Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PO-7Sa/25/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, sudcom JUDr. Martinom Ľ. Fafaľákom, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X, XXX XX E., právne zastúpený: Advokátska kancelária ŠKODLER&PARTNERS, s.r.o., Dobšinského 12, 811 05 Bratislava, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom ul. 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 31.10.2022, takto

rozhodol:

I. Žaloba sa zamieta.

II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov nepriznáva.

odôvodnenie:

I. Stručný priebeh administratívneho konania

1. Dňa 23.8.2017 bolo vydané Sociálnou poisťovňou, pobočka Prešov ako prvostupňovým správnym orgánom rozhodnutie číslo: XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX, ktorým bolo žalobcovi predpísané poistné za obdobie júl 2008 až december 2008 v sume 2.581,12 EUR (poistné na nemocenské, na starobné, na invalidné, na úrazové, na garančné, v nezamestnanosti a do rezervného fondu solidarity).

2. Rozhodnutím žalovaného č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 31.10.2022 tento zamietol odvolanie žalobcu v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov. II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

3. Z odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa vyplýva, že na základe kontroly odvodu poistného bolo zistené, že poistné a povinné príspevky žalobca vôbec neodviedol a to za mesiac júl 2008 až december 2008, čím porušil ustanovenie písmeno c), písmeno c), písmeno c) zákona, , , prvá veta zákona a , , a v znení účinnom do 31.12.2012. Prvostupňový správny orgán uviedol, že Sociálna poisťovňa predpíše poistné a príspevky, ak táto osoba neodviedla poistné a príspevky vôbec, alebo ich odviedla v nesprávnej výške. Vzhľadom na porušenie citovaných ustanovení zákona o sociálnom poistení prvostupňový správny orgán predpísal žalobcovi poistné tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. Rozpis nezaplatených preddavkov je obsahom prílohy tohto prvostupňového rozhodnutia.

4. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie - namietal to, že rozhodnutie považuje za nepreskúmateľné a má za to, že predpísané poistné je vypočítané nesprávne. Žalobca poukazuje na § 209 ods. 2 zákona a uvádza, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ktoré je povinnou náležitosťou každého rozhodnutia, nie je jasné, z akého vymeriavacieho základu vychádzala Sociálna poisťovňa pri výpočte poistného, či sa Sociálna poisťovňa vysporiadala so skutočnosťou, že

odvádzal poistné z titulu zamestnanca, a teda či z dôvodu súbehu poistení nedošlo k prekročeniu maximálneho vymeriavacieho základu, čo má vplyv na výšku poistného. Žalobca poukázal tiež na to, že v súvislosti s ukončením prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia vykonal všetky kroky potrebné k administratívnemu ukončeniu činnosti, t. j. bolo mu zrušené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, kód poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ako aj registrácia pre daň z príjmu. Licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe nikdy nevyužíval a nemal z nej príjem. Postup Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov, ktorá neskúmala, či skutočne vykonával samostatnú zárobkovú činnosť považuje za nesprávny. Uvádza, že spravodlivosť musí byť v procese, ktorým súd interpretuje a aplikuje právo, vždy prítomná ako hodnotový činiteľ. Postup Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov, ktorým aplikuje ustanovenia zákona formálne bez toho, aby skúmala z materiálnej stránky, t. j. či skutočne vykonával samostatne zárobkovú činnosť, považuje za nesprávny. Preto žalobca záverom žiadal, aby bolo predmetné rozhodnutie zrušené a konanie zastavené.

5. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zamietol odvolanie žalobcu v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne-ústredie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že podľa údajov poskytnutých Daňovým riaditeľstvom Slovenskej republiky, účastník konania ako SZČO dosiahol príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2007 v sume 3.088.586 Sk čím presiahol zákonom ustanovenú sumu 97.200 Sk. Registračný list fyzickej osoby – odhlášku, podal s dátumom zániku poistenia 30.06.2008. Sociálna poisťovňa v čase podania odhlášky nemala žiadnu vedomosť o tom, že žalobca je držiteľom licencie typu L1A, o čom mal žalobca správny orgán informovať. Údaje boli sociálnej poisťovni poskytnuté až 07.04.2016 Slovenskou lekárskou komorou.

6. Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe ( o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti) vykonávanej podľa , označovaná ako L1A, na základe ktorej môžu samostatnú zdravotnícku prax vykonávať zdravotnícky pracovníci, napr. v povolaní lekár, logopéd, psychológ, sa považuje za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu a zakladá držiteľovi tejto licencie status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia podľa zákona v znení účinnom do 31.12.2010.

7. Od 01.07.2008 bol žalobca zamestnancom spoločnosti GIN, s.r.o. Prešov, ktorej predmetom činnosti je aj prevádzkovanie zariadenia, poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom povolaní. Právnická osoba, aby získala povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti potrebuje práve odborného zástupcu – lekára s licenciou typu C. Licencia na výkon činnosti odborného zástupcu (L1C) nie je oprávneným na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti. Na výkon činnosti žalobcu, ako zamestnanca uvedenej spoločnosti nebola potrebná ani licencia L1C, ani licencia L1A. Z uvedeného dôvodu 30.06.2008 žalobca nesplnil všetky podmienky pre zánik povinného poistenia.

8. Žalovaný na podporu svojho rozhodnutia argumentoval aj rozhodnutím veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.11.2020.

9. Sociálna poisťovňa pobočka Prešov rozhodnutím č. 26399-1 zo dňa 09.11.2016 rozhodla, že účastníkovi konania, ako SZČO, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniklo dňa 30.06.2010. Toto rozhodnutie žalobca napadol odvolaním a Sociálna poisťovňa, ústredie v rámci odvolacieho konania vydala rozhodnutie č. XXXXX-X/XXXX-XX, z 17.07.2017, ktorým odvolanie zamietla. Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. -55 zo dňa 28.11.2017 správnu žalobu voči uvedeným rozhodnutiam zamietol. Najvyšší správny súd rozsudkom sp. zn. , zo dňa 24.05.2022 kasačnú sťažnosť voči uvedenému rozsudku zamietol.

III. Podstatné zhrnutie žaloby a vyjadrenia k nej

10. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáha zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. V žalobe namieta nesprávne právne posúdenie - žalobné námietky - písmeno c) .

11. Pokiaľ ide o námietku nesprávneho právneho posúdenia ( písmeno c) ) v nej žalobca poukázal na ust. v spojení s ust. zákona, a teda považoval nároky žalovaného za premlčané, poistné za obdobie júl 2008 až december bolo žalobcovi právoplatne

predpísané až po plynutí premlčacej doby. Ak by zákonodarca mal v úmysle, aby sa premlčanie/ preklúzia viazala na deň vydania rozhodnutia, respektíve na deň začatia konania o predpísaní poistného, výslovne by upravil, že premlčanie/preklúzia sa spája so začatím konania, tak ako zákonodarca upravil uplatnenie práva v iných predpisoch. Tým, že zákonodarca toto premlčanie/preklúziu neupravil je zrejmé, že premlčanie/preklúzia poistenia sa viaže na deň právoplatnosti rozhodnutia o predpísaní poistného. Žalobca tiež poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: , . V kontexte vyššie uvedeného žalobca dopĺňa, že zo žiadneho ustanovenia nevyplýva, žeby začatím prvostupňového konania, alebo vydaním prvostupňového rozhodnutia došlo k spočívaniu premlčacej lehoty určenej v ustanovení zákona. Včas a oprávnenou osobou podané odvolanie má účinok suspenzívny a devolutívny. Podané odvolanie znamená odklad právoplatnosti rozhodnutia až do rozhodnutia o odvolaní. Až do konečného rozhodnutia nemožno rozhodnutie vykonať, a teda dochádza k odkladu plnenia povinností, jeho vynútenia. Žalobca tiež poukazuje aj na skutočnosť, že Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov pred vydaním prvostupňového rozhodnutia závažne porušila právo žalobcu ako účastníka konania, keď mu bola v podstate úplne odňatá možnosť konať pred správnym orgánom, ktorý bez priamej účasti žalobcu ako účastníka administratívneho konania vydala prvostupňové rozhodnutie, ktorým došlo k autoritatívnemu zásahu do jeho právneho postavenia. Vzhľadom na závažnosť tohto pochybenia, je danou vadou zaťažené celé správne konanie, teda ako prvostupňové rozhodnutie, tak aj napadnuté rozhodnutie, ktoré boli vydané v rozpore so zákonom, teda bez priamej účasti žalobcu ako účastníka konania. Na základe uvedeného preto žalobca žiada, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

12. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 9.2.2023 uviedol, že povinnosť platiť a odvádzať poistné v súlade so o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov vzniká fyzickej osobe, ktorá nadobudla status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia a dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok citovaným zákonom ustanovený príjem z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti. Ak fyzická osoba spĺňa právnu kvalifikáciu samostatne zárobkovo činnej osoby, t. j., ak má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, nadobúda fyzická osoba v zmysle právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2010, status samostatne zárobkovo činnej osoby, bez ohľadu na to, či danú činnosť aj vykonáva. Žalobca bol v spornom období samostatne zárobkovo činnou osobou na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár od 04. novembra 2005 do 24. marca 2022. Žalovaná poukázala tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. , , . Žalovaná zastáva právny názor, že inštitút premlčania a inštitút preklúzie sú 2 rozličné právne inštitúty, ktoré nie je možné zamieňať. Žalovaná tiež poukázala na úpravu právneho inštitútu preklúzie v zákone číslo , a to konkrétne v . Žalovaná sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že poistné musí Sociálna poisťovňa predpísať právoplatne v 10 ročnej premlčacej lehote stanovenej zákonom a zastáva právny názor, že premlčanie práva sociálnej poisťovne predpísať poistné je potrebné posudzovať vždy ku dňu vydania prvostupňového rozhodnutia, ktorým bolo poistné predpísané. Žalovaná súčasne zastáva právny názor, že námietku premlčania je možné vzniesť len do právoplatného ukončenia konania vo veci predpísania poistného/penále. Avšak žalobca do právoplatného ukončenia konania vo veci predpísania poistného námietku premlčania nevzniesol. Vznesenie námietky premlčania v súdnom konaní je podľa právneho názoru Sociálnej poisťovne právne irelevantné vo vzťahu k zákonnosti preskúmavaného napadnutého rozhodnutia. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že mal odňatú možnosť konať pred správnym orgánom žalovaná uvádza, že žalobca mal možnosť obhájiť svoje práva v rámci odvolacieho konania pred správnym orgánom, a zároveň mal právo nazerať do spisu a robiť si z nich výpisy odpisy, prípadne fotokópie. Žalobca podal dňa 04. septembra 2017 proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu odvolanie, avšak právo nahliadnuť do spisu nevyužil. Vychádzajúc zo zistených skutočností žalovaná zastáva právny názor, že nárok na predpísanie poistného za predmetné obdobie nie je premlčaný a bol uplatnený podľa zákona. Záverom preto žalovaná navrhla, aby správny súd žalobu zamietol.

13. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej formou repliky nevyjadril.

IV. Výber z relevantnej právnej úpravy

14. Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotnícke povolanie sa vykonáva na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe ().

Podľa o sociálnom poistení v znení , samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby dosahovala príjmy uvedené v a a , okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.

Podľa § 21 ods. 4 písm. b) zákona v znení účinnom od 1.8.2006 do 31.12.2010, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká vždy samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. b), c) dňom zániku týchto oprávnení, a samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. c) odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c).

Podľa o sociálnom poistení, právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa o sociálnom poistení, Sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 5 eur, Sociálna poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše.

Podľa písmeno h) o sociálnom poistení, Sociálna poisťovňa odpíše pohľadávku alebo jej neuhradenú časť aj na základe právoplatného rozhodnutia o uznaní námietky premlčania dlžníka.

