Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18Cb-147-2020.pdf
PDF · 126.55 KB
Case nature
Area
Subarea
18Cb/147/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou v spore: IBK ŽILINA, s.r.o., so sídlom Vavrinca Ottmayera 515/1, 010 04 Žilina. IČO: 44 447 817, zast. Bardač s. r. o., so sídlom Lovinského 22, 811 04 Bratislava, IČO: 47 243 252, proti žalovanému: Š. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Š. XXX/XX, XXX XX N., podnikajúci pod obchodným menom: Q. T. murár-obkladač, miesto podnikania XXX XX N. XXX, IČO: XX XXX XXX, zast. Mgr. PaedDr. Anton Kušnír, advokát so sídlom Jána Reka 13, 010 01 Žilina, o zaplatenie 390,- eur s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 390,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 102,- eur od 09.05.2019 do zaplatenia a zo sumy 288,- eur od 16.10.2019 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanému uloženia povinnosti zaplatiť sumu vo výške 390,- eur spolu s úrokom z omeškania a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a trovy konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že žalovaný a žalobca uzatvorili zmluvu na vedenie účtovníctva, na základe ktorej žalobca viedol účtovníctvo pre žalovaného a žalovaný sa zaviazal zaplatiť odplatu. Žalovaný však dohodnutú odplatu nezaplatil riadne a včas.
2. Okresný súd Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania vydal platobný rozkaz dňa 12.02.2020, voči ktorému bol podaný odpor, v ktorom žalovaný uvádza, že uplatnený nárok neuznáva ani len čiastočne, nakoľko žalobca sa domáha úhrady za služby účtované v rozpore so zmluvou. Žalovaný uhradil iba sumu v zmysle uzatvorenej zmluvy. Žalobca síce vyzval žalovaného na uzavretie novej zmluvy s účinkom od 01.11.2017, avšak žalovaný to odmietol vzhľadom na zvýšenú sumu. Zo strany žalobcu došlo k ukončeniu zmluvy listom z 18.09.2017, pričom účtovníctvo nevydal žalovanému. Žalovaný vystavené faktúry rozporoval a uhradil iba čiastku, ktorá bola nesporná v zmysle zmluvy zo dňa 15.12.2015.
3. Žalobca sa k podanému odporu vyjadril tak, že skutočne bola uzavretá zmluva dňa 15.12.2015, avšak následne žalobca navrhol žalovanému uzavretie Dodatku, ktorý by nadobudol účinnosť od 01.11.2017 vzhľadom na nový cenník služieb žalobcu. Žalovaný to odmietol, tak došlo k ukončeniu zmluvy dňa 18.09.2017, čím vzťah medzi stranami skončil. Žiadal žalovaného o prevzatie dokumentácie, avšak žalovaný nereagoval a začiatkom roka 2018 opätovne doniesol nové účtovné doklady. Žalobca upozornil žalovaného, že zmluva zanikla a účtovné služby môže žalobca poskytnúť podľa aktuálneho cenníka,
ktorý bol žalovanému prístupný a bol vyvesený na viditeľnom mieste pre zákazníkov, pričom aktuálny cenník bol žalovanému známy, keďže bol prílohou návrhu dodatku. Po danom upozornení žalovaný súhlasil s odplatou podľa Cenníka. Došlo tak k novej ústnej zmluve. Zároveň poukázal na čiastočné plnenie žalovaného, čo možno považovať za uznanie podľa § 407 Obchodného zákonníka, pričom žalovaný nijako neuviedol žiadnu výhradu voči faktúre. Poukázal na to, že žalovaný predložil faktúru č. XXXX/XX, a XXXX/XXX na zaúčtovanie a aby si uplatnil odpočítanie DPH, čím žalovanému vznikol nárok na nadmerný odpočet, ktorý mu bol tiež vyplatený. (l.č. 68)
4. V rámci repliky a dupliky žalovaný sa vyjadril, že písomná výpoveď zo strany žalobcu nebola žalovanému nikdy doručená. Žalovaný mal za to, že zmluvný vzťah pokračuje podľa zmluvy z 15.12.2015. Žalovaný nebol upozornený na to, že napriek jeho nesúhlasu žalobca bude účtovať podľa nového cenníka. Tým, že žalovaný doniesol ďalšie účtovné doklady, neznamená to, že udelil žalobcovi súhlas k účtovaniu podľa nového sadzobníka. Ak žalobca tvrdí, že poučil žalovaného pri predkladaní ďalších účtovných dokladov pri tvrdenom ukončení zmluvy 21.12.2017 o novom cenníku, mal mu predložiť k podpisu novú zmluvu a bez podpisu zmluvy nemal prevziať ani doklady. Žalobca konal špekulatívne, keďže bez riadneho poučenia prevzal doklady a účtoval podľa nového cenníka. Žalovaný však uhrádzal podľa predchádzajúceho cenníka. Poprel, že by žalobca ho vyzval na prevzatie účtovníctva a ak žalobca tvrdí, že ukončil vzťah, mal odovzdať doklady do 30 dní. Napriek tomu preberal ďalšie doklady. Nedošlo k odovzdaniu účtovníctva, ani k podpisu novej zmluvy a žalovaný bol presvedčený, že zmluvný vzťah z 15.12.2015 trvá. Keďže žalovaný sa dozvedel o zvýšenej cene až z dokladu č. XXXXXX, nie je možné tvrdiť, že žalovaný si uplatnil DPH z navýšenej ceny.
