Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_22Cpr-2-2021.pdf
PDF · 113.63 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-22C/10/2021
Uznesenie
Okresný súd Košice II v spore navrhovateľa: L. L., nar. XX.X.XXXX, G. XX, B., proti odporcovi: L. B. P. s.r.o., U. U. B., U. cesta XXX, B., I.: XX XXX XXX, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. M. na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
II. S. zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
X. Navrhovateľ sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným G. súdu B. I dňa XX.X.XXXX, postúpeným tunajšiemu súdu dňa X.X.XXXX, domáhal, aby súd vydal neodkladné opatrenie vo veci pretrvávajúceho bránenia vstupu zamestnancovi na pracovisko bez platného právneho dôvodu a neodkladným opatrením odporcovi uložil, aby sa zdržal protiprávneho konania, upustil od jeho trvania a neobmedzoval mu vstup na pracovisko bez právneho dôvodu a aby mu umožnil plniť si povinnosti vyplývajúce mu z pracovnej zmluvy. S. žiadal neodkladným opatrením nariadiť odporcovi zdržať sa odopierania základných ľudských práv a slobôd a zakázať mu zasahovať do základných práv navrhovateľa, a to práva na súkromie, ochrany osobnosti a ďalších práv. A. žiadal nariadiť odporcovi vyplatenie mzdy z priemerného zárobku za každý odpracovaný deň a uložiť mu vyplatenie nemajetkovej ujmy.
X. Navrhovateľ v článku I. svojho návrhu cituje rôzne ustanovenia R. o ochrane ľudských práv a základných slobôd, K. základných práv V. únie, H. P. republiky, S. práce, zákona č. XXX/XXXX o zdravotnej starostlivosti a službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. M. v článku II. návrhu uvádza, že dňa XX.XX.XXXX mu nebol umožnený vstup na pracovisko za účelom plnenia si pracovných úloh vyplývajúcich z pracovnej zmluvy zo dňa X.X.XXXX z dôvodu, že sa navrhovateľ odmietol podrobiť nezákonnému konaniu a preukázať sa negatívnym výsledkom testu na ochorenie K. XX. M. uvádza, že mu je odopierané jeho ústavné právo na prácu, ďalšie právo na ochranu osobných údajov a svojej zdravotnej dokumentácie a vykonávanie riadneho si plnenia pracovných povinností podľa pracovnej zmluvy. Vo svojom podaní poukazuje na to, že E. vlády P. republiky č. XX zo dňa XX.XX.XXXX ako aj všetky ostatné uznesenia vlády týkajúce sa plošného testovania a s tým spojených reštrikcií sú právnymi aktmi, ktoré slúžia ako forma rozhodovania vlády SR vo vzťahu k organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy. U. navrhovateľa pracovnoprávne vzťahy alebo obdobné pracovnoprávne vzťahy sú vzťahmi dvoch subjektov, ktoré sa a priori spravujú právnym režimom právnych predpisov z oblasti pracovného práva. V rámci neho je zakotvený aj antidiskriminačný zákon, ktorý zakotvuje zásadu rovnakého zaobchádzania v oblasti pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahov. L. zamestnávatelia vychádzajú z mylnej právnej domnienky, že vynucovaním si výsledkov testov na ochorenie covid-XX od svojich zamestnancov uplatňujú svoje práva voči zamestnancom, a to v súvislosti s plnením svojich povinnosti, ktoré im vyplývajú zo zákona o ochrane bezpečnosti a zdravia pri práci. V rámci posudzovania právneho konania je potrebné vychádzať z celého súboru
