Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Cob-141-2019.pdf
PDF · 136.41 KB
Case nature
Area
Subarea
1Cob/141/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Moniky Školníkovej v právnej veci žalobcu: A. Š. A.. - Š.-Z., miesto podnikania O. XXXX/X, XXX XX I.-S. A., IČO: XX XXX XXX, nar. X.XX.XXXX, trvale bytom O. XXXX/X, XXX XX I. - S. A., štátny občan S., zastúpeného A|K|K|L advokáti s.r.o., Grösslingová 50, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 666 622 proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700 o zaplatenie sumy 46.628,73 eura s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 28Cb/228/2010-450 zo dňa 12.10.2018 takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 28Cb/228/2010-450 zo dňa 12.10.2018 p o t v r d z u j e .
II. Súd n e p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava I ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. žalobu žalobcu zamietol a výrokom II. rozhodol, že žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov konania, a to s poukazom na ustanovenia § 788 ods. 1, § 797 ods. 2, ods. 3, § 806 Občianskeho zákonníka, § 379, § 380 Obchodného zákonníka, § 193, § 228 ods. 1, § 262 ods. 1, § 255 ods. 1, ods. 2, § 256 ods. 1, ods. 2, § 257 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 19.8.2010 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 46.628,73 eura s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 1.9.2009 do zaplatenia z dôvodu, že dňa 10.5.2009 v čase od 11:36 hod. do 7:18 hod dňa 11.5.2009 sa stala krádež vlámaním cez zadné riadne uzamknuté dvere do priestorov predajne Výdajňa zdravotníckych potrieb A.. A. Š.; túto udalosť žalobca ohlásil Polícii Slovenskej republiky a dňa 11.5.2009 bolo začaté trestné stíhanie za zločin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 4 písm. a) Trestného zákona s tým, že po skontrolovaní predajne bola podľa tvrdení žalobcu zistená škoda vo výške 46.658,73 eura bez DPH. Žalobca mal uzatvorenú poistnú zmluvu č. 511014898 so žalovaným a škodová udalosť bola evidovaná pod číslom 0970102235. Znalecký posudok vypracovaný pplk. U.. A. S. zo dňa 16.6.2009 podľa žalobcu nedokázal potvrdiť, resp. vyvrátiť tvrdenie páchateľa, že dvere boli uzamknuté a páchateľ ich vypáčil z vonkajšej strany. Žalobca viackrát vyzval žalovaného na plnenie podľa poistnej zmluvy alebo aspoň na vyplatenie zálohy, ale obdržal od žalovaného zamietavé stanovisko, pričom v článku 7 ods. 2 VOP k poistnej zmluve je definované konanie, ktoré nastalo u žalobcu, a to krádež vlámaním. Žalobcova spoluúčasť na poistnej udalosti je 30,- eur, ktorú si žalobca odpočítal od skutočnej škody. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný sa vo veci vyjadril tak, že žaloba je nedôvodná a žalobca nepreukázal, že dňa 10.5.2009
(resp. v noci z 10.5.2009 na 11.5.2009) skutočne došlo k poistnej udalosti nahlásenej žalobcom, t.j. ku krádeži vlámaním do výdajne zdravotníckych potrieb žalobcu v Skalici a k odcudzeniu 1470 (bližšie nešpecifikovaných) balení lieku Suplasyn, pričom podľa názoru žalovaného nebolo preukázané ani to, že daný liek sa v danom čase na danom mieste a v deklarovanom množstve vôbec reálne nachádzal.
3. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že z hlásenia škodovej udalosti
- odcudzenie mal za preukázané, že žalobca žalovanému nahlásil vznik škodovej udalosti dňa 18.5.2009 a podľa zoznamu odcudzených vecí malo dôjsť k odcudzeniu 1470 ks Suplasynu v hodnote po 44,98 eura, t.j. ku vzniku škody 66.120,60 eura + ku vzniku škody na zámku vo výške 18,04 eura. Listom zo dňa 16.10.2009 mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaný odmietol žalobcovi poskytnúť poistné plnenie, nakoľko nebolo preukázané, že ku škode došlo krádežou vlámaním, t.j. žalobcovi podľa tvrdení žalovaného nevznikol nárok na poistné plnenie. Z poistky č. 511014898, vystavenej dňa 7.2.2008 (č. l. 5), súd prvej inštancie zistil, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzatvoreniu súhrnného poistenia hnuteľných vecí s dátumom dojednania 17.1.2008 a so začiatkom poistenia 18.1.2008 na poistné obdobie jedného roka s tým, že poistenie sa predlžuje o ďalší rok, ak nie je vypovedané najneskôr šesť týždňov pred uplynutím poistného obdobia; poistenie sa riadi všeobecnými poistnými podmienkami a zmluvnými dojednaniami vrátane dohodnutých dodatkov; predmetom poistenia sú o. i. zásoby v hodnote 1.850.000,- Sk pre prípad poškodenia veci krádežou vlámaním alebo lúpežou s výškou dohodnutého poistného 2.318,- Sk a spoluúčasťou 1.000,- Sk.