V. Právny názor správneho súdu

15. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáha zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. V žalobe namieta nesprávne právne posúdenie - žalobné námietky - písmeno c) .

16. Správny súd v Košiciach, ktorého právomoc na rozhodnutie vo veci je daná od 01.06.2003 ( o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového) nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle a .

17. Po oboznámení sa so žalobou, vyjadreniami účastníkov konania a s obsahom predloženého administratívneho spisu dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a bolo potrebné ju podľa zamietnuť. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím o predpísaní dlžného poisteného žalobcovi. Žalobca v správnej žalobe namietal premlčanie, teda zánik práva predpísať poistné, ako aj odňatie možnosti konať pred správnym orgánom, keďže prvostupňové rozhodnutie bolo vydané bez priamej účasti žalobcu.

18. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že žalobca bol držiteľom licencie č. L1A/PO/0533/05 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe s platnosťou od 4.11.2005 do 24.3.2022. Žalobca bol v období od 1.1.2009 do 30.6.2010 samostatne zárobkovo činnou osobou povinnou platiť a odvádzať poistné,

avšak túto povinnosť si podľa skutkového a právneho stavu veci zisteného ku dňu 23.8.2017 nesplnil vôbec. Žalobca podal registračný list fyzickej osoby – odhlášku s dátumom zániku poistenia 30.6.2008. Prvostupňový správny orgán v čase podania odhlášky nemal žiadnu vedomosť o tom, že žalobca je držiteľom licencie typu L1A, tieto údaje boli poskytnuté až dňa 7.4.2016 zo strany Slovenskej lekárskej komory. Rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu bolo predpísané žalobcovi za uvedené obdobie dlžné poistné spolu v sume 2.581,12 €.

19. K žalobnej námietke týkajúcej sa zániku práva predpísať poistné správny súd uvádza, že ustanovenie predovšetkým z jazykového hľadiska jednoznačne normuje, že právo predpísať poistné sa premlčí, a nie že právo zaniká. Posúdenie povahy a konkrétnych účinkov takého premlčania je otázkou komplikovanou, pretože v odvetví verejného práva neexistuje jednotná legálna definícia pojmu a účinkov premlčania, na rozdiel od súkromného práva. Na porovnanie, český Najvyšší správny súd vidí rozdiel medzi preklúziou a premlčaním v zásade zhodne so súkromným právom, podľa ktorého účinky premlčania nastávajú až tým, že sa ho povinný dovolá (rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. ). Názor, že pojem „premlčanie“ sa má vykladať zhodne s jeho zaužívaným súkromnoprávnym významom, vyslovil aj Ústavný súd ČR (uznesenie ).

20. Predmetné ustanovenie výslovne nehovorí, že na premlčanie možno prihliadať len na námietku dlžníka, alebo že by jeho účinky nastávali až tým, že sa dlžník dovolá. Zároveň však podľa citovaného zákona Sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe, alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné vždy, ak ho táto osoba neodviedla vôbec, alebo v nesprávnej sume. Citované ustanovenie teda nenormuje, že by Sociálna poisťovňa nemala predpísať poistné len preto, že uplynula premlčacia doba podľa , ako to ustanovuje napríklad . Jeden z prípadov, kedy Sociálna poisťovňa odpíše pohľadávku alebo jej neuhradenú časť, upravuje citovaného zákona, v zmysle ktorého tak dôjde na základe rozhodnutia o uznaní námietky premlčania dlžníka. Práve citované ustanovenie jednoznačne normuje, že pohľadávka Sociálnej poisťovne na poistnom alebo na penále môže zaniknúť až vtedy, keď dlžník urobí voči nej prejav, z ktorého vyplynie jeho vôľa namietnuť premlčanie Až na základe takejto námietky sa Sociálna poisťovňa môže zaoberať otázkou, či sa právo predpísať poistné premlčalo alebo nie; následne, ak sa na základe takejto námietky rozhodnutím právoplatne uznalo, že tieto podmienky sa naplnili, môže dôjsť k odpísaniu a zániku takejto pohľadávky (na porovnanie rozsudok veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. zo dňa 27.9.2023).