právnych skutočnosti a právnych noriem a ich vzájomných interakcii. U. pri vytvorení zdanlivého dojmu „zákonnosti" celoštátneho testovania/diagnostiky obyvateľstva P. republiky na ochorenie covid-XX treba pátrať po prameňoch práva, na základe ktorých vládna moc uskutočňuje svoje kroky. Tu narazíme na absolútnu aj relatívnu neplatnosť celej reťaze právnych úkonov, od vydávania protiprávnych opatrení H. verejného zdravotníctva P. republiky, po zmätočné a nevykonateľné uznesenia vlády P. republiky týkajúce sa pandémie ochorenia covid-XX, až po protiústavnosť novely zákona č. XXX/XXXX Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Z týchto právne neurčitých a zmätočných krokov potom pramení aj konanie zamestnávateľov, ktorí sú orgánmi štátnej správy a masovokomunikačnými prostriedkami uvedení do omylu. U. v prípade, ak zamestnávateľ žiada negatívny výsledok testu/ diagnostiky od svojho zamestnanca, takéto konanie jednoznačne posudzujem ako diskrimináciu zamestnanca zo strany zamestnávateľa. S. môže posúdiť zdravotnú spôsobilosť zamestnanca na prácu zákonným spôsobom len na základe vykonanej lekárskej preventívnej prehliadky. A. sa dokonca v krízovom stave nahrádza iba čestným vyhlásením zamestnanca, že jeho zdravotný stav je v poriadku. Aj tu sa však jedná iba o zamestnancov, ktorý vykonávajú prácu zaradenú do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie v zmysle právnej klasifikácie posudzovania náročností profesii na zdravie, pričom ostatní zamestnanci nemajú ani takúto povinnosť.
X. Podľa názoru navrhovateľa teda nemajú postavenie normatívneho právneho aktu - všeobecne záväzného právneho predpisu, preto nemôžu zaväzovať fyzické a právnické osoby. V zmysle H. SR článku XX je možné povinnosti všeobecne ukladať len nariadením a nie uznesením vlády SR. K. testovanie počas núdzového stavu sankcionované za neúčasť na takejto akcii by bolo obmedzením základných práv a slobôd. U. s poukazom na čl. XX ods. X H. SR nie je možné bez zmeny ústavného zákona č. XXX/XXXX Z.z. takéto testovanie osobám na území P. republiky uložiť pod hrozbou sankcie ako povinnosť. S. namieta platnosť vyhlášky č. XX/XXXX H. verejného zdravotníctva SR, ktorá zmocňuje zamestnávateľov, aby neumožnili na pracovisko vstup zamestnancom bez preukázania sa negatívnym výsledkom na ochorenie K. XX. U. navrhovateľa je táto vyhláška v priamom rozpore s dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, s ustanoveniami H. P. republiky, nariadením Y., S. práce ako aj ďalšími zákonmi. U. názoru navrhovateľa zákon č. XXX/ XXXX Z.z. obsahuje splnomocňujúce ustanovenie na vydávanie vykonávacích právnych predpisov iba pre L. zdravotníctva SR a nie pre H. verejného zdravotníctva SR. U. nie je možné odvolávať sa na povinnosti stanovené vyhláškami H. verejného zdravotníctva P. republiky. P. navrhovateľ čestne v podaní prehlásil, že je úplne zdravý a bez akýchkoľvek príznakov respiračného ochorenia, pričom v slovenskom právnom poriadku platí prezumpcia bezinfekčnosti. M. s odvolaním sa na R. o ochrane ľudských práv a dôstojnosti človeka ďalej tvrdí, že záujmy a blaho človeka budú mať prednosť pred výhradným záujmom vedy a spoločnosti. M. tvrdí, že počas núdzového stavu nie je možné požadovať, aby sa fyzické osoby kedykoľvek a komukoľvek preukazovali výsledkami testov na K. XX alebo potvrdeniami o ich absolvovaní. A. zamestnávateľ nemôže od neho požadovať modrý certifikát. S. si myslí, že toto konania zamestnávateľa nie je ospravedlniteľné tým, že vládou P. republiky a ostatnými orgánmi štátnej správy je uvádzaný do omylu, a preto koná v mylnej domnienke zákonnosti. A. neznalosť zákona nikoho neospravedlňuje a nevyviňuje z právnej zodpovednosti za jeho porušenie.
