Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22C-61-2019.pdf
PDF · 95.84 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-22C/61/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ľudmilou Hrickovou v právnom spore žalobcu: U. X., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XXXX/XXX, P., zastúpeného právnym zástupcom: CHMELO & PARTNERS advokátska kancelária, spol. s r.o., so sídlom Royova 9, Piešťany, IČO: 47255633, proti žalovanému: C.. L. G., nar. XX.X.XXXX, bytom R.. B. XX/XX, P., o zaplatenie 1.000,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.000,- eur spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.000,- eur od 1.2.2016 až do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. P r i z n á v a žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní, doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 1.2.2019, sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1.000,- eur spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.000,- eur od 1.2.2016 do zaplatenia titulom neuhradeného záväzku zo zmluvy o pôžičke. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania. Veci bola pridelená spisová značka 12Up/116/2019.
2. Žalobný nárok odvodzoval žalobca od zmluvného vzťahu strán sporu založeného zmluvou o pôžičke uzavretou dňa 30.7.2015, ktorú pôžičku žalovaný, napriek neustálym prísľubom, žalobcovi nevrátil. Nakoľko žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku, popri nároku na zaplatenie dlžnej pohľadávky si žalobca uplatnil proti žalovanému aj nárok na úrok z omeškania podľa vykonávacieho nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z.
3. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní rozhodol vo veci platobným rozkazom sp. zn. 12Up/116/2019 zo dňa 22.2.2019, proti ktorému podal žalovaný včas odpor s vecným odôvodnením, čím bol platobný rozkaz zrušený priamo zo zákona (§ 11 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov), o čom Okresný súd Banská Bystrica upovedomil žalobcu, a vyzval ho, aby v lehote 15 dní navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“ alebo „Civilný sporový poriadok“ v príslušnom tvare), čo žalobca využil.
4. Na základe návrhu žalobcu na pokračovanie v konaní na príslušnom súde podľa Civilného sporového poriadku Okresný súd Banská Bystrica podľa § 10 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. dňa 15.7.2019 postúpil vec Okresnému súdu Piešťany, a upovedomil o tom žalobcu.
5. Súdny spis spolu s postúpením veci bol doručený Okresnému súdu Piešťany dňa 17.7.2019, kde bola veci zároveň pridelená nová spisová značka: 22C/61/2019.
6. Žalovaný žalobný nárok neuznal argumentujúc, že pri poskytnutí predmetnej pôžičky v sume 1.000,- eur dňa 30.7.2015 boli, okrem podpísania zmluvy o pôžičke a reálnom prevzatí sumy pôžičky, medzi stranami dohodnuté aj ústne dohody, a to: 1.) žalobca ako veriteľ si vyžiadal od žalovaného ako záloh pôžičky kvalitné náramkové hodinky s ciferníkom z ušľachtilej ocele, s koženým remienkom horčicovej farby a so samonaťahovacím mechanizmom pri pohybe hodiniek. Hodinky si žalobca prevzal dňa 30.7.2015, a má ich doteraz vo svojej držbe; 2.) v čase poskytnutia pôžičky vykonával žalovaný pre žalobcu ako veriteľa rôzne drobné práce. Neskôr ho žalobca poveril inžinierskou činnosťou pre spoločnosť DG RAM s.r.o. a M-TOMEX s.r.o. pri príprave investície IBV Moravany nad Váhom s tým, že je možnosť poskytnutú pôžičku odpracovať. Túto prácu vykonával žalovaný pre žalobcu od januára 2017 do 25.10.2017, kedy mu bez udania dôvodov žalobca oznámil, že práce ukončuje. Na otázku žalovaného, kedy mu žalobca zaplatí za jeho prácu, žalobca neodpovedal ani ho neskôr nekontaktoval. Hodnota vykonanej práce na základe ústnej dohody strán sporu a v zmysle rozsahu jeho požiadaviek presahuje hodnotu pôžičky, pričom veriteľ má v držbe aj záloh, t. j. náramkové hodinky. Z týchto dôvodov požadoval žalovaný mimosúdnu dohodu alebo nariadenie pojednávania.
