Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12Co-20-2020.pdf
PDF · 102.7 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/20/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov JUDr. Janky Benkovičovej a Mgr. Martina Štubniaka, v spore žalobkyne K. H., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom R. XXX, proti žalovanému H. A., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom I. XXX/XX, O., právne zastúpenému Advokátska kancelária POLÁČEK & partneri s.r.o., so sídlom Dlhá 2039/6, Banská Bystrica, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 7C/238/2013-392 zo dňa 14. 11. 2019, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.
II. Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Zvolen, ako súd prvej inštancie (ďalej aj „prvoinštančný súd“ alebo „súd prvej inštancie“, event. „okresný súd“), odvolaním napadnutým rozsudkom zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobkyne K. H., rod. L., nar. XX. XX. XXXX a žalovaného H. A., nar. XX. XX. XXXX k rodinnému domu s garážou súp. č. XXX, postaveného na parc. č. XXXX/X, nachádzajúcich sa v okrese Q., v obci O., v k. ú. O., vedených na LV č. XXXX a Rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby a povolení užívania stavby zo dňa XX. XX. XXXX (I. výrok). Rodinný dom s garážou súp. č. XXX postaveného na parc. č. XXXX/ X, nachádzajúcich sa v okrese Q., v obci O., v k. ú. O., vedených na LV č. XXXX a Rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby a povolení užívania stavby zo dňa XX. XX. 2012 prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného H. A., nar. XX. XX. XXXX (II. výrok). Žalovanému uložil zaplatiť na vyrovnanie podielu zo zrušeného podielového spoluvlastníctva zaplatiť žalobkyni sumu 34 400,- Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (III. výrok). O trovách konania rozhodol tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 % do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu I. inštancie o výške náhrady trov konania (IV. výrok).
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k rodinného domu so súp. č. XXX, v kat. území O., s garážou, zapísaných na LV č. XXXX a Rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby a povolení užívania stavby, ktoré so žalovaným nadobudli počas trvania manželstva rozvedeného dňa 14. 09. 2005. Z nehnuteľnosti sa odsťahovala v máji 2005 iba s osobnými vecami a od uvedenej doby žalovaný užíva rodinný dom, pričom nebol ochotný sa vysporiadať, v apríli 2010 požiadala na zmenu BSM na podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam, žalovaného opakovane kontaktovala, avšak odmietol vyporiadanie, ona nemá ani kľúče od nehnuteľnosti, v ktorej nebola od mája 2005 a navyše sa žalovaný snažil ju oklamať tým, že predmetnú garáž podvodným spôsobom zlegalizoval a chcel si ju zapísať ako výlučný vlastník. Navrhla vykonať znalecké dokazovanie za účelom určenia hodnoty nehnuteľností, ktoré navrhla prikázať do
výlučného vlastníctva žalovaného, s povinnosťou ju vyplatiť polovicou sumy zo všeobecnej hodnoty stanovenej znaleckým posudkom.
3. Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa ust. § 136 ods. 1, 2, § 137 ods. 1, § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby žalobkyne, pretože medzi stranami sporu nedošlo k dohode o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Žalovaný nerozporoval navrhovaný spôsob vyporiadania, za účelom určenia všeobecnej hodnoty bolo nariadené znalecké dokazovania, ktoré preukázalo nemožnosť reálnej deľby nehnuteľností na dve samostatné bytové jednotky. Nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného, s čím súhlasil, pričom prihliadol na odsťahovanie sa žalobkyne z nehnuteľnosti v roku 2005, od ktorej doby nehnuteľnosti neužívala a zároveň ich teda ani neobhospodarovala, preto ich prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného. Pri určení výšky náhrady za spoluvlastnícky podiel vychádzal z výšky spoluvlastníckych podielov a zo všeobecnej hodnoty nehnuteľností určenej Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline v znaleckom posudku č. XXX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX vo výške XX XXX,- Eur, ktorú považoval za všeobecnú hodnotu nehnuteľností, pričom neprihliadol na znalecký posudok vypracovaný znalkyňou Ing. Bešinovou a odborný posudok Ing. Gubančíka, ktoré podľa Ústavu súdneho inžinierstva vykazovali zásadné formálne aj metodické nedostatky. Primeraná náhrada pre žalobkyňu predstavovala polovicu všeobecnej ceny nehnuteľností, teda sumu 34 400,- Eur, na zaplatenie ktorej zaviazal žalovaného. Žalovaný počas sporu opakovane žiadal v rámci procesnej obrany zohľadniť pri rozhodovaní investície vynaložené ním do predmetných nehnuteľností titulom nákladov na opravu, ako aj ďalších investícií, ktoré neuplatnil vzájomnou žalobou a pokiaľ ich chcel dosiahnuť v rámci vyporiadania spoluvlastníctva v širšom zmysle, o danom nároku bolo možné rozhodovať iba na základe vzájomnej žaloby, o ktorej by bol rozhodoval okresný súd samostatným výrokom. Nakoľko však žalovaný finančný nárok v konaní riadne neuplatnil, okresný súd o danom nároku vo veci nerozhodoval.