5. Následne na to súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal všetkých riadne a včas. Vzhľadom na pandemickú situáciu a na vyhl. MS SR č. 24/2021 Z.z., strany sporu výslovne uviedli, že súhlasia, aby sa vec prejednala v ich neprítomnosti na nariadenom pojednávaní dňa 22.04.2021. (l.č. 123, 127, 132) S poukazom na vyslovený súhlas s prejednaním veci v neprítomnosti strán konania, pričom ani právni zástupcovia strán konania sa nedostavili na pojednávanie, súd vykonal dokazovanie v ich neprítomnosti v súlade s vyhl. MS SR č. 24/2021 Z.z., a to oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré tvoria obsah spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
6. Medzi stranami v konaní bolo nesporné, že dňa 15.12.2015 žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ, uzavreli Zmluvu na vedenie účtovníctva. Predmet zmluvy bol riadne špecifikovaný v čl. I. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú. V článku III. bola dohodnutá cena diela a spôsob platenia.
7. Podľa čl. VII., bod 2 Zmluvy, všetky zmeny a dodatky k tejto zmluve sa musia vykonať v písomnej forme a za obojstranného podpisu.
8. Podľa § 261 ods.1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
9. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy.
10. Súd posúdil, že medzi stranami konania vznikol obchodno-záväzkový vzťah na základe Zmluvy na vedenie účtovníctva zo dňa 15.12.2015.
11. Súd mal preukázané a medzi stranami bolo nesporné, že žalobca navrhol žalovanému uzavrieť Dodatok č. XX/XXXX datovaný 14.09.2017, v rámci ktorého by došlo k zmene ceny diela s poukazom na cenník služieb účinný od 01.11.2017. Zmluva však nie je opatrená podpismi zmluvných strán. (l.č. 44-47)
12. Z uvedeného je zrejmé, že nedošlo k uzavretiu Dodatku.
13. Súd mal preukázané, že dňa 18.09.2017 došlo k písomnému ukončeniu zmluvy podpísanému obidvoma zmluvnými stranami s tým, že vzhľadom na to, že žalovaný nesúhlasí s dodatkom č. X/XXXX, zmluva na vedenie účtovníctva zo dňa 15.12.2015 bude ukončená k 31.12.2017. (l.č. 54)
- Uvedenú listinu predložil súdu právny zástupca žalovaného.
