Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1CoR-8-2019.pdf
PDF · 127.8 KB
Case nature
Area
Subarea
1CoR/8/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Moniky Školníkovej v právnej veci žalobcov: 1/ H.. X. Q., nar. XX.X.XXXX, trvalý pobyt F. XXXX/X, XXX XX Ž., štátny občan W., 2/ JM Partner s.r.o., Gemerská 1776/6, 010 08 Žilina, IČO: 45 938 636, zastúpených Advokátska kancelária JUDr. Kvetoslava Kolínová, s.r.o., Kálov 1, 010 01 Žilina, IČO: 47 240 997 proti žalovanému: Euro Data SK, a. s., Kvačalova 5, 010 04 Žilina, IČO: 44 271 875, zastúpenému Advokátska kancelária Mrázovský & partners, s.r.o., Mariánske námestie 2, 010 01 Žilina, IČO: 36 855 278 o zrušenie rozhodcovského rozsudku a o odvolaní žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 21Cr/4/2017-242 zo dňa 7.2.2019 takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 21Cr/4/2017-242 zo dňa 7.2.2019 p o t v r d z u j e .
II. Súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava V ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. priznal žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi v plnej výške, a to s poukazom na ustanovenia § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, ods. 2, § 31 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a), § 17, § 26 ods. 3, § 27 ods. 1, ods. 4, § 33 ods. 2 veta prvá, § 40 ods. 1 písm. a) bod 1 a 3, písm. b), ods. 2, ods. 4, § 51 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“), § 28 ods. 1, § 31 ods. 1 Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (ďalej len „RP RS SOPK“), § 168, § 171 ods. 2, § 215 ods. 1, § 216 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca 1/ a 2/ ako účastník rozhodcovského konania na strane žalovaného, vedeného na Rozhodcovskom súde Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave (ďalej len „ RS SOPK“) pod sp.zn. Rsp V-31/2016, sa žalobou podanou na súd prvej inštancie dňa 21.12.2016 podľa ustanovenia § 40 ods. 1 písm. a) bod 1 posledná časť vety (rozhodcovská zmluva nebola uzavretá podľa právneho poriadku Slovenskej republiky) a bod 3 prvá časť vety (rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva) ZoRK, domáhal proti žalovanému, v rozhodcovskom konaní na strane žalobcu, zrušenia rozhodcovského rozsudku sp.zn. Rsp V-31/2016 zo dňa 17.10.2016, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 23.11.2016. Žalobcovia v žalobe uviedli, že žalovaný v procesnej pozícii žalobcu podal dňa 24.2.2016 na Rozhodcovskom súde Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave žalobu, ktorou sa domáhal voči žalobcom 1/ a 2/ v procesnej pozícii žalovaných 1/ a 2/ zaplatenia sumy 30.053,96 eura s príslušenstvom, sumy 3.285,51 eura titulom zročného úroku z omeškania a
náhrady trov konania z titulu neuhradenej kúpnej ceny za tovar dodaný žalobcom žalovanému 1/ a voči žalovanému 2/ odôvodňoval žalobca svoj nárok ručiteľským záväzkom žalovaného 2/, a to na základe Rámcovej kúpnej zmluvy č. 2012080701 zo dňa 30.9.2011 s tým, že žalobca vystavil žalovanému 1/ faktúru č. 501207491 zo dňa 27.2.2012 splatnú dňa 27.4.2012 na sumu 12.041,94 eura (žalovaný 1/) z tejto faktúry uhradil dňa 1.3.2013 sumu 1.388,40 eura, dňa 30.7.2015 sumu 3.000,- eur a dňa 2.9.2015 sumu 2.000,- eur), faktúru č. 501212409 zo dňa 30.3.2012 splatnú dňa 29.5.2012 na sumu 9.788,92 eura, faktúru č. 501213344 zo dňa 10.4.2012 splatnú dňa 9.6.2012 na sumu 3.329,12 eura a faktúru č. 501213453 zo dňa 11.4.2012 splatnú dňa 10.6.2012 na sumu 11.282,38 eura, ktoré žalovaný 1/ žalobcovi neuhradil. Právomoc RS SOPK na prejednanie a rozhodnutie tohto sporu odvodzoval žalobca od rozhodcovskej doložky obsiahnutej v čl. 5 písm. a) Rámcovej kúpnej zmluvy č. 2012080701 zo dňa 