Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CoP/42/2021

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členiek senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Mariany Muránskej, v právnej veci manželky Y.. U. X. G.., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. I. XXX, P. B. O., toho času bytom I. XXX/X, XXX XX L., právne zastúpená JUDr. Ing. Marcelou Martinkovičovou, advokátkou, so sídlom Nám. sv. Egídia 95, 058 01 Poprad, proti manželovi T.. H. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXX/X, XXX XX L., o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k mal. H. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpený opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, za účasti Okresnej prokuratúry Poprad, o odvolaní manželky proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. -178 zo dňa 20.10.2020, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

odôvodnenie:

I. Predmet konania

1. Navrhovateľka sa podaným návrhom na začatie konania vo veci samej domáhala rozvodu manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k mal. H..

2. Otec sa v priebehu konania domáhal návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia dočasnej úpravy styku s mal. H., a to v rozsahu každého párneho týždňa kalendárneho roka v piatok od 15.00 hod. do nedele 18.00 hod. a každého nepárneho kalendárneho týždňa vo štvrtok od 15.00 hod. do 19.00 hod..

II. Obsah napadnutého rozhodnutia 3. Okresný súd Poprad ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým uznesením návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. Dobu trvania neodkladného opatrenia obmedzil súd do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

4. Rozhodnutie právne zdôvodnil ust. , až 3 a o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „zákon o rodine“).

5. Podľa názoru súdu je v záujme dieťaťa, aby citové väzby medzi otcom a maloletým neboli konaním o rozvod manželstva narušované. Dieťa má právo byť vychovávané obidvomi rodičmi, ktorí zároveň majú v starostlivosti o dieťa rovnaké postavenie. Súd dospel k záveru, že dočasná úprava styku otca s dieťaťom je plne odôvodnená a vychádza z najlepšieho záujmu dieťaťa, aby bola eliminovaná prípadná jednostranne orientovaná výchova zo strany matky.

III. Obsah odvolania matky 6. Proti uzneseniu podala odvolanie matka, namietajúc, že súd nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Otec neosvedčil potrebu

nariadenie neodkladného opatrenia, o syna neprejavuje dlhodobo žiaden záujem. Nebolo zároveň preukázané, že by matka marila styk otca so synom. Súd vzal do úvahy len jednostranné domnienky otca, pričom neprihliadal na názor takmer 14-ročného syna účastníkov konania. Maloletý sa odmieta stretávať s otcom, ako sám uviedol, z dôvodu, že otec s rodinou trávil veľmi málo času, čo sa prirodzene odzrkadlilo na ich vzájomnom vzťahu. V tomto zmysle sa nariadenie neodkladného opatrenia javí ako nástroj násilnej zmeny prejavu vôle maloletého, čo je neprípustné. Matka trvá na tom, aby sa styk otca s maloletým neupravil a maloletý sa tak mohol samostatne rozhodnúť, či, kedy a ako bude otca kontaktovať. Navrhla napadnuté uznesenie zrušiť, resp. zmeniť tak, že styk otca s maloletým sa neupravuje.

7. Otec považuje rozhodnutie súdu za právne a vecne správne. Zo strany matka a jej rodiny ide o zámerné bránenie otcovi v styku s maloletým. Skutočnosť, že otec nemal umožnený kontakt s maloletým po dobu 5 mesiacov a tento bol pod neustálym tlakom matky, dostatočne verifikuje potrebu úpravy styku v prospech otca. Tvrdenia matky o nezáujme otca o maloletého sú ničím nepodložené a vo svetle neodkladným opatrením prezentovanej snahy otca, vyvrátené. Maloletý vo svojich vyjadreniach prevzal správanie matky, preto je jeho názor skreslený. Odo dňa nariadenia neodkladného nemal otec možnosť stretnúť sa s maloletým, keďže matka zámerne nerešpektuje rozhodnutie súdu. Navrhol preto napadnuté uznesenie potvrdiť.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu 8. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle ust. , v spojení s ust. (ďalej len „“), preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa zásad uvedených v a nasl. , bez nariadenia pojednávania podľa a contrario, pričom dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné.

9. Podľa čl. 3 ods.1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

10. Podľa o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

11. Podľa , maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

12. Keďže neodkladné opatrenie je možné nariadiť aj v prípadoch týkajúcich sa starostlivosti o maloleté deti za predpokladu, že pomery maloletého je nevyhnutné upraviť bezodkladne, odvolací súd skúmal aj záujem maloletého dieťaťa na nariadení navrhovaného neodkladného opatrenia, ktorý bude daný predovšetkým vtedy, ak tento záujem maloletého bude narušený alebo ohrozený v prípade absencie bezodkladnej úpravy jeho pomerov. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých je poskytnutie aj preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením.