7. Žalobca trval na žalobnom návrhu, nakoľko žalovaný nespochybnil žalobou uplatnený nárok na zaplatenie dlžnej sumy. Z odporu žalovaného možno jednoznačne ustáliť, že predmetnú pôžičku doposiaľ žalobcovi nevrátil. Žiadna ústna dohoda, na ktorú sa žalovaný odvoláva v odpore proti platobnému rozkazu, medzi stranami uzavretá nebola.
8. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktoré sa nedostavili strany sporu ani právny zástupca žalobcu, ktorí boli na pojednávanie riadne a včas predvolaní, ktorých súd včas písomne upovedomil, že bude vec pojednávať iba v neprítomnosti strán sporu z dôvodu vyhláseného núdzového stavu v súvislosti s pandemickou situáciou spôsobenou šírením nebezpečného respiračného ochorenia vírusom SARS-CoV-2 (Covid-19) s tým, že ak do termínu pojednávania nebude doručený súdu žiadny nesúhlas s pojednávaním v neprítomnosti strany sporu, resp. jej zástupcu, bude súd predpokladať, že strany sporu nemajú námietky s pojednávaním a s rozhodnutím veci v ich neprítomnosti a v neprítomnosti ich zástupcov (§ 157 ods. 2 CSP), a vec bude pojednávať v ich neprítomnosti. Nakoľko do začiatku pojednávania nebol doručený súdu žiadny nesúhlas s pojednávaním v neprítomnosti strany sporu ani žiadosť o odročenie pojednávania z vážnych dôvodov, súd podľa § 180 CSP vec pojednával a rozhodol v neprítomnosti strán sporu a právneho zástupcu žalobcu.
9. Súd vykonal dokazovanie listinami, a to zmluvou o pôžičke zo dňa 30.7.2015, písomnými vyjadreniami strán sporu, ako aj ďalším obsahom spisového materiálu, a zistil tento skutkový stav:
10. Strany sporu uzavreli dňa 30.7.2015 písomnú zmluvu o pôžičke s odkazom na ust. § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka, na základe ktorej žalobca ako veriteľ požičal žalovanému ako dlžníkovi peniaze vo výške 1.000,- eur. Peňažnú hotovosť v sume 1.000,- eur odovzdal žalobca žalovanému pred podpisom zmluvy. Súčasťou zmluvy, v čl. II. je aj prehlásenie dlžníka o prevzatí sumy pôžičky. Strany sa dohodli, že dlžník vráti veriteľovi požičanú sumu bezúročne, ktorú sa dlžník zaviazal veriteľovi vrátiť jednorazovo, v lehote do 31.1.2016. Strany sa ďalej dohodli, že dlžník vráti veriteľovi dlh v hotovosti v mieste bydliska veriteľa. Pre prípad omeškania dlžníka so zaplatením dlhu sa dlžník zaviazal uhradiť veriteľovi úrok z omeškania podľa zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov (ďalej ako len ,,OZ“ alebo ,,Občiansky zákonník“ v príslušnom tvare) odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti dlhu až do úplného zaplatenia. V čl. VI. zmluvy sa strany výslovne dohodli, že túto zmluvu možno meniť iba písomnými dodatkami podpísanými oboma zmluvnými stranami.
11. Medzi stranami bolo nesporné tvrdenie žalobcu, že žalovaný mu doposiaľ nevrátil predmetnú pôžičku v peniazoch, a to ani sčasti.
12. Spornými zostalo medzi stranami tvrdenie žalovaného o uzavretí ústnej zmluvy o záložnom práve za účelom zabezpečenia predmetnej peňažnej pôžičky ako aj ústnej dohody za účelom odpracovania dlhu z pôžičky žalovaným. Súd nevykonal dokazovanie za účelom zistenia, či strany uzavreli ústnu zmluvu o záložnom práve za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky z predmetnej zmluvy o pôžičke, ktorá zmluva o záložnom práve, mala byť, podľa žalovaného, uzavretá odovzdaním zálohu -
náramkových hodiniek. Súd nevykonal dokazovanie ani za účelom zistenia, či žalovaný reálne vykonával pre žalobcu nejaké práce, vykonaním ktorých prác mal splatiť dlh z predmetnej pôžičky. Žalovaný neuviedol žiadne dôkazy na preukázanie týchto tvrdení, s výnimkou výsluchu strán sporu. Súd nevykonal dôkaz výsluchom strán sporu, nakoľko vykonaním tohto dôkazu by nedošlo k zisteniu skutkového stavu rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie vo veci samej.