30.9.2011, pričom žalobcovia 1/ a 2/ (v rozhodcovskom spore žalovaní 1/ a 2/) namietali v žalobnej odpovedi neexistenciu právomoci RS SOPK s poukazom na neplatnosť predloženej rámcovej zmluvy z dôvodu, že k dodaniu tovaru na základe predmetnej rámcovej kúpnej zmluvy nikdy nedošlo, ale tovar bol dodaný na základe jednotlivých ústnych kúpnych zmlúv, pretože predmetná rámcová kúpna zmluva sa mala týkať dodávok tovaru až od júla 2012. Žalobca 1/ v dňoch od 26.9.2011 do 30.9.2011 kontaktoval viacerých dodávateľov ohľadom možnosti dodania tovaru za účelom jeho ďalšieho dodania koncovej firme - Star dogs system, s.r.o. a následne od konca septembra do decembra 2011 prebiehala medzi žalobcom 1/ a žalovaným komunikácia s viacerými cenovými ponukami, pričom žalovaný e-mailom zo dňa 12.12.2011 oznámil žalobcovi 1/, že tovar nevie dodať do konca roku 2011 a z toho dôvodu boli dodávky realizované až v období január - apríl 2012. Spoločnosť Star dogs system, s.r.o. zaplatila žalobcovi 1/ len prvé dve dodávky, v dôsledku čoho sa žalobca 1/ dostal do finančných problémov a žalobca 2/ z tohto dôvodu poskytol žalobcovi 1/ finančnú pôžičku 10.000,- eur, pričom žalovaný bol o celej situácii informovaný. Následne v júli 2012 žalovaný inicioval stretnutie, na ktorom bol žalobca 1/ pod určitým nátlakom uvedený do omylu a uzavrel predmetnú rámcovú kúpnu zmluvu, ktorú žalovaný antidatoval s dátumom 30.9.2011, čo si žalobca nevšimol. Avšak žalovaný evidoval túto rámcovú kúpnu zmluvu pod číslom 2012080701, z ktorého je identifikovateľný dátum 8.7.2012, čo zodpovedalo obchodnému stretnutiu žalobcu 1/ so žalovaným. Ďalej žalobcovia 1/ a 2/ v rozhodcovskom konaní namietali, že ani faktúry svojím obsahom nepreukazovali tvrdenie žalovaného o ich vystavení na základe spornej rámcovej kúpnej zmluvy, nakoľko odkazujú len na objednávky žalobcu 1/ a ani jedna neobsahuje odkaz na rámcovú kúpnu zmluvu a súčasne namietali, že nakoľko nedošlo k platnému uzavretiu rámcovej kúpnej zmluvy, nedošlo ani k dohode o kúpnej cene, o splatnosti faktúr a o rozhodcovskej doložke. Podľa tvrdenia žalobcov sa rozhodcovský súd s uvedenou argumentáciou nedostatočne vysporiadal, nakoľko sa zameral len na skutočnosť, že v rámcovej kúpnej zmluve je dátum 30.9.2011 uvedený trikrát, čo považoval za kľúčové s tým, že strany nenamietajú platnosť svojho podpisu. Žalobcovia tiež uviedli, že v rozhodcovskom konaní bola namietaná aj neplatnosť ručiteľského záväzku z dôvodu, že nespĺňalo potrebné formálne a obsahové náležitosti, ktoré však rozhodcovský súd považoval za súladné s úpravou § 303 Obchodného zákonníka.
3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol jej zamietnutie s tým, že rozhodcovský rozsudok považuje za vecne a právne správny, pričom argumentácia žalobcov v zásade obsahuje popis skutkového stavu, ktorý bol predmetom konania pred rozhodcovským súdom a súčasne obsahuje ich hodnotenie vo vzťahu k právnemu názoru rozhodcovského súdu, avšak táto rozsiahla teoretická argumentácia žalobcov je právne nepodstatná, keďže presahuje rámec tohto konania, ktorým je posúdenie relevantnosti dôvodu na podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ods. 1 písm. a) bod 1 a bod 3 ZoRK. Právomoc RS SOPK na prejednanie a rozhodnutie sporu je daná rozhodcovskou doložkou v čl. 5 písm. a) predmetnej rámcovej kúpnej zmluvy a nakoľko jej dojednanie bolo realizované v písomnej forme, bola podpísaná a zároveň je jasná, určitá a zrozumiteľná, neexistujú dôvody, pre ktoré by mohla byť takto dojednaná rozhodcovská doložka neplatná. Teóriu, že žalobca 1/ nevedel o dátume podpisu rámcovej kúpnej zmluvy (dátum bol na zmluve uvedený trikrát) považuje žalovaný za právne logicky neudržateľnú a dôkazne nepodporenú.