X. Navrhovateľ k návrhu pripojil kópiu výzvy navrhovateľa adresovanej odporcovi na zdržanie sa a upustenie od protiprávneho konania zo dňa X.X.XXXX, oznámenie navrhovateľa odporcovi zo dňa XX.X.XXXX, žiadosť navrhovateľa o vyjadrenie zo dňa XX.X.XXXX, listy odporcu adresované navrhovateľovi označené ako „M. na pracovisku“ zo dňa XX.X.XXXX a „G. na email“ zo dňa XX.X.XXXX (ďalej len G. odporcu) a emailovú komunikáciu medzi navrhovateľom a zamestnancom odporcu.
X. Súd mal z obsahu podania navrhovateľa a listinných dôkazov k nemu priložených za osvedčené, že navrhovateľ pracoval v čase november XXXX - február XXXX u odporcu. S. súd mal za osvedčené z G. odporcu, že odporca ako zamestnávateľ v súlade s vyhláškou H. verejného zdravotníctva P. republiky vyžaduje od svojich zamestnancov pre vstup na pracovisko preukázanie sa potvrdením o negatívnom výsledku RT-U. testu alebo potvrdením o negatívnom výsledku antigénového testu na ochorenie K.- XX resp. potvrdením o spĺňaní niektorej výnimky podľa aktuálne platnej vyhlášky a že neprítomnosť navrhovateľa v práci na obdobie od XX.X.XXXX v evidencii dochádzky eviduje ako ospravedlnenú neprítomnosť v práci bez náhrady mzdy. M. bol dňa X.X.XXXX z dôvodu nepreukázania sa potvrdením o negatívnom výsledku testu, resp. potvrdením o spĺňaní niektorej z výnimiek, odporcom zakázaný vstup na pracovisko. A. ho tiež upozornil, že počas doby trvania predmetnej prekážky zamestnávateľ za neho neodvádza v zmysle § 26 ods. X písm. a) zákona č. XXX/XXXX Z.z. o sociálnom poistení poistné na
sociálne poistenie a v zmysle ustanovenia § 11 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. o zdravotnom poistení neodvádza ani poistné na zdravotne poistenie. M. bol povinný počas predmetnej prekážky v práci hradiť za seba zdravotné poistenie sám v zmysle ustanovení § X1 ods. 1 zákona o zdravotnom poistení. A. z tvrdení samotného navrhovateľa má súd za osvedčené, že navrhovateľ sa odmieta podrobiť RT-U. testu ako aj antigénového testu na ochorenie K.-XX, a preto nedisponuje ani ich výsledkami.
X. Súd rozhodoval v zmysle ustanovení § 324 ods. X a 3, § 325 ods. 1, § 326, § 132 ods. 1, § 328 a § 329 zák. č. XXX/XXXX Z. z. K. sporového poriadku (ďalej len „K.“); ustanovení čl. X ods. 1, čl. X ods. 2, 3, čl. XX a čl. XX H. P. republiky; ustanovení čl. 1, čl. 5, čl. X a čl. XX H. zákona č. XXX/XXXX o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu; ustanovenia § 4 zák. č. XXX/XXXX Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu; ustanovení § 5 ods. X písm. k), § X8 ods. 4 písm. e), j), s), x) a z), § 59b zák. č. XXX/XXXX Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov; ustanovenia § 1 vyhlášky H. verejného zdravotníctva č. XXX/XXXX, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia k režimu vstupu osôb do priestorov prevádzok a priestorov zamestnávateľa zo dňa XX.XX.XXXX(ďalej len „F. č. XXX/XXXX“) a v zmysle časti C uznesenia vlády P. republiky č. XXX zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej len „E. č. XXX/XXXX“).
X. Podľa § 324 ods. X K. sporového poriadku (ďalej len K.), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
X. Podľa § 325 ods. X K., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
X. Podľa § 3X5 ods. 2 písm. a) K., neodkladným opatrením môže súd uložiť strane najmä, aby poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje.
XX. Podľa § 3X5 ods. 2 písm. d) K., neodkladným opatrením môže súd uložiť strane najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
XX. Podľa § 326 ods. X K., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
XX. Podľa § 3X6 ods. 2 K., k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
XX. Podľa § 328 ods. X K., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
XX. Podľa § 3X8 ods. 2 prvá veta K., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do XX dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.