4. O trovách prvoinštančného konania rozhodol podľa § 255, § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“) vychádzajúc zo zásady úspechu charakteristickej pre sporové konanie, pričom žalobkyňa bola v spore plne úspešná, pokiaľ išlo o jej žalobný petit, ako aj výrok rozhodnutia, preto jej priznal plnú náhradu trov konania.
5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie konkrétne do III. a IV. výroku a žiadal, aby ho odvolací súd zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie jej podielu sumu 31 304,- Eur (34 400,- Eur - 1 - ica z investícii vo výške 3 096 Eur) a žiadnej zo strán sporu nepriznal náhradu trov konania.
6. Nesúhlasil s právnym názorom okresného súdu ohľadne nezohľadnenia výšky ním vynaložených investícií do nehnuteľností, ktoré boli uplatnené a zdokumentované počas dokazovania. Okresný súd ich mal zohľadniť, nakoľko ich objektívne vynaložil a v konečnom dôsledku boli zohľadnené aj pri vypracovaní znaleckých posudkov. Investície buď nemali byť zohľadnené pri určení výšky všeobecnej hodnoty nehnuteľností alebo mali byť zohľadnené pri rozhodovaní o vyplatení vyrovnacieho podielu zo zrušeného podielového spoluvlastníctva. Pri rozhodovaní o trovách konaniach považoval za spravodlivé žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania nepriznať, pretože sa nikdy nebránil zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva, vždy bol problém z dôvodu žalobkyňou požadovanou neprimeranou hodnotou za jej spoluvlastnícky podiel, keďže vychádzala z hodnoty nehnuteľností vo výške 100 000,- Eur, teda požadovala za svoj podiel sumu 50 000,- Eur, pričom všeobecná hodnota nehnuteľností zistená počas spolu bola v diametrálnom rozpore s požiadavkou žalobkyne. Nemožno hovoriť o ním vyvolanom spore, pretože k nemu došlo z dôvodu, že nedošlo k dohode medzi stranami spolu pokiaľ išlo o výšku hodnoty spoluvlastníckeho podielu.
7. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Poukázala na žalovaným spochybňovanie odbornosti znaleckého posudku vypracovaného Ústavom súdneho inžinierstva, ktorý je najvyššou inštitúciou v odbore súdneho inžinierstva. Listom zo dňa 20. 12. 2010 zakázala žalovanému vykonávať akékoľvek úpravy a opravy rodinného domu, no napriek tomu žalovaný predložil súdu doklady o vynaložených opravách, ktoré však nespĺňali náležitosti účtovných ani daňových dokladov - doklady bez pečiatky, podpisu, dátumu, so známkami očividnej manipulácie. Žalovaný klamal o odvrátení havarijného stavu, pretože výmenu okien v lete a kotla v júli pred vykurovacou sezónou, nemožno považovať za havarijný stav. Rovnako klamal o búrke, pretože strecha je doteraz nepoškodená, nedošlo k vytrhaniu plastových roliet a maľovanie
či pokládku plávajúcej podlahy nemožno považovať za odstraňovanie havarijného stavu. V podaní zo dňa 08. 02. 2016 žalovaný uviedol, že si nárok titulom investícii uplatňuje len ako procesnú obranu proti žalobe, ktorú skutočnosť zopakoval aj na základe výzvy súdu v uznesení zo dňa 14. 09. 2016. Poukázala na nemožnosť užívania rodinného domu od roku 2005, pretože sa do neho nemohla dostať ani za asistencie polície, pričom žalovaný dom 15 rokov užíval bez náhrady voči jej osobe. Žalovaný sa s ňou nikdy nechcel dohodnúť, všetko mu zostalo a k zrušeniu bezpodielového spoluvlastníctva došlo až zo zákona po troch rokoch. Pred prvým pojednávaním jej žalovaný ponúkol sumu 20 000,- Eur, ktorú sumu zopakoval aj na pojednávaní, pričom počas sporu sa žalovaným ponúkaná suma preukázala ako značne podhodnotená vychádzajúc zo znaleckého dokazovania.
8. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej zotrval na predchádzajúcich tvrdeniach. Poukázal na to, že žalobkyňa priznala, že ju kontaktoval pred podaním žaloby, ale k dohode nedošlo pre ich rozdielne názory na cenu nehnuteľností. Žalobkyňou predložené odborné vyjadrenie prekračovalo ďaleko viac znaleckým ústavom ustálenú výšku hodnoty nehnuteľností, preto považoval rozhodnutie súdu o priznaní náhrady trov konania žalobkyni za nezákonné. Dal do pozornosti skutočnosť, že prevažné obdobie po odchode žalobkyne užíval a aj užíva nehnuteľnosti ich spoločný syn, ktorému ich pomáhal opravovať a udržiavať.
9. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zotrvala na svojom predchádzajúcom vyjadrení a poukázala na opäť zavádzajúce argumenty žalovaného o nemožnosti pristúpiť na cenu nehnuteľností podľa odborného posudku, ktorý bola nútená dať vypracovať až po znaleckom posudku Ing. Anny Bešinovej, pretože nebol vypracovaný korektne a správne. Zotrvala na neochote žalovaného sa dohodnúť na zrušení spoluvlastníctva. Za účelové klamstvá a snahu odpútať pozornosť od merita veci považovala tvrdenia žalovaného o tom, kto v nehnuteľnostiach býva alebo nebýva. Žalovaný klamal ak uvádzal, že býva u svojej matky v dome, pretože vlastníčkou trojizbového domu je od roku 2008 sestra žalovaného, čoho dôkazom je aj skutočnosť, že počas ohliadok nehnuteľností znalcami mal žalovaný vždy všetky svoje osobné veci v dome, v ktorom má naďalej aj trvalý pobyt. Okrem toho, že užíva rodinný dom, v garáži naďalej uskutočňuje svoje vedľajšie aktivity s autami.
10. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379, § 380 a § 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
11. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
12. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
13. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovaného, ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a uvádza, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, v tomto smere si osvojuje dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP na tieto v celom rozsahu poukazuje.
14. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, reagujúc na odvolacie dôvody žalovaného odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenia právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil.
15. Odvolacia námietka žalovaného smerovala v podstate len do nezohľadnenia ním vynaložených investícií do spoločnej nehnuteľnosti, ktoré mali mať vplyv na sumu, ktorú titulom finančného vyrovnania bol povinný zaplatiť žalobkyni.
16. Rozsah odvolacieho prieskumu je v zásade daný odvolaním - § 379 a § 380 CSP, v zmysle ktorých je odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania. Odvolateľ teda spravidla sám určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie preskúmané odvolacím súdom (či napáda rozhodnutie vo všetkých jeho výrokoch alebo len niektorý z nich alebo len z hľadiska niektorej konkrétnej veci alebo
práva). Výnimky zo zásady uvedenej v predchádzajúcom odseku sú taxatívne vypočítané v § 379 CSP. Podľa tohto ustanovenia súd nie je viazaný rozsahom odvolania ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. V týchto prípadoch sú na jednej strane obmedzené strany sporu v možnosti nakladať s určitými nárokmi a na strane druhej dáva možnosť súdu, aby prekročil návrhy strán sporu.