4. Súd prvej inštancie poukázal na čl. 7 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a), b), c), čl. 20 ods. 1 písm. e) Všeobecných poistných podmienok platných od 1.1.2008 pre poistenie majetku právnických a podnikajúcich fyzických osôb (ďalej len „VPP“), čl. 6 zmluvných dojednaní a ďalej v napadnutom rozsudku uviedol, že z kúpnej zmluvy zo dňa 27.8.2008 (č. l. 91) zistil, že žalobca mal s predávajúcim ATAX SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Tajovského 13/2 Martin, IČO: 36 178 161 uzatvoriť zmluvu, predmetom ktorej bola dodávka tovaru Suplasyn inj. 20 mg x 2 ml v množstve 2500 ks, šarža 0472/2008 za kúpnu cenu 3.000.000,- Sk s DPH s dohodou o platbe kúpnej ceny v hotovosti, pričom v mene predávajúceho mala konať O. X. ako výkonná riaditeľka. Podľa faktúry č. 8109 zo dňa 27.8.2008 (č. l. 305) na sumu 3.000.000,- Sk bez špecifikovania DPH malo byť predmetom fakturácie dodávateľa ATAX s.r.o., IČO: 36 178 161 dodanie farmaceutických výrobkov (Suplasyn) v počte 2500 ks. Faktúra bola vypísaná rukou. Žalovaný súdu prvej inštancie predložil obálky doručené od žalobcu na porovnanie rukopisu, nakoľko sa domnieva, že rukopis je identický. Odborné vyjadrenie ani znalecký posudok na tento účel však súdu prvej inštancie predložené neboli. Z faktúry mal súd prvej inštancie za preukázané, že predmetom fakturácie mala byť suma 3.000.000,- Sk vypísaná písmom podobným obálkam predloženým žalovaným, pričom obchodné meno dodávateľa a odtlačok pečiatky nezodpovedá presne zápisu obchodného mena v obchodnom registri a na kúpnej zmluve nie je uvedená šarža dodávaného tovaru. Zo záznamu Okresného riaditeľstva PZ v Senici zo dňa 11.6.2009 súd prvej inštancie zistil, že A. O. ako jediný konateľ predávajúceho ATAX SLOVAKIA, s.r.o. bol vo výkone trestu odňatia slobody od 31.1.2007 s predpokladanou dobou ukončenia 31.7.2013, z čoho vyplýva, že tento nemohol podpísať faktúru a ani iný doklad preukazujúci vykonanie kúpy sporného Suplasynu. Z poverenia zo dňa 4.4.2000 (č. l. 160) vyplýva, že O. X., bytom Y. X, A. mala byť poverená ako výkonná riaditeľka firmy ATAX Slovakia s.r.o., avšak z dokazovania v trestnom konaní bolo zistené, že taká osoba neexistuje napriek tomu, že mala od žalobcu prevziať hotovosť vo výške 3.000.000,- Sk za nákup Suplasynu. Oprávnenie na konanie v mene predávajúceho mala mať už v roku 2000, a to bez osvedčenia pravosti podpisu.
5. Zo zápisnice o výsluchu svedka W. B. zo dňa 27.11.2009 (č. l. 78, 79) vyplýva, že niekedy na jar roku 2009 za ním prišiel p. Š. a spýtal sa ho, či by mu nevykradol prevádzku. Bavili sa o tom s F. Z., ktorý povedal, že je ochotný Š. vykradnúť obchod pod podmienkou, že to bude so súhlasom p. Š.. Potom mu zavolal Š. a tento sa ho pýtal, či by Z. zaviezol na miesto. Z. mu hovoril, že mal iba otvoriť dvere a vo vnútri predajne niečo porozhadzovať. Nevšimol si, že by niesol so sebou nejaké odcudzené veci. Neskôr pochopil, že Z., keď mal vykradnúť obchod, tak to nebolo kvôli jeho žene, ale kvôli tomu, aby z poisťovne dostal peniaze.
6. Zo zápisnice z výsluchu svedka F. Z. zo dňa 11.11.2009 (č. l. 14-17) vyplýva, že za ním prišiel W. B., ktorý mu povedal, že jeho zamestnávateľ má doma problém s manželkou, nakoľko mu v ich rodinnom, resp. v spoločnom firemnom rozpočte chýbajú nejaké peniaze, o ktorých ona nevie a on to potrebuje pred manželkou nejako zakryť. W. mu povedal, že ho tento známy mal požiadať, či nevie o niekom, kto
by pre jeho manželku v ich firme naaranžoval vlámanie. Nakoľko ten známy mal za danú vec sľubovať nejakú finančnú odmenu, tak súhlasil, že by toto vlámanie spravil on. W. mu povedal, že sa má jednať o nejakého p. Š.. Podľa zápisnice z výsluchu svedka sa potom neskôr stretol s pánom Š. A. osobne, tento ho mal pri spoločnom rozhovore ubezpečiť, že to, kde sa má daná vlámačka vykonať, je jeho firma, že to je vlastne iba divadielko pre jeho manželku, aby nemal doma zle, lebo minul nejaké peniaze. Uviedol, že z predajne nič nezobral, nakoľko to naozaj bral ako službu pre majiteľa kvôli spokojnosti v jeho rodine, resp. kvôli jeho manželke. Na záver uviedol, že toto vykonal na požiadanie majiteľa, nie aby niečo odcudzil alebo poškodil, keby vedel, že sa za týmto skrýva nejaká zlá vec, tak to nikdy nespraví.