XX. Podľa § 329 ods. X K. veta prvá, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
XX. Podľa § X ods. 1 vyhlášky H. verejného zdravotníctva č. XXX/XXXX, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia k režimu vstupu osôb do priestorov prevádzok a priestorov zamestnávateľa zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej len „vyhláška“): „U. § XX ods. X písm. e), s), x) a z) zákona sa v období od XX. marca XXXX do XX. apríla XXXX z dôvodu ochrany života a zdravia všetkým prevádzkovateľom zariadení, vrátane škôl a školských zariadení, nariaďuje zakázať vstup osobám, okrem osôb podľa § 1 ods. 2, do vnútorných a vonkajších priestorov ich prevádzok; tým nie sú dotknuté obmedzenia prevádzok podľa osobitného predpisu.“
XX. Podľa § X ods. X písm. b), c), d), e) vyhlášky zákaz podľa § 1 ods. 1 sa nevzťahuje na: b) osobu, ktorá sa preukáže potvrdením o negatívnom výsledku RT-U. testu alebo potvrdením o negatívnom výsledku antigénového testu na ochorenie K.-XX nie starším ako X dní, c) osobu, ktorá prekonala ochorenie K.- XX a má o jeho prekonaní doklad nie starší ako tri mesiace, d) osobu, ktorá sa preukáže, že jej bolo diagnostikované ochorenie K.-XX v období nie dávnejšom ako X mesiace od okamihu vstupu a e) osobu zaočkovanú proti ochoreniu K.-XX aj druhou dávkou vakcíny a od tohto očkovania uplynulo aspoň XX dní.
XX. Podľa § 1 ods. X vyhlášky za účelom overenia, že sa na osobu nevzťahuje zákaz vstupu podľa § X ods. 1 je prevádzkovateľ zariadenia oprávnený požadovať od osoby vstupujúcej do vnútorných alebo vonkajších priestorov prevádzky predloženie príslušného dokladu, ktorý preukazuje niektorú zo skutočností podľa § 1 ods. 2; do tohto dokladu je prevádzkovateľ zariadenia oprávnený nahliadnuť.
XX. V zmysle § 325 K. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť z dvoch dôvodov a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. R. ustanovenie obsahuje v ods. X demonštratívny výpočet uplatnenia inštitútu neodkladného opatrenia v praxi.
XX. Neodkladné opatrenie slúži bezodkladnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv strany sporu a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. A., kto navrhuje vydať neodkladné opatrenie, musí mať právny záujem na neodkladnom opatrení, t.j. musí osvedčiť potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. R. právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní. U. potrebou bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov sa rozumie stav vzťahov účastníkov, ktorý neznesie odklad. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné.
XX. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je ďalej nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. L. osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (pozri rozhodnutie M. súdu SR X K. XX/XXXX). U. právnej teórie (F., M. a kolektív K. právo procesné, V. s.r.o., Q. XXXX, strana XXX) osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie.
XX. Nedostatočný opis rozhodujúcich skutočností príp. neosvedčenie rozhodujúcich skutočností má za následok zamietnutie návrhu. V prípade konania o nariadení neodkladného opatrenia sa uplatňuje striktná zodpovednosť navrhovateľa za vlastnú procesnú aktivitu a dôslednosť pri koncipovaní návrhu a jeho príloh. R. bremeno, resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia. U. alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia posudzuje súd len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín. M. opatrením by nemalo dochádzať k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru.
XX. Z obsahu návrhu navrhovateľa je zrejmé, že sa podaným návrhom domáha nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 3X5 ods. 2 písm. a), d) K.. Z vyššie uvedených odsekov vyplýva, že na to, aby súd mohol vydať takéto neodkladné opatrenie, musí mať za osvedčené najmä potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán v čase jeho rozhodovania, pričom dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia zaťažuje samotného navrhovateľa. S. však platí, že nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia.