14. Podľa čl. II. Zmluvy, zmluvu bolo možné ukončiť výpoveďou s výpovednou lehotou 6 mesiacov bez uvedenia dôvodu.
15. Podľa § 344 Obchodného zákonníka od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.
16. Súd posúdil, že došlo k platnému ukončeniu zmluvy, teda k zániku zmluvného vzťahu. Žiadny právny predpis nevylučuje, ani nezakazuje ukončiť zmluvný vzťah dohodou a pri zásade „čo nie je zakázané, je dovolené“, preto taká dohoda je možná, a to bez ohľadu na to, že v zmluve bola upravená iba výpoveď. Avšak vzhľadom na zmluvnú voľnosť a platné právne predpisy, taká dohoda nie je ničím vylúčená. Taktiež vyplýva aj dôvod ukončenia vzťahu, a to nesúhlas žalovaného so zvýšenou cenou za poskytnuté služby. Z danej listiny možno konštatovať, že nejde o 1-stranný úkon, ale o dohodu oboch zmluvných strán ohľadom ukončenia zmluvy, nakoľko nebola medzi nimi možná dohoda o zmene ceny. Z ničoho nevyplýva vôľa žalovaného zotrvať v pôvodnom zmluvnom vzťahu, keďže dané ukončenie riadne podpísal bez uvedenia akejkoľvek výhrady, či námietky. Z ničoho nevyplýva jeho nesúhlas. Z listiny nevyplýva, že by žalovaný danú listinu svojim podpisom iba zobral na vedomie, či svojim podpisom iba potvrdil jej prevzatie, a to vzhľadom na umiestnenie podpisov oboch strán v jednej rovine a bez uvedenia ďalšej špecifikácie ako napr.: prevzal, berie na vedomie,..., pričom je obvyklé a bežné, že pokiaľ ide o dohodu, tak podpisy zmluvných strán sú zvyčajne v jednej rovine tak, ako na predmetnej listine. Dokonca žalovaný neuviedol ani žiadnu výhradu pri podpisovaní, pričom žalovaný nie je žiadnou slabšou stranou v danom vzťahu. S poukazom na zistené skutočnosti súd nemal dôvod spochybniť ukončenie zmluvy. Vzhľadom k tomu, že žalovaný nesúhlasil so znením Dodatku, ktorý upravoval zmenu ceny za služby, musel mu byť zrejmý cenník žalobcu, s ktorým nesúhlasil. Vzhľadom na uvedené súd posúdil danú listinu ako dohodu, a to podľa jej obsahu, bez ohľadu na formu, či štylizáciu.
17. Súdu bola predložená aj listina - odstúpenie od zmluvy z 03.12.2019 zo strany žalovaného. Žalovaný v danom odstúpení potvrdil, že nesúhlasil s návrhom dodatku č. X/XXXX zo dňa 14.09.2017 a že nepristúpil k novým podmienkam. (l.č. 48)
18. Súd vyhodnotil, že Odstúpenie žalovaného od zmluvy z 03.12.2019 je neúčinné a irelevantné, nakoľko súd posúdil, že k platnému ukončeniu zmluvného vzťahu došlo listom zo dňa 18.09.2017. S daným ukončením vyslovil súhlas aj žalovaný, nakoľko daný list riadne podpísal a opatril pečiatkou.
19. Pokiaľ žalovaný následne v tomto konaní tvrdil, že mu nebola doručená žiadna výpoveď zo strany žalobcu, tak toto tvrdenie nezodpovedá skutkovým okolnostiam, keďže k výpovedi jednak nedošlo, ale došlo k dohode o ukončení a je nepochybné, že žalovaný mal vedomosť o ukončení, keďže toto ukončenie riadne podpísal a dátum na danom ukončení je 18.09.2017. Teda je nepochybné, že žalovanému sa dostala do dispozície daná listina.
- Teda pokiaľ žalovaný tvrdil, že nikdy mu nebola doručená žiadna výpoveď, tak ide o špekuláciu z jeho strany, nakoľko pokiaľ ide výslovne o „výpoveď“, skutočne mu nebola doručená, nakoľko žiadna výpoveď nebola ani daná, keďže došlo k súhlasnému ukončeniu zmluvy a to bez ohľadu na to, že došlo k tomu z iniciatívy žalobcu, teda možno konštatovať dohodu o ukončení vzťahu. Samotné ukončenie zmluvy bolo zrejmé žalovanému, mal o tom vedomosť, nakoľko dané ukončenie na znak súhlasu podpísal a opatril aj pečiatkou a toto nerozporoval. Podstatné je, že došlo k ukončeniu zmluvy a toto ukončenie bolo žalovanému známe, dozvedel sa o tom riadnym spôsobom.
20. Súd teda poukazuje na to, že žalovaný si vo svojich vyjadreniach rozporuje, keďže na jednej strane podpísal ukončenie zmluvy dňa 18.09.2017, iný dátum nevyplýva z listiny, ani nebol tvrdený, dokonca ani rozporovaný, ale následne tvrdí, že žiadne ukončenie, resp. výpoveď mu nebola doručená, hoci dovtedy nikdy nenamietal, že nemá rovnopis daného ukončenia, ktoré podpísal. Zároveň logicky vyplýva, že žalovaný disponuje s takou listinou, nakoľko sám právny zástupca žalovaného súdu predložil danú listinu, čo vyplýva zo spisu.
21. Súd skonštatoval, že Zmluva zo dňa 15.12.2015 bola ukončená listinou zo dňa 18.09.2017 so súhlasom oboch zmluvných strán, nakoľko bola podpísaná oboma zmluvnými stranami. Žalovanému sa daná listina musela tak dostať do dispozície, neuviedol žiadne námietky, nerozporoval uvedené a preukázateľne mal vedomosť o skončení zmluvného vzťahu. Pokiaľ v tomto konaní tvrdil, že nemal vedomosť, a že nebola mu doručená, je nutné posúdiť také jeho tvrdenia za zavádzajúce a účelové a
zároveň aj rozporujúce, keďže riadne ukončenie vzťahu podpísal bez preukázateľných námietok a hoci tvrdil, že nemal o tom vedomosť, v ďalšom svojom podaní dokonca potvrdil existenciu danej listiny a teda aj vedomosť o nej.
