Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_14C-48-2020.pdf
PDF · 103.68 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/48/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Viktóriou Špyrkovou v spore žalobkyne: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., proti žalovanému: A. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., zast.: JUDr. Mgr. Lucia Príčová, advokátka so sídlom Strážovská 4, 974 11 Banská Bystrica, o zaplatenie 292 Eur, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100% v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu o ich výške.
odôvodnenie:
1. Dňa 18.08.2020 bola súdu doručená žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 292 eur a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnila tým že dňa 26.06.2019 podala na žalovaného trestné oznámenie pre spáchanie trestného činu podľa § 254 ods. 1 Trestného zákona, keď jej spôsobil škodu v hodnote 292 eur tým, že vytrhal geodetické kolíky osadené na jej pozemku, ktoré mali slúžiť na ohraničenie hraníc pri výstavbe plota. Príslušník Policajného zboru posúdil skutok ako priestupok a vec postúpil Okresnému úradu Banská Bystrica. Dňa 23.03.2020 Okresný úrad Banská Bystrica uznal žalovaného vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu a uložil mu pokutu vo výške 15 eur a povinnosť nahradiť štátu trovy konania vo výške 16 eur. Žalobkyňu s nárokom na náhradu škody odkázal na súd. O podanom odvolaní žalovaného rozhodol Okresný úrad tak, že rozhodnutie zo dňa 23.03.2020 potvrdil.
2. K žalobe pripojila žalobkyňa faktúru č. 15/2019 vystavenú Ing. Marekom Čillíkom - GEOPLÁN, IČO: 31 061 591, žalovanej dňa 18.07.2019, príjmový pokladničný doklad zo dňa 18.07.2019 na sumu 292 eur, predvolanie Okresného úradu Banská Bystrica zo dňa 12.09.2019, predvolanie zo dňa 06.11.2019, upovedomenie Okresného úradu o zastavení veci zo dňa 28.01.2020, rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica číslo E.- XXXX/XXXXXX - 018 zo dňa 23.03.2020 a rozhodnutie E. F. G. E.- XXXX/ XXXXXX - 002 zo dňa 22.06.2020.
3. Súd vo veci vydal platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor, v ktorom nárok žalobkyne v celom rozsahu poprel. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že výrok rozhodnutí Okresného úradu považuje za nedôvodný a nejasný, nakoľko z neho nie je zrejmé, koľko kolíkov žalovaný vytrhol a z ktorej časti pozemku žalobcu. Žalovaný v priestupkovom konaní priznal, že dňa 26.06.2020 vytrhol z pozemku H. XXX/X drevené kolíky o rozmeroch 5 cm x 5 cm x 80 cm nad zemou a jednu železnú tyč 5 cm nad zemou, všetko spojené drôtom. Žalovaný uvedené vykonal z dôvodu, že on od roku 2014 kosil pozemok H. XXX/X a uvedené kolíky by mu zničili kosačku. Pri vytyčovaní pozemku dňa 25.06.2019 bol zo strany I. G. vyhotovený protokol o vytýčení hranice pozemku, na ktorom sú podpísaní len žalobca s manželom a otec žalobcu. K vytyčovaniu hranice pozemkov neboli prizvaní iní podieloví spoluvlastníci pozemku H. B. XXX/X. V protokole je rovnako uvedené, že hranice boli v prírode označené drevenými kolíkmi a nie železnými kolíkmi. Na základe uvedeného je zrejmé, že žalovaný nemohol vedieť, že na hranici pozemku 573/2 boli nabité geodetické kolíky o rozmeroch 5 cm x 5 cm a dĺžke 80 cm nad zemou, nakoľko geodetické kolíky sú v drvivej väčšine označené aj farebným rozlíšením, aby sa predišlo ich zámene s obyčajným dreveným kolom. Žalovaný má za to, že 2 kolíky o rozmeroch 5 cm x 5 cm x 80 cm nad zemou a železnú tyč 5 centimetrov nad zemou bez nejakého farebného označenia nemožno považovať podľa platných predpisov za geodetické na kolíky.