XX. Súd teda najprv skúmal to, či navrhovateľ v danom prípade osvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán. P. však dospel k záveru, že navrhovateľ potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán uložením neodkladného opatrenia neosvedčil.
XX. Z obsahu návrhu možno vyvodiť, že navrhovateľ potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán vyvodzuje z toho, že podmienením vstupu na pracovisko preukázaním sa potvrdenia o negatívnom výsledku testu na ochorenie K. XX odporca ako zamestnávateľ porušuje jeho základné práva, a to právo na prácu, právo na súkromie a právo na ochranu osobnosti. A. konanie odporcu mu tiež spôsobuje ujmu na majetku, keďže prichádza o svoju mzdu, ktorá by mu inak podľa pracovnej zmluvy patrila. Q. navrhovateľ ujmu, ktorá mu konaním odporcu vzniká na jeho majetkových prípadne osobnostných právach, nekonkretizuje. T. povedané z obsahu návrhu navrhovateľa vyplýva, že navrhovateľ sa domáha v podstate toho, aby súd v rámci neodkladného opatrenia nariadil odporcovi, aby odporca ako jeho zamestnávateľ umožnil navrhovateľovi vstupovať na jeho pracovisko bez toho, aby sa navrhovateľ preukázal potvrdením o negatívnom teste na ochorenie K. XX, keďže sa odmieta podrobiť testovaniu. A. navrhovateľ v podstate žiada, aby súd v rámci neodkladného opatrenia nariadil odporcovi, aby odporca ako jeho zamestnávateľ umožnil navrhovateľovi vstup na jeho pracovisko bez toho, aby sa navrhovateľ zúčastnil testovania na ochorenie K. XX.
XX. Pre posúdenie potreby neodkladnej úpravy pomerov strán je podľa názoru súdu rozhodujúce to, že na celom území P. republiky z dôvodu pandémie stále trvá núdzový stav, ktorý bol vyhlásený E. vlády P. republiky č. XXX zo dňa XX.XX.XXXX a opakovane predĺžený naposledy E. vlády P. republiky č. XXX zo dňa XX.XX.XXXX. U. článku X ods. X H. zákona č. XXX/XXXX o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu, v čase núdzového stavu vyhláseného z dôvodu ohrozenia života a zdravia osôb v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie možno v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas podľa závažnosti ohrozenia obmedziť základné práva a slobody a uložiť povinnosti na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území, ktorým môže byť aj celé územie P. republiky, a to najviac v rozsahu podľa odseku X písm. a), b), e), g), h) alebo písm. j). U. citovaného ustanovenia vláda P. republiky naposledy svojím uznesením č. XXX/XXXX obmedzila s účinnosťou od XX. marca XXXXslobodu pohybu a pobytu zákazom vychádzania od XX. marca XXXX v čase od XX.XX hod. do XX.XX hod. nasledujúceho dňa, do odvolania, najneskôr však do konca núdzového stavu, teda uplynutím XX. apríla XXXX. F. P. republiky týmto uznesením okrem iného rozhodla, že toto obmedzenie sa nevzťahuje na cestu do a zo zamestnania zamestnanca, okrem zamestnancov škôl a školských zariadení, ktorý nemôže vzhľadom na povahu práce vykonávať túto ako prácu z domácnosti, ak sa preukáže potvrdením zamestnávateľa s určením pracovnej doby a miesta výkonu práce a na cestu na výkon podnikateľskej činnosti alebo inej obdobnej činnosti, ktorá nemôže byť vykonávaná ako práca z domácnosti a cestu späť, ak sa táto osoba preukáže v rámci okresu zaradeného uznesením vlády SR podľa K. J.-u do IV. a I.. stupňa varovania negatívnym výsledkom RT-U. testu nie starším ako X dní alebo antigénového testu certifikovaného na území V. únie na ochorenie K.-19 nie starším ako X dní, ak sa táto osoba preukáže v rámci okresu zaradeného uznesením vlády SR podľa K. J.-u do II. stupňa varovania negatívnym výsledkom RT-U. testu nie starším ako XX dní alebo antigénového testu certifikovaného na území V. únie na ochorenie K.-XX nie starším ako XX dní, ak sa táto osoba preukáže v rámci okresu zaradeného uznesením vlády SR podľa K. J.-u do I. stupňa varovania negatívnym výsledkom RT-U. testu nie starším ako XX dní alebo antigénového testu certifikovaného na území V. únie na ochorenie K.-XX nie starším ako XX dní, alebo ak táto osoba prekonala ochorenie K.-XX a má o jeho prekonaní doklad nie starší ako tri mesiace alebo ak táto osoba bola zaočkovaná proti ochoreniu K.-XX aj druhou dávkou vakcíny a od tohto očkovania uplynulo aspoň XX dní, alebo osoba, ktorej zdravotný stav alebo zdravotná kontraindikácia neumožňuje vykonanie testu na ochorenie K.-XX.
