Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_14Csp-18-2017.pdf
PDF · 109.31 KB
Case nature
Area
Subarea
14Csp/18/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou, v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., IČO: 24 785 199, so sídlom Československé armády 954/7, Hradec Králové, Česká republika, zastúpený: advokátska kancelária Gallo, s.r.o., so sídlom Jilemníckeho 4012/30, Martin, IČO: 36 715 352, proti žalovanému: O. T., L.. XX.X.XXXX, J. K. XXX/XX, P. B., o zaplatenie 311,48 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 166 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 166 eur od 17.12.2016 do zaplatenia, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
II. Súd žalobu vo zvyšnej časti zamieta.
III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania vo výške 0,16 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 14.11.2017 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi pôvodne sumu 458,40 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 458,40 eur od 17.12.2016 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 29.3.2018, vzal svoju žalobu čiastočne, čo do nároku titulom zmluvy o zabezpečení splátok úveru vo výške 126,92 eur späť a žiadal, aby súd v tejto časti konanie zastavil. Žalobca v ďalšom konaní žiadal priznať už len sumu vo výške 331,48 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne od 17.12.2016 do zaplatenia. K späťvzatiu žaloby došlo v čase ešte pred doručením žaloby žalovanému, z toho dôvodu súd v zmysle § 145 ods. 3 Civilného sporového poriadku ďalej konal už len o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.
2. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že dňa 19.9.2013 uzatvorili právny predchodca žalobcu, spoločnosť Provident Financial, s.r.o., IČO: 35 805 731, so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava a žalovaný Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 569741297. Na základe uvedenej zmluvy poskytla spoločnosť Provident Financial, s.r.o. žalovanému pôžičku vo výške 340 eur. Žalovaný sa zaviazal pôžičku splácať formou 60 pravidelných týždenných splátok vo výške 7,62 eur. Posledná predpísaná splátka bola splatná dňa 13.11.2014. Pôžička bola žalovanému poskytnutá jednorazovo hotovostne. Ďalej spoločnosť uzatvorila so žalovaným dňa 19.9.2013 Zmluvu o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej sa spoločnosť zaviazala poskytnúť žalovanému službu špecifikovanú v čl. I uvedenej zmluvy, za ktorú sa žalovaný zaviazal zaplatiť odmenu vo výške 175,10 eur. Žalovaný sa zaviazal splácať odmenu za predmetnú službu v pravidelných týždenných splátkach po dobu 60 týždňov v sume 2,92 eur. Celková výška mesačnej splátky z titulu obidvoch zmlúv tak predstavovala sumu 10,54 eur. Žalovaný sa touto zmluvou, okrem iného, zaviazal vrátiť poskytnuté finančné prostriedky spolu s úrokmi z úveru, ako aj uhradiť celkové náklady spojené s poskytnutím úveru. Zmluvou o postúpení pohľadávok, uzatvorenej
dňa 16.12.2016 postúpila spoločnosť Provident Financial, s.r.o. na spoločnosť žalobcu pohľadávku voči žalovanému vrátane príslušenstva, o čom bol žalovaný upovedomený oznámením o postúpení pohľadávky. Žalovaný porušil svoju povinnosť splácať svoje záväzky zo zmlúv riadne a včas a uhradil len splátky v celkovej výške 174 eur. Žalobca listom zo dňa 5.10.2017 - výzva pred podaním žaloby, vyzval žalovaného k úhrade celej dlžnej sumy. Do dnešného dňa žalovaný dlžnú sumu neuhradil. Celkový dlh žalovaného v pôvodnej výške 458,40 eur ku dňu podania žaloby, predstavoval zostatok zo Zmluvy o úvere vo výške 246,45 eur spolu so zostatkom zo Zmluvy o zabezpečení vo výške 126,92 eur a spolu so zmluvným úrokom vo výške 85,03 eur. Žalobca si žalobou uplatňuje aj zákonné úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po postúpení pohľadávky.
3. Žalovanému bola žaloba s prílohami doručená dňa 8.1.2019, k tejto sa nevyjadril a žiadne dôkazy neoznačil.
4. Podľa § 290 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
5. Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
6. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 veta druhá CSP, keďže sa jedná o spotrebiteľský spor, a zároveň ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva po účinnom čiastočnom späťvzatí žaloby, neprevyšuje 1.000 eur. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle § 219 ods. 3 CSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v zákonnej lehote, strany sporu ani ich zástupcovia na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.