4. Žalovaný poukázal aj na skutočnosť, že podľa protokolu zo dňa 25.06.2019 bolo pri vytyčovaní hraníc pozemkov zabitých zo strany vytyčovateľa 7 kolíkov a nie 8. Dňa 20.04.2020 podal žalovaný podnet na Úrad geodézie, kartografie a katastra, ktorý zistil pochybenie v tom rozsahu, že vo vytyčovacom protokole absentuje vyjadrenie ostatných podielových spoluvlastníkov a nie je zrejmé, že k vytyčovaniu boli prizvaní všetci podieloví spoluvlastníci pozemku H. B. XXX/X. K tomu žalovaný predložil Oznámenie o vybavení žiadosti zo dňa 09.09.2020. Podľa žalovaného nie sú splnené predpoklady na vznik škody, a to porušenie právnej povinnosti, vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody. Žalovaný má za to, že nedošlo k vzniku škody, nakoľko žalobca si do dnešného dňa nedal nanovo vytýčiť hranice pozemkov, a preto zo strany žalobcu neboli do dnešného dňa vynaložené finančné prostriedky na nápravu do pôvodného stavu pred údajným vytrhaním kolíkov zo strany žalovaného. I. G. v priestupkovom konaní uviedol, že suma 292 eur pozostáva z ceny za 2 vytyčovania, a to v roku 2016 v sume 120 eur a v roku 2019 v sume 155 eur a správnych poplatkov za uloženie protokolov o vytyčovanie hraníc pozemkov do katastra nehnuteľností vo výške 17 eur. Z uvedeného vyplýva, že žalobca zaplatil cenu za vytýčenie hraníc v roku 2019 v sume 155 eur, a to za vytýčenie siedmich kolíkov, t.j. pri prepočte na 1 kolík suma 22,14 eur.
5. V písomnom podaní zo dňa 12.03.2021 žalobkyňa uviedla, že k vytyčovaniu sa snažila žalovaného prizvať, o čom vypovedala aj pred Okresným úradom. Zo strany žalovaného však nedostala žiadnu odozvu. Tvrdenia žalovaného, že nedošlo k vzniku škody, nakoľko si žalobca opätovne nevytýčil hranice pozemkov a nevynaložil ďalšie finančné prostriedky na nápravu do pôvodného stavu, dávajú za pravdu žalobkyni, nakoľko týmto vyjadrením žalovaný priznal, že stav, o ktorý sa snažila žalobkyňa (vytýčenie hraníc pozemku) bol narušený a nebol v požadovanom stave. Na právne posúdenie vzniku škody v tomto prípade nie je rozhodujúce, či došlo k jeho náprave alebo nepriaznivý stav naďalej trvá. Žalobkyňa za predmetný úkon zaplatila. V prípade nápravy do pôvodného stavu tak, ako to žiada žalovaný, by sa výška škody logicky zdvojnásobila. Je pritom irelevantné, koľko kolíkov bolo skutočne vytrhnutých. Suma za službu vytýčenia hraníc pozemku nie je odvodená od počtu kolíkov, ale od zamerania pozemku.
6. V písomnom vyjadrení zo dňa 20.04.2021 žalovaný poukázal na to, že rozhodnutím Okresného úradu Banská Bystrica bol uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti občianskemu spolužitiu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, a nie podľa § 74 ods. 1 písm. e) katastrálneho zákona, pričom mal žalobcovi spôsobiť škodu v presne nezistenej výške. V súdnom konaní je potrebné preukázať vznik škody, porušenie právnej povinnosti a kauzálny nexus medzi vznikom škody a porušením právnej povinnosti. Súd musí preto podľa žalovaného skúmať, či došlo ku škode, a ak aj došlo, tak v akej výške. Podľa žalovaného priestupkové rozhodnutie dáva zavinenie žalovanému za robenie schválnosti, a nie za vytrhanie kolíkov, nakoľko v priestupkovom konaní nebolo preukázané, že išlo o geodetické kolíky a že by mal žalovaný vedomosť o tom, že vytrháva geodetické kolíky, nakoľko tieto neboli nijako označené a žalovaný nebol prizvaný na vytyčovanie pozemkov. V ostatnom zopakoval svoje predchádzajúce tvrdenia.
7. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 29.07.2021 uviedla, že Okresný úrad rozhodol zákonným spôsobom na základe vedomého protiprávneho konania žalovaného. Rozhodol na základe zákonných podkladov, dôkazov a výsluchu svedkov. Súd už teda nemusí skúmať, či ku škode došlo, nakoľko vznik škody bol podkladom pre rozhodnutie Okresného úradu v základnom aj odvolacom konaní. Žalovaného tvrdenie o tom, že nebol prizvaný na vytyčovanie pozemkov a nebol mu predložený vytyčovací protokol, riešil Okresný úrad a dospel k záveru, že nedošlo k žiadnemu porušeniu zákona. Okresný úrad sa teda zaoberal vznikom škody, protiprávnym konaním a rozhodol a odsúdil žalovaného za toto konanie. Žalobkyňu odkázal na súd len vo veci výšky vzniknutej škody. Žalobkyňa výšku škody preukázala oficiálnym dokumentom. Ak žalovaný tvrdí, že podstata priestupku pozostáva z objektívnej stránky robenia schválnosti, a nie vytrhávanie geodetických kolíkov podľa katastrálneho zákona, žalobkyňa uvádza, že týmto konaním sa priestupok podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch nevylučuje. Naopak žalovaný sa priznáva, že spáchal priestupok aj na úseku katastra.
8. Súd vo veci nariadil pojednávanie. Na pojednávaní dňa 17.04.2024 žalobkyňa zotrvala na svojom návrhu a žiadala o náhradu škody, ktorú vyčíslil geodet v predloženej faktúre. Uviedla, že disponuje videonahrávkou toho, ako sused vstúpil na pozemok a vytrhol kolíky, ktorú v prípade potreby predloží. K vytýčeniu pozemku došlo za účelom oplotenia pozemkov 573/3 o 573/4, ktoré susedia s úzkym pozemkom 573/2, ktorého spoluvlastníkom je aj žalovaný. K oploteniu došlo práve na základe vytýčenia pozemku inžinierom G..
9. Žalovaný na pojednávaní naopak tvrdil, že ku skutočnostiam, ktoré uvádza žalobkyňa, nedošlo. Žalovaný od začiatku konania, ako aj správnom konaní tvrdil, že vytrhol len 2 drevené koly a 1 železný kolík a tieto odhodil na vedľajší pozemok. Urobil tak po tom, čo mu jeho matka uviedla, že sused neoprávnene na pozemku XXX/X zabil kolíky. Keďže on pozemok XXX/X kosí, tak ich vytrhol, aby si nepoškodil kosačku pri kosení. Nevytrhával žiadne geodetické kolíky. Poukázal na to, že žalobkyňa tvrdila, že bolo vytýčených 8 geodetických kolíkov, pričom z vytyčovacieho náčrtu vyplýva, že bolo len 7 kolíkov. Opätovne poukázal na skutočnosť, že v predloženej faktúre bola vyčíslená suma za rok 2016 a 2019, pričom za rok 2016 by bolo možné vzniesť aj námietku premlčania. Žalovaný ďalej uviedol, že v roku 2016, kedy malo údajne dôjsť k vytýčeniu pozemku 573/2, nebol ešte založený list vlastníctva. Jednalo sa o parcelu J. XX a vytýčenie mal vykonávať pán G., ktorý nemá na to oprávnenie, respektíve je to geodet bez licencie. Podľa jeho vedomostí k vytýčeniu pozemku došlo už v roku 2014. Následne bol žalovaný upozornený zo strany starostu, aby na pozemok nevstupoval. V roku 2014, keď sa vytyčoval pozemok XXX/X, mala parcela rozlohu 106 m2 a v roku 2016, kedy sa opätovne malo robiť vytýčenie a znovu sa obnovovali hranice pôvodnej parcely J. XX, rozdeľoval sa na 3 pozemky bez vedomia ich vlastníkov. V roku 2016, kedy došlo k opätovnému vytýčeniu pozemkov už mali tieto rozlohu iba 89
metrov štvorcových. Žalovaný mal za to, že žalobkyňa nie je vlastníčkou pozemkov XXX/X K. XXX/ X, nakoľko tam chýbal titul nadobudnutia. Samotný geodetický plán nemôže byť titulom nadobudnutia vlastníckeho práva. Ani stavebné povolenie, na základe ktorého postavili stavby, nie je právoplatné, keďže je nezákonné. Žalovaný uviedol, že nie je vlastníkom parciel XXX/X K. XXX/X. Vlastníkom alebo správcom bol Slovenský pozemkový fond. Na doplňujúcu otázku súdu žalovaný uviedol, že v roku 2016 sa na pozemkoch XXX/X K. XXX/X nachádzali na bočnej strane 3 kolíky. V roku 2019 už nemal čo vyťahovať, nakoľko tam kolíky už neboli.