XX. Z E. č. XXX/XXXX teda vyplýva, že výnimku zo zákazu vychádzania na cestu zo a do zamestnania majú iba osoby, ktoré sa zúčastnia testovania na ochorenie K. XX a majú negatívny výsledok. M. vo svojom návrhu v podstate žiada, aby odporca ako zamestnávateľ bol povinný umožniť mu vstup na pracovisko bez absolvovania testovania na ochorenie K. XX. S. z návrhu vyplýva jednoznačná vôľa navrhovateľa nezúčastňovať sa testovania na ochorenie K. XX. A. aj keby súd vyhovel návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia, nemalo by to pre navrhovateľa žiadny reálny význam. A. navrhovateľ by sa na svoje pracovisko nemohol dostať, keďže vláda svojím E. č. XXX/XXXX v časti C rozhodla tak, že bez absolvovania testovania na ochorenie K. XX s negatívnym výsledkom nie je možné v zmysle bodu X.X časti C. E. č. XXX/XXXX cestovať do zamestnania. R. je tiež to, že povinnosť zakázať vstup na pracovisko v zmysle F. č. XXX/XXXX trvá iba do XX.X.XXXX, t.j. rovnako ako trvá obmedzenie zákazom vychádzania. M. opatrenie by bolo teda bez reálneho účinku pre navrhovateľa. U. za situácie, keď je osvedčená vôľa navrhovateľa nezúčastňovať sa testovania na ochorenie K. XX, je zbytočné nariaďovať
navrhované neodkladné opatrenie, keďže navrhovateľ na pracovisko v dôsledku obmedzenia práva pohybu a pobytu zákazom vychádzania E. č. XXX/XXXX bez absolvovania testovania na ochorenie K. XX nebude vedieť pricestovať. P. teda z uvedeného uzatvára, že v danom prípade navrhovateľ potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán uložením navrhovaného neodkladného opatrenia neosvedčil.
XX. Právna záväznosť uznesení vlády P. republiky obmedzujúcich základné práva s slobody pre každého vrátane navrhovateľa ako formy rozhodnutí vlády vydaných v súvislosti s vyhláseným núdzovým stavom vyplýva z článku X ods. X a článku XX ods. X H. zákona o bezpečnosti štátu. A. záver potvrdil aj H. súd P. republiky, vo svojom náleze sp. zn. PL. ÚS XX/XXXX-XXX, v bode XX na strane XX, kde je uvedené: „E. čl. X ods. X ústavného zákona o bezpečnosti štátu ustanovuje výslovne L., nie povinnosť, obmedziť základné práva alebo uložiť povinnosti (V čase núdzového stavu možno v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas podľa závažnosti ohrozenia obmedziť základné práva a slobody a uložiť povinnosti). Aj touto skutočnosťou argumentuje aj vláda vo svojom vyjadrení. D. čl. XX ods. X ústavného zákona o bezpečnosti štátu vymedzuje tri druhy rozhodnutí vlády súvisiacich s núdzovým stavom: (a) rozhodnutie o vyhlásení núdzového stavu, (b) rozhodnutie o skončení núdzového stavu a (c) rozhodnutie o obmedzení základných práv a slobôd a uložení povinností (to nevylučuje, že rozhodnutie o vyhlásení a obmedzení nemôže byť v jednom uznesení). M. túto koncepciu naznačuje aj dôvodová správa k čl. X ústavného zákona o bezpečnosti štátu: „V súlade s princípom pozitívneho vymenovania sa v odseku X návrhu ústavného zákona vymedzuje súpis základných práv a slobôd, ktoré môže vláda P. republiky obmedziť na ohrozenom území pri vyhlásení núdzového stavu alebo počas jeho trvania. F. P. republiky môže tak urobiť len v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas podľa závažnosti ohrozenia. V nadväznosti na čl. XX ods. X