7. Dňa 19.9.2013 uzatvoril právny predchodca žalobcu - spoločnosť Provident Financial, s.r.o., so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere číslo č. XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému úver vo výške 340 eur. Žalovaný sa zaviazal splácať úver formou mesačných splátok v počte 60, v sume 7,62 eur. Posledná predpísaná splátka úveru bola splatná 7. deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy. Úver bol poskytnutý žalovanému jednorazovo hotovostne. Úrok bol vyjadrený úrokovou sadzbou 22,38 % ročne zo sumy úveru, t.j. vo výške 48,96 eur a poplatok za garantovanú službu pevnou sumou 68,34 eur. Celkové náklady na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy predstavujú ročnú percentuálnu mieru nákladov 70,38 %. Celková čiastka podľa § 2 písm. h) zákona, ktorú bol zákazník povinný zaplatiť predstavovala sumu 457,30 eur. Priemerná hodnota RPMN vzťahujúca sa na úver na základe zmluvy predstavovala 46,06 %. Právny predchodca žalobcu ďalej uzatvoril so žalovaným dňa 19.9.2013 Zmluvu o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej sa spoločnosť zaviazala poskytnúť žalovanému službu špecifikovanú v článku 1 uvedenej zmluvy, spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti, určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru, ktorý bol žalovanému poskytnutý na základe zmluvy, v mieste trvalého bydliska žalovaného alebo na inom mieste, určenom predchádzajúcou vzájomnou dohodou zmluvných strán, za ktorú sa žalovaný zaviazal zaplatiť odmenu vo výške 175,10 eur. Žalovaný sa zaviazal splácať odmenu v pravidelných týždenných splátkach od prvej po predposlednú po dobu 60 týždňov v sume 2,91 eur a poslednú splátku vo výške 3,41 eur. Celková výška mesačnej splátky z titulu obidvoch zmlúv tak predstavovala sumu 10,54 eur. Žalovaný sa touto zmluvou okrem iného zaviazal vrátiť poskytnuté finančné prostriedky spolu s úrokmi z úveru ako aj uhradiť celkové náklady spojené s poskytnutím úveru. Výzvou zo dňa 5.10.2017, bol žalovaný vyzvaný na úhradu dlžnej sumy zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo výške 468,36 eur.
8. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
9. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
10. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
11. Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
12. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
13. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
14. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
15. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
16. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
17. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
18. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
19. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ) v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
20. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
21. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
22. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
23. Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
24. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje najmä posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa a účelové použitie údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej schopnosti spotrebiteľa splácať úver, ako tomu v skutočnosti je.
25. Právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. OZ a zákona č. 129/2010 Z.z.), keďže právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože mu bol poskytnutý úver za iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. V zmysle zásady lex specialis derogat legi generali má potom špeciálna právna úprava, ktorou je zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako i ustanovenie § 52 a nasl. OZ, prednosť pred všeobecnou právnou úpravou, ktorou je Obchodný zákonník, a je preto nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.
26. Nakoľko zmluva o spotrebiteľskom úvere má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) ZoSÚ, musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ. Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy súd zistil, že z uzavretej zmluvy nie je jednoznačne zrejmý termín tak prvej splátky, ako ani termín splatnosti jednotlivých splátok a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, čo bolo v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) a ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) Zákona č. 129/2010 Z.z. podstatnou náležitosťou zmluvy. Účelom zavedenia uvedenej náležitosti zmluvy o úvere bolo docieliť to, aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný v akých termínoch, kedy a v akej výške a ako dlho je povinný si plniť svoje povinnosti. Uvedené nemôže plniť údaj o výške splátky a počte splátok. Termín splatnosti prvej splátky a aj termín ďalších splátok nie je v zmluve uvedený jednoznačne a určito, keď v zmluve je uvedené, že splatnosť prvej splátky nastáva 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy a splatnosť každej ďalšej splátky nastane 7. kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Konečná splatnosť spotrebiteľského úveru je uvedená tak, že lehota splatnosti je určená spôsobom „7. deň 60 týždňa po dni uzavretia Zmluvy“, čo nemožno považovať za súladné s vyššie citovaným ustanovením. Zmyslom § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ bolo, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, dokedy je povinný plniť si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené ustanovenie preto vyžaduje presnú dátumovú špecifikáciu konečnej splatnosti úveru, pričom k uvedenému záveru možno dôjsť aj gramatickým výkladom dotknutého ustanovenia, ktoré rozlišuje pojem „doba trvania zmluvy“ a pojem „termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“. Rovnako chýba v zmluve aj obsahová náležitosť v zmysle § 7 ods. 1 ZoSÚ, keď zmluva konkrétne neobsahuje údaje týkajúce sa príjmov, výdavkov a rodinného stavu spotrebiteľa, prípadne údaje svedčiace o nahliadnutí veriteľa do databázy údajov o spotrebiteľoch na účely individuálneho posudzovania jeho schopnosti splácať poskytnutý úver s prihliadnutím na výšku a príjem žalovaného, ako dlžníka a spotrebiteľa. Žalobca tak pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere nekonal s odbornou starostlivosťou a hrubo porušil ustanovenie § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, ako špeciálneho právneho predpisu.