10. V reakcii na vyjadrenie žalovaného žalobkyňa uviedla, že pozemky sa vytyčovali v roku 2014 za účelom stavby rodinného domu. Trvalo 2 roky, kým vybavili papiere ohľadne stavby rodinného domu, preto sa začalo stavať až v roku 2016, kedy sa dal znovu vytýčiť pozemok z dôvodu, že žalovaný opakovane vstupoval na pozemky. Vtedy bol aj vyzvaný obcou na účasť pri vytyčovaní pozemkov. Prítomná bola aj stavebná komisia obce C.. Vtedy sa na vytýčenie pozemku dostavil. Ku skolaudovaniu stavby došlo v roku 2018 a následne chcela žalobkyňa s manželom pozemok oplotiť, a preto v roku 2019 dala znovu pozemok vytýčiť. Keďže po vytýčení pozemkov v roku 2019 boli kolíky odstránené, musel prísť geodet po týždni druhýkrát a druhýkrát mu aj zaplatili za vytýčenie. Stavebné povolenie je právoplatné a plot je už v súčasnosti osadený.
11. Súd na pojednávaní oboznámil s predloženými listinnými dôkazmi, a to faktúrou číslo XX/XXXX zo dňa 18.07.2019 na sumu 292 eur, príjmovým pokladničným dokladom k faktúre č. XX/XXXX na sumu 292 eur zo dňa 18.07.2019, upovedomením Okresného úradu o zastavení veci zo dňa 28.01.2020, rozhodnutím Okresného úradu Banská Bystrica, odbor všeobecnej vnútornej správy číslo E. -XXXX/ XXXXXX-XXX zo dňa 23.03.2020, rozhodnutím Okresného úradu Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov číslo E. - XXXX/XXXXXX - XXX zo dňa 22.06.2020 a oznámením Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky číslo E./XXXX zo dňa 09.09.2020.
12. Žalobkyňa navrhla oboznámiť s videom, ktoré preukazuje, že k vytrhnutiu kolíkov došlo zo strany žalovaného a navrhla vypočuť ako svedkyňu L. M., ktorá túto skutočnosť môže potvrdiť. Žalovaný navrhol vykonanie tohto dôkazu zamietnuť z dôvodu nenavyšovania trov, nakoľko žalobkyňa nepreukázala kauzálny nexus medzi vznikom škody a porušením právnej povinnosti. Faktúra bola vystavená na základe objednávky žalobkyne a tak či tak ju musela zaplatiť. Po tom, ako sa skutok stal, tak už opätovne geodet znovu nebol vytyčovať hranice. Žalobkyni teda konaním žalovaného nevznikla žiadna škoda.
13. Súd mal z listinných dôkazov preukázané nasledovné. Okresný úrad zastavil vec sp. zn. E./XXXXXX/ XXXX/XXXXXX/N. v časti konania o priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. a postúpil ju Okresnej prokuratúre Banská Bystrica, nakoľko mal za to, že by mohlo ísť o trestný čin. Rozhodnutím č. E. - XXXX/XXXXXX – XXX zo dňa 23.03.2023 uznal Okresný úrad Banská Bystrica žalovaného vinným z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa mal dopustiť tým, že dňa 26.06.2019 v čase okolo 07.30 hod. a opakovane dňa 30.06.2019 v čase okolo 08.45 hod. na adrese C. XXX v zadnej záhrade rodinného domu žalobkyne vytrhal presne nezistený počet geodetických kolíkov, v dôsledku čoho spôsobil škodu žalobkyni v presne nezistenej výške. Súd neskúmal správnosť tohto rozhodnutia, nakoľko to nie je v jeho kompetencii. Podľa odôvodnenia tohto rozhodnutia však žalovaný pred správnym orgánom niekoľko dní po skutku (dňa 07.07.2019) uviedol, že dňa 26.06.2019 a dňa 30.06.2019 išiel so psom na prechádzku, kedy si všimol, že na pozemku J. XX boli nabité nejaké kolíky, o čom nebol oboznámený, a tak ich vytrhal. Správnemu orgánu vyznačil, odkiaľ vytrhol kolíky z pozemku v počte 3 kusy. Svedkyňa L. M. na ústnom pojednávaní dňa 22.10.2019 pred správnym orgánom uviedla, že dňa 26.06.2019 cez okno videla, že žalovaný prechádzal od konca parcely žalobkyne, z ktorej vytrhával geodetické kolíky a hádzal ich na pozemok žalobkyne. Takáto istá udalosť sa sala aj dňa 30.06.2019 okolo 8.30 hod.
14. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia rovnako vyplýva, že svedok I. O. G. na ústnom pojednávaní dňa 11.12.2019 uviedol, že dňa 25.06.2019 po telefonickej dohode so žalobkyňou vytýčil hranice pozemkov parcely číslo XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X K. XXX/X, ktorých vlastníkmi a nájomcami sú žalobkyňa a jej manžel. Ďalšie pozemky s parcelnými číslami XXX/XX, XXX/X, XXX/X, XXX/X K. XXX/X sú okolitými pozemkami. Spornou hranicou je hranica medzi pozemkami číslo XXX/X, XXX/X K. XXX/X, kde žalovaný je spoluvlastníkom v podiele 1/8. Geodetické kolíky boli vytyčované výhradne z pozemkov žalobkyne a jej manžela a Urbárskeho združenia obce C.. Svedok uviedol, že vytyčovať geodetické kolíky bol len jedenkrát, ale dátum si nepamätá. K faktúre číslo XX/XXXX uviedol, že pozostáva z dvoch
častí: 1/ za skoršie vytýčenie hranice medzi pozemkami XXX/X, XXX/X K. XXX/X, ktoré prebehlo niekedy v roku 2016 za účasti členov stavebnej komisie - 120 eur, 2/ vytýčenie celej hranice pozemkov, ktorej spoluvlastníčkou je žalobkyňa (XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X XXX/X K. XXX/X) - 155 eur a 3/ správne poplatky za uloženie vytyčovacieho protokolu do katastra - 17 eur. Cena drevených kolíkov podľa svedka je zanedbateľná (okolo 20 centov za 1 kus), dôležitejšie je, že keď kolíky sústavne niekto likviduje, treba ich vytýčiť nanovo geodetom. Každé nové vytýčenie treba nanovo zaplatiť. Podľa cenníka je toľko okolo 80 až 90 eur za každých 100 metrov vytyčovanej hranice.
15. Predložená faktúra číslo XX/XXXX bola vystavená žalobkyni dňa 18.07.2019 na sumu 292 eur za geodetické práce v katastrálnom území C., a to vypracovanie náčrtu 275 eur a správne poplatky 17 eur. Podľa predloženého príjmového pokladničného dokladu žalobkyňa uhradila sumu 292 eur v hotovosti dňa 18.07.2019.
16. Podľa oznámenia Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky zo dňa 09.09.2020 sa úrad zaoberal podnetom žalovaného na prešetrenie autorizovaných geodetov I. a P. Q., I. O. G. a I. P. R. pri vypracovaní geometrických plánov v roku 2014 a 2016 a vytyčovacieho náčrtu zo dňa 15.07.2019.
17. Podľa § 415 zák. č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „OZ“), každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
18. Podľa § 420 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
19. Podľa § 151 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku, v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „CSP“), sa skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, považujú za nesporné.
20. V konaní nebolo sporné, že žalovaný v dňoch 26.06.2019 a 30.06.2019 vytrhol 3 kolíky z hranice pozemkov XXX/X, XXX/X K. XXX/X. Tieto skutočnosti zistil a mal preukázané už aj správny orgán v konaní o priestupku, v ktorom žalobkyňa, svedkyňa a nakoniec aj sám žalovaný zhodne uviedli, že k takémuto konaniu žalovaného došlo. Aj v tomto súdnom konaní žalovaný tvrdil, že dňa 26.06.2019 vytrhol z pozemku XXX/X dva drevené kolíky a jednu železnú tyč. Nebola sporná ani skutočnosť, že žalobkyňa zaplatila dňa 18.07.2019 geodetovi sumu 292 eur. Žalobkyňa sa domáhala od žalovaného zaplatenia tejto sumy ako náhrady škody, ktorá jej protiprávnym konaním žalovaného vznikla.
21. Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu a úspechu v konaní o náhradu škody je protiprávny úkon, spôsobenie škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. Všetky tri podmienky musia byť splnené súčasne. Inými slovami, ak nie je preukázané, že poškodenému vznikla škoda, teda ujma na majetku, a že vznikla práve z dôvodu protiprávneho konania žalovaného (v príčinnej súvislosti), nie je možné žalovaného zaviazať na jej náhradu.