4. Súd prvej inštancie preskúmal spornú rámcovú kúpnu zmluvu a ustálil záver, že z predmetnej listiny nepochybne vyplýva, že celý obsah rámcovej kúpnej zmluvy bol dohodnutý v písomnej forme, jasne, určito a zrozumiteľne s tým, že v jej hlavičke sú nespochybniteľným spôsobom označené zmluvné strany, a to žalovaný v postavení predávajúceho s uvedením obchodného mena, sídla a IČO, žalobca 2/ v postavení kupujúceho s uvedením obchodného mena, sídla a IČO a žalobca 1/ v postavení ručiteľa s uvedením mena, priezviska, dátumu narodenia a miesta trvalého pobytu. Z čl. 4 tejto listiny vyplýva, že v súlade s § 303 Obchodného zákonníka ručiteľ, t.j. žalobca 1/ prehlasuje, že uspokojí predávajúceho,
ak kupujúci nesplnil záväzky z tejto zmluvy a z čl. 5 písm. a) nepochybne vyplýva dohoda zmluvných strán, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené pred rozhodcovským súdom Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave podľa jeho základných vnútorných právnych predpisov. Strany sa podrobia rozhodnutiu tohto súdu. Jeho rozhodnutie bude pre strany záväzné. Podľa súdu prvej inštancie zo znenia tejto dohody obsiahnutej v čl. 5 písm. a) rámcovej kúpnej zmluvy nespochybniteľne vyplýva, že má všetky náležitosti rozhodcovskej zmluvy v zmysle § 3 ods. 1 ZoRK, resp. ako jeden článok dokumentu nazvaného rámcová kúpna zmluva i náležitosti v zmysle § 4 ods. 1 ZoRK. Zmluva je podpísaná všetkými zmluvnými stranami v postavení uvedenom v hlavičke tohto dokumentu pod celým textom listiny, žiadna zo zmluvných strán svoj podpis na zmluve nepoprela a nevyhlásila za neplatný, a to ani v rozhodcovskom konaní a ani v tomto konaní. Pred podpisom každého účastníka je jasne rovnakou písomnou formou ako ostatný text uvedený i dátum jej podpísania, a to 30.9.2011. Má teda nepochybne písomnú formu v zmysle § 4 ods. 2 ZoRK, je teda platná a uzavretá podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, v dôsledku čoho nie je daný dôvod na zrušenie žalobou napadnutého právoplatného rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 1 ZoRK. Keďže rozhodcovská zmluva formou rozhodcovskej doložky je uzavretá platne, nie je podľa súdu prvej inštancie daný ani žalobcom v žalobe tvrdený dôvod podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 3 posledná veta ZoRK. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. Zároveň súd prvej inštancie dodal, že žalobcovia 1/ a 2/ žalobu postavili na skutkovom tvrdení, že predmetná rámcová kúpna zmluva, ktorej súčasťou v čl. 5 písm. a) je aj rozhodcovská doložka, mala byť žalobcami podpísaná v iný deň, ako tvrdí žalovaný, pričom žalobcovia tvrdia, že sa tak stalo dňa 7.8.2012, čo odvodzujú z čísla zmluvy doplneného na zmluve dopísaním rukou (2012080701), teda iným písmom ako je celý obsah zvyšku zmluvy včítane dátumov pri podpisoch, a žalovaný tvrdí, že sa tak stalo v deň uvedený pri podpisoch, t.j. 30.9.2011 a tento dátum je tu dokonca uvedený trikrát, a teda ide o tvrdenie žalobcov 1/ a 2/ voči tvrdeniu žalovaného. V pochybnostiach sa súd prvej inštancie priklonil k tvrdeniu žalovaného, nakoľko žalobcovia 1/ a 2/ svoje tvrdenie nepreukázali súdu (a ani rozhodcovskému súdu v rozhodcovskom konaní) žiadnym právne relevantným dôkazom. Súd prvej inštancie preto tvrdenie žalobcu 1/ a 2/, že si dátum nad svojím podpisom nevšimol, napriek tomu, že danú listinu podpisoval jednak ako konateľ obchodnej spoločnosti a jednak ako fyzická osoba ručiteľ, teda ako osoba s plnou spôsobilosťou na právne úkony a na konanie v zmluvnom vzťahu so žalovaným, vyhodnotil ako účelovú obranu. Pokiaľ je tu spor o dátum a vzniká tvrdenie proti tvrdeniu, je podľa súdu prvej inštancie potrebné sa prikloniť k tomu, čo má písomnú formu a to je dátum 30.9.2011 s rovnakou písomnou formou ako ostatný text listiny. Doplňovaný text čísla zmluvy má váhu podstatne slabšieho argumentu a ani z neho vzhľadom na koniec čísla „01“ tvrdenie žalobcu jednoznačne nevyplýva. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na dôvodovú správu k § 5 až 8 CSP, kde sa uvádza, že pri konkurencii rozhodcovského a súdneho konania (§ 8) sa vychádza z priority rozhodcovského konania, kedy je rozhodcovský súd dotovaný tzv. právomocou rozhodnúť o svojej právomoci (competence competence). Na záver súd prvej inštancie uviedol, že právo na súdnu ochranu vo vzťahu k rozhodcovskému konaniu je limitované ustanovením § 40 v spojení s § 50 ods. 2 ZoRK s tým, že podľa súdnej judikatúry všetky námietky vedúce k zrušeniu rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 bod 4 písm. a) ZoRK musia byť procesného charakteru, musia sa týkať postupu rozhodcovského súdu pri prejednávaní sporu, nie správnosti skutkových a právnych záverov. Kontrolná funkcia všeobecného súdu nezahŕňa prieskum vecnej správnosti rozhodcovského rozsudku, pretože by sa toto konanie stávalo kvázi odvolacím konaním. Podľa súdnej judikatúry rozsudok sa neuzná, ak je v zjavnom rozpore s verejným poriadkom štátu, v ktorom sa uznanie žiada. Výraz „zjavný“ treba pritom vykladať veľmi reštriktívne a verejný poriadok musí byť porušený v značnej miere. Do úvahy neprichádza vecné preskúmanie veci (súčasťou takéhoto preskúmavania by bola i otázka žalobcom 1/ namietaného ručenia), inak by inštitút uznania stratil zmysel. Keďže žalovaný mal v konaní plný úspech, súd prvej inštancie mu priznal voči žalobcovi 1/, 2/ (dva subjekty na strane žalobcu) náhradu trov konania v plnej výške.
