manžela, ktorým podmieňoval nakladanie s účtom a vecami žalovanou).
10. K odvolacej námietke žalobcu, že súd prvej inštancie mal vypočuť žalovanú i jeho, treba uviesť, že podľa § 329 ods. 1 CSP platí, že súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenie pojednávania. Tento zjednodušený procesný postup je preto v súlade so zákonom. Je odôvodnený povahou konania o neodkladnom opatrení, spočívajúcou v pomerne krátkych lehotách na rozhodnutie, nevyžadovanom dokazovaní, ale iba osvedčení rozhodujúcich skutočností a prevenciou zmarenia účelu neodkladného opatrenia osobou, proti ktorej návrh smeruje.
11. Na základe uvedeného bol preto správny záver súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, a preto odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne (§ 387 ods. 1 CSP).
12. O trovách konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko o nároku na náhradu trov konania sa rozhodne až v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP).
13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).