22. Súd podľa obsahu listiny skonštatoval, že zmluvné strany ukončili vzťah písomne listom zo dňa 18.09.2017 dohodou, v rámci ktorej sa dohodli, že vzťah je ukončený k 31.12.2017. Ukončenie bolo podpísané oboma stranami, podpisy sú opatrené pečiatkami v jednej rovine, z čoho možno taktiež usúdiť a ustáliť, že ide o dohodu a nie jednostranný úkon. Dohoda vyplýva aj z toho, že bol určený deň ukončenia vzťahu, avšak v prípade výpovede by zmluvný vzťah skončil v iný deň a to v zmysle zmluvných ustanovení.
23. Je nelogické, aby sa žalovaný domnieval, že vzťah naďalej pokračuje. Žalovaný v danom vzťahu nie je slabšou stranou, keďže nejde o spotrebiteľa, ale je podnikateľským subjektom, a teda sa predpokladá určitá odborná zdatnosť. Teda pokiaľ podpísal ukončenie zmluvy ku konkrétnemu dátumu, žiadny dôvod neexistuje, aby sa žalovaný domnieval, že vzťah pokračuje.
24. Medzi stranami bolo nesporné, že žalovaný naďalej predkladal žalobcovi účtovné doklady aj po ukončení vzťahu, teda po 31.12.2017 a žalobca poskytoval žalovanému služby. Žalovaný nerozporoval tvrdenia žalobcu, že začiatkom roka 2018 doniesol ďalšie účtovné doklady napriek ukončeniu ich vzťahu zo dňa 18.09.2017 z dôvodu nesúhlasu s novým cenníkom. Súd poznamenáva, že pokiaľ žalobca neodovzdal účtovné doklady žalovanému, vzťah predsa v zmysle zmluvy nezaniká až odovzdaním účtovníctva. Keďže vzťah zanikol, žalobca bol povinný odovzdať účtovníctvo žalovanému a avšak pokiaľ ho neodovzdal, jednak to nezakladá nový vzťah, ani nepokračuje z toho dôvodu predchádzajúci a jednak predsa žalovaný sa mohol domáhať svojich práv napríklad súdnou cestou, avšak napriek tomu predložil žalobcovi ďalšie doklady na spracovanie, čím požadoval ďalšie služby od žalobcu, hoci opäť súd zdôrazňuje, že už po zániku zmluvy a za účinnosti nového cenníka, pričom a vzhľadom podľa uvedenia žalobcu nový cenník bol vyvesený na viditeľnom mieste u žalobcu.
25. Je nepochybné, že vzťah na základe zmluvy z 15.12.2015 bol ukončený, preto nie je možné ďalší vzťah medzi stranami posudzovať podľa tej zmluvy. Dodatok k zmluve nebol uzavretý, a to práve z dôvodu zmeny ceny služieb, keďže žalovaný nesúhlasil s vyššou cenou za služby.
26. Hoci žalovaný predkladal žalobcovi účtovné doklady aj po ukončení zmluvy z 15.12.2015 a žalobca vykonával služby, nemožno konštatovať, že došlo medzi nimi k vzniku ďalšieho vzťahu, a to aj konkludentným spôsobom, nakoľko žalovaný jasne prejavil nesúhlas s novými podmienkami. Teda u žalovaného nemožno konštatovať súhlasný prejav vôle. Napriek tomu však žalovaný účtovné doklady predkladal žalobcovi a napriek tomu žalobca mu poskytoval služby, pričom dochádzalo k tomu za účinnosti nového cenníka, o čom žalovaný mal vedomosť. Avšak vzhľadom k tomu, že žalovaný neprejavil vôľu uzavrieť zmluvný vzťah s novými podmienkami, nedošlo k uzavretiu ústnej zmluvy, čo potvrdzuje aj to, že odmietol z daného dôvodu uzavrieť navrhovaný dodatok. Tým, že žalovaný predkladal doklady aj po 31.12.2017, nedošlo k uzavretiu novej zmluvy, keďže výslovne nesúhlasil s dodatkom v spojitosti s novým cenníkom, čo nepochybne preukazuje aj dôvod ukončenia zmluvy z 15.12.2015.