5. Proti tomuto rozsudku podali žalobcovia 1/ a 2/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie v celom rozsahu z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP a navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil, vec vrátil na ďalšie konanie a žalobcom priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Žalobcovia v odvolaní uviedli, že majú za to, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, nakoľko súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z nesprávneho právneho názoru, a to že rámcová kúpna zmluva je platná, pričom podľa žalobcov bolo dostatočne preukázané, že došlo k zjavným vadám pri uzatváraní tejto zmluvy, najmä vada v prejave vôle na strane žalobcov, ktorá má za následok absolútnu neplatnosť, ktorá nastáva
priamo zo zákona, v nadväznosti na čo žalobcovia poukázali na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 19.10.2010 pod sp.zn. 5M Cdo 11/2009. Žalobcovia tiež vytýkali súdu prvej inštancie, že nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy k skutkovému tvrdeniu, že rámcová kúpna zmluva mala byť podpísaná v iný deň ako tvrdí žalovaný. Dôvody podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 1 a bod 3 ZoRK sú podľa žalobcov riadne a logicky vyvoditeľné z predmetného sporu a dôkazne doložené, a to s poukazom na nesúlad označenia predmetnej rámcovej kúpnej zmluvy (ozn. č. 2012080701) a dátumu podpisov a prejavu vôle, kedy žalobcovia nemali a ani de facto dňa 30.9.2011 neprejavili vôľu rámcovú kúpnu zmluvu podpísať. Číselné označenie predmetnej rámcovej kúpnej zmluvy sa dostáva do rozporu s dátumom platnosti, v dôsledku žalobcovia naďalej zastávajú názor, že u predmetnej rámcovej kúpnej zmluvy ako celku je kritérium určitosti a nezameniteľnosti značne spochybniteľné. Žalovaný evidoval túto rámcovú kúpnu zmluvu pod číslom 2012080701, z ktorého je identifikovateľný dátum 8.7.2012, čo zodpovedá obchodnému stretnutiu žalobcu 1/ so žalovaným. Dňa 30.9.2011 nebol dôvod, aby bola zo strany žalobcov podpísaná akákoľvek zmluva, nakoľko v tejto dobe nebol medzi nimi žiaden obchodno-záväzkový vzťah. Žalobcovia nespochybňujú dátum, ktorý je uvedený na zmluve, ale spochybňujú dátum, kedy bola zmluva naozaj uzatvorená. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že uvedené rámcové kúpne zmluvy uzatváral v rozhodnom období v tomto znení aj s inými subjektmi, tak žalovaný toto tvrdenie nepreukázal žiadnou inou rámcovou kúpnou zmluvou uzavretou s iným obchodným partnerom, t.j. žalovaný túto skutočnosť nepreukázal ako bežnú obchodnú praktiku a z jeho strany sa v prípade žalobcov jednalo o účelové konanie s cieľom prostredníctvom ľsti dosiahnuť podpis dokumentu, z ktorého by vyplýval jednak ručiteľský záväzok, ako aj dohoda o rozhodcovskej doložke. Žalobcovia zotrvávajú na tvrdení, že číselné označenie 2012080701 bolo doplnené v čase podpísania rámcovej kúpnej zmluvy a že je z neho zrejmý dátum 8.7.2012, kedy k uzavretiu zmluvy došlo, pričom žalovaný sa sám vyjadril, že ide o interné označenie, pod ktorým zmluvu eviduje, čím podľa žalobcov potvrdil a vôbec nevyvrátil, že predmetné označenie obsahuje skutočný dátum uzatvorenia rámcovej kúpnej zmluvy a že koncovka 01, pre ktorú súd prvej inštancie negatívne pristupoval k tomuto označeniu, je len interným doplnením pre jej rozlíšenie. Dodatočné a neskoršie dopísanie číselného označenia len poukazuje, že išlo o úkon, ktorý bol urobený neskôr, a nie v čase vyhotovenia predmetnej rámcovej kúpnej zmluvy. Žalobcovia majú za to, že v tomto prípade ide o zásadu „Qui prior est tempore, potior est iure“ (Kto je mladší v čase, je silnejší v práve). Ďalej žalobcovia v odvolaní uviedli, že napadnutý rozsudok považujú za nepreskúmateľný, nakoľko súd prvej inštancie náležite nezdôvodnil svoje konštatovania v kontexte predložených listinných dôkazov a v súvislosti so žalobou žalobcov postupoval neprimerane reštriktívne. Súd prvej inštancie jasne a zrozumiteľne nepodal odpovede na právne skutkovo relevantné otázky, a to najmä ohľadom kolízie dátumov s tým, že odôvodnenie kolízie dátumov nie je dostatočne právne a dôkazovo odôvodnené. Súd prvej inštancie neskúmal a nebral do úvahy zjavné vady úkonu uzavretia rámcovej kúpnej zmluvy, najmä vadu v prejave vôle žalobcu, ktorá má za následok absolútnu neplatnosť, na ktorú by mal súd prihliadať ex offo. Súd prvej inštancie podľa žalobcov mohol dokazovaním preskúmať iné dokumenty žalovaného a porovnať, či dátum na zmluve zodpovedal internému označeniu žalovaného. Navyše žiadať od žalobcu, aby plnil niečo spätne a na základe omylu, je v rozpore s dobrými mravmi.