H. P. republiky zveruje návrh ústavného zákona vláde P. republiky právomoc obmedziť taxatívne vymenované základné práva a slobody, a to s cieľom riešiť núdzový stav v štáte. F. P. republiky môže obmedziť všetky podmienky práva a slobody súčasne alebo len niektoré z nich, pričom je pri rozhodovaní o tomto rozsahu viazaná závažnosťou ohrozenia bezpečnosti v súvislosti s núdzovým stavom. F. citované základné práva a slobody však možno obmedziť len v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas.“ Z čl. X ods. X a čl. XX ods. X ústavného zákona o bezpečnosti štátu teda vyplýva, že vláda môže počas núdzového stavu obmedziť základné práva tak, ako to bolo na základe uznesenia č. XXX/XXXX, ale nie je povinná tak urobiť (porov. historicky § 4 zákona č. XXX/XXXX Sb. o mimořádných opatřeních, ktorý, naopak, explicitne stanovoval povinnosť obmedzenia).“ a tiež v bode XX na strane XX, kde je uvedené: „J. už bolo uvedené, na základe núdzového stavu možno fakultatívne uznesením vlády priamo obmedziť základné práva alebo uložiť povinnosti.“.
XX. Ústavný súd P. republiky, vo svojom náleze spis. zn. PL. ÚS X/XXXX-XX, v bode XXX na strane XX uvádza: „... v negatívnom výsledku testu ako podmienke pre uplatnenie niektorých výnimiek zo zákazu vychádzania nevidí formálny rozpor s čl. X ods. X v spojení s odsekom X ústavného zákona o bezpečnosti štátu tak, ako to naznačuje generálny prokurátor. B. uznesenie vlády nepochybne zaviedlo obmedzenie slobody pohybu a pobytu podľa čl. X ods. X v spojení s odsekom X písm. g) ústavného zákona o bezpečnosti štátu, a nie obmedzenie nedotknuteľnosti osoby a jej súkromia núteným pobytom v obydlí podľa písm. a) toho istého ustanovenia. G. nedotknuteľnosti osoby (či už núteným pobytom v obydlí alebo evakuáciou na určené miesto) skôr predpokladá aktívne, priame a konkrétne zásahy nariadené, prípadne aj vykonané verejnou mocou do fyzickej integrity jednotlivca. V súdenej veci však generálny prokurátor cieli na prieskum zákazu vychádzania (obmedzenie slobody pohybu a pobytu), výnimku z ktorého napadnuté uznesenie vlády podmieňuje negatívnym testom. H. súd tu upozorňuje, že v prípade splnenia ostatných ústavných podmienok by vláda z formálneho uhla pohľadu mohla in abstracto nariadiť zákaz vychádzania aj bez akejkoľvek výnimky.“ , v bode XXX na strane XX uvádza: „H. súd skôr ako na izolovane a formálne chápanú povinnosť nazerá na testovanie ako na súčasť súboru pravidiel obmedzujúcich slobodu pohybu a pobytu formou zákazu vychádzania (časť C.X napadnutého uznesenia vlády). Z tohto generálneho obmedzenia vláda zaviedla výnimky, ktoré svojou priamou realizačnou nadväznosťou na všeobecné pravidlo (zákaz vychádzania) dotvárajú jeho celkovú skutočnú podobu. A. je povinnou podmienkou, ktorá je svojou povahou zjavne prejavom snahy o rešpektovanie požiadavky nevyhnutnosti obmedzovania slobody pohybu a pobytu zákazom vychádzania (tej nevyhnutnosti, o ktorej hovorí ústavný zákon o bezpečnosti štátu). I. o diagnostický zákrok, ktorý prispieva k čo najvčasnejšej možnej identifikácii infikovaných, a tým umožňuje na celkom adresnej báze podrobiť ich nadväzujúcim obmedzeniam (karanténa) efektívne brániacim ďalšiemu šíreniu infekcie.“, v bode XXX na strane XX uvádza: „U. ústavný súd vníma podmienenie výnimky negatívnym výsledkom testu ako snahu vlády o hľadanie riešenia rešpektujúceho v rovine