17. Z povahy konania o návrhu na zrušenie podielového spoluvlastníctva a na vykonanie jeho vyporiadania niektorým zo spôsobov uvedených v § 142 OZ vyplýva, že na strane žalobcov či žalovaných musia byť uvedení vždy všetci podieloví spoluvlastníci, a že predmetom konania je vždy celá vec. Keďže predmet konania nie je v odvolacom konaní deliteľný, celý výrok vo veci samej je vždy jedným zo spôsobov zrušenia podielového spoluvlastníctva a rozhodnutie vo veci, hoci by pozostávalo z niekoľkých oddelených častí (v danom prípade výrok o zrušení podielového spoluvlastníctva, výrok o prikázaní do výlučného vlastníctva jednému zo spoluvlastníkov a výrok o náhrade za spoluvlastnícky podiel), nie je rozhodnutím o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom. Rozhodnutie odvolacieho súdu sa vzťahuje vždy na celý výrok vo veci a žiadna jeho časť nenadobúda oddelene právoplatnosť (§ 367 ods. 2 CSP). Preto odvolací súd musí z podnetu podaného odvolania preskúmať vždy celý výrok vo veci, čo je aj prejednávaný prípad.
18. V danom prípade predmetom konania je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného k nehnuteľnostiam. Keďže zmyslom zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva je nové konštituovanie hmotnoprávnych vzťahov, ktoré sa odvodzujú od spoločnej veci a vyporiadanie doterajších vzťahov, rozhodnutie súdu preto musí celkovo vyriešiť doteraz existujúci spoluvlastnícky vzťah. Súd prvej inštancie po zistení, že vec nie je reálne deliteľná, rozhodol o zrušení spoluvlastníctva a jeho vyporiadaní v zmysle § 142 ods. 1 OZ tak, že prikázal spoluvlastnícky podiel žalobkyne do výlučného vlastníctva žalovaného a rozhodol zároveň o jeho povinnosti vyplatiť podielovú spoluvlastníčku - žalobkyňu podľa výšky jej spoluvlastníckeho podielu.
19. Pokiaľ počas existencie spoluvlastníctva niektorý zo spoluvlastníkov vynaložil investície na spoločnú vec, má voči ostatným spoluvlastníkom právo na náhradu za vynaložené investície v rozsahu zodpovedajúcom ich spoluvlastníckym podielom na spoločnej veci. Takýto nárok na zaplatenie náhrady si investujúci spoluvlastník môže uplatniť aj v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v rámci tzv. vyporiadania v širšom zmysle. Nevyhnutnou podmienkou, aby sa súd mohol takýmto nárokom zaoberať je však jeho riadne uplatnenie návrhom alebo vzájomným návrhom so všetkými náležitosťami. O takomto nároku je potrebné rozhodnúť samostatným výrokom; je vylúčené vykonať jeho zohľadnenie v rámci rozhodovania o náhrade za spoluvlastnícky podiel (R 46/1991). Počas konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva si spoluvlastník, ktorému je ukladaná povinnosť zaplatiť druhému spoluvlastníkovi primeranú náhradu za vyporiadavané nehnuteľnosti, nemôže proti takémuto nároku spoluvlastníka započítať iný majetkový nárok. Súd v týchto súvislostiach ani nemôže znížiť peňažnú náhradu s poukazom na dobré mravy. Je tomu tak preto, že rozhodnutie súdu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva má konštitutívnu povahu a zakladá tak práva a povinnosti až do budúcna. Právo na zaplatenie náhrady tak vzniká spoluvlastníkovi až právoplatnosťou tohto rozhodnutia a len proti takto existujúcemu nároku možno namietať započítanie. Pre určenie výšky primeranej náhrady spoluvlastníkovi, ktorý je zo spoluvlastníctva vylučovaný, je rozhodujúca cena spoločnej veci v čase jej vyporiadania, pričom platí, že ak v čase rozhodovania od podania znaleckého posudku uplynula dlhšia doba, je potrebné cenu aktualizovať (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21. 11. 2018, sp. zn. 4Cdo/148/2017).