6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcov vyjadril podaním svojho právneho zástupcu doručeným súdu prvej inštancie dňa 12.4.2019 elektronicky s autorizáciou podľa osobitného predpisu, v ktorom uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za vecne a právne správny s náležitým odôvodnením a odvolanie žalobcov považuje v celom rozsahu za nedôvodné s tým, že z argumentácie žalobcov je zrejmé, že si zamieňajú inštitút súdneho preskúmania rozhodcovského rozsudku s odvolacím konaním cestou všeobecného súdu. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je možné, aby súd opätovne zasahoval do skutkového a právneho stavu ustáleného v rozhodcovskom konaní, ale súd v tomto konaní iba posudzuje, či rozhodcovský súd nepostupoval tak, že by jeho postupom bol daný dôvod uvedený žalobcom v žalobe. Zároveň žalovaný uviedol, že ak by aj prejednávanú vec hodnotil z hľadiska hmotnoprávneho posudzovania sporového nároku, je zrejmé, že žalobcovia vo svojom odvolaní neuviedli žiadne skutočnosti, resp. iné podstatné okolnosti či právne dôvody, ktoré by neboli predmetom skúmania súdu v doterajšom priebehu konania, či ktoré by menili právne východiská a skutkové okolnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie.
7. Odvolaciemu súdu bolo doručené dňa 4.5.2020 podanie žalobcu 2/ nadpísané ako „Doplnenie podania...“ zo dňa 27.4.2020 a dňa 19.10.2020 podanie žalobcu 1/ nadpísané ako „Doplnenie podania...“ zo dňa 15.10.2020, ktoré podľa obsahu možno považovať za odvolacie repliky.
8. Žalobca 2/ v odvolacej replike zo dňa 27.4.2020 poukázal na tvrdenia žalobcu Euro Data SK, a.s. z jeho žalobných podaní na súd citovaných v rozsudku KSZA/31S/131/2017 „Rámcová kúpna zmluva č. 2012012001 zo dňa 20.1.2012“ a v rozsudku KSZA/31S/132/2017 „Rámcová kúpna zmluva č. 2012012001 zo dňa 20.1.2012“, ktoré sú v rozpore s účelovým tvrdením žalovaného v tomto konaní, kde tvrdí, že rámcová zmluva č. 2012080701 nie je zo dňa 7.8.2012 a číslo 20120807 v rámcovej zmluve nie je dátumom 7.8.2012 a nie je dňom, v ktorom bola táto zmluva vyhotovená. Ak by toto tvrdenie bolo pravdivé, aký dôvod by mal pracovník žalovaného, aby v septembri 2011 v rozpore s obvyklým číslovaním rámcových zmlúv neoznačil túto zmluvu č. 2011093001, ale označil túto rámcovú zmluvu číselným označením s dátumom o 11 mesiacov neskôr, ako bola zmluva uzavretá. Logicky z toho vyplýva, že pracovník žalovaného, ktorý na novouzavretú rámcovú zmluvu dopisoval číslo rámcovej zmluvy, tak urobil vo firme zaužívaným spôsobom a označil ju číslom 2012080701, teda dátumom, kedy bola táto rámcová zmluva v skutočnosti uzavretá. Tento pracovník si rovnako ako zástupca žalobcu nevšimol trikrát uvedený dátum 30.9.2011. Týmto prehlásením žalovaný v inom súdnom konaní potvrdil tvrdenie žalobcu v tomto konaní o uzavretí predmetnej rámcovej kúpnej zmluvy až dňa 7.8.2012. Na základe takto účelovo antidatovanej rámcovej zmluvy a rozhodcovského rozsudku je vedené voči žalobcovi exekučné konanie, ktorým je mu už 3 roky blokovaný všetok majetok, čo spôsobuje celej jeho rodine obrovské existenčné problémy, pričom zostatok pohľadávky je len 30.000,- eur.