ústavnoprávnej požiadavky nevyhnutnosti obmedzovania slobody pohybu a pobytu. U. postoj s istotou nemožno kvalifikovať ako formálne porušujúci čl. XX ods. X alebo čl. XX ods. X ústavy ani čl. X ods. X písm. a) v spojení s odsekom X ústavného zákona o bezpečnosti štátu.“ a tiež v bode XXX na strane XX uvádza: „Vo vzťahu k bodu C.X napadnutého uznesenia vlády ústavný súd neidentifikoval také obmedzenia základných práv slobôd, ktoré by zjavne nesúviseli s príčinou predĺženého núdzového stavu alebo by boli prejavom zjavného excesu či svojvôle vlády pri nastoľovaní protipandemických opatrení, a tak by v sebe niesli potenciál narušenia samotnej štruktúry ústavnosti. U. ústavný súd vyslovil, že napadnuté uznesenie vlády v časti C.X je v súlade s čl. X ods. X prvou vetou, čl. X ods. 2, čl. XX, čl. XX ods. X a čl. XX ods. X a X ústavy.“
XX. Na základe vyššie uvedeného a predovšetkým s poukazom na nálezy H. súdu P. republiky, sp. zn. PL. ÚS X/XXXX-XX a PL ÚS XX/XXXX-XXX, teda názor
navrhovateľa, že uzneseniami vlády P. republiky nemožno zaväzovať fyzické a právnické osoby a obmedzovať základné práva a slobody, nie je správny.
XX. Vzhľadom k tomu, že v konaní nebola osvedčená potreba neodkladnej úpravy pomerov strán, nebolo potrebné už skúmať dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa mala poskytnúť ochranu. M. uvedenému však súd dodáva, že záver navrhovateľa o neplatnosti F. č. XXX/XXXX (navrhovateľom v návrhu nesprávne označuje F. č. XX/XXXX) a jej rozporu s H. P. republiky je nesprávny. A. H. verejného zdravotníctva SR vydal túto F. č. XXX/XXXX v rámci svojej právomoci zverenej mu zákonom č. XXX/ XXXX Z.z., a to podľa § X8 ods. 4 písm. e), s), x) a z) a v súlade s § 59b zákona č. XXX/XXXX Z.z., ktorý ho na to vyslovene splnomocňuje. U. H. verejného zdravotníctva SR uložil povinnosti touto F. č. XXX/ XXXX vrátane povinnosti zamestnávateľom v § 2 na základe zákona, teda v súlade s článkom XX ods. X písm. a) H. P. republiky. V neposlednom rade súd tiež poukazuje aj na nevykonateľný petit návrhu pre jeho neurčitosť.
XX. Súd teda po oboznámení sa s návrhom navrhovateľa dospel k záveru, že nie je dôvodný v celom rozsahu. F. na to, že nie sú splnené zákonné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia, súd preto návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia v súlade s § 328 ods. X K. v celom rozsahu zamietol.
XX. Vzhľadom na to, že zamietnutím návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania vo veci samej dochádza k ukončeniu konania (o nariadení neodkladného opatrenia, súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov tohto konania o nariadení neodkladného opatrenia (§262 ods. X K.). O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. X K., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. F. k tomu, že navrhovateľ bol v konaní neúspešný a odporcovi žiadne trovy nevznikli, súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov tohto konania o nariadení neodkladného opatrenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v štyroch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).