27. Absencia podstatných obsahových náležitosti zmluvy o úvere a hrubé porušenie povinnosti žalobcu, ako veriteľa podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, má za následok, že spotrebiteľský úver sa v zmysle ustanovení § 11 ods. 1 písm. b/ a § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, považuje za bezúročný a bez poplatkov.
28. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.
29. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
30. Súd sa prejudiciálne zaoberal aj platnosťou zmluvy o zabezpečení splátok úveru, súvisiacej so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, keďže na základe nej žalovaný platil poplatky, ktoré by bez uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere inak neplatil, a ktorej predmetom bola služba, ktorú bol právny predchodca žalobcu žalovanému povinný poskytovať aj bez uzavretia takejto zmluvy. Samotné uzavretie zmluvy o zabezpečení splátok úveru bez zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa názoru súdu nie je možné, vzhľadom na nemožnosť jej plnenia. Zmluva o zabezpečení splátok úveru je preto vzájomne závislou zmluvou, ponúkanou súbežne so zmluvou o úvere, o čom svedčí samotná formulácia domáceho servisu spočívajúceho v poskytovaní služieb, pokiaľ ide o starostlivosť o klienta pri poskytovaní úveru na základe zmluvy o úvere, spočívajúca v prevzatí peňažnej hotovosti, určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru v mieste trvalého bydliska zákazníka, ako aj viazanosť tejto zmluvy na zánik zmluvy, ktorá je predmetom domáceho servisu, a v neposlednom rade aj žalobcom predložený splátkový kalendár o úhradách poplatkov za domáci servis spoločne s evidenciou úhrad splátok úveru zo zmluvy o úvere uzavretej medzi stranami sporu.
31. Podľa názoru súdu je absurdné, aby dlžník, ktorý nutne a rýchlo potrebuje peniaze, požadoval od veriteľa ďalšiu spoplatnenú službu, ktorej celková cena pritom dosahuje viac ako 50 % hodnoty poskytnutého úveru (175,10 eur), pričom odmena je splatná tiež v 60 pravidelných týždenných splátkach pri prevzatí splátky úveru poskytovateľom. Žalovaný bol preto v skutočnosti povinný zaplatiť žalobcovi týždenne 60 splátok po 2,91 eur (prípadne 3,41 eur pokiaľ ide o poslednú splátku) okrem splátky úveru. Pritom jediné, čo poskytuje zmluva o zabezpečení splátok úveru je výber splátok v domácnosti klienta, resp. na dohodnutom mieste. Táto služba je však viac v prospech veriteľa ako dlžníka, keďže mu poskytuje istotu výberu splátky, alebo jej časti. Podľa názoru súdu, dlžník by nemal platiť za to, že si veriteľ znižuje riziko nezaplatenia splátok tým, že ich vyberá v hotovosti a ak áno, mal by za to platiť prípadne nejaký poplatok v primeranej výške, pričom ak je určitý zástupca oprávnený preberať od dlžníka úhradu, prevzatie hotovostnej úhrady nesmie odmietnuť. Zaúčtovať peňažnú hotovosť (aj bezhotovostné platby) na úhradu splátky úveru, ukladá veriteľovi zákon, rovnako mu platné zákony ukladajú povinnosť upozorniť dlžníka na termín splátky, prípadné následky nesplácania v samotnej zmluve, prípadne predzmluvných formulároch. Súd nezistil žiadne iné „poskytovanie služieb“, ako finančné poradenstvo, správa majetku a pod., naopak, podľa zistených skutočností nadštandardné služby boli právnym predchodcom žalobcu využívané na nútené vyberanie splátok a presadzovanie záujmov veriteľa.