27. Tvrdenie žalovaného, že bol presvedčený, že pôvodný vzťah naďalej trvá, je zavádzajúce, nelogické a špekulatívne, keďže nepochybne došlo k ukončeniu vzťahu, o čom žalovaný mal vedomosť, keďže ukončenie vzťahu riadne podpísal, čo ničím relevantným nebolo spochybnené, takže s tým súhlasil a mal vedomosť aj o novom cenníku a nových cenách za služby. Pokiaľ s nimi nesúhlasil a odmietol uzavrieť taký dodatok k zmluve, v dôsledku čoho došlo k ukončeniu zmluvy, nebol dôvod domnievať sa, že žalobca mu bude naďalej poskytovať služby za podmienok podľa zmluvy z 15.12.2015.
28. Žalovaný tvrdil, že ak bol vzťah ukončený, žalobca bol povinný odovzdať účtovné doklady a nemal bez podpisu žalovaného prevziať ďalšie doklady. Žalobca tvrdil, že vyzval žalovaného na prevzatie dokladov, avšak žalovaný nereagoval. Súd poznamenáva, že strany sporu svoje tvrdenia ohľadom prevzatia/odovzdania dokladov a výziev nepreukázali, nakoľko z ničoho nevyplýva, že žalobca vyzýval žalovaného na prevzatie a ani že žalovaný doklady požadoval, resp. že nereagoval na výzvu žalobcu. Avšak odovzdanie a prevzatie, či výzvy na prevzatie/odovzdanie dokladov je pre tento spor irelevantné, nakoľko nemá to vplyv na ukončenie vzťahu. Odovzdaním/prevzatím dokladov vzťah predsa nezaniká/
nezanikol. Ten zanikol súhlasným ukončením oboch strán. Súd posúdil, že došlo k ukončeniu vzťahu a pokiaľ žalobca neodovzdal doklady na výzvu žalovaného, je to predmetom prípadného iného konania, kde sa žalovaný mohol domáhať svojich práv. Ale nemá to vplyv pre toto konanie, v rámci ktorého súd posúdil ukončenie vzťahu. Súd zároveň poukazuje na to, že ani pre poskytovanie ďalších služieb nemá vplyv prípadné neodovzdanie dokladov a pod. Predsa žalovaný bol ten, ktorý predkladal ďalšie účtovné doklady žalobcovi.
- Aj v tomto súd konštatuje rozpor v tvrdeniach žalovaného, keďže žalovaný tvrdí, že vyzýval žalobcu na vrátenie dokladov, hoci jednak bol presvedčený, že vzťah pokračuje a jednak mu predkladal ďalšie doklady, preto nie je daná žiadna logika na tom, že vraj vyzýval žalobcu na vrátenie dokladov.
- Pokiaľ žalovaný tvrdil, že žalobca nemal prevziať doklady bez podpisu žalovaného, pokiaľ nechcel poskytovať služby podľa cien v zmluve z 15.12.2015, takéto tvrdenie žalovaného je účelové a špekulatívne, keďže bolo nesporné, že došlo k ukončeniu zmluvy z 15.12.2015 a teda nebol žiadny dôvod na ceny za služby podľa tej zmluvy, a ďalšia zmluva, či dohoda na iné ceny než stanovoval cenník, neexistovala. Nebolo potrebné ani poučovať, či zvlášť oboznamovať žalovaného o Cenníku a teda o iných cenách, než boli v Zmluve z 15.12.2015, keďže podľa uvedenia žalobcu Cenník bol vyvesený na viditeľnom mieste, čo žalovaný nerozporoval a teda žalovaný sa mohol s ním oboznámiť a zároveň žalovaný mal vedomosť o Cenníku a o zmenených cenách už pri predložení návrhu dodatku, ktorý odmietol podpísať práve z dôvodu nesúhlasu so zmenou cien. Zmluva bola ukončená a pokiaľ žalovaný predkladal ďalšie doklady naďalej, tak musel predpokladať a vedieť, že služby budú poskytnuté podľa daného cenníka, pokiaľ nedôjde k nejakej dohode, k čomu nedošlo.
29. Vzhľadom k tomu, že zmluvný vzťah bol ukončený k 31.12.2017, akékoľvek ďalšie poskytované služby boli zo strany žalobcu účtované podľa nového cenníka, o ktorom musel mať žalovaný vedomosť vzhľadom na predkladaný návrh dodatku z dôvodu zmeny cien za služby, a to aj napriek jeho tvrdeniu v tomto konaní, že nebol o žiadnom cenníku poučený a pod. Nepochybne musel mať vedomosť o cenníku žalobcu za služby, keďže práve kvôli vyšším cenám, zmenenom cenníku odmietol uzavrieť dodatok a tak došlo k ukončeniu zmluvy. Voči ukončeniu zmluvy neboli zo strany žalovaného preukázané žiadne výhrady, či námietky. Žalovaný nerozporoval ani tvrdenie žalobcu, že cenník bol vyvesený na viditeľnom mieste.