7. Zo zápisnice z výsluchu svedka - poškodeného A.. A. Š. (č. l. 56-59) vyplýva, že A.. Š. vyhlásil, že on Z. a ani B. nehovoril, aby mu vykradli jeho predajňu Zdravotníckych pomôcok v Skalici, ani ich nežiadal, aby to spravili fingovane. Ak takéto niečo tvrdia, tak klamú a je to z ich strany výmysel, pričom si myslí, že to tvrdia preto, aby sa mu B. pomstil, že ho udal za falšovanie podpisu. K výške škody uviedol, že celkom bolo ukradnutých 1.470 ks lieku Suplasyn a celková vzniknutá škoda týmto trestným činom je teda bez DPH 55.523,89 eura, čo je podľa kurzu 1.672.712,90 Sk, toto je škoda, ktorú si nárokuje ako poškodený. Z uvedeného mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca v trestnom konaní tvrdil, že mu vznikla škoda vo výške 55.523,89 eura bez DPH, ktorej malo zodpovedať 1470 ks Suplasynu a žalobou si uplatňuje zaplatenie 46.628,73 eura, ktorú sumu presne nešpecifikoval.
8. Z uznesenia Obvodného oddelenia PZ v Holíči ČVS: ORP-379/HO-SI-2011 (č. l. 73) mal súd prvej inštancie za preukázané, že trestné stíhanie pre prečin ohovárania preto, že páchateľ v období odo dňa 18.9.2009 do 21.6.2011 v meste Holíč rozprával, že A.. A. Š. ako majiteľ prevádzky Výdajne zdravotníckych pomôcok v Skalici si dal uvedenú prevádzku vykradnúť, pričom v mesiaci november 2009 bolo v uvedenej veci na neho podané trestné oznámenie, ktoré bolo vyšetrovateľom OKP OR PZ Senica odmietnuté, teda o A.. Š. šíril nepravdivé údaje, ktoré mu spôsobili ujmu, na základe ktorých musel k 1.6.2011 prerušiť živnosť a prihlásiť sa na Úrade práce v Bratislave, čím mu spôsobil škodu podľa jeho vyjadrenia v tom, že mu poisťovňa nevyplatila vzniknutú škodu spôsobenú krádežou vo výdajni zdravotníckych pomôcok a že si v okrese Skalica nebude môcť dlhodobo otvoriť žiadnu prevádzku, zastavuje, lebo nie je tento skutok trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.
9. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku tiež uviedol, že zo zápisu z inventúry zo dňa 11.5.2009 vyplýva, že žalobcovi malo byť ukradnutých 1470 ks Suplasyn 1x2 ml vo výške škody 55.523,89 eura, avšak jedná sa o zápis spísaný žalobcom a p. Y. L.. Listina nie je datovaná, t.j. nie je zrejmé, kedy bola vyhotovená, ani aký bol stav zásob pred krádežou, resp. k 31.12. predchádzajúceho roka. Na pojednávaní dňa 27.5.2016 svedkyňa Y. L. na otázku, či robili inventúru aj po vlámaní uviedla, že si nepamätá, ale má pocit, že nie a na otázku, či podpísala zápis z inventúry z 11.5.2009 uviedla, že nie, inventúru robili vždy až po novom roku, pričom svedkyňa uviedla, že inventúra sa robila tak, že mali program z počítača a po skončení inventúry im program vytlačil sumár, t.j. konečné zostavy inventúry, t.j. vecí, ktoré sa nachádzali vo výdajni. Vzhľadom na uvedené zápis z inventúry podľa súdu prvej inštancie nie je dôkazom, ktorý by súdu preukazoval stav zásob, ukradnutý tovar a ani výšku škody.
10. Zo správy Daňového úradu Skalica zo dňa 2.10.2009 vo vyšetrovacom spise mal súd prvej inštancie za preukázané, že sa nepodarilo zistiť konečný stav Suplasynu k 31.5.2009, nakoľko daňový subjekt nepredložil skladovú kartu lieku Suplasyn a z predloženej evidencie nie je možné zistiť počiatočný stav k 1.8.2008. Daňový subjekt nepredložil k miestnemu zisťovaniu ani inventarizačný súpis tovaru k 31.12.2008. Dňa 25.8.2008 bola v peňažnom denníku zaúčtovaná dotácia pokladne v sume 2.200.000,- Sk. Z vyjadrenia Apollo zdravotnej poisťovne zo dňa 25.5.2009 vyplýva, že podľa názoru zdravotnej poisťovne je odcudzené množstvo Suplasynu neštandardné mať na sklade aj vzhľadom k tomu, že každého štvrťroka prebieha kategorizácia liekov, pričom sa menia cenové podmienky a tiež je otázna expirácia liekov.
11. Na pojednávaní dňa 30.11.2015 súd prvej inštancie rozhodol o nevykonaní dôkazu navrhnutého žalobcom - výsluchu svedka U.. X. K., vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ v Senici za účelom objasnenia, aké prekážky boli prekonané, aby sa zlodej dostal k tovaru, nakoľko vzhľadom na stav vykonaného dokazovania, navrhnuté dôkazy, plynutie času od momentu, kedy malo dôjsť ku vzniku škody a pravdepodobnosť, že si vyšetrovateľ bude pamätať okolnosti prípadu, hospodárnosť a rýchlosť konania, nebolo účelné a hospodárne také dokazovanie vykonať.