13. Súd vec právne posúdil nasledovne:
14. Podľa § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
15. Podľa § 658 ods. 1 OZ, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
16. Podľa § 151b ods. 1 a 2 OZ, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona. V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh.
17. Podľa § 151j ods. 1 a 2 OZ, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná.
18. Podľa § 151md ods. 1 OZ, záložné právo zaniká a) zánikom zabezpečenej pohľadávky, b) zánikom všetkých vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, na ktoré sa záložné právo vzťahuje, c) ak sa záložný veriteľ vzdá záložného práva, d) uplynutím času, na ktorý bolo záložné právo zriadené, e) vrátením veci záložcovi, ak záložné právo vzniklo odovzdaním veci, f) ak záložca previedol záloh v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu predmetu podnikania alebo ak bol v čase prevodu alebo prechodu zálohu nadobúdateľ zálohu pri vynaložení náležitej starostlivosti dobromyseľný, že nadobúda záloh nezaťažený záložným právom, g) ak záložca previedol záloh a zmluva o zriadení záložného práva určuje, že záložca môže záloh alebo časť zálohu previesť bez zaťaženia záložným právom, h) iným spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva alebo vyplývajúcim z osobitného predpisu, i) ak sa vykonalo bez ohľadu na rozsah uspokojenia veriteľa.
19. Podľa § 151md os. 4 OZ, ak je zálohom hnuteľná vec a záloh bol podľa zmluvy o zriadení záložného práva odovzdaný záložnému veriteľovi, záložný veriteľ je povinný bez zbytočného odkladu po zániku záložného práva záloh vrátiť záložcovi.
20. Podľa § 559 ods. 1 OZ, splnením dlh zanikne.
21. Podľa § 559 ods. 2 OZ, dlh musí byť splnený riadne a včas.
22. Podľa § 40 ods. 2 OZ, písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.
23. Podľa § 121 ods. 3 OZ, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
24. Podľa ust. § 517 ods. 1 OZ, prvá veta, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
25. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis
26. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky /ďalej len „ECB“/ platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
27. Žalobca si uplatnil ako príslušenstvo pohľadávky úroky z omeškania od prvého dňa omeškania žalovaného s plnením peňažného dlhu z predmetnej zmluvy o pôžičke za obdobie odo dňa bezprostredne nasledujúceho po márnom uplynutí lehoty na vrátenie pôžičky podľa zmluvy, t. j. za obdobie od 1.2.2016 až do zaplatenia.
28. Základná úroková sadzba ECB platná k 1.2.2016 bola 0,05 %, ku ktorému dátumu výška zákonných úrokov podľa predpisov občianskeho práva predstavovala 0,05 % ročne + 5 percentuálnych bodov, t. j. 5,05 % ročne z dlžnej sumy od prvého dňa omeškania dlžníka s platením peňažného dlhu až do zaplatenia.
29. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
30. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
31. Vykonaným dokazovaním listinami, a to zmluvou o pôžičke zo dňa 30.7.2015, písomnými vyjadreniami strán sporu, ako aj ďalším obsahom spisového materiálu, súd mal za preukázané, že medzi stranami sporu vznikol dňa 30.7.2015 záväzkový právny vzťah založený písomnou zmluvou o pôžičke, na základe ktorej žalobca ako veriteľ požičal žalovanému ako dlžníkovi bezúročnú, peňažnú pôžičku v sume 1.000,- eur. Pôžičku v hotovosti v sume 1.000,- eur odovzdal žalovanému ešte pred podpisom zmluvy. Strany sa dohodli, že dlžník vráti veriteľovi požičanú sumu v hotovosti, jednorazovo a v mieste bydliska veriteľa, v lehote do 31.1.2016. Žalovaný predmetnú pôžičku, ani jej časť, žalobcovi v peniazoch nevrátil. Táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná.