30. Teda prvotný vzťah už nepokračoval, ani nedošlo k vzniku ďalšieho, nakoľko absentuje súhlasný prejav vôle oboch strán. Nepostačuje to, že žalovaný predkladal účtovné doklady aj naďalej a žalobca poskytoval služby naďalej, keďže obom stranám bolo známe, že žalovaný nesúhlasí s novými cenami za služby. V opačnom prípade by predsa nedošlo k ukončeniu zmluvy z 15.12.2015. Teda žalovaný nesúhlasil s novým cenníkom, preto bola zmluva ukončená a preto nebola ani nová zmluva, či dodatok uzavretá. Súd poukazuje na ďalší rozpor v tvrdeniach žalovaného, keďže tvrdil, že o zvýšenej cene za služby sa dozvedel až z faktúry. Toto jeho tvrdenie je zavádzajúce, nakoľko o cenách v zmysle aktuálneho cenníka mal vedomosť už pred ukončením zmluvy z 15.12.2015 pri predkladaní návrhu dodatku, s ktorým nesúhlasil a preto ho nepodpísal. A práve v dôsledku zmeny ceny za služby a odmietnutie dodatku, došlo k ukončeniu zmluvy z 15.12.2015. Teda pokiaľ žalovaný predkladal ďalšie doklady, musel si byť vedomý ceny za služby podľa aktuálneho Cenníka, keďže zmluva bola ukončená. Podľa žalobcu cenník bol aj na viditeľnom mieste zavesený, čo žalovaný nerozporoval. Neexistuje žiadny dôvod k tomu, aby žalovaný sa domnieval, že žalobca bude poskytovať služby podľa ceny v ukončenej zmluve.
31. Z vyššie uvedených skutočností nepochybne vyplýva, že žalobca poskytoval žalovanému služby bez právneho titulu a žalovaný tieto služby prijímal, pričom sám svoje účtovné doklady nosil žalobcovi, teda akceptoval poskytnuté služby, ale neplatil ich podľa cenníka. Zmluva z 15.12.2015 bola ukončená, nová nebola uzavretá, na strane žalovaného absentovala vôľa uzavrieť zmluvu podľa nového cenníka. Pokiaľ žalovaný nosil doklady žalobcovi aj naďalej dúfajúc, že cena bude podľa ukončenej zmluvy, je to špekulatívne konanie zo strany žalovaného.
32. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka (1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
33. S poukazom na uvedené, konanie žalovaného je nutné posúdiť ako bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu.
34. Žalobca za poskytnuté služby žalovanému vystavil dve faktúry: XXXX/XX. na sumu 720,- eur splatnú do 08.05.2019 a XXXX/XXX na sumu 288,- eur splatnú dňa 15.10.2019.
35. Je nepochybné, že žalobca poskytol fakturované služby žalovanému. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že neboli všetky služby poskytnuté, toto ničím relevantným nevyvrátil, ani nepreukázal, a to s poukazom na § 150 a § 151 CSP.
(1) Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. (2) Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
(1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. (2) Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
38. Medzi stranami bolo nesporné, že žalovaný uhradil sumu 618,- eur. Žalobca má za to, že čiastočným plnením došlo k uznaniu záväzku v zmysle § 407 Obchodného zákonníka.
39. Súd sa s týmto názorom žalobcu nestotožňuje, nakoľko čiastočné plnenie má účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením uznáva aj zvyšok záväzku. Z konania žalovaného však nepochybne vyplýva, že mal v úmysle zaplatiť iba podľa pôvodnej zmluvy, keďže s cenníkom nesúhlasil. Teda nemožno konštatovať uznanie čiastočným plnením.
40. Súd v tejto súvislosti poukazuje na neprofesionálne konanie žalovaného ako podnikateľa v podnikateľskej sfére, keďže zmluvu so žalobcom ukončil, s novým cenníkom nesúhlasil, napriek tomu chcel naďalej využívať služby žalobcu, avšak s nelogickým a špekulatívnym presvedčením, že žalobca mu bude poskytovať služby podľa pôvodnej zmluvy, hoci mal vedomosť, že žalobca má nový cenník, podľa ktorého účtuje. Žalovaný nemal uzavretú žiadnu zmluvu, na základe ktorej by mu žalobca mal účtovať cenu za služby inú než vyplýva z Cenníka.