22. Súd mal z výpovedí strán sporu aj z predložených dôkazov preukázané, že žalovaný vytrhol z hranice pozemkov XXX/X, XXX/X K. XXX/X kolíky a tieto hodil na pozemok žalobkyne. Toto konanie považoval súd za protiprávne, nakoľko žalovaný zasiahol do majetku žalobkyne, ktorá si týmito kolíkmi dala vytýčiť hranice pozemku geodetom. Podľa svedka v správnom konaní, I. O. G., kolíkmi vytýčil hranicu medzi pozemkami XXX/X, XXX/X K. XXX/X. Žalovaný v danom okamihu nezisťoval a nemal preukázané, že by sa tieto nachádzali na jeho pozemku, a preto nedodržal ustanovenie § 415 OZ a bez riadneho zisťovania zasiahol do cudzieho pozemku. Ako aj sám uviedol, nie je ani len podielovým spoluvlastníkom pozemkov XXX/X K. XXX/X. Bez právnej relevancie v tomto konaní je, či k vytýčeniu došlo oprávnene a správnym postupom. Tieto otázky skúmajú správne orgány v inom konaní. Rovnako nie je relevantné, aký počet kolíkov alebo akého druhu či farby žalovaný vytrhol. Hodnota týchto kolíkov, ako uviedol sám geodet, bola zanedbateľná. Škoda mala spočívať v hodnote práce vykonanej geodetom pri vytýčení pozemku kolíkmi.
23. Žalobkyňa preukázala, že geodetovi uhradila dňa 18.07.2019 sumu 292 eur. Ako však uviedol sám geodet v správnom konaní, uvedená suma nespočívala iba v prácach pri vytyčovaní pozemku v roku 2019, ale aj v roku 2016 a v zaplatení správneho poplatku za uloženie vytyčovacieho protokolu do katastra. Žalobkyňa na pojednávaní síce uviedla, že geodet po odstránení kolíkov musel prísť
druhýkrát, žalovaný však túto skutočnosť poprel, pričom žalobkyňa túto skutočnosť žiadnym spôsobom nepreukázala. Svedok I. G. pritom pred správnym orgánom uviedol, že na pozemku bol iba jedenkrát. Žalobkyňa nepreukázala, že by sumu za vytýčenie pozemku v roku 2019 uhradila dvakrát a aj správny poplatok za uloženie vytyčovacieho protokolu do katastra nehnuteľností. Sama na pojednávaní uviedla, že plot je na základe vytýčenia pozemku z roku 2019 už osadený. Súd preto dospel k záveru, že hoci konanie žalovaného v danom prípade bolo protiprávne (v rozpore s § 415 OZ), nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi týmto protiprávnym konaním a zaplatením sumy 292 eur žalobkyňou. Pokiaľ žalobkyňa uhradila túto sumu geodetovi za vytýčenie pozemku, na základe ktorého následne došlo k naplneniu účelu tohto vytýčenia (osadeniu plota), nie je možné konštatovať, že k zaplateniu tejto sumy došlo v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného. Žalobkyňa by túto sumu uhradila aj keby k protiprávnemu konaniu zo strany žalovaného nedošlo. Nebola preto splnená jedna z podmienok vzniku zodpovednosti za škodu. Súd navyše poukazuje na skutočnosť, že časť sumy bola zaplatená za práce vykonané v roku 2016. V tejto časti nie je žiadna súvislosť s konaním žalovaného v roku 2019.
24. Súd na základe vyššie uvedeného žalobu v celom rozsahu zamietol. Zamietol aj návrhy na vykonanie dokazovania oboznámením s video nahrávkou a výsluchom svedkov L. M. a K. D., nakoľko tieto nepovažoval za potrebné, nakoľko skutočnosť že ku konaniu žalovaného došlo, mal súd dostatočne preukázané z predložených listinných dôkazov aj výpovedí samotných strán sporu. Vykonanie týchto dôkazov preto považoval za nadbytočné, nehospodárne a neefektívne.
25. Keďže týmto rozhodnutím sa konanie končí, súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP aj o trovách konania, a to podľa 255 ods. 1 CSP. Žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, nakoľko bol v tomto konaní v celom rozsahu úspešný. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému trovy konania v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí – odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), odvolanie musí byť podpísané (§ 363 v spojení s § 127 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z. z., Exekučného poriadku.