20. V rámci vyporiadania podielového spoluvlastníctva správne okresný súd nemohol v prospech žalovaného započítať ním vynaložené investície do nehnuteľností (tzv. širšie vyporiadanie spoluvlastníctva), pretože žalovaný nárok na investície neuplatnil vzájomnou žalobou, výslovne sa vyjadril, že ním uvádzané investície žiadal zohľadniť len v rámci obrany (č. l. 169, č. l. 198, č. l. 373), keď ich hodnotu chcel odpočítať od hodnoty spoluvlastníckeho podielu žalobkyne, teda nepodával návrh a súd sa nemohol takýmto nárokom zaoberať pre jeho riadne neuplatnenie. Investície vykonal bez súhlasu žalobkyne. Preto z výsledkov vykonaného dokazovania nevyplynula opodstatnenosť tohto spôsobu vyporiadania spoluvlastníctva v tzv. širšom zmysle. Žalovanému bola z titulu vyporiadacieho podielu správne uložená povinnosť nahradiť žalobkyni sumu 34 400,- Eur, ktorá predstavovala polovicu ceny hodnoty nehnuteľností určenej znaleckým dokazovaním.
21. Odvolací súd tiež dodáva, že žalovaný vo svojich podaniach (na č. l. 99 a č. l. 169) uvádzal rôzne sumy vynaložených investícií, ale ako bolo vyššie uvedené riadny návrh nepodal, preto nebolo možné na ne prihliadnuť.
22. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa §387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
23. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalovaného do výroku o trovách konania, odvolací súd uvádza, že ak podielový spoluvlastník dosiahol v spore o zrušenie podielového spoluvlastníctva autoritatívnym rozhodnutím súdu s presne takým spôsobom vyporiadania, na akom sa márne pokúšal s druhým spoluvlastníkom dohodnúť a aký následne navrhol v spore, bol v plnom rozsahu úspešný (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. júla 2012, sp. zn. 4 M Cdo 10/2012). V prejednávanom prípade okresný súd rozhodol spôsobom, ktorý bol žalobkyňou navrhovaný, pričom žalobkyňa v priebehu konania súhlasila s hodnotou nehnuteľností ustálenou znaleckým dokazovaním, preto možno správne konštatovať jej plný úspech v spore. Naopak žalovaný rozporoval hodnotu nehnuteľností a od nej sa odvíjajúcu sumu spoluvlastníckeho podielu žalobkyne, keď žiadal zohľadniť aj predchádzajúce ocenenie nehnuteľností znaleckým posudkom č. 49/2015, ktorý ocenil nehnuteľnosti bližšie k dátumu zániku bezpodielového spoluvlastníctva (výpoveď žalovaného na č. l. 374). Odvolací súd dodáva, že predmetom sporu bolo zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a nie spoluvlastníctva bezpodielového (poznámka odvolacieho súdu k námietke žalovaného k znaleckému posudku na ocenenie nehnuteľností v roku 2018) a okresný súd správne vychádzal z ceny určenej znaleckým posudkom č. 234/2018, na základe ktorého bola zistená primeraná náhrada za spoluvlastnícky podiel žalobkyne, pričom sa má jednať o cenu, za ktorú by bolo možné v danom čase a danom mieste predať vec za trhovú cenu, teda má ísť o cenu aktuálnu ku dňu rozhodovania.
24. Rozhodnutie prvoinštančného súdu je preto správne aj ohľadne náhrady trov konania žalobkyni, preto podľa §387 ods. 1, 2 CSP potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o náhrade trov konania.
25. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ust. § 255 ods. 1 CSP. V predmetnom prípade bola v odvolacom konaní bol plne úspešná žalobkyňa, preto by jej podľa uvedeného ustanovenia vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Nakoľko jej však žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli, odvolací súd jej náhradu trov konania nepriznal.
26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).