41. Súd dospel k záveru, že žalovaný získal prospech plnením žalobcu bez právneho dôvodu, keďže predkladal naďalej žalobcovi aj po skončení zmluvného vzťahu účtovné doklady za účelom ich spracovania žalobcom, a to ja napriek tomu, že nesúhlasil s cenníkom žalobcu za poskytnuté služby a špekulatívne si myslel, že žalobca mu poskytne služby za cenu podľa ukončenej zmluvy, hoci na to nebol žiadny relevantný dôvod. Žalovaný je podnikateľský subjekt, pohybuje sa v podnikateľskej sfére a musel vedieť, že ak je zmluva ukončená, nepostupuje sa podľa nej. O cenníku žalobcu mal vedomosť. Pokiaľ tvrdí opak, tak zavádza súd špekulatívnym a účelovým spôsobom, nakoľko v dôsledku zmeny cenníka odmietol uzavrieť dodatok a zmluvný vzťah bol písomne ukončený bez výhrad z jeho strany dohodou.
42. Keďže žalobca poskytol služby žalovanému, vzniklo mu právo na zaplatenie týchto služieb. Na základe toho žalobca vystavil vyššie uvedené faktúry žalovanému, ktoré žalovaný nenamietal, nevrátil, nerozporoval. Žalovaný až v tomto konaní vo svojom písomnom podaní uviedol, že žalobca vraj nevykonal všetky služby tak, ako ich účtoval, avšak žalovaný toto nijako nešpecifikoval, nekonkretizoval, ani nepreukázal svoje tvrdenie. Žalovaný mal k dispozícii tieto faktúry pred podaním žaloby, a to od roku 2019, napriek tomu žalobca nenamietal rozsah poskytnutých služieb, ani fakturovanú výšku, ani žalobcovi neoznámil/neodôvodnil, prečo zaplatil iba časť faktúry. Súd nemal preukázané tvrdenie žalovaného ohľadom rozsahu fakturovaných služieb. Pokiaľ žalovaný až v tomto konaní namieta rozsah služieb, pričom nenavrhol žiadne dôkazy na preukázanie jeho tvrdení, hoci po doručení faktúr žalobcovi nič nenamietal, súd jeho tvrdenia posúdil ako účelové a špekulatívne s cieľom vyhnúť sa plneniu.
43. Keďže žalovaný predložil účtovné doklady žalobcovi po ukončení zmluvy z 15.12.2015 a tým požadoval poskytnutie služby, bol povinný za poskytnuté služby platiť podľa aktuálneho cenníka žalobcu.
Neexistuje žiadny logický a relevantný dôvod poskytovať úhradu podľa ukončenej zmluvy. Ak žalovaný odmietal akceptovať nový cenník žalobcu, nebol povinný predkladať žalobcovi účtovné doklady na spracovanie.
44. Súd posúdil, že rozsah fakturovaných služieb nebol ničím relevantným rozporovaný a prípadné námietky neboli preukázané. Žalobca vyfakturoval poskytnuté služby podľa Cenníka.
45. Súd dospel k záveru, že na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu, ktorý mu poskytol služby, za ktoré žalovaný riadne nezaplatil.
46. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
47. Podľa § 458 ods.1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
48. Je nepochybné, že medzi stranami po skončení zmluvy z 15.12.2015 nevznikol žiadny ďalší zmluvný vzťah, preto ak žalobca poskytol služby a žalovaný ich prijal, došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného (nemožno konštatovať konkludentné uzavretie zmluvy, nakoľko žalovaný neprejavil vôľu uzavrieť ju, čo vyplýva z odmietnutia návrhu dodatku. Konanie žalovaného možno posúdiť ako špekulatívne, keďže jednak zmluvu ukončil so žalobcom, odmietol uzavrieť Dodatok, nesúhlasil s novým cenníkom, ale požadoval služby naďalej, preto mu vznikla povinnosť poskytnúť plnenie, teda musí obohatenie vydať. Medzi nimi nebola žiadna dohoda o cene za služby, preto v zmysle ustálenej súdnej praxe žalovaný by mal poskytnúť plnenie v obvyklej výške. Súd mal zistené, že v tom čase mal žalobca Cenník, teda riadne stanovené ceny za poskytované služby. Žalovaný mal o Cenníku vedomosť už pred poskytnutím služieb, teda bol si vedomý ceny žalobcu.