12. Z výsluchu svedka A.. A. G. na pojednávaní dňa 25.1.2016 súd prvej inštancie zistil, že v dobe, keď došlo k vlámaniu do výdajne zdravotníckych potrieb, mal ambulanciu v tomto objekte. Keď došiel do práce, nič si nevšimol, až po oboznámení sestry, že došlo k vlámaniu, išiel do čakárne, bol tam už pán Š. aj s policajtom, pričom pri jeho príchode do práce bola mreža otvorená ako každé ráno a on neskúmal, či bola poškodená, ďalšie dvere v priestoroch boli taktiež otvorené ako vždy. Videl, že dvere do zdravotníckych potrieb boli otvorené, ale či boli poškodené, to nevie.
13. Svedkyňa Y. L. na pojednávaní dňa 27.5.2016 uviedla, že žalobca jej občas dával vyplňovať nejaké faktúry, ktoré jej on diktoval, čo ona ako zamestnankyňa na jeho pokyn robila. Či sa jednalo aj o faktúru č. 8109 nevedela uviesť.
14. Zo znaleckého posudku č. p. PPZ-4174/KEU-BA-EXP-2009 zo dňa 16.6.2009, zhotoveného pre účely trestného konania, súd prvej inštancie zistil, že trvalé deformácie na závore, strelke a čele zámky nasvedčujú tomu, že zadlabávacia zámka bola prekonaná násilným spôsobom - páčením dverí. Zistené mechanoskopické stopy na závore zámky z vnútornej strany dverí nasvedčujú tomu, že dvere boli s najväčšou pravdepodobnosťou vypáčené (vytlačené) z vnútornej strany miestnosti. Zistené mechanoskopické stopy na závore boli vytvorené plochým skrutkovačom. Zo zápisnice z výsluchu znalca U.. A. S. zo dňa 23.3.2010 vyplýva, že podľa znalca nie je možné sa jednoznačne vyjadriť, či predmetné dvere boli vypáčené z vonkajšej alebo z vnútornej strany dverí. Súd prvej inštancie vykonal výsluch znalca U.. A. S., ktorý potvrdil, že trvá na záveroch svojho znaleckého posudku.
15. Z listu Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave IV, odbor kriminálnej polície, Oddelenie ekonomickej kriminality zo dňa 7.1.2014 vyplýva, že sa nepodarilo preukázať, či žalobca realizoval nákup 2500 ks Suplasynu alebo nie s tým, že nie je zrejmé, koľko Suplasynu kúpil daňový subjekt v roku 2009 do dňa odcudzenia a aká šarža mu bola odcudzená.
16. Z napadnutého rozsudku vyplýva tiež zistenie súdu prvej inštancie na základe uznesenia Okresného riaditeľstva PZ v Skalici, odbor justičnej a kriminálnej polície, oddelenie justičnej polície pod ČVS: ORP-26/JP-SI-2010 zo dňa 25.3.2010, podľa ktorého bolo trestné stíhanie pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 4 písm. a) Trestného zákona na skutkovom základe tvrdenom aj v danom konaní žalobcom, prerušené, lebo sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe.
17. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku poukázal tiež na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 12.3.2014 pod sp. zn. 2S/192/2012 vydaného v konaní, v ktorom sa žalobca proti žalovanému Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1020502/1/452292/2012-5113-r zo dňa 16.4.2012 (č. l. 195). Konajúci súd sa stotožnil so závermi daňových orgánov, z ktorých vyplýva, že podmienka preukázateľnosti daňových výdavkov žalobcu na nákup Suplasynu v sume 3.000.000,- Sk splnená nebola. Zaevidovanie faktúry do účtovníctva nie je dôkazom reálneho dodania tovaru dodávateľom, ktorý ju vystavil, ale len tvrdením o takejto skutočnosti. Podľa názoru súdu správca dane vykonaným šetrením a zhromaždenými dôkazmi dostatočne podložil svoje opodstatnené pochybnosti o pravdivosti a vierohodnosti žalobcom predložených dokladov k dodávke farmaceutických výrobkov od spoločnosti ATAX SLOVAKIA, s.r.o., keď zistil, že predmetný obchod mal prebehnúť za mimoriadne neobvyklých okolností. Súd uviedol, že z predložených inventúrnych dokladov hodnoverne nevyplýva, že odcudzená bola práve tá časť dodávky tohto prípravku, ktorú mal žalobca nadobudnúť od uvedenej spoločnosti. Vystavená faktúra č. 8109 zo dňa 27.8.2008 ani dodací list neobsahujú údaje o šarži tovaru. Zo žalobcom predložených dokladov nebolo možné zistiť, koľko Suplasynu zisteného inventúrou zo dňa 11.5.2009 pochádzalo zo zásob z roku 2007 a koľko kúpil žalobca v roku 2009 do dátumu krádeže a žalobca nepreukázal, že výdavky v sume 3.000.000,- Sk skutočne vznikli a boli vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov.
18. Z uznesenia Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave I pod ČVS: ORP-1691/1-OVK-B1-2011 (č. l. 250) súd prvej inštancie zistil, že oznámenie A.. A. Š. pre podozrenie zo spáchania prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 Trestného zákona, že dňa 2.12.2011 mali vrátiť oznamovateľovi doškriabaný a mechanicky poškodený CD nosič, na ktorom mala byť inventúra, príjemky, výdajky a skladové zásoby a na základe toho, že uvedený CD nosič bol doškriabaný a
nepoužiteľný ako dôkaz bola oznamovateľovi vyrubená pokuta vo výške cca 17.000,- eur, odmieta, nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku.