32. Súd nevykonal dôkaz výsluchom strán sporu, navrhnutý žalovaným, nakoľko vykonanie tohto dôkazu by neprispelo k zisteniu skutkového stavu v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie vo veci samej. Medzi stranami zostalo sporným tvrdenie žalovaného, že strany uzavreli ústnu zmluvu o záložnom práve za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky z predmetnej zmluvy o pôžičke, ktorá zmluva o záložnom práve, mala byť, podľa žalovaného, uzavretá odovzdaním zálohu - náramkových hodiniek. Rovnako sporným zostalo tvrdenie žalovaného, že vykonával pre žalobcu nejaké práce, vykonaním ktorých prác mal splatiť dlh z predmetnej pôžičky. Odstránenie rozporov v týchto tvrdeniach nebolo pre rozhodnutie vo veci potrebné, preto súd sa nimi v spore viac nezaoberal.
33. Keďže žalovaný nevrátil žalobcovi peňažnú pôžičku dohodnutým spôsobom v peniazoch hotovosti riadne a včas, popri nároku na zaplatenie dlžnej peňažnej pohľadávky vznikol žalobcovi aj nárok na úroky z omeškania z dlžnej sumy od prvého dňa omeškania žalovaného s vrátením pôžičky, t. j. od 1.2.2016 až do zaplatenia. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd žalobe ako skutkovo a právne dôvodnej vyhovel v celom rozsahu (I. výrok).
34. Iba pre úplnosť súd poznamenáva, že strany uzavreli písomnú zmluvu o pôžičke, ktorú mohli meniť alebo zrušiť iba písomne (§ 40 ods. 2 OZ), vrátane dohodnutého spôsobu plnenia. Keďže strany sa v predmetnej zmluve dohodli na povinnosti žalovaného vrátiť žalobcovi pôžičku v peňažnej hotovosti v mieste bydliska žalobcu, iný spôsob vrátenia predmetnej pôžičky nie je možný, pokiaľ nebol písomne dojednaný, a preto vrátenie pôžičky „odpracovaním si dlhu“ nebolo v danom prípade možné. Pokiaľ by aj žalovaný odovzdal žalobcovi náramkové hodinky ako záloh slúžiaci na zabezpečenie žalobcovej pohľadávky z predmetnej zmluvy o pôžičke, k tomuto tvrdeniu žalovaného súd dodáva, že uzavretie ústnej zmluvy o záložnom práve samo osebe nezbavuje dlžníka povinnosti uhradiť veriteľovi zabezpečenú pohľadávku, keďže záložný veriteľ má právo, nie však povinnosť, uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky zo zálohu (§ 151j ods. 1 a 2 OZ). Pokiaľ záložný veriteľ nevyužije svoje právo na uspokojenie pohľadávky zo zálohu, môže naďalej trvať na zaplatení zabezpečenej zročnej peňažnej pohľadávky. Pohľadávka jej splnením zanikne (§ 559 ods. 1 OZ), čím zanikne aj záložné právo záložného veriteľa k zálohu (§ 151md ods. 1 písm. a/ OZ), pričom spolu so zánikom záložného práva vznikne povinnosť záložného veriteľa vrátiť záloh záložcovi (§ 151md ods. 4 OZ). S poukazom na uvedené, po splnení dlhu zaplatením peňažnej pôžičky spolu s úrokmi z omeškania sa môže žalovaný
ako záložca domáhať od žalobcu ako od záložného veriteľa vrátenia zálohu - náramkových hodiniek, a v prípade, že záložný veriteľ odmietne záloh vrátiť, bude môcť žalovaný podať proti nemu samostatnú žalobu na vrátenie zálohu, v ktorom konaní bude musieť žalovaný, už v pozícii žalobcu, samozrejme, preukázať svoje tvrdenia.
35. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
36. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
37. Nakoľko žalobca bol v tomto spore plne úspešný a súd nezistil existenciu žiadneho dôvodu hodného osobitného zreteľa pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania podľa § 257 CSP, súd podľa § 251 ods. 1 CSP priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu (II. výrok), o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktorý postup je v súlade s § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Piešťany do 15 dní od doručenia rozhodnutia, v písomnom vyhotovení.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh; § 363 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších prepisov.