49. Súd z uvedeného dôvodu neskúmal osobitne obvyklú cenu za poskytnuté služby, nakoľko vychádzal z aktuálneho cenníka žalobcu za služby poskytované klientom a žalovaný bol/musel byť oboznámený s daným Cenníkom a to minimálne pri predložení návrhu dodatku zo strany žalobcu, ktorý žalovaný odmietol podpísať. Napriek tomu naďalej požadoval služby od žalobcu, hoci vedel zmenu ceny za služby.
50. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd ustálil výšku bezdôvodného obohatenia podľa aktuálneho cenníka žalobcu za poskytnuté služby.
51. Vzhľadom k tomu, že boli vystavené 2 faktúry za poskytnuté služby a žalovaný uhradil z fakturovaných súm sumu 618,- eur, súd zaviazal žalovaného na danú sumu. Žalovaný hoci uhradil 630,- eur, podľa uvedenia žalobcu časť 12 eur sa použila na úhradu starších dlhov žalovaného vzniknutých podľa zmluvy z 15.12.2015, pričom žalobca predložil súdu na preukázanie svojho tvrdenia knihu pohľadávok týkajúcu sa žalovaného k predmetných faktúram. Žalovaný uvedené tvrdenie nerozporoval, preto súd si dané tvrdenia osvojil.
52. Žalobca si uplatnil aj úroky z omeškania a súd posúdil, že vznikol nárok aj na úroky z omeškania v zmysle citovaných zákonných ustanovení vo výške, ako si uplatnil žalobca, t.j. od nasledujúceho dňa po splatnosti faktúr, a to vo výške v zmysle citovaných zákonných ustanovení bez osobitného dokazovania súdom v zmysle CSP, teda tak, ako si žalobca uplatnil.
53. Podľa § 369 Obchodného zákonníka (1) Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. (2) Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. (3) Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
54. Podľa § 1 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z.
(1) Sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. (2) Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania. (3) Ak veriteľ požaduje úroky z omeškania v sadzbe určenej podľa odseku 1, použije sa tento spôsob určenia úrokov z omeškania počas celej doby omeškania.
55. Súd posúdil, že žalobca má nárok na úroky z omeškania od nasledujúceho dňa po splatnosti vystavených faktúr, pričom výšku posúdil za primerané a osobitne ju nedokazoval s poukazom na ustanovenia CSP.
56. Podľa § 369c ods.1 Obchodného zákonníka omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
57. Podľa § 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
58. S poukazom na dané ustanovenia žalobcovi vznikol aj uplatnený nárok na náklady spojené s uplatnením pohľadávky, keďže si uplatnil sumu 40,- Eur ako je stanovené nariadením, súd priznal aj túto paušálnu náhradu.
59. Pokiaľ žalovaný vo svojom písomnom podaní navrhoval výsluch strán konania, následne už na tom netrval, dokonca vyslovil súhlas, aby súd vec prejednal v neprítomnosti strán sporu, z čoho vyplýva, aby súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti strán a teda bez ich výsluchu. Preto súd výsluch strán nenariaďoval, pričom súd ho nenariaďoval ani z dôvodu, že všetky potrebné skutočnosti pre rozhodnutie vyplynuli zo spisu a všetky skutočnosti bolo možné preukázať inak, preto súd posúdil, že nielenže strany súhlasili konať v ich neprítomnosti, teda bez ich výsluchu, ale aj to, že nie sú ani splnené podmienky podľa § 195 CSP na výsluch strany.
60. Súd posúdil tvrdenia a námietky zo strany žalovaného len za účelovú obranu vyhnúť sa plneniu.
61. V zmysle § 215 ods.1 CSP súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov. Súd vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle § 191 CSP podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. S poukazom na uvedené skutočnosti súd vykonaným dokazovaním posúdil, že ide o opodstatnený nárok žalobcu. Žalobca svoje tvrdenia ohľadom žalovanej istiny riadne preukázal. Žalovaný hoci vznášal rôzne námietky, ktoré boli až iracionálne a rozporné, nenavrhol žiadne ďalšie dôkazy na preukázanie jeho tvrdení a na opodstatnené spochybnenie tvrdení žalobcu. Tvrdenia žalobcu vyplývajú z predložených listín.
62. Podľa § 255 CSP: (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
63. Podľa § 262 ods.1 a ods.2 CSP: (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
64. Žalobca si uplatnil trovy konania, a keďže bol úspešný v celom rozsahu, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu, pričom o výške náhrady súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia v zmysle ustanovení CSP. (§ 262 ods.2 CSP)
65. Na základe uvedených skutočností a zákonných ustanovení súd rozhodol o žalobnom návrhu tak, ako bolo uvedené.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 CSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 363 CSP) Podľa § 365 CSP 1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).