21. Citované zákonné ustanovenia tak celkom zjavne svedčia nielen v prospech záveru, že premlčanie v zmysle nemá účinky preklúzie, ale aj v prospech záveru, že žalovaný sa nimi mohol zaoberať len na základe námietky dlžníka. Tomuto výkladu svedčia tak systematické úvahy, ako aj účel, ktorý má plniť zaplatené poistné. V zmysle e ods. 1 písm. e) sa námietka premlčania vyžaduje na to, aby sa zastavilo vymáhanie pohľadávky, ktoré je premlčané. Vymáhanie pohľadávky je pritom spojené s priamym núteným zásahom žalovaného ako nositeľa verejnej moci do rôznych majetkových hodnôt dlžníka. Ak je potrebné namietnuť premlčanie na odvrátenie tak závažného následku ako je vymáhanie pohľadávky, o to viac je opodstatnené, aby takáto námietka bola potrebná aj na odvrátenie (právoplatného) predpísania pohľadávky, ktoré predchádza jej vymáhaniu.

22. Z rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. zo dňa 13.10.2023 vyplýva, že predpísanie poistného je úkon organizačnej zložky žalovaného, ktorým určuje osobe povinnej odviesť poistné výšku tohto poistného. Pokiaľ ide o určenie lehoty na plnenie, žiadne zákonné ustanovenie neviaže plynutie tejto lehoty na právoplatnosť, takže tá môže uplynúť aj skôr, než sa rozhodnutie stalo právoplatným. Ustanovenia a potom takisto rozlišujú medzi rozhodnutím o predpísaní poistného a právoplatnosťou tohto rozhodnutia. Z uvedenej úpravy možno usudzovať, že poistné nie je predpísané až právoplatnosťou rozhodnutia, ale už vydaním tohto rozhodnutia voči povinnej osobe. Ak teda prvostupňové rozhodnutie nebolo vydané voči povinnej osobe pred uplynutím desaťročnej lehoty upravenej v , môže táto osoba uplatniť námietku premlčania v odvolaní proti tomuto rozhodnutiu, alebo kedykoľvek počas odvolacieho konania, pokiaľ ju už neuplatnila skôr.

23. Správny súd konštatuje, že premlčanie práva predpísať poistné neznamená, že by uplynutím premlčacej doby zanikala pohľadávka žalovaného na poistné a jeho právo predpísať ho. Až vznesením

námietky premlčania sa organizačná zložka žalovaného môže začať zaoberať otázkou, či sa právo predpísať poistné premlčalo. Poistné nie je predpísané až právoplatnosťou rozhodnutia, ale už vydaním rozhodnutia voči povinnej osobe.

24. K námietke žalobcu, že prvostupňový správny orgán závažne porušil jeho práva ako účastníka konania, keď bez priamej účasti žalobcu vydal prvostupňové rozhodnutie, správny súd uvádza, že žalobca mal v rámci odvolacieho konania právo nazerať do spisov a robiť si z nich výpisy, odpisy a na požiadanie vyhotoviť fotokópie, tieto práva však nevyužil. Podľa organizačná zložka Sociálnej poisťovne nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu. Z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, že by povaha veci predpísania poistného vyžadovala nariadenie ústneho pojednávania, preto aj túto námietku žalobcu správny súd považoval za nedôvodnú.

25. Podľa názoru správneho súdu žalovaný z právneho a skutkového hľadiska správne posúdil odvolanie žalobcu voči rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, dôsledne sa zaoberal všetkými zákonnými podmienkami pre predpísanie poistného a vo veci rozhodol tak, že rozhodnutie zodpovedalo zákonným kritériám uvedeným v § 209 zákona o sociálnom poistení.

26. Nakoľko žalovaný správny orgán postupoval zákonne a vydal náležite odôvodnené rozhodnutie, súd v súlade s žalobu ako nedôvodnú zamietol.

27. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa a , v zmysle ktorých účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Správnom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/, c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.