19. Súd prvej inštancie považoval za sporné skutkové tvrdenia strán sporu ohľadom skutočnosti, či došlo ku vzniku škodovej udalosti a ak áno, či sú splnené podmienky na poskytnutie poistného plnenia, pričom za nespornú považoval súd prvej inštancie skutočnosť, že medzi stranami sporu bola platne uzavretá poistná zmluva pre poistenie hnuteľných vecí. Žalobca si v konaní uplatnil voči žalovanému nárok na náhradu škody vo výške 46.628,73 eura bez DPH, ktorou má byť skutočná škoda spôsobená krádežou vlámaním do výdajne zdravotných pomôcok, pri ktorej mala byť žalobcovi ukradnutá zdravotná pomôcka Suplasyn podľa hlásenia o škodovej udalosti v počte 1470 ks a žalobca škodu ocenil ako 1470 ks x 44,98 eura = 66.120,60 eura s tým, že podľa žaloby uplatňovaný nárok znížil o spoluúčasť vo výške 30,- eur. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že zmluvnou podmienkou pre poskytnutie poistného plnenia bolo aj zabezpečenie podľa čl. 6 zmluvných dojednaní, pričom podľa stanoviska spoločnosti KELCOM International spol. s r.o. zo dňa 14.9.2009 bol ňou inštalovaný zabezpečovací systém v čase krádeže 10.5.2009 plne funkčný a chybne bol iba nastavený čas a dátum, čo nemalo vplyv na funkčnosť systému. Z uvedeného stanoviska nevyplýva, kedy zariadenie spoločnosť obhliadla a ani z čoho vyplýva odbornosť tohto záveru. Ku skutočnosti, či bol v zariadení dostatočný kredit pre odoslanie SMS správy, sa spoločnosť nevyjadrila, pričom medzi stranami nie je sporné, že k odoslaniu SMS správy nedošlo, t.j. nebola splnená podmienka riadneho zabezpečenia elektronickou zabezpečovacou signalizáciou. Z jednotlivých rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní nebolo zistené, v akom rozsahu, za akých okolností a akým páchateľom malo dôjsť ku vzniku škody na zásobách žalobcu. Daňový úrad vykonal u žalobcu kontrolu a neakceptoval faktúru na kúpu Suplasynu za kúpnu cenu 3.000.000,- Sk, pričom postup daňového úradu a Finančnej správy SR preskúmal na základe žaloby podanej žalobcom Krajský súd v Bratislave, ktorý sa stotožnil s postupom daňových orgánov a rozhodnutia vydané v daňovom konaní potvrdil ako správne, t.j. žalobu žalobcu zamietol s tým, že okolnosťami nadobudnutia Suplasynu a existenciou zásob Suplasynu sa podrobne zaoberal a uviedol, že predmetný obchod mal prebehnúť za mimoriadne neobvyklých okolností. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní prihliadol na vyššie uvádzané rozhodnutia daňových orgánov, orgánov činných v trestnom konaní a Krajského súdu v Bratislave a na základe vykonaného rozsiahleho dokazovania dospel k záveru, že žalobca nepreukázal vznik škody, výšku škody a ani vznik nároku na poskytnutie poistného plnenia, keď nepreukázal, že nadobudol Suplasyn v množstve 2500 ks, nepreukázal stav zásob Suplasynu ku dňu, kedy malo dôjsť ku vzniku škodovej udalosti a ani množstvo údajne ukradnutého Suplasynu. Žalobca súdu prvej inštancie riadne nepreukázal ani ako vypočítal žalovanú istinu, nakoľko zo súdneho spisu a z pripojeného vyšetrovacieho spisu súd prvej inštancie zistil viaceré rozdielne vyčíslenia vzniknutej škody. Nie je zrejmé číslo šarže Suplasynu, ktorý mal byť odcudzený, ani jeho cena za kus. Okolnosti vzniku škody boli plné rozporov, z výsluchu svedkov súd prvej inštancie nezistil, v akej výške mala škoda žalobcovi vzniknúť a ani stav zásob Suplasynu. Žalobca súdu prvej inštancie nepredložil žiadne doklady, ktoré by riadne preukazovali stav skladových zásob, pričom uvedené nevyplýva ani z kontroly vykonanej Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv. Daňový úrad podrobne analyzoval stav zásob, o svojich zisteniach podal správu zo dňa 2.10.2009 a na základe zistených skutočností dovyrúbil žalobcovi daňové povinnosti. Orgány činné v trestnom konaní začali trestné stíhanie žalobcu pre zločin skrátenia dane a poistného, avšak žalobca daňový nedoplatok zaplatil a trestné stíhanie bolo zastavené. Z daňového aj trestného konania súd prvej inštancie zistil, že nákup Suplasynu je sporný a okolnosti nákupu v sume 3.000.000,- Sk v hotovosti na parkovisku od osoby, ktorá neexistuje a mala konať na základe niekoľkoročného poverenia bez osvedčenia pravosti podpisu v mene spoločnosti, ktorej konateľ bol vo výkone trestu odňatia slobody, bez overenia totožnosti osoby preberajúcej 3.000.000,- Sk v hotovosti v spojení s dotáciou pokladne vo výške hotovosti 2.200.000,- Sk sú nezvyčajné a pochybné, v dôsledku čoho žalobca podľa názoru súdu prvej inštancie svojím konaním ani nepredchádzal vzniku škody v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca nepreukázal žalobou uplatnený nárok. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení so zásadou hospodárnosti v čl. 17 CSP, v nadväznosti na čo nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov konania, nakoľko mu žiadne trovy konania nevznikli napriek tomu, že bol v konaní úspešný.
20. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktorým navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil na prvostupňové konanie, alternatívne aby odvolací súd rozsudok zrušil a zmenil tak, že vyhovie žalobnému návrhu. Žalobca v odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci s tým, že súd prvej inštancie v konaní jednoznačne zistil, že poistná zmluva existovala a žalovaný neplnil zákonné ustanovenia a ani vlastné všeobecné zmluvné podmienky, keď od začiatku
konania odmietal uskutočniť vlastné riadne vyšetrenie udalosti a najneskôr do jedného mesiaca splniť svoju povinnosť poskytnúť žalobcovi primeraný preddavok (§ 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Žalovaný mal vedomosť, že inkriminovanou udalosťou sa zaoberal policajný zbor, vyšetrovatelia a prokurátori a ak sa domnieval, že nie je dôvod na plnenie z vlámania, nikde v napadnutom rozsudku sa nenachádza jeho vierohodné tvrdenie, že žalobca sa dopustil poistného podvodu, za čo by bol dávno obvinený, obžalovaný a odsúdený. Súd prvej inštancie podľa žalobcu zistil, že dvaja svedkovia, ktorí sú vo väzení, menili výpoveď v neprospech žalobcu, a to v tom zmysle, že ich nahovoril na vlámanie, avšak voči žalobcovi ako údajnému organizátorovi nebolo začaté trestné stíhanie a túto skutočnosť by mal zvážiť aj odvolací súd. Podľa žalobcu jedinou obranou proti poistnému podvodu je platný výrok trestného súdu vychádzajúci zo zistení orgánov činných v trestnom konaní, čo sa však nestalo a to bol dôvod, pre ktorý žalovaný po oboznámení sa s faktom, že poistený klient sa ničoho protiprávneho v zmysle Trestného zákona nedopustil, pozoruhodne zmenil stratégiu a začal hromadiť tzv. pochybnosti, ktoré mali preukazovať nedôvodnosť realizácie povinností vyplývajúcich z poistenia. Žalobca vytýkal súdu prvej inštancie chybu v neprospech žalobcu, keď odmietol návrhy žalobcu na vypočutie vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ v Skalici U.. K., nakoľko žalobca je presvedčený, že jeho výpoveď pod prísahou by bez akýchkoľvek pochybností objasnila viaceré nezodpovedané otázky, napr. aké prekážky prekonali zistení vlamači a aká mohla byť motivácia kriminálnikov - vlamačov, keď účelovo menili výpoveď, resp. svedkyne L., ktorá pred súdom prvej inštancie vystupovala ako nedôveryhodná osoba, k čomu žalobca dodal, že svedkyňa L. zatajovala, že sama vypisovala predmetnú faktúru o Suplasyne a mala v rukách kód od zabezpečenia predajne a mohla ho vypnúť, vlastnila kľúče od predmetnej predajne a mala motiváciu protiprávneho konania a realizovania škody proti žalobcovi, lebo si následne otvorila podobnú predajňu v Skalici. Podľa žalobcu sa nepotvrdilo ani nevyvrátilo podozrenie o stykoch medzi svedkyňou L. a vlamačom B. a o tom, či ukradnutý Suplasyn skončil u L.. Žalobca v odvolaní uviedol, že na tomto mieste neuvedie viac dôvodov z taktických príčin, ak by napr. došlo k zrušeniu napadnutého rozsudku odvolacím súdom, avšak tvrdí, že výpoveď tohto vyšetrovateľa, resp. ďalších vyšetrovateľov by podľa neho zvrátila výsledok súdneho konania v prospech žalobcu. Pre súd prvej inštancie boli dôveryhodnejší kriminálnici vlamači, ktorí si až v base „spomenuli“, ako to bolo, v porovnaní so skúseným vyšetrovateľom. Podľa žalobcu znalec S. nie je hoden označenia znalca, nakoľko sa nevedel vyjadriť, z ktorej strany boli dvere vypáčené, či zvnútra alebo zvonka a nevyjadril sa, či tie „vnútorné“ stopy sú z predchádzajúceho dňa alebo povedzme spred roka, keď sa dvere opravovali, pričom podobné pochybnosti prišli veľmi vhod žalovanému rovnako ako skutočnosť, prečo nefungoval alarm. Podľa žalobcu aj žiaci základnej školy vedia, že je pre zlodejov hračkou znefunkčniť alarm a pri dokazovaní sa vôbec nezistilo, či bolo povinnosťou žalobcu denno-denne kontrolovať stav alarmu či dobíjania mobilu, resp. funkčnosť SIM karty, nakoľko na to nedisponuje odbornosťou. Vo veci pomôcky Suplasyn došlo k celej plejáde účelových tvrdení opierajúcich sa o názor zdravotnej (konkurenčnej) poisťovne Apollo o údajnej neštandardnosti mať odcudzené množstvo Suplasynu na sklade, pričom žalobca poukázal na stanovisko VŠZP, ktorá deklarovala, že za uvedené obdobie preplatila 1316 ks Suplasynu, čo podľa žalobcu preukazuje, že žalobca nadobudol Suplasyn v množstve 2500 ks, z ktorých mu bolo 1470 ks odcudzených. Žalobca