Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_pre_uznanie_4Csp-40-2020.pdf
PDF · 80.54 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-4Csp/40/2020
Rozsudok pre uznanie
Okresný súd Považská Bystrica, sudkyňou JUDr. Katarínou Krivulčíkovou, v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Bratislava - mestská časť Petržalka, Pajštúnska 5, IČO: 53 255 739, proti žalovanému C. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. D. G., N. XXX, t.č. F.Č., D. XXX/X, o zaplatenie 5.000,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd z a s t a v u j e konanie v časti o zaplatenie 800 Eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 4.200 Eur s úrokom z omeškania 558,16 Eur a úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.200 Eur od 19.03.2021 do zaplatenia.
Súd p o v o ľ u j e žalovanému splácať istinu spolu s príslušenstvo v splátkach po 200 Eur mesačne, keď prvá splátka je splatná 20.5.2021 a každú ďalšiu splátku je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi vždy do 20. dňa v mesiaci až do úplného vyrovnania dlhu, s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
Žalobca m á nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, ktorú náhradu trov konania je žalovaný p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, ktoré po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Podanou žalobou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi 5.000,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.000,- eur od 18.12.2018 do zaplatenia. V žalobe žalobca uviedol, že Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Bratislava, Tomášikova 48, IČO: 00 151 653, uzatvorila so žalovaným dňa 04.04.2014 Zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytla žalovanému peňažné prostriedky. Žalovaný neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy, a tak Slovenská sporiteľňa, a.s. podaním zo dňa 23.11.2017 vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 22.11.2017 a vyzvala žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Ďalej žalobca uviedol, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 17.12.2018 medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s., ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, došlo k postúpeniu pohľadávky na žalobcu. Pohľadávka predstavovala ku dňu postúpenia sumu vo výške 14.253,77 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 9.222,16 eur, z riadneho úroku vo výške 4.268,82 eur a z úroku z omeškania vo výške 762,79 eur. Žalovaný po postúpení pohľadávky do dňa podania žaloby nevykonal žiadne úhrady. Žalobca si žalobou uplatnil len sumu vo výške 5.000,- eur na istine. Zvyšnú časť dlžnej sumy si žalobca neuplatnil. Žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania v zákonnej výške počnúc dňom 18.12.2018, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.
2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že súhlasí s rozhodnutím súdu, že je povinný zaplatiť žalobcovi pohľadávku. Žalovaný zároveň požiadal o splátkový kalendár. Navrhol, že bude splácať dlh splátkami vo výške 200,- eur mesačne vždy k 20. dňu v kalendárnom mesiaci.
3. Žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že navrhuje, aby súd vydal rozsudok pre uznanie (č. l. 27). Zároveň uviedol, že súhlasí s úhradou pohľadávky a jej príslušenstva formou pravidelných mesačných splátok v sume 200,- eur, vždy k 20. dňu v mesiaci, pod stratou výhody splátok až do úplného splatenia celého dlhovaného peňažného plnenia.
4. Podaniami, doručenými súdu dňa 25.01.2021, 08.03.2021 a 12.04.2021 žalobca vzal žalobu čiastočne späť, čo odôvodnil troma úhradami žalovaného po 200,- eur, a to dňa 17.12.2020, 19.01.2021, 18.02.2021 a 18.03.2021. Žalobca sa tak po čiastočnom späťvzatí domáhal zaplatenia sumy 4.200,- eur s úrokom z omeškania 558,16 eur a úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.200,- eur od 19.03.2021 do zaplatenia.
5. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len ako CSP), žalobca môže vziať žalobu späť.
6. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
7. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
8. Podľa § 282 CSP, ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, rozhodne súd na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku.
9. Podľa § 285 CSP, odôvodnenie rozsudku pre uznanie nároku obsahuje len stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre uznanie nároku.
10. Žalobca vzal žalobu v časti o zaplatenie 800,- eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania späť. Súd preto konanie v predmetnej časti zastavil. Súd nežiadal súhlas žalovaného s čiastočným späťvzatím, nakoľko k späťvzatiu žaloby došlo pred začatím pojednávania vo veci.
11. V prípade uznania nároku žalovaný prejaví hmotnoprávny úkon voči súdu (nie voči protistrane) a súd musí meritórne rozhodnúť. Ak sú splnené podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 282 Civilného sporového poriadku, je teda súd povinný (obligátne) rešpektovať procesnú situáciu, ktorá nastala v dôsledku uznávacieho prejavu žalovaného a musí vydať rozsudok na základe uznania nároku. Súd v takomto prípade nemá možnosť zvažovať, či rozsudok na základe uznania nároku vydá alebo nevydá. Rozsudok na základe uznania je procesný inštitút, ktorý bol do procesného práva zaradený na účely zjednodušenia a zrýchlenia civilného sporového konania. Uznaním nároku podľa ustanovenia § 282 Civilného sporového poriadku sa rozumie procesný úkon žalovaného (teda úkon adresovaný súdu), ktorý môže byť urobený v akejkoľvek prípustnej forme (§ 125 ods. 1 Civilného sporového poriadku) a z jeho obsahu jednoznačne vyplýva, že žalovaný žalobný nárok celkom, z časti alebo v jeho základe uznáva. Nie je pritom rozhodujúce, či a ako je takýto procesný úkon označený a či uznanie nároku je vyjadrené práve týmto slovným spojením. V dôsledku uznávacieho prejavu žalovaného odpadá dôvod, pre ktorý sa konanie začalo (spornosť v otázke existencie uplatneného nároku). Ak žalovaný v priebehu konania žalobcov nárok účinne uzná, súd už ďalej nezisťuje skutkové okolnosti a na ich objasnenie nevykonáva dokazovanie a vychádza z uznania nároku žalovaným.