9. Žalobca 1/ v odvolacej replike zo dňa 15.10.2020 uviedol, že zotrváva na tvrdení, že predmetná rámcová kúpna zmluva bola uzavretá (podpísaná) dňa 7.8.2012 s účinnosťou od 7.8.2012, vrátane v nej formulovanej dohody o rozhodcovskej doložke s tým, že podpis žalobcu 1/ je prejavom jeho vôle pristúpiť k rámcovej kúpnej zmluve iba v časti jeho (jednostranného) ručiteľského vyhlásenia, t.j. výlučne iba k časti rámcovej kúpnej zmluvy, ktorá je obsahom formulovaným v jej bode 4 písm. a). Súčasne žalobca uviedol, že aj v prípade, ak súd dôjde k záveru, že účinnosť rámcovej kúpnej zmluvy nastala už dňom 30.9.2011, dohoda o rozhodcovskej doložke podľa bodu 5 písm. a) nezaložila právomoc RS SOPK rozhodovať spory proti žalobcovi 1/, ktorý bol v rozhodcovskom konaní v procesnom postavení žalovaného 2/. Žalobca 1/ v postavení ručiteľa nebol a ani nemôže byť zmluvnou stranou v odberateľsko-dodávateľskej rámcovej kúpnej zmluve. Rozhodcovský súd pri svojom rozhodovaní otázku svojej právomoci konať proti žalobcovi 1/ vyhodnotil čisto arbitrárne. Žalobca 1/ zastáva názor, že k vyriešeniu otázky, či rozhodcovský súd mal právomoc konať proti žalobcovi 1/ možno dospieť iba cez vyriešenie otázky, či žalobca 1/ ako ručiteľ je stranou rozhodcovskej doložky, pričom žalobca 1/ tvrdí, že nebol a nie je stranou dohody o rozhodcovskej doložke. V ďalšej časti svojho podania sa žalobca 1/ zaoberal svojím výkladom predmetnej rámcovej kúpnej zmluvy vo vzťahu k rozhodcovskej doložke a zaviazanosti ručiteľa predmetnou rozhodcovskou doložkou s tým, že možný prvok neurčitosti a nejednoznačnosti v určení, kto sú strany dohody o rozhodcovskej doložke súd prvej inštancie neriešil, v nadväznosti na čo žalobca 1/ poukázal na všeobecný výkladový princíp pre formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, na ktorý napr. poukazuje aj nález Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 243/07.
10. Žalovaný v odvolacej duplike zo dňa 9.11.2020 zotrval na svojej argumentácii obsiahnutej vo vyjadrení k odvolaniu.
11. Žalobca 1/ predložil odvolaciemu súdu aj svoje vyjadrenie k odvolacej duplike žalovaného, v ktorom zotrval na svojich odvolacích dôvodoch a zároveň uvádzal ďalšie skutkové okolnosti týkajúce sa obchodnej spolupráce medzi žalobcom 2/ a žalovaným.
12. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle § 34 v spojení s § 470 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že odvolanie žalobcov 1/ a 2/ nie je dôvodné.
13. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
14. Podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 1 ZoRK (v znení účinnom v čase vydania predmetného rozhodcovského rozsudku) tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak účastník rozhodcovského konania preukáže, že nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa
ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky.
15. Podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 3 ZoRK (v znení účinnom v čase vydania predmetného rozhodcovského rozsudku) tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak účastník rozhodcovského konania preukáže, že rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti.
16. Podľa § 41 ZoRK (v znení účinnom v čase vydania predmetného rozhodcovského rozsudku) žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
17. Podľa § 3 ods. 1 ZoRK (v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej rámcovej kúpnej zmluvy) rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
18. Podľa § 4 ods. 1 ZoRK (v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej rámcovej kúpnej zmluvy) rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
19. Podľa § 4 ods. 2 ZoRK (v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej rámcovej kúpnej zmluvy) rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
20. Podľa § 5 ods. 2 ZoRK (v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej rámcovej kúpnej zmluvy) ak je súčasťou inak neplatnej zmluvy rozhodcovská doložka, tá je neplatná len vtedy, ak sa na ňu vzťahuje dôvod neplatnosti zmluvy.
21. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého rozsudku a s konaním, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s obsahom odvolania žalobcov 1/ a 2/ a s následnou odvolacou argumentáciou strán sporu odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku s tým, že súd prvej inštancie na základe dostatočne zisteného skutkového stavu vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku a svoje rozhodnutie spôsobom súladným s dikciou ustanovenia § 220 ods. 2 CSP náležitým a presvedčivým spôsobom odôvodnil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je jednoznačne zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci ku v ňom ustáleným skutkovým a právnym záverom premietnutým do výrokovej časti napadnutého rozsudku. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom v odôvodnení napadnutého rozsudku formuloval svoje závery týkajúce sa otázok podstatných pre rozhodnutie vo veci samej, v dôsledku čoho odvolací súd ako nedôvodnú vyhodnotil odvolaciu argumentáciu žalobcov, ktorou vytýkali súdu prvej inštancie nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku.
22. Z obsahu žaloby, následne opísaného aj v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, je zrejmé, že žalobcovia 1/ a 2/ v žalobe na niektorých miestach nesprávne opisujú skutkový stav veci z pohľadu jednotlivých žalobcov a z toho dôvodu odvolací súd pre zrozumiteľnosť považuje za potrebné zdôrazniť, že žalobou je ako žalobca 1/ označená fyzická osoba - ručiteľ a ako žalobca 2/ obchodná spoločnosť ako dlžník.
23. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobcovia 1/ a 2/ sa žalobou podanou na súd prvej inštancie dňa 21.12.2016 domáhali zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného Rozhodcovským súdom Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory dňa 17.10.2016 pod sp. zn. Rsp V-31/2016 z dôvodov podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 1 a bod 3 ZoRK, pričom z predloženého rozhodcovského spisu je zrejmé, že predmetný rozhodcovský rozsudok bol žalobcom 1/ a 2/ doručený dňa 23.11.2016, čo zakladá dodržanie zákonnej lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Z obsahu rozhodcovského rozsudku je zrejmé, že rozhodcovský súd sa zaoberal a prijal svoje závery vo vzťahu k žalobcami 1/ a 2/ (v rozhodcovskom konaní v procesnom postavení žalovaných 1/ a 2/) namietanému nedostatku právomoci rozhodcovského súdu.
24. Odvolací súd sa v plnej miere stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie o platnosti rozhodcovskej doložky obsiahnutej v predmetnej rámcovej kúpnej zmluve, a to tak vo vzťahu k žalobcovi 1/ ako ručiteľovi, ako aj vo vzťahu k žalobcovi 2/ ako dlžníkovi. Rozsiahlu odvolaciu argumentáciu žalobcov možno zhrnúť do dvoch podstatných tvrdení, a to tvrdenie o inom dátume uzavretia predmetnej rámcovej kúpnej zmluvy než aký je na nej uvedený a tvrdenie o neexistencii rozhodcovskej doložky vo vzťahu k žalobcovi 1/, podľa tvrdenia ktorého podpisom predmetnej rámcovej kúpnej zmluvy realizoval len jednostranný právny úkon smerujúci k ručeniu.
25. V nadväznosti na tvrdenie žalobcov o inom dátume uzavretia rámcovej kúpnej zmluvy než je na nej uvedený dátum 30.9.2011, odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje neunesenie dôkazného bremena na strane žalobcov. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozdielnosť v tvrdeniach žalobcov vo vzťahu k nimi tvrdenému skutočnému dátumu uzavretia predmetnej rámcovej kúpnej zmluvy, keď napríklad v žalobe a v odvolaní odvodzujú z číselného označenia zmluvy dátum 8.7.2012, avšak v odvolacích replikách žalobcovia 1/ a 2/ uvádzajú dátum 7.8.2012, ktorý rovnako odvodzujú z číselného označenia zmluvy. V každom prípade však platí, že žalobcovia v konaní žiadnym spôsobom nepreukázali uskutočnenie obchodného rokovania či už dňa 8.7.2012 alebo dňa 7.8.2012, súčasťou ktorého malo byť podľa ich tvrdenia uzavretie predmetnej rámcovej kúpnej zmluvy, pričom z dôkazov produkovaných v danom konaní nevyplývajú nielen akékoľvek dodávky tovaru na základe žalobcami tvrdenej rámcovej kúpnej zmluvy zo dňa 8.7.2012 alebo zo dňa 7.8.2012, ale ani skutočnosť, ktorá mala byť dôvodom jej uzavretia v žalobcami tvrdenom čase. Naproti tomu žalovaný ako jednu z príloh k vyjadreniu k žalobe predložil súdu faktúru č. 501135178 vystavenú dňa 30.9.2011 s dátumom dodania 30.9.2011, ktorý zodpovedá dátumu uvedenému na predmetnej rámcovej kúpnej zmluve, ktorá je s výnimkou jej číselného označenia dopísaného rukou kompletne vytlačená jedným druhom písma, a to vrátane dátumu jej podpisu. Dátum 30.9.2011 je v rámcovej kúpnej zmluve uvedený trikrát, a to pri každom podpise osobitne (podpisy žalovaného, žalobcu 2/ a žalobcu 1/), pričom jednoznačne ide o jeho zreteľné zobrazenie, v dôsledku čoho tvrdenie žalobcov o tom, že si dátum uvedený v zmluve nevšimli, nemožno hodnotiť ako dôveryhodné. V kontexte vyššie uvedeného odvolací súd konštatuje skutkovú a právnu irelevantnosť tvrdenia žalobcov o inom dátume uzavretia predmetnej rámcovej kúpnej zmluvy ako dňa 30.9.2011, nakoľko odvodzovanie opodstatnenosti tohto tvrdenia od nevšimnutia si dátumu na zmluve a od číselného označenia zmluvy s dvomi rozdielnymi tvrdenými dátumami, ktoré majú z tohto číselného označenia zmluvy vyplývať, objektívne nemožno kvalifikovať ako dôkazy relevantným spôsobom spochybňujúce dátum uzavretia zmluvy v nej explicitne uvedený. V danom prípade bola medzi stranami uzavretá rámcová kúpna zmluva, pričom jednotlivé dodávky tovaru sa mali realizovať na základe osobitných objednávok za kúpnu cenu v zmysle cenníka zverejneného na webovej stránke žalovaného, v nadväznosti na čo odvolací súd považuje za logické, keď faktúry, ktorými žalovaný fakturoval žalobcovi 2/ kúpnu cenu za zrealizované dodávky, obsahovali za účelom identifikácie konkrétnej dodávky číslo objednávky a dodacieho listu, a nie číslo rámcovej kúpnej zmluvy.
26. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu 1/ o nedostatku právomoci rozhodcovského súdu na prejednanie a rozhodnutie sporu voči žalobcovi 1/ ako ručiteľovi z dôvodu neexistencie rozhodcovskej doložky, ktorá by zaväzovala žalobcu 1/, odvolací súd konštatuje neopodstatnenosť tejto odvolacej argumentácie z nasledovných dôvodov. Zo záhlavia predmetnej rámcovej kúpnej zmluvy je zrejmé, že ide o právny dokument uzavretý medzi tromi stranami dohody, a to medzi žalovaným ako predávajúcim/distribútorom, žalobcom 2/ ako kupujúcim/dealerom a žalobcom 1/ ako ručiteľom. Z obsahu predmetnej rámcovej kúpnej zmluvy je ďalej zrejmé, že tento právny dokument v sebe zahŕňa tri samostatné právne úkony, a to rámcovú kúpnu zmluvu, z ktorej vznikli práva a povinnosti žalovanému a žalobcovi 2/, jednostranný právny úkon predstavujúci ručiteľské vyhlásenie žalobcu 1/ a rozhodcovskú zmluvu vo forme rozhodcovskej doložky zaväzujúcu všetky strany dohody, t.j. žalovaného, žalobcu 2/ a žalobcu
1/, pričom žalobca 1/ svoj podpis pripojil pod celý text predmetného právneho dokumentu vrátane rozhodcovskej doložky. Zo žiadneho ustanovenia predmetnej rámcovej kúpnej zmluvy nevyplýva, že by sa rozhodcovská doložka nemala týkať aj žalobcu 1/ ako ručiteľa, resp. že žalobca 1/ predmetný právny dokument podpisoval len vo vzťahu k svojmu ručiteľskému vyhláseniu. Skutočnosť, že v prípade rozhodcovskej doložky ide o samostatnú dohodu strán, jednoznačne vyplýva z ustanovenia § 4 ods. 1 ZoRK, podľa ktorého rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Samostatný právny osud rozhodcovskej doložky bez priamej závislosti od zmluvy, ktorej je súčasťou, vyplýva aj z ustanovenia § 5 ods. 2 ZoRK. Odvolací súd konštatuje, že v danom prípade došlo k naplneniu dikcie ustanovenia § 4 ods. 2 ZoRK a tým k uzavretiu platnej rozhodcovskej zmluvy vo forme rozhodcovskej doložky medzi tromi stranami dohody uvedenými v záhlaví predmetného právneho dokumentu, ktorá bola uzavretá v písomnej forme za súčasného zachytenia obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenia osôb, ktoré ju dohodli.
27. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k jednoznačnému záveru o nepreukázaní skutkovej a právnej opodstatnenosti žalobcami tvrdených dôvodov na zrušenie predmetného rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ods. 1 písm. a) bod 1 a bod 3 ZoRK. Pre správnosť dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že žalobcovia 1/ a 2/ vo svojom odvolaní neuviedli žiadne také skutkovo a právne relevantné dôvody, ktoré by privodili pre nich priaznivé rozhodnutie. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného súdneho procesu, z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery a napokon aj vec správne rozhodol po právnej stránke. Pre úplnosť odvolací súd len dodáva, že preskúmavanie správnosti rozhodcovského rozsudku z hmotnoprávneho hľadiska nespadá pod právomoc všeobecného súdu konajúceho o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
28. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných ustanovení odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správny potvrdil.
29. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal voči žalobcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%, keďže bol žalovaný v odvolacom konaní plne úspešný.
30. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).