do súdneho spisu doložil ako dôkaz jednu stranu inventúry a CD s inventúrou, ktoré daňovým kontrolórkam odovzdával nedoškriabané a vrátilo sa doškriabané s tým, že predmetná strana inventúry a účelovo doškriabané CD dokazovali prítomnosť Suplasynu na sklade na konci roka 2008 a 2009. Žalobca ako majiteľ prevádzkoval výdajňu zdravotníckych potrieb a žiadny zákon mu neprikazoval pri uzatváraní obchodných zmlúv mať overené podpisy predávajúceho a kupujúceho. Podľa žalobcu sa dá súhlasiť s konštatovaním súdu prvej inštancie, že okolnosti vzniku škody boli plné rozporov, ale tieto rozpory sa mohli v danom čase odstrániť dôsledným šetrením polície, a nie konštatovaním, že skutok sa nestal. Žalobca tiež v odvolaní uviedol, že okrem týchto dvoch poisťovní existovalo v roku 2008-2009 ešte asi päť zdravotných poisťovní, ktorým bol fakturovaný Suplasyn, avšak tieto žalobcovi odmietli dať odpoveď, resp. boli ochotné odpovedať na dotazovanie súdu alebo polície. Daňový úrad u žalobcu v roku 2011 vykonal kontrolu, na ktorú vyzval žalovaný, čím sa žalovaný dopustil trestného činu bezdôvodného obohatenia. Finančný úrad bez toho, aby počkal na výsledky šetrenia políciou, vec uzavrel tak, že faktúru od Atax s.r.o. vyhodil z účtovníctva a tým vznikol daňový nedoplatok, ktorý žalobca uhradil tak, že musel predať byt. Všetky tieto zisťovania súd prvej inštancie tiež obišiel a nezistil, či konanie žalobcu vo veci obchodovania so Suplasynom vybočilo z dispozitívnych noriem. Vo vzťahu k výkonnej riaditeľke firmy ATAX Martin, v prípade ktorej vraj osoba tohto mena neexistuje, žalobca uviedol, že to je nezmysel a ak už po takmer desiatich rokoch naozaj neexistuje, aká je zodpovednosť žalobcu? Žalobca podľa svojho názoru postupoval štandardne, keď po konzultácii s druhým konateľom sa na dohodnutom mieste skontaktoval s O. X., skontroloval jej občiansky preukaz, spísali zmluvu, po vyplatení dohodnutej sumy prevzal tovar a vec pokladal za ukončenú. Žalobca v
odvolaní namietal tvrdenie súdu prvej inštancie, že v prípade firmy ATAX ide o jediného konateľa A. O., ktorý bol v base a nemohol podpísať faktúru, nakoľko predošlý právny zástupca žalobcu O.. B. na internete jasne zistil aj druhého konateľa, ale súd prvej inštancie to nezaujímalo. Žalobca má za to, že poisťovňa by nemala platiť, ak naozaj došlo k poistnému podvodu. Lenže k tomu nedošlo, lebo o tom mohli rozhodnúť iba orgány činné v trestnom konaní a súd, v dôsledku čoho podľa žalobcu zjavne došlo k poistnej udalosti a poisťovňa konštruuje pochybnosti a výhrady, voči ktorým obyčajný občan často nemá ako čeliť.
21. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril, pričom rovnopis vyjadrenia spolu s výzvou na vyjadrenie k odvolaniu boli žalovanému súdom prvej inštancie doručené dňa 7.2.2019.
22. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle § 34 v spojení s § 470 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, z ktorého po vyhodnotení dôkazov vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku.
23. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
24. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
25. Zo znenia § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
26. Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
27. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
28. Podľa § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.
29. Podľa § 790 písm. a) Občianskeho zákonníka poistiť možno najmä majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku).
30. Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).
31. Podľa § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.
32. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu vrátane obsahu pripojených vyšetrovacích spisov, s obsahom napadnutého rozsudku a s konaním pred súdom prvej inštancie, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s obsahom odvolania žalobcu odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku, s ktorého odôvodnením sa odvolací súd stotožňuje a konštatuje súladnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku s dikciou ustanovenia § 220 ods. 2 CSP s tým, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci ku v ňom ustáleným skutkovým a
právnym záverom premietnutým do výrokovej časti napadnutého rozsudku. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia.