12. Z obsahu vyjadrenia žalovaného k žalobe, ktoré bolo adresované súdu, vyplýva, že žalovaný uplatnený nárok žalobcu v celom rozsahu uznáva, keďže uviedol, že súhlasí s rozhodnutím súdu o jeho povinnosti zaplatiť žalobcovi jeho pohľadávku. Žalovaný neuviedol žiadne skutočnosti, ktorými by napádal nárok žalobcu alebo jeho výšku. Žalovaný svojim podaním vyjadril vôľu dlh zaplatiť. Svoj postoj k pohľadávke žalobu vyjadril žalovaný aj pravidelným splácaním, keď dňa 17.12.2020 uhradil sumu 200,- eur, dňa 19.01.2020 sumu 200,- eur, dňa 18.02.2021 sumu 200,- eur a dňa 18.03.2021 sumu 200,- eur. Žalovaný uviedol, že aj naďalej má záujem splácať dlh v splátkach.
13. Žalobca svojim podaním, doručeným súdu dňa 30.11.2020, rozhodnutie rozsudkom pre uznanie nároku navrhol.
14. Súd teda konštatuje, že došlo k splneniu procesných podmienok pre rozhodnutie rozsudkom na základe uznania nároku. Žalovaný uznal nárok žalobcu s účinkami podľa ustanovenia § 282 Civilného sporového poriadku a žalobca navrhol rozhodnúť rozsudkom pre uznanie. Súd preto rozhodol rozsudkom pre uznanie nároku.
15. Súd zároveň dodáva, že rozsudok pre uznanie je procesný rozsudok. Neopiera sa o zistený skutkový stav (ktorý sa ostatne ani nezisťuje), ale opiera sa o uznávací prejav žalovaného. Toto jeho uznanie plne stačí na to, aby súd nárok v zmysle uznania tiež priznal. Rozsudok sa teda opiera nie o zistenie a posúdenie skutkového stavu veci, ale o procesný úkon - uznanie žalovaného. Súd neskúmal skutkový stav, pretože sa musel uspokojiť s uznávacím prejavom žalovaného.
16. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je 3 dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
17. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
18. Lehota na plnenie (tzv. paričná lehota) môže byť rozhodnutím súdu predlžená, ak to odôvodňujú konkrétne okolnosti prípadu. Súd môže tiež uložiť povinnosť plniť opakujúce sa v budúcnosti splatné dávky a splátky. Súd musí určiť výšku každej dávky alebo splátky. Poradím splatnosti sa rozumie plynutie paričnej lehoty pre každú jednotlivú dávku či splátku osobitne, ak súd neurčí iné pravidlo. Súd teda môže určiť konkrétny deň každého mesiaca, či splátku osobitne, ak neurčí iné pravidlo. Súd teda môže určiť konkrétny deň každého mesiaca, ktorým je tá konkrétna dávka alebo splátka splatná - vykonateľná. Môže tiež určiť, že omeškaním s plnením jednej dávky alebo splátky sa stáva splatným celé plnenie.
19. V danom prípade žalovaný žiadal povoliť mu splácať dlh v splátkach. Žalobca so splácaním dlhu v splátkach súhlasil, pričom žiadal podmieniť splátky stratou výhody splátok. Súd preto rešpektoval vôľu sporových strán a rozhodol o povolení splácania dlhu v splátkach. Zároveň súd akceptoval žiadosť žalobcu o zakotvenie straty výhody splátok, ktorá má za cieľ viesť žalovaného k dodržiavaniu platobnej disciplíny, keďže v opačnom prípade sa neuhradením čo i len jednej splátky stane splatným celý dlh naraz.
20. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
21. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
22. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní plne úspešný. Čiastočné zastavenie konania bolo spôsobené úhradami žalovaného po podaní žaloby. Žalovaný tak zavinil čiastočné zastavenie konania, a preto aj v tejto časti má nárok na náhradu trov konania žalobca. Vzhľadom na uvedené súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia (§ 356 písm. a/ CSP).
Proti tomuto rozsudku v časti trov konania a povolenia plnenia v splátkach je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku cestou Okresného súdu Považská Bystrica na Krajský súd v Trenčíne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, uvedenie spisovej značky, čo sa ním sleduje a podpis; § 127 ods. 1,2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, a) že neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Ak žalovaný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže žalobca podať návrh na výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu (Exekučný poriadok).