13. Z obsahu napadnutého uznesenia je zrejmé, že súd prvej inštancie bezodkladne upravil pomery medzi účastníkmi konania, a to v záujme prechádzania možného citového odcudzenia maloletého s otcom, ku ktorému by mohlo dôjsť z dôvodu pretrvávajúcich antipatií medzi rodičmi. Keďže dieťa má právo byť vychovávané obidvomi rodičmi, nariadené neodkladné opatrenie by sa v žiadnom prípade nemalo dotknúť jeho práv.

14. Matka namieta, že súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci. Pri rozhodovaní nevzal do úvahy názor takmer 14-ročného mal. syna účastníkov konania. Ten sa odmieta dlhodobo stretávať s otcom, už od roku 2019. V tejto súvislosti odvolací súd súhlasí s tým, že mal. dieťa má právo samostatne vyjadriť svoj názor k úprave jeho styku s otcom. Z vyjadrenia maloletého pred pracovníčkou úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vyplýva, že mal. H. sa skutočne nechce stretávať s otcom, pretože otec na neho aj tak nemá čas. Otec nikdy nie je doma, nikdy sa mu nevenoval.

15. Nepochybne, názor mal. dieťaťa je významným vodidlom pre súd pri rozhodovaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Každopádne však, ak mal. dieťa odmieta kontakt so svojim rodičom ako prirodzene najbližšou vzťahovou osobou, tomuto stavu je potrebné venovať náležitú pozornosť, a to v záujme ochrany rodiny ako základnej bunky spoločnosti. Súd by mal byť preto povinný vnímať vyjadrenia mal. dieťa v komplexe rodinných vzťahov, sledujúc vždy najlepší záujem mal. dieťaťa. Obdobne sa vyslovil Ústavný súd Českej republiky v náleze sp. zn. zo dňa 18.12.2014, cit.: „K přání dítěte Ústavní soud již dříve konstatoval, že za předpokladu, že je dítě dostatečně rozumově a emocionálně vyspělé, je nutné jeho přání považovat za zásadní vodítko při hledání jeho nejlepšího zájmu. Současně však není možné, aby obecné soudy postoj nezletilého dítěte bez dalšího převzaly a aby své rozhodnutí založily toliko na jeho přání a nikoliv na pečlivém a komplexním posuzování jeho zájmů.“

16. V konkrétnom prípade maloletý celkom zrejme odmieta stretávať sa s otcom, dôvody tohto jeho osobného postoja však odvolací súd nepovažuje za závažné či neodstrániteľné. Ťažiskovým dôvodom neochoty maloletého stretávať sa s otcom je predovšetkým vnímaný nezáujem zo strany otca. Ak by teda pre nápravu ich vzájomných vzťahov mohlo byť nápomocné vytvoriť im časový priestor na budovanie ich citových väzieb, je potrebné, aby tak súd učinil, pričom rozsah súdom upraveného styku by mal byť výsledkom vyvažovania záujmu maloletého na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a súčasne zdravého fyzického, duševného a sociálneho vývinu maloletého, ak vzťahy medzi maloletým a jeho rodičom sú narušené.

17. Odvolací súd vždy priorizuje dohodu rodičov o výkone ich rodičovských práv a povinností, v preskúmavanom prípade sú však vzťahy rodičov konfliktné, preto sa vyžaduje usporiadať ich autoritatívnym rozhodnutím súdu. Styk otca s maloletým prebiehal problematicky dlhodobo, v dôsledku čoho matka namieta aj nesplnenie predpokladu nevyhnutnosti pre nariadenie neodkladného opatrenia. Samozrejme, odvolacia námietka matky nie je neopodstatnená, odvolací súd však dáva do popredia okolnosť, že na Okresnom súde Poprad prebieha konanie vo veci samej o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. H. na čas po rozvode manželstva.

18. Okresný súd Poprad vo veci samej rozhodol rozsudkom zo dňa 24.11.2020, proti ktorému odvolanie podal otec. V nadväznosti na rozsah podaného odvolania možno konštatovať, že styk maloletého s otcom nie je uzavretou, právoplatne vyriešenou otázkou, ktorou bude ešte potrebné sa meritórne zaoberať. Nariadené neodkladné opatrenia v tomto zmysle vníma odvolací súd ako akúsi skúšobnú úpravu styku, ktorá po dobu trvania neodkladného opatrenia je spôsobilá priniesť súdu informácie o vzájomnom vzťahu maloletého s otcom, empíriu, ktorá bude jedným z nezameniteľných faktorov rozhodovania súdu vo veci samej.