33. Z obsahu spisu je zrejmé, že medzi stranami sporu nebola sporná skutočnosť týkajúca sa uzavretia platnej a účinnej poistnej zmluvy, predmetom ktorej bolo poistenie hnuteľných vecí a ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli všeobecné poistné podmienky a zmluvné dojednania. Sporná však počas konania bola skutočnosť majúca podstatný význam pre rozhodnutie súdu vo veci samej, a to samotná poistná udalosť, t.j. či nastala skutočnosť, s ktorou sa spája vznik povinnosti žalovaného plniť. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovým a právnym vyhodnotením sporných otázok súdom prvej inštancie a na zdôraznenie vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že žalobca priebehu celého konania jednoznačným a nespochybniteľným spôsobom nepreukázal, že v čase tvrdenej krádeže vlámaním sa v predmetnej výdajni zdravotných pomôcok nachádzalo tvrdených 1470 ks zdravotnej pomôcky Suplasyn konkrétnej šarže a v jednotkovej cene zodpovedajúcej výpočtu istiny uplatňovanej žalobcom predmetnou žalobou, pričom v tejto súvislosti odvolací súd podporne poukazuje aj na zistenia a závery vyplývajúce z právoplatného rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 12.3.2014 pod sp. zn. 2S/192/2012. Predmetnú skutočnosť nemožno považovať za preukázanú ani žalobcom tvrdeným nákupom 2500 ks zdravotnej pomôcky Suplasyn na základe kúpnej zmluvy zo dňa 27.8.2008, ktorý aj v prípade dispozitívneho charakteru zákonných ustanovení upravujúcich kúpnu zmluvu, vykazuje výrazné znaky nedôveryhodného tvrdenia o jeho realizácii. Predmetný obchod mal byť zrealizovaný prostredníctvom výkonnej riaditeľky spoločnosti ATAX SLOVAKIA, s.r.o. Martin, IČO: 36 178 161 na základe poverenia zo dňa 4.4.2000, v prípade ktorej má ísť o osobu neevidovanú v Registri obyvateľov Slovenskej republiky. Z výpisu obchodnej spoločnosti ATAX SLOVAKIA, s.r.o. Martin, IČO: 36 178 161 z obchodného registra je zrejmé, že táto obchodná spoločnosť pred odstúpením spisu z Okresného súdu Košice I na iný registrový súd z dôvodu miestnej nepríslušnosti mala zapísaného v období od 22.10.1997 do 13.12.1998 ako jediného konateľa Š. Š., po ktorom od 14.12.1998 bol ako jediný konateľ zapísaný A. O., t.j. v čase žalobcom tvrdeného nákupu Suplasynu mala uvedená spoločnosť len jedného konateľa, a to A. O., čo vyvracia tvrdenia žalobcu uvádzané v odvolaní o konzultácii predmetného obchodného prípadu s druhým konateľom. Žalobca nespochybniteľným spôsobom nepreukázal evidovanie predmetnej zdravotnej pomôcky v účtovníctve a v evidencii skladových zásob. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že žalobca žiadnym relevantným a nesporným spôsobom nepreukázal, že hnuteľné veci tvrdeného druhu, množstva a ceny sa v čase 10.5.2009-11.5.2009 nachádzali v predmetnej výdajni zdravotných pomôcok. Žalobca svoje odvolanie postavil na spochybňovaní či už svedkov alebo výsledkov súvisiacich konaní pred orgánmi činnými v trestnom konaní a pred orgánmi finančnej správy, avšak bez toho, aby uviedol a relevantným spôsobom preukázal tvrdenia majúce podstatný význam pre daný spor týkajúci sa nároku na poistné plnenie v konkrétnej výške, v nadväznosti na čo odvolací súd ustálil zhodný záver so súdom prvej inštancie o neunesení dôkazného bremena žalobcom vo vzťahu k preukázaniu existencie tvrdených hnuteľných vecí, ktoré mali byť žalobcovi odcudzené a vo vzťahu ku vzniku poistnej udalosti. Ako irelevantnú odvolací súd vyhodnotil aj odvolaciu námietku žalobcu týkajúcu sa nevykonania žalobcom navrhovaného dôkazu výsluchom svedka kpt. U.. X. K. - vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ v Senici za účelom objasnenia prekážok, ktoré boli prekonané, kým sa zlodej dostal k tovaru (návrh na vykonanie dôkazu na č. l. 168). Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vychádzal aj z pripojeného vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva PZ v Skalici pod ČVS: ORP-26/JP-SI-2010, ktorý obsahuje komplexnú dokumentáciu a obsah vyšetrovacích úkonov zabezpečených v súvislosti s vyšetrovaním v trestnej veci krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 4 písm. a) Trestného zákona, ku ktorej malo dôjsť od 11.36 hod. dňa 10.5.2009 do 7.18 hod. dňa 11.5.2009, a to vrátane zápisnice o obhliadke miesta činu, fotodokumentácie, výsluchu žalobcu ako svedka poškodeného, výsluchov ďalších svedkov (niektoré z nich uvádzané aj v odôvodnení napadnutého rozsudku) a výsluchu znalca U.. A. S.. Súd prvej inštancie mal taktiež k dispozícii vyšetrovací spis Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave I pod Č.p.: ORPZ-BA1- KP3-88/2012 v súvislosti s trestným činom skrátenia dane a poistného podľa § 276 Trestného zákona, v dôsledku čoho mal pri svojom rozhodovaní dostatočné množstvo objektívne získaných informácií z dokazovania vykonaného orgánmi činnými v trestnom konaní, čo zakladá opodstatnenosť záveru súdu prvej inštancie o nehospodárnosti a neúčelnosti vykonania dôkazu výsluchom vyšetrovateľa kpt. U.. X. K..
34. Pre správnosť dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že žalobca vo svojom odvolaní neuviedol žiadne také skutkovo a právne relevantné dôvody, ktoré by privodili pre neho priaznivé rozhodnutie. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného súdneho procesu, z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery a napokon aj vec správne rozhodol po právnej stránke. Rozsudok je podrobne odôvodnený, súd prvej inštancie v ňom vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal, ktoré dôkazy nevykonal a z akých dôvodov a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil.
35. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku, odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1, ods. 2 CSP ako vo výroku vecne správny potvrdil.
36. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
37. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
38. V danom prípade mal v odvolacom konaní plný úspech žalovaný, v dôsledku čoho žalovanému vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Nakoľko však žalovanému v priebehu odvolacieho konania žiadne trovy konania nevznikli, súd nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.2.2018 sp. zn. 7Cdo/14/2018, podľa ktorého ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva).
39. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).