32. V prípade ceny za služby dojednané v zmluve o zabezpečení splátok úveru táto navyše dosahuje viac ako 50 % z poskytnutého úveru (istiny úveru) a odplatu dojednanú v úverovej zmluve v celkovej výške 117,30 eur zvyšuje o ďalších 175,10 eur. Dojednaná výška odmeny je neprimeraná nielen voči tomu, čo malo byť predmetom plnenia či už podľa zmluvy o zabezpečení splátok úveru, ale aj vo vzťahu k výške úveru, poskytnutého v súvislosti s jej uzavretím. Podľa názoru súdu, skutočným účelom uzavretej zmluvy o zabezpečení splátok úveru, je výrazne navýšiť odplatu za poskytnutý úver na ktorý je viazaná, a to o viac ako 50%, tak, aby táto suma navyše nebola uvedená v úverovej zmluve. Týmto postupom, podľa názoru súdu, žalobca cielene dosahuje to, že odplata za službu uvedenú v zmluve o zabezpečení splátok úveru, sa nezapočítava do výpočtu RPMN, keďže nemá byť odplatou za úver, ale odmenou (cenou) za uvedenú službu, hoci v kontexte vyššie uvedeného je zrejmé, že práve táto služba má výrazne navýšiť celkový zisk právneho predchodcu žalobcu z poskytovania úverov. Zo všetkých týchto dôvodov súd považoval zmluvu o zabezpečení splátok úveru za neplatnú, nakoľko bola uzavretá výrazne v neprospech spotrebiteľa.
33. Ako už bolo vyššie uvedené, súd považoval zmluvu o spotrebiteľskom úvere za bezúročnú a bez poplatkov a zmluvu o zabezpečení splátok úveru za neplatnú. Žalobcovi preto vznikol nárok na vrátenie len tých finančných prostriedkov, ktoré žalovanému reálne poskytol. Žalovanému vznikla povinnosť poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť, pričom v priebehu konania žalovaný nerozporoval tvrdenia žalobcu, že si svoju zmluvne dojednanú povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil. Plnenie z neplatnej vzájomne závislej zmluvy o zabezpečení splátok úveru, súd s poukazom na
vyššie uvedené započítal na plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 340 eur a žalovaný doposiaľ zaplatil predchodcovi žalobcu sumu vo výške 174 eur. Vychádzajúc z tohto, súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi len rozdiel medzi poskytnutými finančnými prostriedkami a vrátenými finančnými prostriedkami vo výške 166 eur (340 eur
- 174 eur) a vo zvyšnej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
34. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
35. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
36. Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením peňažného dlhu dňa 17.12.2016, teda odo dňa nasledujúceho po dni postúpenia pohľadávky, preto má žalobca nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov viac ako je základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Keďže súd dospel k záveru, že opodstatnená je požiadavka žalobcu na zaplatenie sumy 166 eur, bolo možné priznať žalobcovi nárok na zaplatenie zákonného úroku z omeškania z tejto sumy. Ku dňu omeškania žalovaného s plnením peňažného dlhu bola výška základnej úrokovej sadzby 0,00 %. Žalobca tak má popri dlžnej istine nárok aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,00 % (5 + 0,00 %) ročne z priznanej dlžnej sumy 166 eur odo dňa omeškania žalovaného s plnením peňažného dlhu, t.j. odo dňa 17.12.2016 do zaplatenia.
37. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
38. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
39. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
40. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP, keď žalobcovi bola zo sumy 331,48 eur s príslušenstvom priznaná suma 166 eur s príslušenstvom. Z tohto vyplýva hrubý úspech žalobcu 50,08 % a hrubý úspech žalovaného 49,92 %, a teda konečný čistý úspech žalobcu je 0,16 % (50,08% - 49,92%). To v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcu voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 0,16 % trov konania, o čom súd rozhodol vo výroku III. rozsudku, keď súd nezistil žiadne dôvody pre aplikáciu postupu podľa § 257 Civilného sporového poriadku a v konaní takýto dôvod tvrdený ani nebol. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).