19. Pokiaľ všeobecné súdy rozhodujú o úprave styku, je potrebné vychádzať z toho, že právom oboch rodičov je v zásade rovnakou mierou sa o dieťa starať a podieľať sa na jeho výchove, s čím korešponduje i právo samotného dieťaťa na starostlivosť obidvoch rodičov; ak je rozhodnutím súdu dieťa zverené do starostlivosti jedného z rodičov, potom by mu malo byť umožnené stýkať sa s druhým rodičom v takej miere, aby bol postulát rovnej rodičovskej starostlivosti čo najviac naplnený. Pre oboch rodičov totiž platí rovnako čl. 32 ods. 4 Listiny, podľa ktorej je starostlivosť o dieťa a jeho výchova právom rodičov a deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Taktiež čo najrovnomernejšie usporiadanie z hľadiska starostlivosti o dieťa a jeho výchovy je taktiež spravidla v najlepšom záujme dieťaťa. Odchýlky

od takéhoto usporiadania, teda výrazná disbalancia medzi oboma rodičmi v starostlivosti o dieťa a styku s ním, musia byť vždy odôvodnené ochranou nejakého iného, dostatočne silného legitímneho záujmu, najčastejšie opäť najlepšieho záujmu dieťaťa; pričom v konaní musia byť preukázané konkrétne skutočnosti, o ktoré sa tento záujem opiera....Ústavný súd opakuje, že ako v konaní o starostlivosť o dieťa, tak o úpravu styku rodiča s dieťaťom je potrebné všeobecne vychádzať z premisy, že byť spolu znamená pre rodiča a jeho dieťa jeden zo základných prvkov rodinného života a v najlepším záujme dieťaťa spravidla je starostlivosť a výchova zo strany oboch rodičov. (z nálezu Ústavného súdu Českej republiky ).

20. Maloletý je vo veku takmer 14 rokov. Aj keď je pravdou, že asi od roku 2019 je jeho styk s otcom problematický, nemožno prehliadať, že po väčšinu jeho života si budoval citové väzby s otcom. Maloletý má podľa jeho vlastných vyjadrení vybudovaný bližší vzťah s matkou, v konaní však nebolo osvedčené, aby maloletý duševne nezvládal krátke odlúčenie od matky, resp. by výrazne nepriaznivo na neho vplývala prítomnosť otca. Odvolací súd pri týchto zisteniach nepovažuje súdom prvej inštancie určený styk za neprimeraný či ohrozujúci najlepší záujem maloletého. Maloletý bude tráviť s otcom každý druhý víkend, v priebehu pracovného týždňa sa budú stretávať len minimálne. Samozrejme, tento rozsah styku nie je vyjadrením zásady rovnocennej starostlivosti rodičov o mal. dieťa. Dôvodom tohto stavu je jednak rešpektovanie názoru mal. dieťaťa, ktorý prezentuje problematický vzťah s otcom, na ktorom je potrebné pracovať len postupne, a napokon aj z dôvodu rešpektovania formy rozhodnutia, ktoré je len dočasnej povahy a prináša minimálny štandard úpravy styku rodiča s mal. dieťaťom vo veku 14 rokov.

21. Odvolací súd však apeluje na rodičov, aby rešpektovali nariadené neodkladné opatrenie. Otec je nielen oprávnený, ale aj povinný v určenom styku stretávať sa s maloletým a na neho pozitívne vplývať. Vylúčené je nevhodné správanie, obdobné tomu, akému bol maloletý v minulosti vystavený pri vzniknutých konfliktoch medzi rodičmi. Súčasne matka je povinná maloletého na styk s otcom riadne pripraviť, a to nielen materiálne, ale predovšetkým duševne, aby maloletý bol na styk s otcom pozitívne naladený a určený čas styku mohol otec efektívne využívať pre dosiahnutie účelu neodkladným opatrením sledovaným. Prístup rodičov po dobu trvania neodkladného opatrenia bude súd sledovať a tento vyhodnotí pri konečnej úprave výkonu rodičovských práv a povinností.

22. V nadväznosti na vyššie uvedené, odvolací súd sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie. Styk otca s maloletým sa žiada autoritatívne upraviť, aby im bol vytvorený časový priestor na trávenie voľných chvíľ za účelom eliminácie odmietavého postoja maloletého vo vzťahu k otcovi, ktorý pramení z vnútorného prežívania maloletého, vnímajúceho nezáujem otca o jeho osobu. Aby otec mohol maloletého presvedčiť, že mu na ňom záleží, bez toho, aby sa vyvolávali konflikty rodičov ohľadne konkrétneho času styku, odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne postupom vyplývajúcim z ust. v spojení s ust. .

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 ( zákona číslo o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).